Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2P/165/2025 8525201333 15. 12. 2025 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2025:8525201333.2
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom A. B. XXX/X, XXX XX C., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, matka: D. E. B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX/X, XXX XX C., prechodne bytom A. B. XXX/X, XXX XX C., občan SR, právne zastúpená: JUDr. Rastislav Stašák, advokátom so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I., A. XX, XXXX A., občan Nórskeho kráľovstva, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať o rozhodnúť. II. Súd konanie o nariadenie neodkladného opatrenia III. Žiaden z účastníkov n e m á
nárok
z a s t a v u j e.
na náhradu trov konania.
odôvodnenie: 1. Matka mal. dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala aby súd zveril mal. A. A. B., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a zaviazal otca mal. dieťaťa prispievať na výživu v nevyhnutnej miere (v sume ktorú určí súd) vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky. Styk otca s mal. dieťaťom žiadala neupraviť. Návrh odôvodnila tým, že spolu s odporcom sú rodičmi maloletého A. A. B.. V súčasnosti má A. takmer devätnásť mesiacov. Hoci sa narodil v Nórsku, už takmer rok (od 26.12.2024), teda väčšinu jeho života žije spolu s ním na Slovensku. V Nórsku boli naposledy v máji 2025. Od tej doby už nepretržite trávia čas výlučne na Slovensku, a to s vedomím a súhlasom otca, ktorý ich tu už niekoľkokrát navštívil. Otec si bol vedomý toho že v Nórsku nie je šťastná, preto súhlasil s ich odchodom s tým, že príde za nimi a budú tu žiť spolu, keď mu to situácia umožní. Nakoľko sú na Slovensku takmer rok, s malou prestávkou v máji (od kedy uplynulo takmer osem mesiacov), pričom otec tento stav akceptuje o čom svedčia okrem iného aj jeho návštevy na Slovensku, možno konštatovať že obvyklým miestom pobytu mal. A. je práve Slovenská republika. Po celý čas žijú u rodičov navrhovateľky v Podolínci. A. je tu spokojný, svojich starých rodičov má rád, trávia spolu veľmi veľa času. Má tu aj tety, uja, bratrancov, ktorých si obľúbil a aj oni jeho. Veľmi rýchlo si na bývanie v Podolínci zvykol. V rodine navrhovateľky sa začal socializovať, na rozdiel od Nórska, kde bývali na samote a navrhovateľka so synom bola celé dni prakticky sama, tu trávia veľa času s inými ľuďmi, nežijú na samote, ale v spoločnosti svojich blízkych. Kontakt s blízkymi mal. A. prospieva, je smelší, komunikatívnejší. Navštevuje tu so A. aj obvodného lekára D. J.. Nakoľko sa navrhovateľke naskytla možnosť pracovať na čiastočný úväzok, aktuálne rieši pre A. detské jasle, ktoré by mohol navštevovať počas doby kým bude v práci. S otcom A. istý čas žili v osamelom dome v lese, ďaleko od civilizácie. Otec kvôli svojej práci trávil doma len veľmi málo času. Celé dni tak navrhovateľka ostávala so A. sama. To sa prejavilo aj na ich vzťahu, v dôsledku čoho sa navzájom odcudzili. Prispeli k tomu aj rozdielne názory na partnerský a rodinný život, ktoré sú spôsobené aj tým, že otec pochádza
z inej kultúry, keďže je pakistanského pôvodu. Keď sa to už nedalo zvládať, navrhovateľka sa rozhodla, že spolu so A. odíde na Slovensko, kde má rodinu. Otec s ich odchodom súhlasil. Niekoľkokrát bol otec na pár dní na Slovensku, aby sa s nimi stretol. Akceptoval to, že navrhovateľka so synom ostávajú na Slovensku. Otec pôvodne prispieval na starostlivosť o mal. A. mesačne sumou cca 270,- eur. Naposledy tak urobil ešte v auguste. Odvtedy už na syna neprispel s odôvodnením, že aktuálne údajne nepracuje, podľa jeho tvrdenia z dôvodu „vyhorenia v práci“. Túto skutočnosť však nevie navrhovateľka overiť. Z dôvodu absencie príjmu má navrhovateľka problém uhrádzať náklady rodičom, ak sa jej to podarí, raz za čas uhradí aspoň 150,- eur na energie a vodu. Viac si dovoliť nemôže. Plienky pre A. ju stoja asi 70,eur mesačne. Na stravu vynakladá približne 350,- eur mesačne. Zhruba 70,- eur mesačne vynakladá na oblečenie, aj keď väčšinu vecí pre A. získava použité od svojich známych. Hygiena vyjde asi na 50,- eur mesačne. Ak by nepomáhali s nákladmi súrodenci a rodičia navrhovateľky, sama by to všetko nezvládla. Otec je v tomto smere k potrebám ľahostajný. Aktuálne sa teda nedokážu dohodnúť na podstatných otázkach starostlivosti o ich dieťa. Kým otec v Nórsku pracoval, pôsobil v oblasti záhradníctva resp. stavebníctva. Jeho priemerný mesačný príjem predstavoval sumu cca 3.500,- eur. Doklady preukazujúce túto skutočnosť však nemá. S otcom A. komunikuje v angličtine. K návrhu pripojila rodný list dieťaťa, fotografie mal. dieťaťa s otcom, komunikáciu cez sociálnu sieť v angličtine. 2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 2P/165/2025-33 zo dňa 10.12.2025 súd ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa a vyzval ho na prešetrenie pomerov mal. dieťaťa a jeho rodičov. 3. Právny zástupca matky na výzvu súdu, aby predložil písomný súhlas otca s presťahovaním uviedol, že matka písomným súhlasom nedisponuje, nakoľko pri presťahovaní dieťaťa na Slovensko išlo o vzájomnú ústnu dohodu oboch rodičov ešte v decembri 2024. Má za to, že ak sa rodičia vedia dohodnúť na podstatných okolnostiach starostlivosti o deti, nepotrebujú k tomu písomný súhlas. Ďalej súdu uviedol, že o existencii dohody rodičov s pobytom dieťaťa na Slovensku má svedčiť tá skutočnosť, že matka s dieťaťom odišli na Slovensko 26.12.2024, teda takmer pred rokom, pričom otec sám objednal a zaplatil letenky a odviezol ich na letisko, spolu s nimi prišiel na Slovensko kde strávil niekoľko dní a potom sa sám vrátil do Nórska. Od uvedeného času bol otec niekoľkokrát na Slovensku za účelom ich návštevy. Matka bola s dieťaťom v Nórsku v máji, pričom otec opakovane súhlasil s ich návratom na Slovensko. Právny zástupca ďalej poukázal na súdu predloženú komunikáciu matky s otcom, kde sa otec vyjadruje, že plánuje tiež prísť na Slovensko a nájsť si prácu s tým, že predtým ako sa otec presťahuje, by mala matka začať pracovať na Slovensku a medzitým sa otec bude učiť slovenský jazyk, aby sa tu mohol zamestnať tiež a fotografie, ktoré svedčia o tom, že otec bol opakovane na Slovensku, kde strávil istý čas s matkou. Právny zástupca teda má za to, že z predložených dôkazov a z doposiaľ uvedených skutočností je zrejmé, že otec súhlasil s pobytom mal. A. na Slovensku, pričom tento stav akceptuje už takmer celý rok s tým, že v budúcnosti by si rád našiel zamestnanie na Slovensku aj on. Budúcnosť rodiny teda otec sám videl na Slovensku. Poukázal na to, že otec bol na Slovensku už niekoľkokrát, pričom nenaliehal na návrat dieťaťa a za tým účelom neučinil ani žiadne právne kroky, čo taktiež svedčí o akceptácii daného stavu a súhlase s pobytom dieťaťa na Slovensku. Absencia písomného súhlasu na tejto skutočnosti podľa ich názoru nič nemení. Mal. A. vzhľadom na svoj vek, kedy prakticky väčšinu svojho života prežil na Slovensku považuje práve Slovensko za svoj domov, má tu vytvorené silné citové väzby na svojich starých rodičov aj ďalších príbuzných. 4. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že z manželstva E. B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX/X, C., t. č. A. B. X, C. a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., A. XX, H. I., pochádza maloletý A. A. B., nar. XX.XX.XXXX. Podľa vyjadrenia matky, vzhľadom na svoj vek nenavštevuje žiadne školské zariadenie, aktuálne je mal. syn v jej celodennej osobnej starostlivosti. Uviedla, že mal. syn už má na Slovensku svojho detského lekára, je ním D. C. J. v C.. Matka mal. dieťaťa E. B. F., uviedla, že jej bytové pomery sa nezmenili, naďalej žije s rodičmi v Podolínci, finančne jej pomáhajú rodičia a rodina, otec mal. dieťaťa jej v súčasnosti neprispieva na výživu mal. syna žiadnou sumou. Vyjadrila sa, že otec navštívil mal. syna v novembri 2025, pred tým sa tri mesiace osobne nevideli. Dodala, že telefonuje otcovi každý deň, aby sa videl aspoň takto s mal. A., avšak medzi nimi nie je veľmi dobrá komunikácia, často sú medzi nimi hádky. Ďalej uviedla, že s mal. synom sú na Slovensku nepretržite viac ako pol roka, z toho dôvodu podala návrh na neodkladné opatrenie. Hodlá podať aj návrh vo veci samej. Na záver uviedla, že sa plánuje zamestnať na Slovensku po tom ako súd rozhodne. Z aktuálnej situácie vyplýva, že mal. A. naďalej zabezpečuje osobnú starostlivosť jeho matka, pani B. F.. Úrad nedisponuje vyjadrením otca jeho súhlasom so zverením mal. dieťaťa matke ako aj k pobytu mal. dieťaťa na Slovensku. Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa vzhľadom na uvedené navrhol zvážiť svoju právomoc vo veci konať. 5. Súd z lustráciou v Sociálnej poisťovni zo dňa 12.12.2025 zistil, že matka mal. dieťaťa nepoberá žiadne dávky – dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie, poistenie v nezamestnanosti. 6. Súd lustráciou v súdnych registroch zistil, že vo veci mal. dieťaťa už tunajším súdom bolo vedené konanie pod sp. zn. 2P/132/2025 o návrhoch matky zo dňa 03.10.2025 ktorými žiadala jednak nariadiť neodkladné opatrenie a jednak podala návrh vo veci samej na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením sp. zn. 2P/132/2025 zo dňa 06.10.2025 prvým výrokom vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť, druhým výrokom konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil, tretím výrokom konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu zastavil a štvrtým výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2025. 7. Po preskúmaní veci súd dospel k rovnakému záveru ako v konaní 2P/132/2025, teda, že naďalej nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť, pričom ani dôkazy doložené navrhovateľkou v tomto konaní (fotografie, komunikácia cez sociálne siete nevedno medzi kým, kedy sa uskutočnila a naviac doložená v nie úradnom jazyku) nezakladajú jeho právomoc. Právna úprava: 8. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 367 ods.1 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 10. Podľa § 367 ods. 3 C.m. p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. 11. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, sú kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 12. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 13. Podľa § 9 ods. 1 C.s.p. ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 14. Nórske kráľovstvo nie je členským štátom Európskej únie a teda nie je viazané nariadeniami Rady Európskej únie a súčasne nie je medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom uzavretá dvojstranná zmluva a rovnako neexistuje ani mnohostranná medzištátna zmluva týkajúca sa súdnej právomoci a uznávania rozsudkov vo veciach rodičovských práv a povinností. Preto pri určovaní právomoci súd aplikoval zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (Haag, 1966) ďalej len „Dohovor“ , ktorého zmluvnou stranou je Nórske kráľovstvo od 01.07.2016 a Slovenská republika od 1. januára 2002 (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 344/2002 Z.z.). 15. Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru cieľom dohovoru je a) určiť, orgány ktorého štátu majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa, b) určiť, aký právny poriadok majú tieto orgány použiť pri výkone svojej právomoci, c) určiť, aký právny poriadok je rozhodujúci na posúdenie rodičovských práv a povinností, d) upraviť uznávanie a výkon takých ochranných opatrení vo všetkých zmluvných štátoch, e) vytvoriť medzi orgánmi zmluvných štátov spoluprácu v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu tohto dohovoru.
16. Podľa čl. 1 ods. 2 Dohovoru na účely dohovoru výraz „rodičovské práva a povinnosti" zahŕňa rodičovskú moc alebo iný podobný vzťah, ktorý určuje práva, oprávnenia a povinnosti rodičov, opatrovníkov alebo iných zákonných zástupcov k osobe alebo majetku dieťaťa. 17. Podľa čl. 3 písm. a) Dohovoru opatrenia uvedené v článku 1 sa môžu týkať najmä nadobúdania, výkonu, odňatia alebo obmedzenia rodičovských práv a povinností, ako aj ich prenesenia. 18. Podľa čl. 4 Dohovoru písm. e) Dohovor sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť. 19. Podľa čl. 5 ods. 1 a 2 Dohovoru právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia čl. 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa. 20. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť. 21. Právomoc je jednou z podmienok konania (§ 161 C.s.p.), ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania (§ 9 a § 10 C.s.p.). 22. Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia § 9 a 161 ods. 2 C.s.p. . Nemôže však vec postúpiť súdu iného štátu; iba v odôvodnení svojho rozhodnutia poučí účastníkov o tom, že sa s návrhom môžu obrátiť na príslušný úrad v cudzine (R 26/1987). 23. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo potrebné, aby súd prvej inštancie ex offo preskúmal, či má v predmetnej veci právomoc konať o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. 24. V konkrétnom prípade ako už bolo vyššie citované pri určovaní právomoci súd aplikoval zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, ktorého zmluvnou stranou je Slovenská republika od 1. januára 2002 (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 344/2002 Z.z.). 25. Preto bolo potrebné posudzovať právomoc v tejto veci podľa čl.5 Dohovoru, ktorý za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdu na prijatie ochranných opatrení podľa čl. 3 písm. a) v spojení s čl. 1 ods. 1 považuje obvyklý pobyt dieťaťa. Podobná úprava právomoci orgánov zmluvných štátov dohovoru je obsiahnutá aj v ustanoveniach nariadenia Brusel IIa, ktoré sa aplikuje vo vzťahu k členským štátom EÚ (čl. 8 až 15 nariadenia Brusel IIa). 26. Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú medzinárodné zmluvy ani zákony Slovenskej republiky. Otázka obvyklého pobytu je v danom prípade kľúčová. Pre určenie právomoci nepostačuje určenie obvyklého pobytu, ale v prípade presťahovania sa musí zároveň posudzovať dôvod tohto presťahovania. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 22. decembra 2010 vo veci K. D./ L. M., z ktorého vyplýva, že samotné presťahovanie sa do iného členského štátu nezakladá samo o sebe automaticky obvyklý pobyt maloletého, premiestneného bez súhlasu druhého rodiča, resp. dohody rodičov. Právne posúdenie vecí: 27. Z návrhu, z vyjadrenia matky pred kolíznym opatrovníkom, ale aj z doloženého rodného listu dieťaťa vyplýva, že mal. dieťa sa narodilo v Nórskom kráľovstve, kde žilo v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Podľa tvrdenia matky, tá sa s dieťaťom v decembri 2024 presťahovala na územie Slovenskej republiky, otec ostal v Nórsku, dieťa navštevuje, naposledy ho mal navštíviť v novembri 2025. Zo samotného návrhu, ale aj z vyjadrenia matky pred kolíznym opatrovníkom vyplýva, že dieťa má mať
pediatra na Slovensku D. J.. Dôkaz k tomuto tvrdeniu nepredložila. Z uznesenia č.k. 2P/132/2025-22 zo dňa 06.10.2025 však vyplýva, že v čase vydania tohto rozhodnutia dieťa na území Slovenskej republiky pediatra nemalo. Z návrhu vyplývajú výdaje matky, avšak matka zdroje svojho príjmu neuvádza. V čase rozhodovania vo veci sp. zn. 2P/132/2025 (uznesenie zo dňa 06.10.2025) uvádzala príjem z Nórska, bola evidovaná na úrade práce v Nórsku a jej príjem tvoril prídavok na dieťa z Nórska. Z lustrácie Sociálnej poisťovne nevyplýva, aby navrhovateľka bola napojená na sociálny systém Slovenskej republiky. Z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky taktiež vyplýva, že sa len „plánuje zamestnať“. Pred kolíznym opatrovníkom navrhovateľka uviedla, že sa plánuje zamestnať po tom, ako rozhodne súd. 28. Navrhovateľka sama tvrdí v návrhu zo dňa 09.12.2025 „ aktuálne sa nedokážeme dohodnúť na podstatných otázkach starostlivosti o naše dieťa“. Sama navrhovateľka mala predsa príležitosť ak tvrdí, že otec mal. dieťaťa bol v novembri 2025 na návšteve na Slovensku a prebehla medzi nimi ústna dohoda, zabezpečiť aj písomný súhlas otca, ktorým by bez akýchkoľvek pochybnosti preukázala pobyt syna na území Slovenskej republiky so súhlasom druhého rodiča. Doposiaľ takýto dôkaz súdu doložený nebol. Doložené fotografie či komunikácia cez sociálne siete v žiadnom prípade nemôžu slúžiť ako dôkaz preukazujúci súhlas otca na presťahovanie syna na územie Slovenskej republiky. Z doloženej komunikácie cez sociálne siete, ktorá ako už bolo vyššie uvádzané je v anglickom jazyku, nie je z nej zrejmé medzi kým a kedy prebehla (chýba identifikácia osôb, konkrétne datovanie či iné časové vymedzenie) súdu súhlas otca s presťahovaním na Slovensko nevyplýva (osoba premýšľa aj o tejto možnosti a je tomu otvorená). Ďalej súd poznamenáva, že nemá preukázanú ani skutočnosť tvrdenú navrhovateľkou, že otec neučinil žiadne právne kroky, otec dieťaťa je občanom Nórskeho kráľovstva a súd nemá vedomosť či neprebieha konanie v Nórskom kráľovstve. 29. Navrhovateľka k návrhu, ani dodatočne na výzvu súdu do času vydania rozhodnutia, písomný súhlas otca na presťahovanie mal. dieťaťa nedoložila, teda nepreukázala, že k premiestneniu mal. dieťaťa z Nórskeho kráľovstva na územie Slovenskej republiky došlo za súhlasu druhého rodiča. Súd vo veci rozhodol dodržujúc procesnú lehotu 7 dňovú lehotu v zmysle § 367 ods. 3 C.m.p. nakoľko ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 30. Z lustrácie v Registri obyvateľov mal súd preukázané, že na území Slovenskej republiky mal. dieťa nemá trvalý pobyt, obaja, tak matka, ako aj mal. dieťa, sú prihlásení k prechodnému pobytu na území Slovenskej republiky od 13.08.2025. Súd za obvyklý pobyt mal. dieťaťa považuje miesto, ktoré odzrkadľuje určitú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho, rodinného prostredia. Na tento účel berie do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky, dôvody pobytu na území štátu a presťahovanie sa rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Z judikatúry väčšiny štátov vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa vzniká v krajine po 6 mesiacoch pobytu na jednom mieste. Napríklad Najvyšší súd Rakúska (8Ob 123/03g, Obtesgriftshof 30/10/2003, Hc/E/AT/548) rozhodol, že za obvyklý pobyt sa bude považovať doba pobytu dlhšia ako 6 mesiacov v inom štáte, a to i v prípade, že sa koná proti vôli osoby, ktorá má právo starostlivosti o dieťa, pričom sa vychádza zo skutkových zistení, že pre dieťa je takáto krajina centrom jeho života. Jediným objektívnym dôkazom, ktorý ukazuje, že dieťa sa preukázateľne na území Slovenskej republiky zdržuje, je prihlásenie k prechodnému pobytu dňom 13.08.2025, a teda 6 mesačná lehota ešte neuplynula. 31. Tak ako to súd skonštatoval v konaní sp. zn. 2P/132/2025 aj v tomto konaní vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že nie je daná právomoc slovenských súdov, keďže dieťa nemá na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. Jedná sa o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, kedy súd nemá inú možnosť ako vyhlásiť, že nemá právomoc a konanie musí zastaviť. Súd zároveň poznamenáva, že v tejto veci sú podľa zisteného skutkového stavu na konanie právomocné justičné orgány štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt, a to justičné orgány Nórskeho kráľovstva. Trovy konania 32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).