Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 6C/87/2025 6125213623 04. 05. 2026 JUDr. Emília Mišenková ECLI:SK:OSSL:2026:6125213623.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, proti žalovanej: E. E. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX H. D., právne zastúpená: JUDr. Slavomír Firment, Advokátska kancelária so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 076 986, v konaní o zaplatenie 3.200,- eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I.
Súd
z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie istiny 3.200,- eur.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.200,- eur od 25.3.2022 do 31.1.2025, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobcovi n e p r i z n á v a
náhradu trov konania voči žalovanej. odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej aj „upomínací súd“) si uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 3.200,- eur z titulu vyplatenia druhého manžela zo zaniknutého BSM manželov v súlade s čl. III. bod 3.1 Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 24.09.2021. Zároveň si s poukazom na ustanovenie § 517 a násl. Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. uplatnil voči žalovanej aj úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.200,- eur od 25.03.2022 (t. j. od nasledujúceho dňa po splatnosti uvedenej v čl. III. bod 3.1 Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov) do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Upomínací súd vydal dňa 3.7.2025 pod sp. zn. 37Up/87/2025 platobný rozkaz, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. 3. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že návrh žalobcu považuje za nedôvodný, preto nesúhlasí s vydaným platobným rozkazom, resp. s povinnosťami, ktoré jej boli platobným rozkazom uložené a žiada, aby platobný rozkaz bol zrušený v celom rozsahu. V prvom rade uviedla, že dlžnú istinu vo výške 3.200,- eur uhradila prevodom z jej účtu na účet žalobcu – exmanžela v posledný deň lehoty určenej jeho právnym zástupcom v doručenej výzve, t.j. dňa 31.01.2025. Z uvedeného dôvodu preto istinu uvedenú v platobnom rozkaze neuznáva. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania dáva do pozornosti súdu, že právny zástupca vo výzve zo dňa 15.01.2025 neuvádzal povinnosť zaplatenia úroku z omeškania, uviedol iba, že ak nezaplatí dlžnú istinu do 31.01.2025, podá žalobu na súd; preto sa domnievala, že zaplatením istiny v určenom termíne splnila svoj záväzok v celom rozsahu a bude to celé medzi ňou a exmanželom uzavreté. Exmanžel vie, čo
všetko sa v živote žalovanej za obdobie omeškania udialo, preto mala nádej, že keď zaplatí istinu, bude to, po zohľadnení všetkých udalostí, pre neho dostatočné. Bola prekvapená, keď dňa 10.07.2025 jej bol doručený platobný rozkaz. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, je si vedomá toho, že nárok na úroky z omeškania pri meškaní s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Verí však, že exmanžel, poznajúc jej situáciu, pochopí, že ich uplatňovanie je v rozpore s dobrými mravmi a od ich vymáhania cestou súdu upustí a tiež, že zohľadní to, že žalovaná vyhovela písomnej výzve jeho právneho zástupcu a zaplatila omeškanú istinu v termíne určenom vo výzve. Rovnako tak sa domnieva, že v situácii, v akej sa ocitla, by sa uplatňovanie nároku na trovy konania nemalo spravovať zásadou úspechu, ale s poukazom na ust. § 257 CSP, t.j. na dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd by nemal žiadnej zo strán priznať nárok na náhradu trov konania. Konkrétne dôvody pre ich citlivosť uvedie až vtedy, ak sa jej exmanžel rozhodne napriek tomuto podanému odporu a dôvodom v ňom uvedeným v súdnom konaní pokračovať na príslušnom súde. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, považuje žalovaná nárok žalobcu voči nej za nedôvodný a navrhuje, aby súd napadnutý platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu a v prípade návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní, aby vec postúpil na prejednanie príslušnému súdu a tento aby po vykonanom dokazovaní, návrh voči žalovanej ako nedôvodný zamietol. 4. Žalobca podaním zo dňa 10.7.2025 oznámil upomínaciemu súdu, že žalobný návrh berie čiastočne späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.200,- eur, nakoľko po podaní žalobného návrhu žalovaná zaplatila žalobcovi istinu vo výške 3.200,- eur dňa 31.1.2025. Žalobca si naďalej uplatňuje od žalovanej úroky z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 3.200,- eur od 25.3.2022 do 31.1.2025 a trovy konania. 5. Ďalším podaním zo dňa 17.11.2025 podal žalobca návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom súde na prejednanie veci. V prvom rade poukázal na to, že strany sporu si dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 24.9.2021 vyporiadali svoje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov s tým, že žalovaná mala v zmysle čl. III bod 3.1 zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť finančného vysporiadania vo výške 3.500,- eur do 6 mesiacov od podpisu dohody, t.j. najneskôr do 24.3.2022. Žalobca má za to, že uplatňovaný nárok je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko žalovaná dobrovoľne neuhradila zostávajúcu časť pohľadávky žalobcu v súvislosti s dohodou o urovnaní BSM manželov z 24. septembra 2021, ktorá bola splatná 24. marca 2022. V dôsledku toho žalobca nemal inú možnosť ako podať 23. januára 2025 na súd návrh na vydanie platobného rozkazu tesne pred jeho premlčaním. Žalobca sa domnieva, že jeho návrh na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 200,- eur od 25. marca 2022 do 31. januára 2025 je dôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu, a preto navrhol, aby súd po vykonaní dôkazov žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania vo výške 100 %. 6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 15.1.2026, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, uviedla, že má za to, že žalobcom uplatňované nároky - úrok z omeškania a náhradu trov konania - by súd nemal žalobcovi priznať, pričom trvá na argumentoch, ktoré uviedla v odpore. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania uviedla, že právny zástupca vo výzve zo dňa 15.1.2025 neuvádzal povinnosť zaplatenia úroku z omeškania, uviedol iba, že ak nezaplatí dlžnú istinu do 31.1.2025, podá žalobu na súd; preto sa domnievala, že zaplatením istiny v určenom termíne splnila svoj záväzok v celom rozsahu a bude to celé medzi ňou a exmanželom uzavreté. Rovnako tak má za to, že v situácii, v akej sa ocitla, by sa uplatňovanie nároku na trovy konania nemalo spravovať zásadou úspechu, ale s poukazom na ustanovenie § 257 CSP, t.j. z dôvodov hodných osobitného zreteľa by súd nemal žiadnej zo strán priznať nárok na náhradu trov konania. Žalovaná v odpore konkrétne dôvody pre ich citlivosť neuviedla, ale vzhľadom na skutočnosť, že bývalý manžel napriek podanému odporu a dôvodom v ňom uvedeným požiadal o pokračovanie v konaní, uvádza, že dôvodmi hodné osobitného zreteľa sú okolnosti na jej strane, ktoré nastali medzi podpísaním dohody o urovnaní BSM a platbou dňa 31. januára 2025 a zasluhujú si osobitnú pozornosť. Následne žalovaná tieto dôvody bližšie a podrobnejšie rozpísala. Poukázala v podstate na to, že v októbri 2021 začal mať syn žalobcu a žalobkyne (I.) vážne zdravotné problémy, v dôsledku ktorých absolvoval náročnú liečbu, opakovane sa podroboval chemoterapii, viackrát bol hospitalizovaný v nemocnici. Na všetky vyšetrenia a výkony ho doprevádzala žalovaná. Ak bol syn I. hospitalizovaný v nemocnici, pravidelne ho navštevovala, a to až do jeho smrti dňa X.X.XXXX. Týždeň po synovom pohrebe, keď sa jej otec dozvedel, že I. zomrel, spadol v nemocnici a zlomil si stehennú kosť. Nasledovala operácia, hospitalizácie, zápal pľúc a X.X.XXXX zomrel aj on. V máji 2023 si ona nahmatala uzliny, chodila do VOÚ v KE, v septembri 2023 bola operovaná – uzliny, v októbri 2. operácia – karcinóm prsníka. V čase, keď boli s I. obaja chorí, žalovaná bola po celý čas PN,
pritom v súvislosti s ich ochoreniami mala množstvo nepredvídateľných finančných výdavkov a príjem z PN okolo 850,- eur/mesačne. V situácii, v ktorej sa nachádzala, naozaj nemyslela na vyrovnanie dlhu exmanželovi. Mala za to, že exmanžel tomu rozumie a keď toto ťažké obdobie skončí, zaplatí mu to, ak na tom bude trvať. Toto sa však nestalo. Keď dostala list od jeho právneho zástupcu, v čase tesne po otcovej smrti, nedokázala tomu porozumieť, že kedysi jeden z jej najbližších myslí iba na peniaze. Napriek tomu sa rozhodla zareagovať na urgenciu a uhradiť mu istinu, aby mala od neho pokoj. S jej diagnózou nepotrebuje ďalšie stresy. Žalovaná na podporu svojich tvrdení predložila úmrtný list syna, úmrtný list otca a doklad o trvaní jej PN doposiaľ. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaná považuje nárok žalobcu voči nej za nedôvodný a navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní návrh voči nej ako nedôvodný zamietol. Verí však naďalej aj v to, že žalobca prehodnotí uplatňovanie úrokov z omeškania a tiež trov právneho zastupovania a s ohľadom na vzniknutú situáciu od ich uplatňovania v tomto konaní upustí a žalobu stiahne. 7. Súd listom zo dňa 28.1.2026 vyzval sporové strany na vyjadrenie sa k možnosti rozhodnúť vo veci postupom podľa § 177 ods. 2 písm. b/ CSP a k možnosti použitia ustanovenia § 257 CSP. 8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 31.1.2026 uviedol, že súhlasí s postupom podľa § 177 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. aby súd konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania v danej veci. Súčasne konštatoval, že nesúhlasí s rozhodnutím o trovách konania postupom podľa § 257 CSP, a to z dôvodov uvedených v návrhu na vydanie platobného rozkazu, ako aj v jeho písomnom vyjadrení. Opätovne poukázal na to, že žalovaná nezaplatila žalobcovi zostatok splátky z tituly vyporiadania BSM manželov v sume 3.200,- eur v dohodnutej lehote, t.j. do 24.03.2022. Žalovaná túto úhradu realizovala až po podaní žaloby na súd. Týmto konaním žalobcovi vznikli trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Podľa dohody mala žalovaná zaplatiť uvedenú sumu do 24.03.2022. Premlčacia lehota začala plynúť 24.03.2022 a končila dňa 24.03.2025, preto žalobca nemohol dlhšie čakať, a bol nútený podať bezodkladne žalobu na príslušný súd. Žalobca s poukazom na to, že bol policajt nemienil vyporiadavať BSM manželov súdnou cestou, preto vo svojich nárokoch povolil a uzavrel dohodu o vyporiadaní BSM manželov, pričom je v domnení, že žalovaná manželka dostala touto dohodou viac ako jeho osoba a napriek tomu ani tieto malé peniaze mu nemienila zaplatiť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca súhlasí s tým, aby súd z dôvodu hospodárnosti konania rozhodol bez nariadenia pojednávania v danej veci a žalobnému návrhu po jeho čiastočnom späťvzatí v celom rozsahu vyhovel. 9. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 26.2.2026 prehlásila, že súhlasí s postupom podľa § 177 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. aby súd v danej veci konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Súčasne uviedla, že súhlasí s postupom podľa § 257 CSP, a v tejto súvislosti odkazuje na svoje vyjadrenie zo dňa 15.01.2026, v ktorom sama aplikáciu tohto ustanovenia navrhla a v ktorom uviedla aj dôvody, ktoré podľa jej názoru odôvodňujú aplikáciu tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Vo vyjadrení opätovne popísala, v akej situácii sa nachádzala v období medzi podpísaním dohody, resp. termínom splatnosti zostatku jej záväzku a osobitne v čase, kedy ju právny zástupca žalobcu vyzval na zaplatenie sumy 3.200,- eur v konkrétnej lehote, kde napriek uvedenému krátkemu termínu na zaplatenie a v situácii po úmrtí syna, po úmrtí otca a s vlastným nepriaznivým zdravotným stavom, v lehote do 31.01. 2025, určenej v predžalobnej výzve žalobcu zo dňa 15.01. 2025, doručenej jej dňa 17.01.2025, zostatok dlhu uhradila, konkrétne prevodom dňa 31.01.2025. Preto práve popisovanú osobnú, sociálnu a rodinnú situáciu považuje žalovaná za podstatnú pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Záverom k tomu žalovaná uviedla, že sa naivne domnievala, že žalobca od nej po tom všetkom čo ju postihlo, čo postihlo ich spoločného syna a tiež jej otca, upustí od vymáhania zostatku dlhu, alebo aspoň príslušenstva tohto dlhu, aj s poukazom na to, že keď všetky náklady spojené s pohrebom ich spoločného syna platila sama a žalobca sa prakticky na ničom finančne nepodieľal, že už nebude chcieť od nej doplatenie dlhu, aj preto, že ona od neho nič za to nechcela a brala to ako kompenzáciu, pričom tie náklady boli oveľa väčšie. Je jej ľúto, že žalobca sa k situácii takto postavil a že napriek všetkému si voči nej takýto nárok uplatnil súdnou cestou. 10. Nakoľko obidve sporové strany navrhli resp. súhlasili s tým, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, súd vo veci rozhodol postupom podľa § 177 písm. b/ CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 4.5.2025 o 13.00 hod. bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 20.3.2026.
Súd sa oboznámil so žalobou, vyjadreniami sporových strán, predloženými listinnými dôkazmi a na ich základe zistil tento skutkový stav: 11. Z dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 24.9.2021 je zrejmé, že sporové strany touto dohodou dosiahli dohodu v otázke vyporiadania BSM po rozvode ich manželstva. V zmysle tejto dohody, článku III., bod 3.1 sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.500,- eur, a to sumu 5.000,- eur v lehote 3 dní od podpisu dohody a zvyšok vo výške 3.500,- eur do 6 mesiacov od podpisu dohody. Žalovaná prvú časť finančných prostriedkov zaplatila v celom rozsahu, z druhej sumy zaplatila iba sumu 300,- eur. Zvyšnú časť dohodnutej sumu, t.j. 3.200,- eur žalovaná žalobcovi v lehote splatnosti, t.j. do 24.3.2022 nezaplatila. 12. Žalobca listom zo dňa 15.1.2025 vyzval žalovanú na úhradu sumu 3.200,- eur v lehote do 31.1.2025. 13. Žalovaná dňa 31.1.2025 uhradila žalobcovi istinu vo výške 3.200,- eur, preto žalobca podaním zo dňa 10.7.2025 zobral späť žalobcu v časti o zaplatenie istiny 3.200,- eur, naďalej sa domáha voči žalovanej zaplatenia úrokov z omeškania a náhrady trov konania. 14. Žalovaná tvrdí, že v predmetnej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na jej strane, na ktoré by mal súd prihliadnuť a žalobcovi nepriznať nárok na náhradu úrokov z omeškania a náhrady trov konania. Má za to, že žaloba je nedôvodná, a preto navrhla, aby ju súd zamietol. Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia. 15. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkový vzťah je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 17. Podľa § 491 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. 18. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. 19. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas. 20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 23. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. 24. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
25. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Na základe zisteného skutkového stavu, riadiac sa citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd k právnemu záveru: 26. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca podaním zo dňa 10.7.2025 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 3.200,- eur. Učinil tak skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v tejto časti zastavil. 27. Predmetom rozhodovania tak ostal už len nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.200,- eur od 25.3.2022 do 31.1.2025 a náhrady trov konania. 28. V prejednávanej veci nie je sporným to, že žalobca a žalovaná sa v dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 21.9.2021, okrem iného dohodli, že žalovaná zaplatí žalobcovi sumu 3.500,- eur do 6 mesiacov od podpísania dohody, t.j. do 24.3.2022. Žalovaná z uvedenej sumy uhradila žalobcovi len sumu 300,- eur. Ostávajúcu časť, t.j. sumu 3.200,- eur žalobcovi nezaplatila v dohodnutej lehote, t.j. do 24.3.2022, ale až po podaní žaloby, dňa 31.1.2025. Vychádzajúc z týchto nesporných skutočností má súd za to, že žalovaná sa dňom nasledujúcim po dni splatnosti jej záväzku, t.j. 25.3.2022 dostala do omeškania so zaplatením jej peňažného záväzku. 29. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že nárok žalobcu, ktorým sa domáha voči žalovanej zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 3.200,- eur od 24.3.2022 do 31.1.2025 je plne dôvodný a zákonný, preto žalobca má právo požadovať úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne, v ktorej výške si ho žalobca aj správne uplatnil. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnil žalobca, a ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. 30. Len pre úplnosť súd dodáva, že nebolo možné akceptovať návrh žalovanej, aby súd nepriznal žalobcovi úroky z omeškania s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré mali nastať na jej strane po uzavretí dohody o vyporiadaní BSM dňa 24.9.2021, nakoľko pri omeškaní s plnením peňažného dlhu, vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Inými slovami povedané, ani prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa nezbavuje dlžníka povinnosti nahradiť veriteľovi úroky z omeškania, ak svoj záväzok neuhradil v lehote splatnosti a dostal sa do omeškania. Trovy konania 31. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 32. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 33. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 34. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. Pre rozhodovanie o náhrade trov konania platí zásada zodpovednosti za výsledok a zásada zodpovednosti za zavinenie, t.j. úspešná strana sporu má v zásade vždy nárok na náhradu trov konania. 36. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku z tejto zásady. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov
konania podľa ust. § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon však už bližšie nešpecifikuje. 37. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07 či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). 38. V prejednávanej veci žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny v sume 3.200,- eur. Urobil tak v dôsledku správania žalovanej, ktorá po podaní žaloby mu zaplatila uvedenú sumu. V tejto časti súd zastavil konanie, pričom je zrejmé, že zastavenie konania zavinila žalovaná, preto žalobcovi by mal patriť nárok na náhradu trov konania v tejto časti. 39. V ostávajúcej časti, teda pokiaľ ide nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, bol žalobca úspešný v celom rozsahu, teda aj v tejto časti by mu mal patriť nárok na náhradu trov konania. 40. V predmetnej veci sa žalovaná domáhala aplikácie ustanovenia § 257 CSP pri rozhodnutí súdu o trovách konania, nakoľko, podľa jej názoru, na jej strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd žalobcovi nemal priznať nárok na náhradu trov konania. 41. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry súdov (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010 či sp. zn. 3MCdo/46/2012) ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov, a to na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, pričom hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (I. ÚS 118/2017, I. ÚS 269/2018). 42. V prejednávanej veci súd dôsledne skúmal, či v danom prípade na strane žalovanej existujú tak závažné a výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a zistil, že u žalovanej takéto dôvody hodné osobitného zreteľa sú dané. Podľa názoru súdu tieto dôvody spočívajú v tom, že v období medzi podpisom dohody o vyporiadaní BSM, t.j. 24.9.2021 a zaplatením istiny 3.200,- eur dňa 31.1.2025 sa žalovaná skutočne dostala do ťažkých životných situácii, ktoré súviseli s vážnym ochorením jej syna, ktorého zdravotný stav si vyžadoval náročnú liečbu, avšak napriek jej absolvovaniu tejto chorobe podľahol. Následne v krátkej dobe na to zomrel aj jej otec a napokon aj u nej nastali zdravotné ťažnosti onkologického charakteru, v dôsledku ktorých musela podstúpiť viaceré operácie a podrobiť sa náročnej liečbe. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že u žalovanej sa vyskytli zdravotné ťažkosti a stala sa PN ešte v čase, keď aj jej syn sa podroboval náročným liečebným procesom. Je pochopiteľné, že žalovaná mala v danom období značné finančné výdavky spojené nielen s liečbou ochorenia jej syna, ale aj v súvislosti s liečbou jej ochorenia. Počas celej tej doby, a ešte aj v súčasnosti, je žalovaná PN, má zdravotné ťažkosti, obmedzený príjem – nemocenské dávky. V uvedenej nepriaznivej zdravotnej a finančnej situácii žalovanej vzhliadol súd dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
43. Na tomto mieste súd poznamenáva, že v prejednávanej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania, v súvislosti so skúmaním (ne)existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovanej, starostlivo posudzoval individuálne okolnosti daného prípadu aj cez prizmu kogentného ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvujúceho zásadu súladného výkonu práv s dobrými mravmi, ktoré je v rovine jednoduchého podústavného práva odrazom ústavnej požiadavky nájsť spravodlivé riešenie. Ústavnoprávne je teda ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým miestom, skrz ktoré sú všeobecné súdy povinné nechať preniknuť ideu materiálneho právneho štátu do inerpretácie a aplikácie podústavného práva. Len napĺňaním idey spravodlivosti právo a prípadne súdy plnia svoju funkciu, pretože ich rozhodnutia sú akceptovateľné väčšinovou mienkou. Spravodlivosť totiž sprostredkováva aplikovateľnosť rozhodnutia preto, že je univerzálnou hodnotou, lebo každý, aj ten najobyčajnejší človek, má schopnosť rozpoznať, čo je a čo nie je spravodlivé. Hlavne v tomto zmysle je spravodlivosť imanentnou kategóriou práva. (Nález Ústavného súdu SR z 3. októbra 2012, sp. zn. 1 ÚS 33/2012). 44. Z uvedených dôvodov súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 257 CSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.