Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2Er/201/2005 8505202609 22. 06. 2026 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2026:8505202609.3
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: A. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX/ XX, XXX XX C. - D., proti povinnému: A. E., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom E. XX, XXX XX F. G., o vymoženie 331,94 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Exekúciu z a s t a v u j e. II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. P r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi, Exekútorský úrad Michalovce, so sídlom Ľ. Štúra 12, 071 01 Michalovce, vo výške 16,33 eur a u k l a d á učtárni tunajšieho súdu, aby z titulu náhrady trov exekúcie uhradila súdnemu exekútorovi zo štátnych prostriedkov sumu 16,33 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. IV. Okrasný súd Stará Ľubovňa n e m á p r á v o na náhradu trov exekúcie. V. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina je p o v i n n ý vrátiť preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 33,19 eur, na účet Okresného súdu Stará Ľubovňa B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Oprávnený podal prostredníctvom zákonnej zástupkyne návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie dlžného výživného za obdobie od 15.1.2005 do 15.10.2005 vo výške 10.000,- Sk (331,94 eur) na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 13Nc 41/99 zo dňa 21.4.1999. Súdny exekútor následne požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 15, 031 01 Liptovský Mikuláš dňa 8.11.205 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5710 008757. 2. Uznesením č. k. 2Er/201/2005-14 zo dňa 12.1.2007 Okresný súd Stará Ľubovňa upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia poukázala poverenému súdnemu exekútorovi preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov vo výške 1.000,- Sk (33,19 eur). Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.1.2007. 3. V priebehu exekučného konania poverenému súdnemu exekútorovi zanikol dňa 15.12.2023 výkon funkcie súdneho exekútora a jeho nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina, Exekútorský úrad Michalovce, so sídlom Ľ. Štúra 12, 071 01 Michalovce. 4. Podaním doručeným súdu dňa 25.5.2026 súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina podal podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok
povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom by dochádzalo k neúmernému zvyšovaniu trov. Vykonanými lustráciami a šetrením dospel súdny exekútor k záveru, že povinný nevlastní žiadny majetok. Zároveň navrhol, aby súd rozhodol o trovách exekúcie podľa priloženej špecifikácie a na ich úhradu v ním vyčíslenej sume spolu 104,60 eur zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného. V prípade, že sa súd nestotožní s priloženou špecifikáciou trov exekúcie, súdny exekútor poukázal na ustanovenie § 5 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ktorým sa pre konania začaté do 30.4.2008 vrátane priznáva súdnemu exekútorovi minimálna odmena vo výške 500,- Sk (16,60 eur) a pre konania začaté od 1.5.2008 minimálna odmena 33,19 eur. 5. Na základe výzvy súdu zo dňa 4.6.2026, aby súdny exekútor predložil doklady hodnoverným spôsobom preukazujúceho výšku uplatnených a reálne vynaložených hotových výdavkov vo vzťahu ku každej z doručovaných písomností, za doručovanie ktorých si uplatnil poštovné spolu vo výške 14,76 eur, doručil súdny exekútor súdu dňa oznámenie, že všetky doručované písomnosti sú súčasťou exekučného spisu EX 992/05-M s tým, že na každej obálke a doručenke je vyznačená cena poštovného a pečiatka pošty. Všetky písomnosti doručoval pôvodný súdny exekútor JUDr. Peter Matejovie, pričom podacie lístky a hárky neboli súčasťou exekučného spisu. 6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“). 7. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 8. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2. 9. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom. 10. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, s prihliadnutím na príslušné ustanovenia ZoUNEK, súd konštatuje, že k zastaveniu starej exekúcie zo zákona nedošlo, napriek uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a to vzhľadom na absolútnu výnimku uvedenú v § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, preto súd v danom prípade pristúpil k rozhodovaniu o podnete exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. 11. Lustráciou v Registri obyvateľov súd zistil, že povinný dňa XX.X.XXXX zomrel. Z uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5D/50/2025, Dnot 354/2025 zo dňa 17.2.2026, právoplatného dňa 8.4.2026, mal súd za preukázané, že konanie o dedičstve po povinnom ako poručiteľovi bolo zastavené podľa § 188 ods. 1 CMP z dôvodu, že poručiteľ (povinný) zanechal iba majetok nepatrnej hodnoty. 12. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 13. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 14. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
15. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. 16. Keďže dedičské konanie po poručiteľovi (povinnom) bolo citovaným uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5D/50/2025 zo dňa 17.2.2026, právoplatným dňa 8.4.2026, zastavené podľa § 188 ods. 1 CMP z dôvodu, že poručiteľ zanechal iba majetok nepatrnej hodnoty, možno konštatovať jeho nemajetnosť, pričom pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní neprešla na žiadnu z osôb inak prichádzajúcich do úvahy ako dedičia po povinnom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd predmetné exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.3.2017 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (výrok I.). 17. Súd danú vec posudzoval v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR prezentovanom v uznesení sp. zn. 7 MCdo 5/2011 zo dňa 30.5.2011 (zverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 3/2012). Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať(§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Vzhľadom na uvedené, v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je osobitným dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie majetok takej hodnoty, aby postačoval na úhradu trov exekúcie. 18. Podľa § 9a ods. 1 a 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 19. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 20. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 21. V konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). V danom prípade však už samotný dôvod zastavenia exekúcie predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania nemožno priznať, a to žiadnemu z účastníkov tohto konania, nakoľko objektívnu skutočnosť spočívajúcu v nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie nemožno pričítať ako procesné zavinenie zastavenia exekúcie žiadnemu z účastníkov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). 22. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 23. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 24. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 25. Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
26. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. 27. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.4.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. 28. Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.4.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk. 29. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.4.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 30. Podľa § 22 ods. 1 a 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 31. Podľa § 25 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.4.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 32. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 16,33 eur. Tieto trovy pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a), c), e), h) cit. vyhl. v znení účinnom do 30.4.2008 (po prepočítaní na menu euro), a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 3,32 eur a každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32 eur (spolu 13,28 eur). 33. V zmysle § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Keďže súdny exekútor je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, súd na základe uvedeného priznanú odmenu zvýšil o daň z priadnej hodnoty vo výške 3,05 eur (t.j. 23 % zo sumy 13,28 eur) na sumu 16,33 eur. 34. Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj odmenu za doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní vo výške 3,32 eur podľa § 15 ods. 1 písm. f) cit. vyhl., bez bližšej špecifikácie rozhodnutia súdu, ktoré doručoval, pričom takéto rozhodnutie nevyplýva ani z obsahu preskúmavaného exekučného spisu EX 992/2005, ani z obsahu súdneho spisu. Súd mu preto paušálnu odmenu za tento nepreukázaný úkon exekučnej činnosti nepriznal. 35. Čo sa týka odmeny za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, túto súd priznal súdnemu exekútorovi vo výške 3,32 eur za jedno zisťovanie platiteľa mzdy povinného v Sociálnej poisťovni, preukázané Odpovedným hárkom zo dňa 13.2.2019 k elektronickej žiadosti súdneho exekútora o poskytnutie súčinnosti zo dňa 7.2.2019. Súdny exekútor si uplatnil paušálnu odmenu za ďalších 11 zisťovaní platiteľa mzdy povinného, tieto však súd vyhodnotil ako nepreukázané, nakoľko o týchto
zisťovaniach nepredložil doklady, ktoré by hodnoverným spôsobom preukazovali vykonanie tohto úkonu exekučnej činnosti, napr. žiadosť o poskytnutie súčinnosti doručovanú či už prostredníctvom pošty alebo elektronicky, prípadne odpovedným hárkom k elektronickej žiadosti. Tieto zároveň nevyplývajú ani z obsahu exekútorského spisu. 36. Okrem odmeny za úkony exekučnej činnosti odmeňované paušálnou sumou podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil aj časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vo výške 6,64 eur za prevzatie spisu v trvaní 30 min., štúdium spisu 30 min. a vyúčtovanie trov exekúcie 45 min. Za tieto úkony však súdnemu exekútorovi odmena nepatrí a túto mu súd nepriznal, pretože uvedené úkony sú úkonmi administratívnymi, bezprostredne nesmerujúcimi k vymoženiu pohľadávky a ako také sú zahrnuté v odmene exekútora. 37. Prevzatie spisu a štúdium spisu sú úkony, ktoré sú súčasťou získania poverenia na vykonanie exekúcie, t. j. úkony, za ktoré patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky, a ktorú súd súdnemu exekútorovi odmenu priznal. Odmena za tieto administratívne úkony je subsumovaná v odmene za získanie poverenia. V tomto prípade nejde o čas vynaložený na exekúciu, za ktorý by mohol exekútor požadovať odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky. Exekúcia sa totiž začína až vydaním poverenia na jej vykonanie súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nie už dôjdením návrhu na vykonanie exekútorovi, ktorým sa len iniciuje začatie exekučného konania. Predmetné úkony sú súčasťou získania poverenia na vykonanie exekúcie, čo je úkon exekučnej činnosti, pri ktorom patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa § 15 ods. 1 písm. a). V prípade, že by súd priznal súdnemu exekútorovi za tieto úkony odmenu, došlo by k duplicitnému priznaniu náhrady trov exekúcie. Vyhláška ani Exekučný poriadok neustanovuje, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ale je zrejmé, že musí ísť o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky, čo v danom prípade splnené nebolo. 38. Administratívne práce treba interpretovať ako činnosť, ktorá je imanentnou súčasťou exekučnej činnosti. Za exekučnú činnosť je potrebné považovať tú činnosť súdneho exekútora, ktorá bezprostredne smeruje k vykonaniu núteného výkonu exekučného titulu, teda k naplneniu účelu exekúcie - k uspokojeniu oprávneného. Za takúto činnosť nemožno považovať bežnú administratívnu činnosť súdneho exekútora, ktorá síce súvisí s exekučnou činnosťou, ale nesmeruje k výkonu súdneho rozhodnutia, tak ako napr. vyúčtovanie trov exekúcie. Čas strávený vypracovaním vyúčtovania trov exekúcie nemožno vnímať ako čas účelne vynaložený na exekúciu, keďže nesmeroval k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Preto je potrebné zdôrazniť, že uvedený úkon nie je úkonom exekučnej činnosti, ale administratívnym úkonom, za ktorý je náhrada zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 vyhlášky). 39. Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania exekučných trov uplatnil v časti náhrady hotových výdavkov aj poštovné v celkovej výške 14,76 eur. Náhradu výdavkov v uplatnenej výške však rovnako žiadnym hodnoverným spôsobom nešpecifikoval ani nepreukázal ich vynaloženie. Z predloženého vyúčtovania trov exekúcie iba vyplýva, že si uplatnil poštovné za doručovanie písomností 11x, ktoré ocenil paušálnou sumou 1,30 eur/1ks a 1x za doručovanie písomnosti obyčajnou zásielkou v ním uplatnenej výške 0,46 eur, bez ich bližšej špecifikácie a bez toho, aby preukázal reálne vynaložené náklady na ich doručovanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na jeho vyjadrenie doručené dňa 12.6.2026, v ktorom na výzvu súdu, aby predložil špecifikáciu poštovného a doklady preukazujúce vynaložené výdavky uviedol, že všetky písomnosti doručoval pôvodný súdny exekútor a podacie lístky a hárky neboli súčasťou exekučného spisu. Zároveň uviedol, že na každej obálke, ktorá je súčasťou exekučného spisu je vyznačená cena poštovného a pečiatka pošty. S týmto tvrdením súdneho exekútora sa však súd nestotožnil. Ani z jednej v exekučnom spise priložených doručeniek či obálok s vrátenými nedoručenými písomnosťami totiž nevyplýva cena poštovného za ich doručovanie. Cenu poštovného teda súdny exekútor nepreukázal, pričom na účel preukázania ceny jednotlivých poštových zásielok nemôže slúžiť ním uvedená paušálna suma 1,30 eur za každú doručovanú písomnosť, resp. 0,46 eur za doručovanie obyčajnej zásielky, vo vyúčtovaní trov exekúcie. Keďže súdny exekútor vynaloženie žiadnym spôsobom nepreukázal doposiaľ doklady potrebné na posúdenie skutočnej výšky hotových výdavkov nepredložil, súd mu náhrady hotových výdavkov nepriznal 40. Súdnemu exekútorovi popri odmene, samozrejme, patrí aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na
ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne prevzal z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd preto môže priznať súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu reálne vznikli a boli preukázané. Vychádzajúc z obsahu spisu súdneho exekútora možno teda pri určovaní náhrady poštovného priznať iba poštovné v súvislosti s doručovaním písomností, ktorých doručovanie je v spise exekútora preukázané riadnou doručenkou opatrenou pečiatkou Slovenskej pošty (doporučene, alebo do vlastných rúk), prípadne vrátenou zásielkou, ak súčasne súdny exekútor hodnoverným spôsobom preukázal reálne vynaložené náklady na ich doručovanie. 41. Je povinnosťou súdneho exekútora uplatňujúceho trovy exekúcie hodnovernými dokladmi v exekučnom spise (napr. podacími lístkami, hárkami a pod.) preukázať svoje náklady na poštovné, keďže výlučne on sám nesie zodpovednosť za preukázanie hotových výdavkov (vrátane nákladov na poštové služby). Súd nie je povinný zisťovať výšku poštovného za doručovanie písomností, ktoré exekútor reálne vynaložil, pričom pri schvaľovaní trov exekúcie tieto podklady len kontroluje, nevytvára ich. Samotná doručenka, resp. vrátená zásielka v exekútorskom spise preukazuje iba doručovanie zásielky, ale bez predloženia dokladu o úhrade nepreukazuje výšku vzniknutých nákladov. 42. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného len za preukázane doručované písomnosti, ak súčasne hodnoverným spôsobom preukázal reálne vynaložené náklady na ich doručovanie. 43. V súvislosti s náhradou trov exekúcie súd poukazuje aj na skutočnosť, že súdny exekútor postupoval správne, keď si trovy exekúcie vyčíslil v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútor v znení účinnom do 30.4.2008, nakoľko ide o exekúciu začatú v roku 2005. Súd sa však nestotožnil s názorom súdneho exekútora, že sa pre konania začatí do 30.4.2008 priznáva súdnemu exekútorovi minimálna odmena vo výške 16,60 eur s poukazom na ust. § 5 ods. 1 vyhlášky. 44. Vyhláška v § 4 ods. 1 stanovuje základ pre určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie, ktorým je výška vymáhanej pohľadávky. V takom prípade patrí súdnemu exekútorovi podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena vo výške 20 % zo základu na jej určenie, najmenej 16,60 eur a najviac 33 193,92 eur pre konania začaté do 30.4.2008, resp. 33,19 eur a najviac 33 193,92 eur pre konania začaté od 1.5.2008. Ak je však súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa § 14 ods. 1 vyhlášky a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, pričom paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur, pre konania začaté do 30.4.2008, resp. pre konania začaté od 1.5.2008 sa odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. 45. Z § 4 ods. 1 vyhlášky teda vyplýva, že základom pre určenie odmeny súdneho exekútora pri exekúcii na peňažné plnenie je v zásade výška vymáhanej pohľadávky, čo ale neplatí v prípadoch upravených v § 6, 14 a 16 vyhlášky. Vyhláška tak v § 14 ods. 1 upravuje určenie odmeny súdneho exekútora odlišne než v § 4 ods. 1, keďže v prípade zastavenia exekúcie súd neurčuje odmenu súdneho exekútora podľa výšky vymáhanej pohľadávky ale paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 16/2005, podľa ktorého „ Ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (§ 14 ods. 1 vyhlášky)“. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a rozsudok najvyššieho súdu, súd pri určovaní odmeny súdneho exekútora postupoval podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. a priznal mu odmenu v takej výške, ako je uvedená vo výrokovej časti tohto uznesenia. 46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prihliadajúc na dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je nemajetnosť povinného, o trovách exekúcie rozhodol, podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu
exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 16,33 eur s DPH, na ktorých úhradu zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 EP štát (nezistiac pritom splnenie podmienok na ich nepriznanie podľa § 243j EP). 47. Citované ustanovenie upravuje výnimku v tom zmysle, že v prípade exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom nezaťažuje oprávneného, aby znášal trovy exekúcie, preto v takomto prípade znáša trovy exekúcie súd. 48. Súd preto uložil učtárni tunajšieho súdu, aby trovy exekúcie v celkovej výške 16,33 eur poukázala súdnemu exekútorovi zo štátnych prostriedkov, tak ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, a súčasne vyslovil, že súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (výrok IV.). 49. Súd zároveň týmto uznesením uložil súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi povinnosť vrátiť preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 33,19 eur (1.000,- Sk), ktorý bol poukázaný pôvodnému súdnemu exekútorovi na základe právoplatného uznesenia tunajšieho súdu č. k. 2Er/201/2005-14 zo dňa 12.1.2007 (výrok V.). Poučenie: Proti III., IV. a V. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.