Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 6C/25/2025 8525200366 04. 05. 2026 JUDr. Miriam Szárazová ECLI:SK:OSSL:2026:8525200366.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Michal Barnovský, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Námestie gen. Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 53 287 461, proti žalovaným: 1. D. E., na neznámom mieste, 2. F. G., na neznámom mieste, 3. A. H., na neznámom mieste, 4. I. B., na neznámom mieste, žalovaní v 1. až 4. rade zastúpení: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 5. A. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX D., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. až 5. rade k nehnuteľnosti – parcele registra „E“ č. 175 druh pozemku orná pôda o výmere 271 m2, vedenej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., obec K., L. M. N., z r u š u j e. II. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosť, parcelu registra „E“ č. 175 druh pozemku orná pôda o výmere 271 m2, vedenú na LV č. XXXX, nachádzajúcu sa v katastrálnom území K., obec K., L. M. N., a to v podiele 1/1-ina z celku. III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť titulom náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalovanému v 1. rade sumu vo výške 678,- eur, žalovanému v 2. rade sumu vo výške 678,- eur, žalovanému v 3. rade sumu vo výške 343,50 eur, žalovanému v 4. rade sumu vo výške 169,50 eur, a to na účet Slovenského pozemkového fondu, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, a žalovanému v 5. rade sumu vo výške 169,50 eur k jeho rukám, a to všetkým do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., obec K., L. M. N., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „E“ č. 175 orná pôda o výmere 271 m2 (ďalej aj ako „sporná parcela“ alebo „sporná nehnuteľnosť“), ktorých ďalšími podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní v 1. až 5. rade a následne jej prikázania do výlučného vlastníctva žalobkyne. 2. Žalobu odôvodila tým, že ako majoritná podielová spoluvlastníčka parcely č. 175 o veľkosti podielu 1/2 z celku, ktorej ďalšími podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní v 1. až 4. rade ako nezistení vlastníci, s ktorých podielmi v zmysle zákona nakladá Slovenský pozemkový fond a žalovaný v 5. rade, má záujem na jej účelnom a zmysluplnom užívaní. Žalobkyňa v rámci usporiadania vlastníckych vzťahov iniciovala uzavretie mimosúdnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v intenciách § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na čo však zástupca žalovaných v 1. až 4. rade ani žalovaný v 5. rade
relevantným spôsobom nereagovali, preto v súlade so zásadou, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, navrhuje podielové spoluvlastníctvo zrušiť súdnou cestou. Vo vzťahu k spôsobu vyporiadania po zrušení podielového spoluvlastníctva uviedla, že najmä vzhľadom na funkčnú opodstatnenosť delenia (veľkosť podielov, nízku výmeru nehnuteľnosti), nie je rozdelenie nehnuteľnosti dobre možné, preto sa podľa kritéria veľkosti spoluvlastníckeho podielu jej svedčiaceho, ako aj kritéria účelného využitia nehnuteľnosti, keď tú obhospodarovali ona i jej právni predchodcovia a keď je aj podielovou spoluvlastníčkou k nej priľahlej parcely a rodinného domu na nej postaveného, javí ako spravodlivý spôsob prikázať ju do jej výlučného vlastníctva za primeranú náhradu – znaleckým posudkom č. 9/2024 vypracovaným O. D. I. ustálenú všeobecnú hodnotu spornej nehnuteľnosti vo výške 13,63 eur za m2. Rovnako požiadala, aby jej súd priznal náhradu trov tohto konania. 3. Zástupca žalovaných v 1. až 4. rade, Slovenský pozemkový fond, v prvom rade reagoval na tvrdenia žalobcu o prejavenej vôli usporiadať vlastnícke vzťahy cestou mimosúdnou tým, že časový interval medzi predžalobnou výzvou realizovanou dňa 17.2.2025 a podaním žaloby zo dňa 20.3.2025 nie je vzhľadom k procesu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva na základe obdobných žiadostí dostačujúci, a to vzhľadom na celoštátnu pôsobnosť zástupcu, ako aj nutnosť dodržiavať všetky zákonné postupy a interné predpisy. Vo vzťahu k meritu veci uviedol, že pokiaľ ide o otázku samotného zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, nemá k nej výhrady. Čo sa týka spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v jeho správe a nakladaní, spravidla uprednostňuje ich reálne rozdelenie, čo je aj v súlade s ust. § 142 Občianskeho zákonníka určujúcim poradie vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ak ide o spornú parcelu, tá sa nachádza v intraviláne obce a podľa ortofotosnímky je prístupná z verejnej komunikácie. Presahuje na ňu stavba zo susednej parcely KN „C“ č. 407. Na spoluvlastnícky podiel žalobkyne pripadá výmera 135,5 m2, žalovaného v 1. a 2. rade 45,2 m2, žalovaného v 3. rade 22,6 m2 a žalovaného v 4. rade 11,3 m2. Za daných okolností sa súhlasne s názorom žalobkyne javí, že účelným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je v danom prípade prikázanie parcely do vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu, výšku ktorej je súd povinný skúmať. Primeraná náhrada pritom musí nutne vychádzať zo všeobecnej ceny, teda ceny, za ktorú by bolo možné pozemok predať alebo kúpiť v mieste, kde sa nachádza, tzn. cena ovplyvnená dopytom a ponukou v určitom mieste a čase, teda pri jej určení je potrebné vzhliadnuť lokalitu nehnuteľnosti, jej súčasné i budúce využitie, veľkosť, polohu, tvar a iné. V dôsledku vykonania šetrenia navrhol, aby súd stanovil primeranú náhradu vo výške najmenej 15,- eur za m2 s odkazom na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu, napr. vo veci 5C/12/2025. Vo vzťahu k trovám konania navrhol uplatniť postup v zmysle § 257 CSP, považuje vzhľadom na charakter sporu za spravodlivé, aby si každá strana znášala náklady konania sama. 4. Súd vykonal potrebné úkony súvisiace so zistením aktuálneho pobytu žalovaného v 5. rade, nakoľko tento si žalobu spolu s výzvou a procesnými poučeniami na adrese trvalého pobytu neprebral. L. K. na výzvu súdu oznámila, že žalovaný v 5. rade sa na adrese trvalého pobytu dlhodobo nezdržiava a žije v USA. Zo šetrenia Okresného riaditeľstva PZ v Starej Ľubovni súd zistil, že ani brat žalovaného v 5. rade D. J. nemá vedomosť o jeho presnej adrese v USA. Súd preto postupom podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil oznam o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu, pričom pod 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považuje za doručenú, a to aj v prípade, že sa adresát o tom nedozvie. 5. Žalobkyňa v replike poukázala na skutočnosť, že zástupca žalovaných v 1. až 4. rade s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k spornej parcele jej prikázaním do jej výlučného vlastníctva súhlasí a výhrady k tomu nemá. Akceptovala i na cenu navrhnutú zástupcom žalovaných vo výške 15,- eur za m2 ako primeranú. 6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 4.5.2026 a vec prejednal bez osobnej účasti žalovaných v 1. až 4. rade, žalovaného v 5. rade a žalobkyne, za účasti jej právneho zástupcu, ktorý v prednese zhrnul podstatné skutkové tvrdenia a poukázal na skutočnosť, ktorá sa medzi stranami sporu stala nespornou, a to dojednanie o primeranosti náhrady za prikázanie parcely žalobkyni. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a po vyhodnotení dôkazov, za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považoval: 7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K., obec K., L. M. N. mal súd preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi parcely registra „E“ č. 175 orná pôda o výmere 271 m2
nachádzajúcej sa v intraviláne, a to konkrétne žalobkyňa o veľkosti podielu 12/24 z celku, žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade o veľkosti podielu 4/24 z celku, žalovaný v 3. rade o veľkosti 2/24 z celku a žalovaní v 4. a 5. rade o veľkosti podielu 1/24 z celku. Ďalej z listu vlastníctva vyplýva, že žalovaní v 1. až 4. rade sú na ňom vedení ako podieloví spoluvlastníci bez identifikačných údajov, bez miesta trvalého pobytu, ktorých zástupcom zo zákona je preto Slovenský pozemkový fond. 8. Sporná parcela je v dotyku s parcelou registra „C“ č. 407 zapísanou na liste vlastníctva č. XX pre k. ú. K., na ktorej je hranične umiestnená stavba súp. č. XXX; na uvedených nehnuteľnostiach je žalobkyňa podielovým spoluvlastníkom o veľkosti 1/3 z celku. 9. V zmysle oznámenia obce K. zo dňa 20.3.2026 prostredníctvom starostu obce, tá nevie relevantne posúdiť identitu žalovaných v 1. až 4. rade, a tak nie je možné vyjadriť sa ani k ich pobytu, ani k ich právnym nástupcom. 10. Jednotková cena spornej nehnuteľnosti vzhľadom na jej umiestnenie, terén, dostupnosť, infraštruktúru a občianske vybavenie obce, možnosť napojenia sa na inžinierske siete, bez toho, aby na nej viazla ťarcha, bola určená Znaleckým posudkom č. 9/2024 vo výške 13,63 eur za m2. Z rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5C/12/2025 zo dňa 4.6.2025 vyplýva, že nehnuteľnosti obdobných pomerov boli prikázané strane sporu za náhradu vo výške 15,- eur za m2. Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 11. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. 12. Podľa § 137 ods. 2 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 13. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 14. Podľa § 141 ods. 2 OZ, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu. 15. Podľa § 142 ods.1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 16. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 17. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Súd dospel k právnemu záveru: 18. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa; to tiež len vo vzťahu k spôsobu vyporiadania prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a následným rozdelením výťažku medzi spoluvlastníkov.
19. O obsah pojmu „dôvod osobitného zreteľa“ ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka ďalej mlčí, hypotéza právnej normy je teda natoľko neurčitá, že ponecháva na voľnej úvahe súdu, na ktoré jednotlivé prípady, za akých okolností bude normu aplikovať a rozhodne o zamietnutí žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Aj napriek skutočnosti, že je citované ustanovenie koncipované takmer neobmedzene, jeho aplikácia musí vychádzať z tak závažných okolností, ktoré by celkom jasne prevyšovali nad právom spravodlivo žiadať súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Také dôvody neboli v konaní ani len tvrdené, preto súd pristúpil k zrušeniu podielového spoluvlastníctva. 20. Čo do otázky spôsobu vyporiadania, súd nemôže rozhodnúť svojvoľne, ale je viazaný záväzným poradím: 1. rozdelenie veci; 2. prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu; 3. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Pri vyporiadaní je súd povinný prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov, a jednak na účelné využitie veci. Súd nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium", avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. 21. Napriek skutočnosti, že zákonná úprava ust. § 142 ods. 1 OZ do značnej miery ovplyvňuje konanie v tom zmysle, že ustanovuje záväznú postupnosť spôsobov vyporiadania, čoho vonkajším znakom je možnosť súdu rozhodnúť inak, ako je navrhované, svoj charakter sporového konania nestráca. Výsledok konania vyvolávajú, ako aj znášajú (sú zaň zodpovedané) výlučne sporové strany, a to svojim aktívnym procesným postojom spočívajúcim v bremene tvrdenia a dôkaznom bremene, a tiež svojim konsenzuálnym prístupom vo vzťahu k meritu veci, ktorý ak je v súlade so zákonnou úpravou, súd zohľadní. 22. Vo vzťahu k žalovaným v 1. až 4. rade súd poukazuje na ust. § 70 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností, v zmysle ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Opak – skutočnosť, že ide o vlastníkov známych – súd nemá preukázaný. Naviac takému stavu svedčí i obsah oznámenia obce K., ktoré zapísaný stav v katastri iba určitým spôsobom validuje. Za týchto okolností bolo so žalovanými v 1. až 4. rade dôvodné konať ako s nezistenými vlastníkmi zo zákona zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom – v ich mene konajúcim. So žalovaným v 5. rade súd konal ako so známym vlastníkom osobne a so žalobkyňou prostredníctvom jej právneho zástupcu. 23. V konaní mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi spornej parcely tak, ako to je popísané v bode 7 predmetného rozsudku. Vzhľadom na výmeru spornej parcely, jej polohu a veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobkyne a žalovaných, nie je reálna deľba podľa spoluvlastníckych podielov v danom prípade dobre možná, a to najmä z dôvodu zachovania celistvosti spornej nehnuteľnosti. Potom je nutné aplikovať druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, spôsob prikázania veci za primeranú náhradu. Tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva zhodne navrhli i obe strany sporu. Súd prihliadol na zhodný návrh strán v konaní a prikázal spornú parcelu do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorej ako jedinej preukázateľne svedčí nielen kritérium veľkosti podielu, ale najmä účelného využitia veci, keďže je podielovou spoluvlastníčkou susednej parcely, ako aj rodinného domu na nej umiestneného. 24. Súčasťou vyporiadania podielového spoluvlastníctva spôsobom prikázania veci niektorému zo spoluvlastníkov je posúdenie primeranosti náhrady zaň. Primeranú náhradu ako všeobecnú hodnotu prikazovanej veci určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt. Odborná znalecká mienka je jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny nehnuteľností. Ďalším podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločností, ktoré sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností zaoberajú. Tiež sú tu poznatky a informácie samotných strán sporu o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v približne rovnakom období. Treba taktiež zohľadniť skutočnosť, či ide o pozemky predávané v celosti alebo len o časti, ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré môžu mať na cenotvorbu významný vplyv. 25. Žalobkyňa v žalobe navrhla na účely prikázania stanoviť primeranú náhradu vo výške 13,63 eur za m2 na základe predloženého znaleckého posudku, zástupca žalovaných v 1. až 4. rade sumu 15,- eur za m2 s odkazom na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 5C/12/2025. V priebehu konania bola spornosť nárokov odstránená, keď právny zástupca žalobkyne akceptoval ako primeranú náhradu určiť sumu
vo výške 15,- eur/m2, pričom taký prejav možno pripodobniť k prijatiu návrhu, ktorý vo všeobecnosti vedie k uzatvoreniu akejkoľvek zmluvy (aj kúpnej) a zodpovedá cenotvorbe na voľnom trhu. Takú sumu, v zhode s názorom strán sporu, považuje aj súd za primeranú, keďže sa neúmerne nevychyľuje od všeobecnej ceny určenej znaleckou mienkou a zároveň je pre odstupujúcich spoluvlastníkov výhodnejšou. 26. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných k nehnuteľnosti zapísanej v kat. území K., obec K., L. M. N. na LV č. XXXX, k parcele registra „E“ č. 175 orná pôda o výmere 271 m2 a prikázal ju do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorej zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade primeranú náhradu za jeho odstupujúci spoluvlastnícky podiel vo výške 678,- eur, žalovanému v 2. rade vo výške 678,- eur, žalovanému v 3. rade 343,50 eur, žalovanému v 4. rade vo výške 169,50 eur na účet ich zástupcu - Slovenského pozemkového fondu a žalovanému v 5. rade vo výške 169,50 eur k jeho vlastným rukám; všetkým do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 27. Náhradu za odstupujúce podiely žalovaných v 1. až 4. rade je potrebné ich zástupcovi zaplatiť na účet vedený v P. C., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, (v prípade platby uviesť variabilný symbol číslom súdneho konania bez lomítok, do poznámky uviesť Okresný súd Stará Ľubovňa a meno platiteľa žalobkyne). Náhradu za odstupujúci podiel žalovanému v 5. rade je potrebné uhradiť k jeho rukám. O trovách konania súd rozhodol takto: 28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. 30. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 31. O nároku na náhradu trov konania – i keď niet dôvodu, pre ktorý by sa v zásade na spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemalo aplikovať ust. § 255 ods. 1 CSP – súd rozhodol podľa § 257 CSP, teda tak, že ho stranám sporu nepriznal. Dôvodom nie je samotná skutočnosť, že predmetom daného sporu je vzájomné vysporiadanie vlastníckych práv a že súd nie je návrhom koncipovaným žalujúcou stranou viazaný, na ktorom argumente zástupca žalovaných 1. až 4. rade takú úpravu trov konania požadoval; to samotné nepostačuje. Svoje rozhodnutie vo vzťahu k žalovaným v 1. až 4. rade dôvodí tým, že sú nezistenými vlastníkmi (iba zastúpenými Slovenským pozemkovým fondom) a rozhodnutie o priznaní trov konania na ich vrub by sa napokon z uvedeného dôvodu stalo nevykonateľným. V tej súvislosti súd odkazuje na časť komentovaného znenia Civilného sporového poriadku, cit.: Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 255 CSP plynie, že nárok na náhradu trov konania má strana voči protistrane. Je vylúčené, aby sa strana domáhala priznania náhrady trov konania voči tretej osobe.(porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 925 s.). Vo vzťahu k žalovanému v 5. rade, ktorý síce známym vlastníkom je, súd vychádzal z premisy, že svojim správaním nemohol zmariť mimosúdnu snahu žalobkyne o uzatvorenie dohody, keď nebolo preukázané, že by mu predžalobná výzva bola doručená k vlastným rukám, a teda že si zásielku prevzal a oboznámil sa s jej obsahom, najmä ak bolo v priebehu konania zistené, že sa zdržiava v Spojených štátoch amerických na presne nezistenej adrese. V priebehu konania sa k žalobe ani nevyjadril. Za takých okolností nemožno pasivitu v spore vyhodnotiť ako odôvodňujúcu priznanie nároku na náhradu trov konania strane úspešnej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená, môže strana sporu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.