Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 7C/22/2025 8525200859 27. 01. 2026 JUDr. Karol Krochta ECLI:SK:OSSL:2026:8525200859.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, sudcom JUDr. Karolom Krochtom, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F., právne zastúpený: JUDr. Marta Konkoľová, advokátka Advokátska kancelária so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 146 743, proti žalovanému: G. A., na neznámom mieste, zastúpený: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX, okres E. F., obec G. H. A., kat. územie A., parc. KN E č. 814/1, trvalý trávnatý porast o výmere 3063 m2, parc. KN E č. 815/1, ostatná plocha o výmere 1041 m2, parc. KN E č. 815/2, trvalý trávnatý porast o výmere 472 m2, parc. KN E č. 816, ostatná plocha o výmere 5 m2, parc. KN E č. 818/1, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 105 m2 z r u š u j e . II. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, okres E. F., I. G. H. A., kat. územie A., parc. KN E č. 814/1, trvalý trávnatý porast o výmere 3063 m2, parc. KN E č. 815/1, ostatná plocha o výmere 1041 m2, parc. KN E č. 815/2, trvalý trávnatý porast o výmere 472 m2, parc. KN E č. 816, ostatná plocha o výmere 5 m2, parc. KN E č. 818/1, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 105 m2 v podiele 1/1. III. Žalobca je p o v i n n ý vyplatiť náhradu za ustupujúci podiel žalovanému vo výške 1.562,32 eur, na depozitný účet zástupcu žalovaného Slovenského pozemkového fondu, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Vo zvyšnej časti konanie
zastavuje.
V. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.8.2025 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného a navrhol, aby súd v žalobe špecifikované nehnuteľnosti prikázal do jeho výlučného vlastníctva, s povinnosťou zaplatiť žalovanému náhradu vo výške 500,10 eur. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. 2. Žalobu odôvodnil naliehavým právnym záujmom na vyporiadaní týchto nehnuteľností z dôvodu zosúladenia právneho stavu so stavom faktickým, pretože nehnuteľnosti dlhodobo užíva, stará sa o nich a zveľaďuje ich. Podľa názoru žalobcu v tomto prípade neprichádza do úvahy iný spôsob vyporiadania ako prikázanie nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva, keďže rozdelenie nehnuteľností nie je dobre možné vzhľadom na ich lokalitu, prístup k nehnuteľnostiam, ako aj veľkosť spoluvlastníckych
podielov, s prihliadnutím na ich účelné využitie, resp. funkčnú opodstatnenosť delenia. Pri hodnote vyporiadavaných nehnuteľností vychádzal z oznámenia realitnej kancelárie BENARD GROUP s.r.o., podľa ktorej je trhová cena porovnateľných nehnuteľností v danom čase a lokalite 0,25 eur/m2, ako aj z potvrdenia Obce G. H. A., ktorá uviedla cenu pozemkov v danom katastrálnom území pre ostatnú plochu 1,3278 eur/m2, trvalý trávnatý porast 0,0166 eur/m2, zastavané plochy a nádvoria 1,3278 eur/ m2, riadiac sa cenou stanovenou zákonom k výpočtu dane z pozemkov. Žalobca navrhol cenu za 1m2 0,25 eur, a to aj na základe hodnoty pozemkov v kat. území A. určenej súdnymi komisármi pri dedičskom konaní. 3. Zástupca žalovaného Slovenský pozemkový fond sa k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 24.9.2025, nevyjadril. V reakcii na nariadený termín pojednávania doručil súdu dňa 14.11.2025 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že tvrdenie žalobcu o naliehavom právnom záujme na zosúladení právneho stavu so stavom faktickým neodôvodňuje zrušenie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže nejde o určovaciu žalobu. Poukázal na skutočnosť, že žalobca podaním zo dňa 14.6.2022 požiadal zástupcu žalovaného o súhlas k zápisu geometrického lánu č. 19/2021 zo dňa 7.4.2021, ktorého predmetom sú sporné parcely registra KN E č. 814/1 a č. 815/2, a ktorého účelom bol zápis parciel zo stavu „E“ na stav „C“ a následný prevod pozemkov. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru súdov, v zmysle ktorej sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa na zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane povinného, ako aj na strane oprávneného, najmä ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá preňho prioritu, alebo ak vec má v úmysle predať a pod. (napr. R 100/1999, uznesenie NS ČR z 26.10.2010, sp. zn. 22 Cdo 3479/2010). 4. Pokiaľ ide o spôsoby vypriadania, zástupca žalovaného v súlade s ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka uprednostňuje reálne rozdelenie nehnuteľnosti, pričom je potrebné prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Poukázal na skutočnosť, že sporné parcely sa nachádzajú z časti v intraviláne a z časti extraviláne obce a sú užívané spolu s vedľajšími pozemkami a stavbami (rodinnými domami), nachádzajúcimi sa na parcelách registra KN C č. 247, č. 248/1 a č. 248/2, kat. územie A.. Pokiaľ ide o sporné parcely KN E č. 809 a č. 810, tieto sú porastené drevinami (je otázne, či ide o lesné dreviny alebo samonálety, vedľajšie parcely sú evidované ako lesné parcely). Žalobca je menšinovým spoluvlastníkom sporných parciel v podiele 18/216 k celku, čo v prípade parciel KN E č. 809 a č. 810 predstavuje 276,42 m2 a v prípade ostatných parciel 390,50 m2. 5. Podľa názoru zástupcu žalovaného navrhovaná výška náhrady 0,25 eur/m2 nezodpovedá trhovej hodnote parciel v danom katastrálnom území. Poukázal na ním realizovanú dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva týkajúcej sa vedľajšej parcely (KN E č. 1125/3, kat. územie A.), kde zmluvnými stranami bola dohodnutá primeraná náhrada vo výške 22,8571 eur/m2. V danom prípade znalec v rámci znaleckého posudku stanovil všeobecnú hodnotu pozemku 4,- eur/m2. Slovenský pozemkový fond predložil aj kúpne zmluvy, ktorými disponuje, kde účastníkom bola obec G. H. A., z ktorých vyplýva kúpna cena 2,70 eur/m2, a to kúpna zmluva č. 6/2025 zo dňa 4.6.2025, kúpna zmluva č. X/XXXX zo dňa 26.7.2024 a kúpna zmluva č. 7/2024 zo dňa 30.7.2024. Na stanovenie trhovej hodnoty sporných parciel prichádza podľa zástupcu žalovaného do úvahy aj znalecké dokazovanie. Za účelom zistenia trhovej hodnoty sporných parciel navrhol súdu vyžiadať kúpne zmluvy, na základe ktorých bola prevádzaná vedľajšia parcela KN E č. 1123/1, kat. územie A. (kúpna zmluva V-1719/2023 - LV č. XXXX a kúpna zmluva V-641/2024 - LV č. XXXX). Vzhľadom na uvedené skutočnosti zástupca žalovaného navrhol primeranú náhradu vo výške 22,85 eur/m2. V ďalšej časti vyjadrenia zástupca žalovaného navrhol súdu vyžiadať od Obce Mníšek nad Popradom vyjadrenie týkajúce sa žalovaného a jeho pobytu, funkčného využitia sporných parciel podľa územného plánu obce a výhrad obce k vyporiadaniu sporných parciel. Vzhľadom na špecifickú povahu sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, zodpovedajúcej aj súdnej praxi, navrhol vo vzťahu k trovám konania ich náhradu stranám nepriznať. Súčasne z dôvodu práceneschopnosti poverenej zástupkyne Slovenského pozemkového fondu, ako aj z dôvodu navrhnutých dôkazov, požiadal súd o odročenie nariadeného pojednávania. 6. K vyjadreniu zástupcu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 2.12.2025. K funkčnému využitiu sporných parciel uviedol, že kat. územie G. H. A. nie je lukratívna oblasť, kde by sa mohlo stavať, resp. by bolo využiteľné na inú ako poľnohospodársku činnosť. Žiadosť na Slovenský pozemkový fond podal žalobca v júni 2022 najskôr len vo vzťahu k svojej časti nehnuteľností, až neskôr
sa rozhodol vyporiadať ich v celosti, z dôvodu nánosových drevín na nehnuteľnostiach, o ktoré sa treba starať, čo aj robí. Žalobca nemá v úmysle nehnuteľnosti predať, ide o rodinný majetok, ktorý by mu súrodenci ani predať nedovolili. Takisto zisťoval aj potomka nezisteného vlastníka, ale v obci nikto o ňom nemal vedomosť. Rozdelenie sporných parciel žalobca nepovažuje za možné z dôvodu ich veľkosti a lokality. Zámerom žalobcu je vyporiadanie predmetných nehnuteľností, aby nemusel vstupovať na cudzí pozemok. Náhradu navrhovanú zástupcom žalovaného považuje za nemysliteľnú, v porovnaní s inými v lukratívnejšej oblasti, napr. Obec Forbasy (15,- eur), Obec Jarabina (10,- eur). Pri primeranej náhrade žalobca vychádzal z trhovej hodnoty pozemkov, preto predložil oznámenie realitnej kancelárie a potvrdenie obce o ich cene. Zároveň predložil kúpne zmluvy, kde predávajúcim je Obec G. H. A., a z ktorých vyplýva cena 2,70 eur/m2. Túto cenu preto navrhol stanoviť ako primeranú náhradu. K navrhovanej cene 22,85 eur/m2 uviedol, že parcely, ktoré uvádza zástupca žalovaného (KN E č. 1125/3 o výmere 1325 m2 a KN E č. 1123/1 o výmere 727 m2) sú parcely, ktoré sa scelili do veľkých celkov a sú veľmi dobre prístupné z cesty a vhodné na výstavbu, čo je rozdiel. V prípade úspechu žalobca žiadal priznať trovy konania vo výške 100 %, nesúhlasil s nepriznaním trov konania žiadnej zo sporových strán. 7. Po odročení pojednávania pôvodne nariadeného na 18.11.2025 sa na pojednávaní konanom dňa 27.1.2026 zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu a za žalovaného zástupkyňa Slovenského pozemkového fondu. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Pred otvorením pojednávania súd zisťoval možnosť uzatvorenia zmieru, resp. dohody. Z vyjadrenia zástupkyne žalovaného vyplynulo, že ak by predmetom vyporiadania bola iba tzv. domová časť za náhradu 4,- eur/m2 a lesné pozemky by ostali v podielovom spoluvlastníctve sporových strán, navrhne o tejto časti rozhodnúť rozsudkom. Súčasne predložila fotokópiu znaleckého posudku č. 194/2020 a ortofotosnímky. S navrhovaným riešením aj cenou 4,- eur/m2 za tzv. domovú časť žalujúca strana súhlasila a v časti lesných pozemkov, t. j. parciel KN E č. 809 a KN E č. 810 zoberie žalobu späť. Po otvorení pojednávania právna zástupkyňa žalobcu navrhla rozhodnúť v zmysle uvedenej dohody pred pojednávaním, vrátane späťvzatia žaloby v uvedenej časti. Trovy konania priznať nežiadala. Zástupkyňa žalovaného navrhla rozhodnúť rozsudkom v zmysle uvedenej dohody, s čiastočným späťvzatím súhlasila a trovy rovnako nežiadala priznať. 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh, listinnými podaniami strán, ústnym prednesom zástupcov sporových strán a zistil tento skutkový stav. 9. Z listu vlastníctva LV č. XXX mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný sú spoluvlastníkmi parciel registra „E“ zapísaných na označenom liste vlastníctva, nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., obec G. H. A., I. E. F.. Žalobca v podiele 198/216 k celku a žalovaný v podiele 18/216 k celku. 10. Zo zástupcom žalovaného predloženej dohody o zrušení vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č. 04931/2025-PKZP-K40681/25.00 vyplýva medzi zmluvnými stranami dohodnutá cena vedľajšej parcely KN E č. 1125/3 v kat. území A. vo výške 2,8571 eur/m2. Z predmetnej dohody zároveň vyplýva , že všeobecná hodnota pozemku bola určená znaleckým posudkom č. 7/2020 zo dňa 10.1.2020 vypracovaným znalcom J. K. L. vo výške 4,- eur/m2. 11. Zástupca žalovaných predložil v konaní aj viacero kúpnych zmlúv, z ktorých vyplýva kúpna cena obdobných parciel 2,70 eur/m2 (kúpna zmluva č. 6/2025 zo dňa 4.6.2025, kúpna zmluva č. 6/2024 zo dňa 26.7.2024 a kúpna zmluva č. 7/2024 zo dňa 30.7.2024). 12. Žalobca predložil, okrem už zástupcom žalovaného predloženej zmluvy č. 7/2024 zo dňa 30.7.2024, aj kúpnu zmluvu č. 8/2024 zo dňa 31.7.2024, z ktorej vyplýva cena 2,50 eur/m2. 13. Z predloženého vyjadrenia realitnej kancelárie BENARD GROUP s.r.o. zo dňa 23.4.2024 k trhovej cene parcely KN E č. 814/1 a č. 815/2 v kat. území A., je podľa zistení realitnej kancelárie a porovnávaní s inými nehnuteľnosťami, ktoré predávala v danom čase a lokalite, jej trhová cena 0,25 eur/m2. 14. Z potvrdenia Obce G. H. A. zo dňa 10.7.2025 vyplýva cena v danom katastrálnom území pre ostatnú plochu 1,3278 eur/m2, trvalý trávnatý porast 0,0166 eur/m2, zastavané plochy a nádvoria 1,3278 eur/m2. 15. Na základe výzvy súdu zo dňa 20.11.2025 Obec G. H. A. oznámila súdu podaním zo dňa 21.11.2025, že nedisponuje žiadnymi informáciami o trvalom pobyte, úmrtí ani o právnych nástupcoch žalovaného,
nemá vypracovaný územný plán obce, neplánuje využívať sporné parcely vo verejnom záujme a nemá výhrady k ich vyporiadaniu v prospech žalobcu. 16. Vyžiadaním kúpnych zmlúv, predmetom ktorých bola parcela KN E č. 1123/1, trvalý trávnatý porast o výmere 727 m2, v kat. území A. od Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálneho odboru vyplynulo, že v kúpnej zmluve D./2024, bola dohodnutá cena 1,- eur za odstupujúci podiel predávajúceho (270/2880) a v kúpnej zmluve D./2023 cena 100,- eur za odstupujúci podiel predávajúceho (36/240), t. j. 1,10 eur/m2. 17. Z predloženého znaleckého posudku č. 194/2020 zo dňa 28.10.2020 vyhotoveného znalcom J. K. L., predmetom ktorého bolo stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku parc. č. KN C č. 1539/2 (KN E č. 1539), kat. územie A. na účel prevodu, mal súd preukázanú všeobecnú hodnotu predmetnej parcely 3,76 eur/m2. 18. Podľa § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu. 19. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 20. Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 21. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 22. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. 23. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 24. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 25. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 26. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd v posudzovanom spore považuje za nesporne preukázané spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľností vedených Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, pre katastrálne územie A., obec G. H. A., I. E. F., parcely registra „E“, evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, a to parcely KN E č. 809, ostatná plocha o výmere 1005 m2, KN E č. 810, ostatná plocha o výmere 2312 m2, KN E č. 814/1, trvalý trávnatý porast o výmere 3063 m2, parc. KN E č. 815/1, ostatná plocha o výmere 1041 m2, parc. KN E č. 815/2, trvalý trávnatý porast o výmere 472 m2, parc. KN E č. 816, ostatná plocha o výmere 5 m2, parc. KN E č. 818/1, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 105 m2. Z uvedeného listu vlastníctva nesporne vyplýva aj veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov (strán sporu). Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu predstavuje 198/216 k celku a veľkosť podielu žalovaného 18/216 k celku. Zároveň je nesporné, že medzi sporovými stranami nedošlo k mimosúdnemu riešeniu, t. j. k mimosúdnej dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva.
27. Súd v tomto prípade považuje tiež na nesporne splnenú požiadavku vecnej legitimácie sporových strán (aktívnej aj pasívnej) kladenú v konaniach o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, keďže stranami sporu sú všetci podieloví spoluvlastníci predmetnej parcely. 28. Z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 OZ upravujúceho zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom je zrejmé, že z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 OZ, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. 29. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, je potrebné, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov konania. Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady „ne eat iudex ultra petitum partium“, avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie. 30. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. S povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny charakter rozsudku), súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. 31. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra (§ 67 zákona č. 162/1995 Z. z.). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení. 32. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta od účinnosti novely zákonom č. 526/2002 Z. z. stanovuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno
vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem. 33. V konaní mal súd nesporne preukázané, že žalobca je spoluvlastníkom sporných parciel, ktorých reálne rozdelenie by bolo nehospodárne a neúčelné, poukazujúc na ich veľkosť a veľkosť spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov, rešpektujúc ďalšie relevantné kritérium, ktorým je účelné využitie veci. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu opodstatnený druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za náhradu niektorému zo spoluvlastníkov, zohľadňujúc pritom predovšetkým hľadisko účelného využitia svedčiace v prejednávanej veci jednoznačne žalobcovi, ktorý sporné parcely dlhodobo užíva a obhospodaruje a má naďalej záujem užívať ich. Rešpektujúc vôľu sporových strán v otázke vyporiadania, vychádzajúc z ich vzájomnej dohody, ku ktorej v priebehu tohto konania dospeli, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX, okres E. F., I. G. H. A., kat. územie A., parc. KN E č. 814/1, trvalý trávnatý porast o výmere 3063 m2, parc. KN E č. 815/1, ostatná plocha o výmere 1041 m2, parc. KN E č. 815/2, trvalý trávnatý porast o výmere 472 m2, parc. KN E č. 816, ostatná plocha o výmere 5 m2, parc. KN E č. 818/1, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 105 m2 a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že súčasťou dohody strán bolo aj ponechanie parciel KN E č. 809 a KN E č. 810 v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného, vo vzťahu ku ktorým žalobca zobral žalobu späť, súd v tejto časti, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami viažucimi sa k späťvzatiu žaloby, konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil. 34. Pokiaľ ide o otázku primeranej náhrady za odstupujúce podiely žalovaného, súd aj v tomto prípade rešpektoval dohodu sporových strán a sumu náhrady 4,- eur/m2, ktorá je výsledkom konsenzu, nepovažoval za neprimeranú, a to aj s poukazom na predložený znalecký posudok č. 194/2020 zo dňa 28.10.2020, z ktorého mal súd preukázanú cenu obdobného pozemku v katastrálnom území A. vo výške 3,76 eur/m2. Súd pritom zobral na zreteľ aj oznámenie Obce G. H. A., ktorá sporné parcely neplánuje využívať vo verejnom záujme a nemá výhrady k ich vyporiadaniu v prospech žalobcu. 35. Zo žiadneho zákonného ustanovenia ani z rozhodovacej praxe súdov nevyplýva pre konajúci súd povinnosť postupovať pri určení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vopred upraveným spôsobom výpočtu. Hraničným kritériom zákonnosti určenej náhrady je podmienka, aby primeraná náhrada predstavovala taký hodnotový ekvivalent, ktorý by podľa miestnych podmienok umožňoval obstaranie podobnej veci, aká je predmetom vyporiadania. 36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nemal dôvod považovať sumu dohodnutej náhrady za neprimeranú a túto neakceptovať. 37. Ako už z vyššie uvedených skutočností vyplýva, v konaní nie je sporné, že obe strany sa na navrhovanom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctvo dohodli. Kritériá významné pre výsledok konania, teda veľkosť spoluvlastníckych podielov a predovšetkým účelné využitie veci svedčiace žalobcovi boli zohľadnené. Násilné správanie sa niektorej zo strán preukázané nebolo. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že pre prikázanie nehnuteľnosti žalobcovi svedčí viacero hľadísk. 38. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a právnych argumentov dospel súd k jednoznačnému záveru, že najrozumnejšiemu a najspravodlivejšiemu spôsobu usporiadania vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorí sa v priebehu konania na spôsobe vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva dohodli, zodpovedá zrušenie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a ich prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 41. Vychádzajúc z obsahovo zhodných vyjadrení strán, ktoré náhradu trov konania nežiadali priznať, súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo sporových strán ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).