Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 6Csp/38/2025 8525200928 13. 03. 2026 JUDr. Miriam Szárazová ECLI:SK:OSSL:2026:8525200928.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 639,15 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 639,15 eur s príslušenstvom tvoreným úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 639,15 eur od 28.12.2022 do zaplatenia. Pre prípad úspechu v spore sa domáhal i priznania nároku na náhradu trov konania. Žalobný nárok odôvodnil tým, že medzi ním ako úverovým veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 11.8.2022 uzatvorená Zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere č. 21750389/1000215110 (ďalej aj ako „Zmluva“); na jej základe boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 603,00 eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v Zmluve, pričom žalovaný sa ich zaviazal vrátiť formou pravidelných, zmluvne dojednaných 96 mesačných splátok o sume 11,50 eur až do celkovej sumy pôžičky 1.104,00 eur zahŕňajúcej úroky (odplatu). Kúpna cena tovaru predstavovala sumu 670,00 eur, z ktorej časť (akontácia) vo výške 67,00 eur bola žalovaným uhradená pri podpise Zmluvy a ostatná časť mala byť krytá pôžičkou; žalovaný však na splnenie dlžnej sumy neuhradil žiadnu splátku. V dôsledku porušenia povinnosti splácať úverové splátky riadne a včas, žalobca listom zo dňa 24.11.2022 označeným ako „Predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného na úhradu omeškaných dlžných splátok v dodatočnej lehote poskytnutej na plnenie s upozornením, že ak nedôjde k úhrade aspoň najstaršej omeškanej splátky, je veriteľ oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný; splátka v nej uvedená je iba najstaršou omeškanou splátkou a neurčuje moment začatia plynutia premlčacej lehoty. Pretože sa výzva minula účinkom, žalobca využil oprávnenie v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a úver dňa 20.12.2022 zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 22.12.2022 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Celkový dlh žalovaného k momentu podania žaloby predstavuje sumu 639,15 eur, pričom žalobca si z uvedenej sumy uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % od šiesteho dňa nasledujúceho po doručení Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovanému obyčajnou listovou zásielkou, nakoľko doba doručenia je obvykle 5 dní. Zmluvná pokuta vo výške 116,74 eur ostala podanou žalobou neuplatnená. 2. Konajúci súd vyzval žalobcu, aby v zmysle § 150 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku doplnil skutkové tvrdenia vo vzťahu k spôsobu skúmania bonity žalovaného a na predloženie
dokladov preukazujúcich vlastné tvrdenia. Toto podanie spolu so žalobou, jej prílohami, procesnými poučeniami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe bolo žalovanému doručené k vlastným rukám dňa 5.11.2025, k podanej žalobe sa však ani k času rozhodovania nevyjadril. 3. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 639,15 eur, teda hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 eur, skutkové tvrdenia strán vo vzťahu k žalovanému nároku nie sú sporné, keď sa žalovaný k žalobe nevyjadril, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pojednávanie nebolo potrebné v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 13.3.2026 o 9.00 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 22.1.2026. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi ustálil tento skutkový stav: 4. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 11.8.2022 zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere č. 1000215110, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 603,00 eur určeného na kúpu tovaru Samsung 55 TV Smart. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 1.103,26 eur, a to spôsobom plnenia v 96 splátkach, z toho 95 z nich vo výške 11,50 eur a posledná vo výške 10,76 eur. Výška fixnej ročnej úrokovej sadzby úveru bola určená na 18,46 %, RPMN na 18,13 %, doba trvania zmluvy na 96 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta, dátum dodania tovaru do 11.8.2022, frekvencia splátok vždy k 20. dňu príslušného mesiaca, dátum prvej splátky na 20.9.2022 s poznámkou, že ak by splatnosť pripadla na deň, ktorý nie je pracovným dňom, posúva sa na najbližší pracovný deň. Z článku IX., bod 9.2 Zmluvy vyplýva, že zmluvné strany si dohodli pre prípad riadneho a včasného nesplácania splátok oprávnenie spoločnosti žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky pred dátumom konečnej splatnosti úveru, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. 5. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný uhradil ku dňu podpisu Zmluvy akontáciu vo výške 67,00 eur, splátku splatnú dňa 20.9.2022 ani nasledujúce splatné splátky neuhradil. Predžalobnou upomienkou zo dňa 24.11.2022 žalobca oznámil žalovanému, že je s plnením v omeškaní už od 20.9.2022 a výška nedoplatku dosiahla 34,50 eur, na ktorých úhradu bol zároveň vyzvaný v lehote do 14.12.2022 s upozornením, že nedodržaním stanoveného termínu dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti podľa zmluvných dojednaní; zásielka bola žalovaným prevzatá dňa 5.12.2022. Listom zo dňa 22.12.2022 bolo žalovanému oznámené, že ku dňu 20.12.2022 došlo k zosplatneniu úveru; dlžný zostatok predstavoval sumu 639,15 eur. Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej ako „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 7. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 8. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 9. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
10. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 11. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „ZSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 12. Podľa § 2 ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 13. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 14. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 15. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Súd dospel k právnemu záveru: 16. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.8.2022, k uzatvoreniu ktorej pristúpil žalovaný. Vzniknutý záväzkový právny vzťah spĺňa kritériá spotrebiteľského vzťahu nakoľko pri uzatváraní Zmluvy vystupovala na jednej strane fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane osoba pri uzatváraní a plnení Zmluvy konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na daný záväzkový vzťah je preto potrebné aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách obsiahnuté v Občianskom zákonníku a zároveň je potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo, predovšetkým zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa, a to aj bez aktivity žalovaného. Použitie Obchodného zákonníka, v ktorom je zmluva o úvere upravená ako pomenovaný zmluvný typ a svojou povahou je taký záväzkový vzťah absolútnym obchodom, prichádza do úvahy len v prípade, keď neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Spotrebiteľské právo je v tom prípade vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom, preto má prednosť. 17. V konaní mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy. Na jej základe bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 603,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 96 pravidelných mesačných splátkach; 95 z nich vo výške 11,50 eur a poslednú splátku vo výške 10,76 eur. Splatnosť prvej úverovej splátky bola dojednaná na 20.9.2022 a následne bol žalovaný v zmysle zmluvných dojednaní povinný plniť ďalších 95 splátok vždy k 20. dňu toho-ktorého mesiaca. Skutočnosť, že žalovaný vlastné záväzky neplnil bola nesporná.
18. V zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) súd z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že uzatvorená Zmluva spĺňa všetky obligatórne náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 citovaného zákona. 19. Súd sa v ďalšom zaoberal tým, či veriteľ postupoval pri uzatváraní Zmluvy a poskytovaní úveru žalovanému s náležitou odbornosťou, teda či preveroval schopnosť klienta úver splácať v rozsahu ustanovenom zákonom o spotrebiteľských úveroch. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo ku skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzatvorením zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa článku 23. 20. Súd nemôže pri posudzovaní splnenia podmienok skúmania bonity spotrebiteľa postupovať formalisticky, nakoľko v týchto osobitne chránených vzťahoch je nutné poskytovať ochranu v súlade s účelom úpravy prijatej na ochranu spotrebiteľa, ktorá sleduje dosiahnutie cieľa - vyváženia nerovnovážneho vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa. Iný prístup by znamenal rozvíjajúcu sa prax dodávateľov, ktorí sú schopní tieto podmienky formálne splniť. Bez skúmania skutočných príjmov a výdavkov spotrebiteľa nemožno zodpovedne zistiť stav finančných pomerov – úverovej schopnosti, zabezpečujúcej plnenie dohodnutých mesačných splátok bez obavy o naplnenie nežiadúceho efektu, ktorým je tvorba vlastného zisku na úkor prehlbovania predlženia spotrebiteľa neschopného vlastné záväzky riadne splácať. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je tak potrebné chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške, preto je dodávateľ povinný skúmať ako stranu príjmov, tak aj stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu alebo iba čiastková analýza k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Za dostatočné informácie dokladajúce schopnosť spotrebiteľa úver splácať tiež nemožno považovať informácie získané výlučne od spotrebiteľa, i keď je pravdou, že ten má povinnosť údaje uvádzať pravdivo. Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom minime a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými, vždy však overenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (porovnaj rozsudok NS ČR z 25.7.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018). Na zreteli je potrebné mať, že dodržanie postupu skúmania schopnosti klienta úver splácať a relevanciu výsledkov je v sporovom konaní nutné i preukázať. 21. Aby sa tak ustanovenia kladúce veriteľom na úverovom trhu povinnosť skúmať bonitu klientov nestali obsolentnými, jej porušenie musí byť spojené s reálnymi následkami (sankciami), ktoré boli na dosiahnutie cieľa – skúmania skutočnej bonity spotrebiteľa (nie iba deklarovanej) – v zákone koncipované. Zákon o spotrebiteľských úveroch pozná dvojaký následok porušenia povinnosti posúdiť schopnosť spotrebiteľa úver splácať, a to v závislosti od intenzity tohto porušenia. Ak ide o porušenie povinnosti postupovať pri skúmaní úverovej bonity s odbornou starostlivosťou, následkom je nemožnosť požadovať jednorazové zosplatnenie úveru a ak ide o hrubé porušenie tejto povinnosti, následok spočíva v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tejto súvislosti však nemožno opomenúť, že menšie je obsiahnuté vo väčšom, preto hrubé porušenie povinností značí kumuláciu oboch zákonných následkov. 22. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/17/2024 zo dňa 27.6.2024 vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká
bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných a z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť (obdobne rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16CoCsp/1/2023 zo dňa 25.7.2023). 23. Z interných dokumentov vyhotovených ku dňu 13.1.2022, predložených žalobcom na účely preukázania splnenia si povinnosti skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť klienta poskytnutý úver splácať, vyplývajú nasledovné údaje. Čistý príjem žalovaného predstavuje 600,00 eur, životné minimum 218,06 eur (konzumujúc rodinné výdavky), výdavky 00,00 eur, suma celkového dlhu 598,00 eur, splátka 18,23 eur, akontácia 30,06 eur, finančná rezerva 363,71 eur, ukazovateľ schopnosti splácať 0,05; úver schválený. Z údajov je nepochybné, že sú generované vo vzťahu k osobe žalovaného, avšak sa netýkajú úverových prostriedkov uplatňovaných v predmetnom konaní. Dôkazné bremeno k vlastnej povinnosti pritom zaťažuje v konaní žalobcu, a to i v tom smere, že je zodpovedný za predkladanie dôkazov súvisiacich s prejednávaným sporom. Aj na podklade predloženého však možno bezpečne konštatovať, že postup žalobcu pri overovaní bonity vo vzťahu k rôznym úverovým dlžníkom (a nepochybne i vo vzťahu k žalovanému) sa značne nelíši a spočíva v pouhom porovnaní ich príjmu na jednej strane a výdavkov vyjadrených životným minimom a úverovej splátky na strane druhej s výsledným ukazovateľom schopnosti úver splácať, čo pre zachovanie odbornej starostlivosti, ktorá sa od neho vyžaduje, nepostačuje. Samotné zhromaždenie informácií o klientovi, navyše neúplné, nemožno považovať za dostačujúce pre splnenie si povinnosti vyplývajúcej veriteľovi z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre komplexné posúdenie úverovej schopnosti je potrebné pristúpiť k detailnému skúmaniu skutočných a preukázaných výdavkových pomerov klienta, teda výdavkov vynaložených na stravovanie, cestovanie, úhrad spojených s bývaním, ošatením, platbami za iné služby, napr. mobilné služby, služby internetu atď.. Pre zachovanie odbornej starostlivosti vo všeobecnosti nepostačujú čiastkové zistenia, teda zistenia príjmových pomerov, ale celkom jednoznačne a presne musia byť identifikované aj výdavkové pomery žalovaného, ktoré sú v každom a jednom prípade individuálne. V tejto súvislosti súd dodáva, že ani potenciálne vyhovujúca ekonomická, resp. sociálna situácia nemôže zbaviť veriteľa jeho zákonných povinností a rovnako ani jeho nedbalý procesný postup pred súdom nemožno pričítať na ujmu dlžníkovi zo spotrebiteľského úveru. Skutočne vyhovujúcu ekonomicko-sociálnu situáciu žalovaného mal v konaní preukázať žalobca. V dôsledku jeho konania, keď až na výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení predložil i tak s vecou plne nesúvisiace listiny, možno na základe dôkaznej situácie urobiť záver, že si bezprostredne pred uzatvorením Zmluvy vôbec nesplnil zákonnú povinnosť skúmať schopnosť klienta úver splácať, a ak by aj, tak absolútne nenáležitým spôsobom, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca preto nebol (a nie je) oprávnený pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru vyžadovať od spotrebiteľa jeho jednorazové splatenie a rovnako je tento stav hrubého porušenia vlastných povinností spojený s následkom, že úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov. 24. Súd v ďalšom uvádza, že zákaz požadovať jednorazovo zosplatnené plnenie má vplyv i na posúdenie žalobného návrhu. Bolo výlučne úlohou žalobcu zvážiť, ako bude žalobu koncipovať, a to na báze skutkových okolností daného prípadu, nepochybne majúc vedomosť tiež o tom, že súdy posudzujú jeho postup pri skúmaní schopnosti úver splácať ako nedostatočný, a teda tiež majúc vedomosť o následkoch takého posúdenia (azda len z toho dôvodu nepripojil k žalobe tvrdenia a dôkazné prostriedky súvisiace s povinnosťou skúmať schopnosť klienta úver splácať). Napriek tomu sa rozhodol koncipovať žalobný
návrh ako nárok na jednorazovo zosplatnené plnenie, nie ako nárok pozostávajúci z jednotlivých splatných, ale neuhradených splátok; ako súd odôvodnil, takému návrhu nemožno vyhovieť. V sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť za účelom ich preukázania dôkazy tak, aby bol v spore úspešný vo vzťahu k nároku, ktorý žaluje. V spotrebiteľských sporoch je nutné mať na zreteli tiež skutočnosť, že súd vykoná dôkazy i bez aktivity žalovaného, čo mu môže byť v zásade na prospech (v danom prípade najmä vo vzťahu k otázke skúmania bonity úverového dlžníka). Nesprávne koncipovanie žaloby žalobcom, azda spoliehajúc sa na vyhovenie žalobe iba na báze toho, čo v žalobe tvrdí on sám, má za následok jej zamietnutie. V tom smere súd uvádza, že v žiadnom prípade nie je povinný za žalobcu vyhľadávať rozhodujúce skutočnosti z masy predložených dôkazov, aby tým reparoval procesný postup žalobcu v konaní. Bolo by porušením aj zásady rovnosti strán sporu (a to najmä v prípade spotrebiteľskej veci), ak by súd tvoril skutkové tvrdenia za žalobcu, t. j. ak by vyhľadával v listinných dôkazoch skutočnosti, ktoré má žalobca sám tvrdiť, pričom tiež v sporovom konaní v zásade platí, že súd nemôže priznať iné plnenie, akého sa žalobca domáha. 25. V tomto smere súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoCsp/16/2024 z 24.4.2024, kde odvolací súd uviedol: „...v zhode s názorom okresného súdu poukazuje na jednu z podstatných náležitostí žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou je povinnosť tvrdenia, aby súd mohol rozhodnúť o uplatnenom nároku v zmysle uplatneného petitu. Žalobca svoj nárok v spore vymedzil ako plnenie z úveru, ktorý mal byť predčasne splatný. Ak by okresný súd namiesto zamietnutia žaloby priznal žalobcovi plnenie splatných splátok zo zmluvy o úvere bez toho, aby žalobca doplnil rozhodujúce skutkové tvrdenia v tomto smere (poznámka odvolacieho súdu: napriek tomu, že na uvedené bol súdom prvej inštancie vyzvaný, pričom sa nezúčastnil ani nariadeného pojednávania, kedy sa mohol oboznámiť s predbežným právnym posúdením súdu) a navrhol prípadný eventuálny petit, by takýmto rozhodnutím prekročil rámec vymedzeného petitu, nakoľko by priznal plnenie z iného skutkové základu, než aký bol vymedzený v samotnej žalobe. Napriek tomu, že žalobca sa domáhal plnenia z rovnakej zmluvy, po skutkovej stránke tvrdil, že došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru. Ak by teda okresný súd bez procesnej aktivity žalobcu tomuto priznal uplatnený nárok v rozsahu splatných splátok spolu s príslušenstvom, tak by prekročil žalobný návrh, a to ešte v spore s ochranou slabšej strany v zmysle § 290 a nasl. CSP, ktorou bol žalovaný, čím by porušil zásadu „ne ultra petitum“, čo by spôsobilo porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12. 02. 2024).“ Zhodný názor zaujal i Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 2CoCsp/20/2020 z 23.9.2020.“ 26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol takto: 27. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. V zásade by v danom prípade bol nárok na náhradu trov konania priznaný žalovanému ako strane sporu, ktorá bola plne úspešná. Súd však zohľadnil skutočnosť, že žalovaný bol v konaní pasívny, k žalobe sa nevyjadril a žiadne trovy konania mu nevznikli. Za týchto okolností rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 31. Dôvod v zmysle § 257 CSP v rámci rozhodovania o trovách konania súd nevzhliadol a táto skutočnosť v konaní ani nebola tvrdená. 32. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.