Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 6Csp/44/2025 8525201029 09. 04. 2026 JUDr. Miriam Szárazová ECLI:SK:OSSL:2026:8525201029.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 271,35 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu úveru vo výške 63,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy vo výške 63,00 eur od 12.12.2025 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 271,35 eur s príslušenstvom tvoreným úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 271,35 eur od 28.1.2023 do zaplatenia. Pre prípad úspechu v spore sa domáhal i priznania nároku na náhradu trov konania. Žalobný nárok odôvodnil tým, že medzi ním ako úverovým veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 22.2.2020 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 21586597/0029811298 (ďalej aj ako „Zmluva“); na jej základe boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 528,00 eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v Zmluve, pričom žalovaný sa ich zaviazal vrátiť formou pravidelných, zmluvne dojednaných 51 mesačných splátok o sume 15,00 eur až do celkovej sumy pôžičky 765,00 eur zahŕňajúcej úroky (odplatu). Kúpna cena tovaru predstavovala sumu 528,00 eur, z ktorej časť (akontácia) vo výške 0,00 eur bola žalovaným uhradená pri podpise Zmluvy a ostatná časť mala byť krytá pôžičkou; žalovaný na splnenie dlžnej sumy doposiaľ uhradil 465,00 eur. V dôsledku porušenia povinnosti splácať úverové splátky riadne a včas, žalobca listom zo dňa 24.12.2022 označeným ako „Predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného na úhradu omeškaných dlžných splátok v dodatočnej lehote poskytnutej na plnenie s upozornením, že ak nedôjde k úhrade aspoň najstaršej omeškanej splátky, je veriteľ oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný; splátka v nej uvedená je iba najstaršou omeškanou splátkou a neurčuje moment začatia plynutia premlčacej lehoty. Pretože sa výzva minula účinkom, žalobca využil oprávnenie v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a úver dňa 20.1.2023 zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 22.1.2023 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Celkový dlh žalovaného k momentu podania žaloby predstavuje sumu 271,35 eur, pričom žalobca si z uvedenej sumy uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % od šiesteho dňa nasledujúceho po doručení Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
žalovanému obyčajnou listovou zásielkou, nakoľko doba doručenia je obvykle 5 dní. Zmluvná pokuta vo výške 54,70 eur ostala podanou žalobou neuplatnená. 2. Súd vyzval žalobcu, aby v zmysle § 150 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku doplnil skutkové tvrdenia vo vzťahu k spôsobu skúmania bonity žalovaného a na predloženie dokladov preukazujúcich vlastné tvrdenia. Toto podanie spolu so žalobou, jej prílohami, procesnými poučeniami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe bolo žalovanému doručené do vlastných ruk dňa 10.12.2025, k podanej žalobe sa však ani k času rozhodovania nevyjadril. 3. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 271,35 eur, teda hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 eur, skutkové tvrdenia strán vo vzťahu k žalovanému nároku nie sú sporné, keď sa žalovaný k žalobe nevyjadril, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pojednávanie nebolo potrebné v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 9.4.2026 o 9.30 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 26.1.2026. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi ustálil tento skutkový stav: 4. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 22.2.2020 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0029811298/1000511208, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 528,00 eur určeného na kúpu tovaru – chladničky značky Samsung RJ33 nerez kombi. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 765,00 eur, a to spôsobom plnenia v 51 splátkach vo výške 15,00 eur. Výška fixnej ročnej úrokovej sadzby úveru bola určená na 20,38 %, RPMN na 20,38 %, doba trvania zmluvy na 51 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta, frekvencia splátok vždy k 20. dňu príslušného mesiaca, dátum prvej splátky na 20.3.2020. Z článku X., bod 10.2 Zmluvy vyplýva, že zmluvné strany si dohodli pre prípad riadneho a včasného nesplácania splátok oprávnenie spoločnosti žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky pred dátumom konečnej splatnosti úveru, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. 5. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný nepravidelne uhrádzal jednotlivé splátky splatné v období od 20.3.2020 do 20.9.2022; spolu tak uhradil sumu vo výške 465,00 eur. Platobnú disciplínu porušil ku dňu 20.10.2022 a ani nasledujúce splatné splátky neuhradil. Predžalobnou upomienkou zo dňa 24.12.2022 žalobca oznámil žalovanému, že je s plnením v omeškaní už od 20.10.2022 a výška nedoplatku dosiahla 45,00 eur, na ktorých úhradu bol zároveň vyzvaný v lehote do 13.1.2023 s upozornením, že nedodržaním stanoveného termínu dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti podľa zmluvných dojednaní; zásielka bola žalovanému doručená dňa 2.1.2023. Listom zo dňa 22.1.2023 bolo žalovanému oznámené, že ku dňu 20.1.2023 došlo k zosplatneniu úveru; dlžný zostatok predstavoval k tomu dátumu sumu 271,35 eur. 6. Z dokumentov predložených žalobcom vo vzťahu k splneniu si povinnosti skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť klienta poskytnutý úver splácať vyplývajú nasledovné údaje. Akceptovaný mesačný príjem žalovaného 408,33 eur, životné minimum žiadateľa 210,20 eur, životné minimum na nezaopatrené dieťa 95,96 eur, splátka 15,00 eur, mesačné splátky iných existujúcich úverov 0,00 eur, finančná rezerva 102,17 eur, ukazovateľ schopnosti splácať menší ako 1; úver schválený. Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 7. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej ako „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 9. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 10. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 11. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 12. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „ZSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 13. Podľa § 2 ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 14. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 15. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 16. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.. 17. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. 5 %.
18. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Súd dospel k právnemu záveru: 19. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.2.2020, k uzatvoreniu ktorej pristúpil žalovaný. Vzniknutý záväzkový právny vzťah spĺňa kritériá spotrebiteľského vzťahu nakoľko pri uzatváraní Zmluvy vystupovala na jednej strane fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane osoba pri uzatváraní a plnení Zmluvy konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na daný záväzkový vzťah je preto potrebné aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách obsiahnuté v Občianskom zákonníku a zároveň je potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo, predovšetkým zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa, a to aj bez aktivity žalovaného. Použitie Obchodného zákonníka, v ktorom je zmluva o úvere upravená ako pomenovaný zmluvný typ a svojou povahou je taký záväzkový vzťah absolútnym obchodom, prichádza do úvahy len ak neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. 20. Súd mal dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy. Na jej základe bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 528,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 51 pravidelných mesačných splátkach vo výške 15,00 eur. Splatnosť prvej úverovej splátky bola dojednaná na 20.3.2020 a následne bol žalovaný v zmysle zmluvných dojednaní povinný plniť každú ďalšiu splátku vždy k 20. dňu mesiaca. Skutočnosť, že žalovaný vlastné záväzky prestal plniť počínajúc splátkou splatnou dňa 20.10.2022 a že toto neplnenie pretrvávalo, nebola v konaní sporná. 21. V zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) súd z úradnej moci (ex offo) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že uzatvorená Zmluva spĺňa všetky obligatórne náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 citovaného zákona. 22. Súd sa v ďalšom zaoberal tým, či veriteľ postupoval pri uzatváraní Zmluvy a poskytovaní úveru žalovanému s náležitou odbornosťou, teda či preveroval schopnosť klienta úver splácať v rozsahu ustanovenom zákonom o spotrebiteľských úveroch. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo ku skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzatvorením zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa článku 23. 23. Súd nemôže pri posudzovaní splnenia podmienok skúmania bonity spotrebiteľa postupovať formalisticky, nakoľko v týchto osobitne chránených vzťahoch je nutné poskytovať ochranu v súlade s účelom úpravy prijatej na ochranu spotrebiteľa, ktorá sleduje dosiahnutie cieľa - vyváženia nerovnovážneho vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa. Iný prístup by znamenal rozvíjajúcu sa prax dodávateľov, ktorí sú schopní tieto podmienky formálne splniť. Bez skúmania skutočných príjmov a výdavkov spotrebiteľa nemožno zodpovedne zistiť stav finančných pomerov – úverovej schopnosti, zabezpečujúcej plnenie dohodnutých mesačných splátok bez obavy o naplnenie nežiadúceho efektu, ktorým je tvorba vlastného zisku na úkor prehlbovania predlženia spotrebiteľa neschopného vlastné záväzky riadne splácať. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je tak potrebné chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške, preto je dodávateľ povinný skúmať ako stranu príjmov, tak aj stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu alebo iba čiastková analýza k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Za dostatočné informácie dokladajúce schopnosť spotrebiteľa úver splácať tiež nemožno považovať informácie získané výlučne od spotrebiteľa, i keď je pravdou, že ten má povinnosť údaje uvádzať pravdivo. Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú
napríklad štátom publikované údaje o životnom minime a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými, vždy však overenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (porovnaj rozsudok NS ČR z 25.7.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018). 24. Aby sa tak ustanovenia kladúce veriteľom na úverovom trhu povinnosť skúmať bonitu klientov nestali obsolentnými, jej porušenie musí byť spojené s reálnymi následkami (sankciami), ktoré boli na dosiahnutie cieľa – skúmania skutočnej bonity spotrebiteľa (nie iba deklarovanej) – v zákone koncipované. Zákon o spotrebiteľských úveroch pozná dvojaký následok porušenia povinnosti posúdiť schopnosť spotrebiteľa úver splácať, a to v závislosti od intenzity tohto porušenia. Ak ide o porušenie povinnosti postupovať pri skúmaní úverovej bonity s odbornou starostlivosťou, následkom je nemožnosť požadovať jednorazové zosplatnenie úveru a ak ide o hrubé porušenie tejto povinnosti, následok spočíva v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tejto súvislosti však nemožno opomenúť, že menšie je obsiahnuté vo väčšom, preto hrubé porušenie povinností značí kumuláciu oboch zákonných následkov. 25. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/17/2024 zo dňa 27.6.2024 vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných a z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť (obdobne rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16CoCsp/1/2023 zo dňa 25.7.2023). 26. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa v rámci poskytovania úveru žalovanému, posudzujúc jeho úverovú schopnosť, uspokojil s dopytom do registra SRBI a Sociálnej poisťovne; všetko ku dňu uzatvorenia Zmluvy. Z prehľadu otázok, s odpoveďami kladnými alebo zápornými, resp. bez odpovede, vyplýva, že žalovaný bol v tom období zamestnaný aspoň 99 dní, za posledné tri mesiace mal priemerný vymeriavací základ aspoň 436 eur a nie je poberateľom akéhokoľvek dôchodku. Pri výpočte schopnosti úver splácať bol zohľadnený deklarovaný príjem žalovaného vo výške 408,33 eur, životné minimum vo výške 210,20 eur a životné minimum na nezaopatrené dieťa vo výške 95,96 eur, čo po započítaní tvorilo finančnú rezervu vo výške 102,17 eur. Výška mesačnej úverovej splátky ostala na finančnú rezervu nezapočítaná a ostatné výdavky nešpecifikované. Samotné zhromaždenie informácií o klientovi, navyše neúplné, nemožno považovať za dostačujúce pre splnenie si povinnosti vyplývajúcej veriteľovi z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre komplexné posúdenie úverovej schopnosti bolo potrebné pristúpiť k detailnému skúmaniu skutočných a preukázaných výdavkových pomerov klienta, teda výdavkov vynaložených na stravovanie, cestovanie, úhrad spojených s bývaním, ošatením, platbami za iné služby, napr. mobilné služby, služby internetu atď.. Žalobca pri posudzovaní bonity žalovaného nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, pre zachovanie ktorej nepostačujú čiastkové zistenia, teda zistenia príjmových pomerov, ale celkom jednoznačne a presne musia byť identifikované aj výdavkové pomery žalovaného, ktoré sú v každom a jednom prípade individuálne,
preto aj nenechádzajúce výpovednú hodnotu v púhom deklarovaní životného minima. V tejto súvislosti súd dodáva, že ani potenciálne vyhovujúca ekonomická, resp. sociálna situácia nemôže zbaviť veriteľa jeho povinností a rovnako jeho nedbalý postup nemožno pričítať na ujmu dlžníkovi zo spotrebiteľského úveru. Skutočne vyhovujúcu ekonomicko-sociálnu situáciu žalovaného mal preukázať žalobca. Súd nemal preukázané, že by žalobca postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanému v súvislosti s posúdením jeho bonity a riadne nepreukázal údaje o výdavkoch žalovanej strany, a teda porušil svoje povinnosti uvedené v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, tzn. nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a rovnako je tento stav hrubého porušenia vlastných povinností spojený s následkom, že úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov. 27. Napriek uvedenému je možné žalobe čiastočne vyhovieť práve z dôvodu, že medzičasom nastala konečná splatnosť úveru a k tomu času mal mať žalovaný uhradený celý jeho dlh, pravda v dôsledku hmotnoprávnej fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru iba čo do výšky úverovej istiny. Podľa splatnosti jednotlivých splátok je tento nárok nepremlčaný. Súd preto vyhovel žalobe pokiaľ ide o sumu 63,00 eur, keď na poskytnutú úverovú istinu vo výške 528,00 eur započítal plnenie splátok žalovaným v úhrnnej výške 465,00 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Konštatovaná fikcia zákazu požadovať jednorazové zaplatenie celej zosplatnenej sumy pred termínom konečnej splatnosti má vplyv i na úpravu úrokov z omeškania. Pretože žalobca nemohol v tom čase vyžadovať od žalovaného zaplatenie celej pohľadávky, počiatok omeškania s úhradou sumy 63,00 eur je potrebné viazať na doručenie žaloby žalovanému. Žaloba ako kvalifikovaná výzva na plnenie bola žalovanému doručená dňa 10.12.2025, nasledujúci deň bol určený na plnenie, preto sa žalovaný dostal do omeškania dňom 12.12.2025. Percentuálnu výšku ponechal v zmysle návrhu; tá je v súlade s vykonávacími predpismi. 28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol: 29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 32. Vo vzťahu k uplatnenému nároku v celkovej výške 271,35 eur bol žalobca úspešný pokiaľ ide o zaplatenie sumy 63,00 eur, v ktorej časti bolo žalobe vyhovené a žalovaný bol úspešný pokiaľ ide o zaplatenie sumy 208,35 eur, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá. Žalobca bol teda úspešný v 23,22 % a žalovaný v 76,78 %. Čistý úspech žalovaného predstavuje 53,56 %, v rozsahu ktorých by mal mať žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov. Súd však zohľadnil skutočnosť, že žalovaný bol v konaní pasívny, k žalobe sa nevyjadril a žiadne trovy konania mu nevznikli, preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému nebol priznaný. 33. Dôvod v zmysle § 257 CSP v rámci rozhodovania o trovách konania súd nevzhliadol a táto skutočnosť v konaní ani nebola tvrdená. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.