Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 7Csp/25/2025 8525201098 30. 03. 2026 JUDr. Miriam Szárazová ECLI:SK:OSSL:2026:8525201098.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 21,64 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 13.10.2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 21,64 eur pozostávajúcej z nezaplatenej mesačnej úhrady za služby verejnosti vo výške 4,64 eur, pokuty vo výške 17,00 eur a príslušenstva tvoreného uhradenou poštovou sadzbou vo výške 2,40 eur, spojenou s vymáhaním pohľadávky; žalobný nárok odvodzuje z ustanovení zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 30.6.2023 (ďalej ako „zák. č. 340/2012 Z. z.“). Pre prípad úspechu v spore sa domáhal i priznania nároku na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 25,00 eur. 2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca v postavení verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na základe zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov ako právny nástupca Rozhlasu a televízie Slovenska je oprávnený vymáhať nezaplatené úhrady za služby verejnosti, ktorých platiteľom je osoba podľa ust. § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z. z., a to vo výške 4,64 eur s mesačnou periodicitou plnenia v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z. z. a iné pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s nezaplatením týchto úhrad. Vykonanou kontrolou v zmysle ust. § 8 zák. č. 340/2012 Z. z. žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil mesačnú úhradu vo výške 4,64 eur za kontrolované obdobie od 1.8.2022 do 31.8.2022, preto bol listom zo dňa 14.2.2024 vyzvaný na jej zaplatenie a zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s jeho odoslaním v lehote 30 dní od doručenia. Pretože sa výzva minula účinkom a žalovaný úhradu v prospech žalobcu nezaplatil, je povinný v zmysle ust. § 10 ods. 3 zák. č. 340/2012 Z. z. uhradiť aj pokutu vo výške 17,00 eur. Na preukázanie vlastných tvrdení priložil žalobca k žalobe potrebné listinné dôkazy. 3. Konajúci súd žalobu spolu s jej prílohami, procesnými poučeniami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe doručil žalovanému k vlastným rukám dňa 4.12.2025, k podanej žalobe sa však ani k času rozhodovania nevyjadril. 4. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 21,64 eur, teda hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 eur, skutkové tvrdenia strán vo vzťahu k žalovanému nároku nie sú
sporné, keď sa žalovaný k žalobe nevyjadril, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pojednávanie nebolo potrebné v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 30.3.2026 o 10.00 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 22.1.2026. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi ustálil tento skutkový stav: 5. Žalobca je vyberateľom úhrady podľa zák. č. 340/2012 Z. z. a žalovaný je jej platiteľom. Bolo v konaní nesporným, že žalovaný ani na výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 14.2.2024 doručenú mu dňa 23.2.2024 v zákonnej 30-dňovej lehote neuhradil mesačnú úhradu za služby verejnosti evidovanú za obdobie od 1.8.2022 do 31.8.2022 vo výške 4,64 eur a náklady spojené s jej doručením vo výške 2,40 eur. Také neplnenie je podmienene spojené so zákonným následkom vyjadreným v ust. § 10 ods. 3 zák. č. 340/2012 Z. z., podľa ktorého je žalovaný povinný zaplatiť i pokutu vo výške 17,00 eur. Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 6. Podľa § 30 ods. 1 zák. č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona. 7. Podľa § 30 ods. 18 zák. č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva odo dňa účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené úhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu. 8. Podľa § 1 zák. č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023, tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“). 9. Podľa § 3 písm. a) zák. 340/2012 Z. z., platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. 10. Podľa § 4 ods. 1 zák. 340/2012 Z. z., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska. 11. Podľa § 6 ods. 1 zák. 340/2012 Z. z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. 12. Podľa § 7 ods. 2 zák. 340/2012 Z. z., úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. 13. Podľa § 10 ods. 1 zák. 340/2012 Z. z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. 14. Podľa § 10 ods. 2 zák. 340/2012 Z. z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
15. Podľa § 10 ods. 3 zák. 340/2012 Z. z., ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,- eur. 16. Podľa § 10 ods. 5 zák. 340/2012 Z. z., nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde. 17. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 19. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. 20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 21. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 22. Podľa § 290 zákona č. 160/215 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. 23. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 24. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Súd dospel k právnemu záveru: 25. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie v merite veci bola otázka charakteru vzťahu medzi stranami sporu, pretože iba záver súdu o tom, že žalovaný je slabšou stranou sporu má zásadný vplyv na preskúmavaciu činnosť súdu i bez jeho aktivity a aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení zabezpečujúcich ochranu spotrebiteľa pred negatívnymi následkami plynutia času. 26. Základom pre kritické posúdenie vzťahu strán sporu sú ustanovenia zák. č. 340/2012 Z. z., konkrétne jeho ust. § 3 písm. a), podľa ktorého je platiteľom úhrady služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny ako odberateľ pre spotrebu v byte alebo rodinnom dome v prospech Rozhlasu a televízie Slovenska pre finančné zabezpečenie poskytovaných služieb. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvou o dodávke elektrickej energie v zmysle osobitného zákona sa osoba, na ktorú sa nevzťahujú zákonné výnimky, zároveň stáva platiteľom úhrady za zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania poskytovaného niekdajším RTVS. 27. Pokiaľ ide o službu v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, možno konštatovať, že neexistuje právny vzťah medzi RTVS a poplatníkom, v rámci ktorého by dochádzalo k výmene plnení. I keď sa tzv. ,,koncesionársky poplatok“ neviaže na bezprostredné poskytnutie služby, ktorej priamu
hodnotu by tento poplatok, či úhrada predstavovala, súvisí výlučne s uzavretou zmluvou o dodávke elektrickej energie bez prípadnej súvislosti s preukázanou držbou televízneho prijímača, či rozhlasového aparátu. Na základe zmluvy, ktorá nepochybne spotrebiteľskou zmluvou je, vzniká pre spotrebiteľa od tejto zmluvy iný odvodený záväzok vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii. Možno preto konštatovať, že medzi službou verejnoprávneho vysielania a sporným poplatkom, či úhradou existuje priama súvislosť. Samotný fakt, že zákonodarca nezvolil zmluvný systém, napr. povinné zmluvné prijímanie predmetnej vysielacej služby, nemôže byť prekážkou pre to, aby občania stratili status konzumentov služby. Naopak, svojim spôsobom legislatívne vnútenie televíznej a rozhlasovej služby je jedna z okolností, ktorá má potenciál ovplyvniť v budúcnosti posudzovanie obchodných praktík RTVS, či nie sú nekalé. Ako RTVS priznáva, aj keď len sčasti, predsa len aj ona podniká a robí tak v rámci poskytovania služby širokým vrstvám obyvateľstva. 28. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný vystupuje v pozícii faktického spotrebiteľa, pri ktorom základom plnenia je odber elektrického prúdu. Je nepochybné, že povinným subjektom je fyzická osoba, ktoré prijíma službu a právny vzťah nevzniká ex lege, ale na základe zloženej právnej skutočnosti, kde pristupuje k zákonnej povinnosti zložka existencie spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej s poskytovateľom služieb elektriny. V tomto smere je príznačné pre danú situáciu a vystihuje ju tá skutočnosť, že pod režim spotrebiteľského práva patria nielen spory zo spotrebiteľských zmlúv, ale aj spory súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou (por. slovo „súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou“ v ust. § 290 CSP) - z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/22/2024 zo dňa 27.3.2025. Uvedené závery vychádzajú z recentnej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove, porovnaj napr. rozhodnutia sp. zn. 18Co/22/2024, 18CoCsp/29/2023, 19Co/26/2022, 22Co/16/2022, 13Co/22/2022, 1Co/10/2022, 8Co/5/2022, 20CoCsp/6/2020, 23Co/100/2017, pričom konajúci súd ich považuje za plne aplikovateľné aj na prejednávanú vec. 29. V spotrebiteľskej veci bolo preto nevyhnutnosťou z úradnej povinnosti skúmať, či uplatnená pohľadávka žalobcu nie je hoci len čiastočne premlčaná. Nemožnosť vymáhať a zabezpečiť premlčané spotrebiteľské nároky bola do Občianskeho zákonníka zavedená novelou vykonanou zákonom č. 343/2018 Z. z. prostredníctvom ust. § 54a. Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa tak uplynutím premlčacej doby ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku. Je možné ho splniť povinným subjektom dobrovoľne, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie. 30. Premlčacia doba je v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka trojročná a po jej uplynutí sa právo oslabí v tom zmysle, že žalobca nie je nárok oprávnený vymáhať a súd ho nemôže priznať. Momentom začatia plynutia premlčacej lehoty, keďže je platiteľ povinný v zmysle § 7 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z. z. zaplatiť úhradu do konca príslušného kalendárneho mesiaca, je nasledujúci deň po skončení príslušného mesiaca; od toho dňa je platiteľ s plnením v omeškaní, a teda právo sa mohlo vykonať po prvý raz, v danom prípade dňa 1.9.2022. 31. Pretože bola žaloba doručená súdu dňa 13.10.2025 a je ňou uplatňovaný nárok na nezaplatenú úhradu za služby verejnosti v rámci kontrolovaného obdobia od 1.8.2022 do 31.8.2022, s ktorej plnením bol žalovaný v omeškaní ku dňu 1.9.2022, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, žalobe nemožno v tej časti vyhovieť. 32. Ak ide o zvyšnú časť uplatňovaného nároku v zmysle § 10 ods. 2 a 3 zák. č. 340/2012 Z. z., a to na zaplatenie pokuty vo výške 17,00 eur a poštových sadzieb vo výške 2,40 eur, tu súd odkazuje na významnú časť rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/22/2024 zo dňa 27.3.2025, s ktorou sa plne stotožňuje a z nej vychádza, cit.: ,,Odvolací súd vychádzal nielen zo znenia ust. § 10 ods. 2 citovaného zákona, ale aj z primárneho práva Európskej únie, ktoré sleduje vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (článok 38 charty základných práv EÚ), kedy podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle tohto ustanovenia je nutné vykladať aj prípadné nejednoznačné znenie vnútroštátnej právnej úpravy. Práve vágne stanovený začiatok doby, v ktorej by mal byť vyzvaný subjekt, ktorý má platiť úhradu, dáva súdu úlohu, aby vo svetle špecifického prípadu vyložil predmetné ustanovenie zákona. Zákon uvádza, že ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia. To, akým spôsobom by sa mala táto skutočnosť zistiť zákon podrobne neuvádza. Odvolací súd však v súlade s názorom súdu prvej inštancie má za to, že nemožno nedôvodne odkladať
uplatnenie práva zo strany vyberateľa úhrady a umožniť mu to, aby vyzýval platiteľa v časovom odstupe niekoľkých rokov na zaplatenie tejto úhrady. Takéto konanie podľa názoru odvolacieho súdu rovnako ako súdu prvej inštancie nie je v súlade so zásadou riadneho hospodára, respektíve subjektu, ktorý je povinný vykonávať správu úhrad a preto odvolací súd považoval za právne dôvodné potvrdiť napadnutý rozsudok v časti zamietnutia poplatku vo výške 17,- eur ako aj poštovného. V tejto súvislosti podľa názoru odvolacieho súdu nie je relevantné to, že omeškanie platiteľa úhrady trvalo dlhšiu dobu. Je nutné vychádzať z toho, kedy došlo prvýkrát k omeškaniu, čo nepochybne bolo niekoľko rokov pred zaslaním tejto výzvy.“ 33. Vychádzajúc z premisy obozretného hospodára možno vzhľadom na zjavný časový rozostup medzi omeškaním žalovaného s platením úhrady za služby verejnosti vo výške 4,64 eur datovanej v rámci kontrolovaného obdobia od 1.8.2022 do 31.8.2022 a vystavením adresovanej výzvy žalovanému na jej zaplatenie, a súčasne i zaplatenie poštovej sadzby vo výške 2,40 eur zo dňa 14.2.2024 bezpečne konštatovať, že nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 10 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z. z., a teda že bol žalovaný vyzvaný na úhradu v lehote 60 dní od kedy sa o omeškaní dozvedel. Súd preto žalobu zamietol aj v časti uplatneného nároku na pokutu a poštovné. O trovách konania súd rozhodol takto: 34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. V zásade by v danom prípade bol nárok na náhradu trov konania priznaný žalovanému ako strane sporu, ktorá bola plne úspešná. Súd však zohľadnil skutočnosť, že žalovaný bol v konaní pasívny, k žalobe sa nevyjadril a žiadne trovy konania mu nevznikli. Za týchto okolností rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 38. Dôvod v zmysle § 257 CSP v rámci rozhodovania o trovách konania súd nevzhliadol a táto skutočnosť v konaní ani nebola tvrdená. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.