Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 6Csp/63/2025 8525201243 14. 05. 2026 JUDr. Miriam Szárazová ECLI:SK:OSSL:2026:8525201243.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 566,07 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 19.11.2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 566,07 eur s príslušenstvom tvoreným úrokom z omeškania vo výške 7,00 % ročne z dlžnej sumy od 24.12.2022 do zaplatenia. Pre prípad úspechu v spore sa domáhal i priznania nároku na náhradu trov konania. Aktívnu vecnú legitimáciu považoval za danú v dôsledku zmeny záväzku v osobe veriteľa na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a ním ako postupníkom dňa 30.11.2017 v znení Dodatku č. 7 k Rámcovej zmluve zo dňa 20.12.2023 a následnej Žiadosti o postúpenie a prevod prevzatej dňa 16.12.2024; o postúpení mal byť žalovaný upovedomený v súlade s ust. § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. 2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca ako úverový veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 13.1.2022 zmluvu o spotrebiteľskom úvere evidovanú pod č. 21724432 s autorizačným kódom 1000140437 (ďalej aj ako „Zmluva“); na jej základe bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 598,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať formou 44 zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok vo výške 18,23 eur. Pred uzatvorením Zmluvy si úverový veriteľ splnil povinnosť skúmať schopnosť klienta splácať úver s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď zohľadnil dobu, na ktorú sa úver poskytuje, výšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru; na preukázanie tvrdeného predložil výpis zo Spoločného registra bankových informácií a preverenie príjmu žalovaného. V rozpore so zmluvnými dojednaniami Zmluvy žalovaný svoj záväzok splácať úver v splátkach neplnil riadne a včas - táto skutočnosť vyplýva z Prehľadu splátok a úhrad. Právny predchodca žalobcu za týchto okolností vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásiť úver za predčasne splatný. Pretože sa výzva na úhradu minula účinkom a nedošlo ani v dôsledku nej k plneniu žalovaným, právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.8.2022. Ani v dodatočne poskytnutej lehote do 23.12.2022 žalovaný dlžnú sumu
neuhradil, čím sa dňom 24.12.2022 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, k čomu prislúcha nárok na úhradu úrokov z omeškania. 3. Konajúci súd vyzval žalobcu, aby v zmysle § 150 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku doplnil skutkové tvrdenia vo vzťahu k spôsobu skúmania bonity žalovaného a na predloženie dokladov preukazujúcich tieto tvrdenia. 4. Žaloba spolu s prílohami, procesnými poučeniami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe bola žalovanému doručená k vlastným rukám dňa 4.2.2026, k žalobe sa však ani k času rozhodovania nevyjadril. 5. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 566,07 eur, teda hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 eur, skutkové tvrdenia strán vo vzťahu k žalovanému nároku nie sú sporné, keď sa žalovaný k žalobe nevyjadril, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pojednávanie nebolo potrebné v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku nariadiť. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 14.5.2026 o 9.00 hod. bolo v zmysle ust. § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 26.3.2026. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav: 6. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 13.1.2022 zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere č. 1000140437, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru určeného na kúpu tovaru – televízora Thomson 55UH75 o kúpnej cene 855,00 eur, ktorej prvá časť (akontácia) vo výške 257,00 eur bola uhradená pri kúpe tovaru a ostatná časť kúpnej ceny vo výške 598,00 eur mala byť krytá prostriedkami z poskytnutého úveru za odplatu (úroky). Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 801,53 eur, a to spôsobom plnenia v 44 splátkach vo výške 18,23 eur, posledná splátka vo výške 17,64 eur. Výška fixnej ročnej úrokovej sadzby úveru bola určená na 18,20 %, RPMN na 17,65 %, doba trvania zmluvy na 44 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta, frekvencia splátok vždy k 20. dňu príslušného mesiaca, dátum prvej splátky na 20.2.2022. Z článku IX., bod 9.2 Zmluvy vyplýva, že zmluvné strany si dohodli pre prípad riadneho a včasného nesplácania splátok oprávnenie spoločnosti žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky pred dátumom konečnej splatnosti úveru, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. 7. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný uhradil ku dňu podpisu Zmluvy akontáciu vo výške 257,00 eur a tiež uhradil splátky splatné v období od 20.2.2022 do 20.7.2022 spolu vo výške 109,38 eur. Platobnú disciplínu porušil ku dňu 20.8.2022 a ani nasledujúce splatné splátky neuhradil. Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.10.2022 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že je s plnením v omeškaní už od 20.8.2022 a výška nedoplatku dosiahla 54,69 eur, na ktorých úhradu bol zároveň vyzvaný v lehote do 14.11.2022 s upozornením, že nedodržaním stanoveného termínu dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti podľa zmluvných dojednaní; zásielka sa do dispozičnej sféry žalovaného dostala dňom 7.11.2022, keď bola toho dňa prevzatá na pošte. Listom zo dňa 23.11.2022 bolo žalovanému oznámené, že ku dňu 21.11.2022 došlo k zosplatneniu úveru; dlžný zostatok predstavoval sumu 566,07 eur; zásielka bola prevzatá ku dňu 30.11.2022. Obe zásielky boli doručované na adresu označenú žalovaným v Zmluve. 8. Základom pre zmenu záväzku v osobe veriteľa sa stala Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017, Dodatok č. 7 k uvedenej Rámcovej zmluve zo dňa 20.12.2023 a Žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 6.12.2024, keď z právneho predchodcu žalobcu ako postupcu prešli práva z pohľadávky uplatnenej touto žalobou na žalobcu ako postupníka ku dňu 16.12.2024. 9. Z dokumentov predložených žalobcom vo vzťahu k splneniu si povinnosti skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť klienta poskytnutý úver splácať vyplývajú nasledovné údaje. Akceptovaný mesačný príjem žalovaného 600,00 eur, v posledných troch mesiacoch vo výške 690,00 eur, životné minimum žiadateľa 218,06 eur, splátka 18,23 eur, mesačné splátky iných existujúcich úverov 0,00 eur, finančná rezerva 363,71 eur; úver schválený pre vyhovujúcu finančnú analýzu. Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej ako „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 12. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 13. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 14. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 15. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „ZSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 16. Podľa § 2 ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 17. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 18. Podľa § 7 ods. 16 ZSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. 19. Podľa § 7 ods. 17 ZSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ: a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 20. Podľa § 7 ods. 20 ZSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. 21. Podľa § 7 ods. 21 ZSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a). 22. Podľa § 7 ods. 23 ZSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. 23. Podľa § 7 ods. 27 ZSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa. 24. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 25. Podľa § 17 ods. 1 ZSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 26. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Súd dospel k právnemu záveru: 28. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.1.2022, k uzatvoreniu ktorej pristúpil žalovaný. Vzniknutý záväzkový právny vzťah spĺňa kritériá spotrebiteľského vzťahu nakoľko pri uzatváraní Zmluvy vystupovala na jednej strane fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane osoba pri uzatváraní a plnení Zmluvy konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na daný záväzkový vzťah je preto potrebné aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách obsiahnuté v Občianskom zákonníku a zároveň je potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo, predovšetkým zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa, a to aj bez aktivity žalovaného. Použitie Obchodného zákonníka, v ktorom je zmluva o úvere upravená ako pomenovaný zmluvný typ a svojou povahou je taký záväzkový vzťah absolútnym obchodom, prichádza do úvahy len ak neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. 29. Súd mal dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy. Na jej základe bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 598,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 43 pravidelných mesačných splátkach vo výške 18,23 eur a posledná splátka vo výške 17,64 eur. Splatnosť prvej úverovej splátky bola dojednaná na 20.2.2022 a následne bol žalovaný v zmysle zmluvných dojednaní povinný plniť každú ďalšiu splátku vždy k 20. dňu mesiaca. Skutočnosť, že žalovaný vlastné záväzky prestal plniť počínajúc splátkou splatnou dňa 20.8.2022 a že toto neplnenie pretrvávalo, nebola v konaní sporná. 30. V zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) súd z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že uzatvorená Zmluva spĺňa všetky obligatórne náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 citovaného zákona. 31. Súd sa v ďalšom zaoberal tým, či veriteľ postupoval pri uzatváraní Zmluvy a poskytovaní úveru žalovanému s náležitou odbornosťou, teda či preveroval schopnosť klienta úver splácať v rozsahu ustanovenom zákonom o spotrebiteľských úveroch. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo ku skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzatvorením zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa článku 23. 32. Súd nemôže pri posudzovaní splnenia podmienok skúmania bonity spotrebiteľa postupovať formalisticky, nakoľko v týchto osobitne chránených vzťahoch je nutné poskytovať ochranu v súlade s účelom úpravy prijatej na ochranu spotrebiteľa, ktorá sleduje dosiahnutie cieľa - vyváženia nerovnovážneho vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa. Iný prístup by znamenal rozvíjajúcu sa prax dodávateľov, ktorí sú schopní tieto podmienky formálne splniť. Bez skúmania skutočných príjmov a výdavkov spotrebiteľa nemožno zodpovedne zistiť stav finančných pomerov – úverovej schopnosti, zabezpečujúcej plnenie dohodnutých mesačných splátok bez obavy o naplnenie nežiadúceho efektu,
ktorým je tvorba vlastného zisku na úkor prehlbovania predlženia spotrebiteľa neschopného vlastné záväzky riadne splácať. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je tak potrebné chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške, preto je dodávateľ povinný skúmať ako stranu príjmov, tak aj stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu alebo iba čiastková analýza k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Za dostatočné informácie dokladajúce schopnosť spotrebiteľa úver splácať tiež nemožno považovať informácie získané výlučne od spotrebiteľa, i keď je pravdou, že ten má povinnosť údaje uvádzať pravdivo. Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom minime a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými, vždy však overenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (porovnaj rozsudok NS ČR z 25.7.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018). 33. Aby sa tak ustanovenia kladúce veriteľom na úverovom trhu povinnosť skúmať bonitu klientov nestali obsolentnými, jej porušenie musí byť spojené s reálnymi následkami (sankciami), ktoré boli na dosiahnutie cieľa – skúmania skutočnej bonity spotrebiteľa (nie iba deklarovanej) – v zákone koncipované. Zákon o spotrebiteľských úveroch pozná dvojaký následok porušenia povinnosti posúdiť schopnosť spotrebiteľa úver splácať, a to v závislosti od intenzity tohto porušenia. Ak ide o porušenie povinnosti postupovať pri skúmaní úverovej bonity s odbornou starostlivosťou, následkom je nemožnosť požadovať jednorazové zosplatnenie úveru a ak ide o hrubé porušenie tejto povinnosti, následok spočíva v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tejto súvislosti však nemožno opomenúť, že menšie je obsiahnuté vo väčšom, preto hrubé porušenie povinností značí kumuláciu oboch zákonných následkov. 34. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/17/2024 zo dňa 27.6.2024 vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných a z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť (obdobne rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16CoCsp/1/2023 zo dňa 25.7.2023). 35. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa v rámci poskytovania úveru žalovanému, posudzujúc jeho úverovú schopnosť, uspokojil s dopytom do registra SRBI a do registra Sociálnej poisťovne; všetko ku dňu uzatvorenia Zmluvy. Pri výpočte schopnosti úver splácať bol zohľadnený čistý príjem žalovaného vo výške 600,00 eur, životné minimum vo výške 218,06 eur, výdavok vo forme mesačnej splátky úveru vo výške 18,23 eur, čo po vzájomnom započítaní tvorilo finančnú rezervu vo výške 363,71 eur. Ostatné výdavky ostali nešpecifikované. Samotné zhromaždenie informácií
o klientovi, navyše neúplné, nemožno považovať za dostačujúce pre splnenie si povinnosti vyplývajúcej veriteľovi z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre komplexné posúdenie úverovej schopnosti bolo potrebné pristúpiť k detailnému skúmaniu skutočných a preukázaných výdavkových pomerov klienta, teda výdavkov vynaložených na stravovanie, cestovanie, úhrad spojených s bývaním, ošatením, platbami za iné služby, napr. mobilné služby, služby internetu atď.. Právny predchodca žalobcu pri posudzovaní bonity žalovaného nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, pre zachovanie ktorej nepostačujú čiastkové zistenia, teda zistenia príjmových pomerov, ale celkom jednoznačne a presne musia byť identifikované aj výdavkové pomery žalovaného, ktoré sú v každom a jednom prípade individuálne, preto aj nenachádzajúce výpovednú hodnotu v púhom deklarovaní životného minima. Skutočnosť, že výška nákladov na zabezpečenie životných potrieb spotrebiteľa podľa ust. § 7 ods. 20 písm. b) ZSÚ sa určuje najmenej vo výške sumy životného minima na osobu, nezbavuje veriteľa skúmať skutočné náklady spotrebiteľa; uvedená suma je smerodajná iba v tom zmysle, že predstavuje spodnú hranicu možných nákladov. Ani potenciálne vyhovujúca ekonomická, resp. sociálna situácia nemôže zbaviť veriteľa jeho povinností a rovnako jeho nedbalý postup nemožno pričítať na ujmu dlžníkovi zo spotrebiteľského úveru. Súd nemal preukázané, že by právny predchodca žalobcu postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanému v súvislosti s posúdením jeho bonity a riadne nepreukázal údaje o výdavkoch žalovanej strany, a teda porušil svoje povinnosti uvedené v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, tzn. nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a rovnako je tento stav hrubého porušenia vlastných povinností spojený s následkom, že úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov. 36. Výhrady mal súd i k procesnoprávnej rovine zosplatnenia celej pohľadávky žalobcom. Tu súd upriamuje pozornosť na požiadavku vyjadrenú v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej musí byť spotrebiteľ upozornený na možnosť pohľadávku zosplatniť, a to v lehote nie kratšej ako 15 dní. Dôkazná situácia však takému účinnému upozorneniu z časového hľadiska nenasvedčuje. Upozornenie na možnosť pohľadávku zosplatniť bolo obsiahnuté v Predžalobnej upomienke zo dňa 25.10.2022, ktorá bola prevzatá dňa 7.11.2022, pričom z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti je zrejmé, že k samotnému zosplatneniu malo dôjsť už dňom 21.11.2022, tzn. pri upozornení na zosplatnenie nebola zachovaná 15 dňová lehota. 37. Za daných okolností žalujúca strana nebola oprávnená vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a na úkon okamžitého zosplatnenia ku dňu 21.11.2022 je preto potrebné nahliadať ako na úkon bez právnych účinkov. V súvislosti s postúpením pohľadávky je potom potrebné si uvedomiť, že to je platné iba v prípade, ak sú k času postúpenia kumulatívne naplnené predpoklady v zmysle ust. § 17 ods. 1 ZSÚ v spojení s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 ZSÚ je možné postúpiť pohľadávku z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na iného veriteľa oprávneného poskytovať úvery za podmienky, že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu. To je splnené jednak vtedy, ak je po termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (tzn. nastala splatnosť už aj poslednej splátky) alebo ak sa pohľadávka stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (tzn. bola platne vyhlásená predčasná splatnosť úveru); v prejednávanom prípade však tomu tak nebolo a bol postupovaný tzv. „živý úver“. Žalobca sa preto ako postupník nestal nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia z pohľadávky jeho právneho predchodcu voči žalovanému a nedisponuje tak aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom spore. Toho dôsledkom je zamietnutie žaloby v celom jej rozsahu. O trovách konania súd rozhodol takto: 38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. V zásade by v danom prípade bol nárok na náhradu trov konania priznaný žalovanému ako strane sporu, ktorá bola plne úspešná. Súd však zohľadnil skutočnosť, že žalovaný bol v konaní pasívny, k žalobe sa nevyjadril a žiadne trovy konania mu nevznikli. Za týchto okolností rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
41. Dôvod v zmysle § 257 CSP v rámci rozhodovania o trovách konania súd nevzhliadol a táto skutočnosť v konaní ani nebola tvrdená. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Stará Ľubovňa v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.