Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 6C/95/2025 8525201295 28. 01. 2026 JUDr. Miriam Szárazová ECLI:SK:OSSL:2026:8525201295.1
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 2. D. B. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. F. XXX/XX, XXX XX G., žalobcovia právne zastúpení: PETRÁN A PARTNERI Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, proti žalovanej: H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX H. I., v konaní o zaplatenie dlžnej sumy a v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, takto rozhodol: I. Súd z r i a ď u j e v prospech žalobcu v 1. rade záložné právo k nehnuteľnosti - byt č. 48 na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vo vchode č. XX, na pozemkoch C-KN č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 573 m2 a C-KN č. 3470/88, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 150 m2, spolu s podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve, a zastavaných pozemkoch bytového domu o podiele 7135/339906 k celku, evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. H. I., obec H. I., okres H. I., a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu v 1. rade vo výške 21.806,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 7,4 % ročne zo sumy 21.000,- eur odo dňa 01.05.2025 do zaplatenia, ktorej sa domáha v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/95/2025. II. Súd z r i a ď u j e v prospech žalobcu v 2. rade záložné právo k nehnuteľnosti - byt č. 48 na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vo vchode č. XX, na pozemkoch C-KN č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 573 m2 a C-KN č. 3470/88, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 150 m2, spolu s podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve, a zastavaných pozemkoch bytového domu o podiele 7135/339906 k celku, evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. H. I., obec H. I., okres H. I., a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu v 2. rade o sume 22.939,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 7,4 % ročne zo sumy 22.000,- eur odo dňa 01.05.2025 do zaplatenia, ktorej sa domáha v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/95/2025. III. Žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade p r i z n á v a právo na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100 %, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná, pričom o výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobcovia dňa 1.12.2025 podali na tunajší súd žalobu o zaplatenie dlžnej sumy, a žiadali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 33.650,19 eur a žalobcovi v 2. rade sumu 35.891,13 eur spolu s úrokmi z omeškania odo dňa podania žaloby až do úplného zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobu žalobcovia dôvodia tým, že žalobca v 1. rade uzatvoril dňa 26.3.2025 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. úverovú zmluvu, na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička vo výške 21.000,eur. Žalobca v 2. rade taktiež uzatvoril so Slovenskou sporiteľňou, a.s. úverovú zmluvu dňa 25.3.2025 na sumu 22.000,- eur. Obe úverové zmluvy uzatvorili pre potreby žalovanej, ktorá ich o poskytnutie úverov požiadala. Obaja žalobcovia finančné prostriedky odovzdali žalovanej, čo preukazujú výpismi
z bankového účtu. Dňa 28.3.2025 žalovaná pred notárom písomne uznala svoj záväzok splatiť obe pôžičky a zaviazala sa ich riadne a včas uhrádzať. Následne žalovaná porušila svoju povinnosť a prestala plniť splátky, pričom žalobcovia ju opakovane na túto jej povinnosť vyzývali. Vzhľadom na uvedené žalobcovia žiadajú, aby súd ich žalobe vyhovel. Žalobcovia o tvrdených skutočnostiach predložili zmluvy o splátkovom úvere, dohodu o uznaní dlhu a splácaní vrátane úrokov a budúcich nákladov a výpisy z bankových účtov. 3. Dňa 29.12.2025 do súdneho spisu bolo doručené podanie právneho zástupcu žalobcov, ktorým zobral žalobný návrh čiastočne späť z dôvodu ich omylu a navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie. Právny zástupca naviac popísal ďalšie skutkové okolnosti a dôvody podanej žaloby. Uviedol, že žalovaná požiadala o poskytnutie pôžičky celkovo 11 osôb vrátane žalobcov. Tieto osoby poskytli žalovanej v období od marca 2025 sumu presahujúcu 428.000,- eur, čo vyplýva z priznania samotnej žalovanej, ktoré je zaznamenané v trestnom oznámení zo dňa 17.11.2025, ktoré žalobcom poskytla sama žalovaná. Jednou z osôb, ktoré poskytli žalovanej pôžičky je i matka žalobcu v 1. rade J. F., ktorá taktiež podala na žalovanú žalobu a konanie je vedené pod sp. zn. 5C/76/2025. Žalovaná presviedčala žalobcov, že z dôvodu jej rozvodu s manželom a potreby financovania svojho vlastného bývania, potrebuje naakumulovať značné množstvo prostriedkov pre údajné dokladovanie úveru. Ukázalo sa však, že osoby, ktorým zverila túto úlohu a získané finančné prostriedky, sú podozrivé z podvodnej činnosti, a tieto prostriedky boli pravdepodobne spreneverené, a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sú nenávratne stratené bez možnosti ich vrátenia. 4. Vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu uviedli, že žalovaná reálne zaplatila: žalobcovi v 1. rade dňa 19.06.2025 sumu 500,- eur, dňa 22.07.2025 sumu 350,- eur, dňa 22.09.2025 (prostredníctvom poverenej osoby G. A.) sumu 800,- eur, z ktorej obratom previedol žalobkyni v 2. rade 370,- eur, dňa 24.10.2025 sumu 350,- eur, čím došlo spolu k refundácii sumy 1.630,- eur z celkovo 1.739,85 eur súčtu splátok do 10/2025 (rozdiel 109,85 eur), a žalobcovi v 2 rade dňa 19.06.2025 sumu 500,- eur dňa 17.07.2025 sumu 400,- eur, dňa 18.08.2025 sumu 380,- eur, dňa 22.09.2025 (prostredníctvom žalobcu v 1. rade) sumu 370,- eur, dňa 24.10.2025 sumu 375,- eur, čím došlo spolu k refundácii sumy 2.025,- eur z celkovo 2.221,55 eur súčtu splátok do 10/2025 (rozdiel 196,85 eur). Keďže si žalobcovia v žalobe uplatnili aj splátky, ktoré ešte Slovenskej sporiteľni, a.s., neboli povinní zaplatiť a v záujme zjednodušenia veci a dostupných dôkazov uviedli, že žiadajú, aby žalovaná bola povinná žalobcovi v 1. rade zaplatiť istinu pôžičky o sume 21.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 7,4 % ročne odo dňa 01.05.2025 do zaplatenia a nerefundované splátky zaplatené H., ktorých výška je spolu o súčte 806,16 eur a zároveň, aby žalobcovi v 2. rade bola žalovaná zaviazaná zaplatiť istinu pôžičky o sume 22.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 7,4 % ročne odo dňa 01.05.2025 do zaplatenia a nerefundované splátky zaplatené H., ktorých výška je spolu o súčte 939,54 eur. Vzhľadom na uvedené berú žalobu čiastočne späť v časti prevyšujúcej nároky, ako ich vyššie špecifikovali. 5. Vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu uviedli, žiadajú, aby súd: 1/ zriadil záložné právo na byt č. 48 na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vo vchode č. XX, na pozemkoch C-KN č. XXXX/ X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 573 m2 a C-KN č. 3470/88, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 150 m2, spolu s podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve, a zastavaných pozemkoch bytového domu o podiele 7135/339906 k celku, evidovaný na LV č. XXXX, k.ú. H. I., obec H. I., K. H. I., v prospech žalobcu v 1. rade, na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky o sume 21.806,16,- eur s úrokom z omeškania vo výške 7,4 % ročne zo sumy 21.000,- eur odo dňa 01.05.2025 do zaplatenia. Súčasne žiadali, aby súd zriadil záložné právo na byt č. 48 na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vo vchode č. XX, na pozemkoch C-KN č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 573 m2 a C-KN č. 3470/88, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 150 m2, spolu s podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve, a zastavaných pozemkoch bytového domu o podiele 7135/339906 k celku, evidovaný na LV č. XXXX, k.ú. H. I., obec H. I., K. H. I., v prospech žalobkyne v 2. rade, na zabezpečenie jej peňažnej pohľadávky o sume 22. 939,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 7,4 % ročne zo sumy 22.000,- eur odo dňa 01.05.2025 do zaplatenia. 6. Žalobcovia poukázali na to, že finančná situácia žalovanej nebude umožňovať zaplatiť nároky žalobcov, pretože žalovaná: a) ako to vyplýva z trestného oznámenia, si od svojich známych a blízkych napožičiavala viac ako 420.000,- eur, čo odôvodnila nevierohodnou historkou o potrebe zabezpečenia úveru 183.000,- eur pre získanie vlastného bývania po rozvode, b) z trestného oznámenia, ako aj z elektronickej komunikácie vyplýva, že žalovaná uznáva, že splatiť svoje dlhy voči žalobcom, ale ani voči
ďalším veriteľom nedokáže, c) z trestného oznámenia ďalej vyplýva, že žalovaná je zamestnankyňa „vodární“, teda nepodniká alebo nedosahuje iný významný príjem odôvodňujúci predpoklad zvýšenej možnosti úhrady záväzkov voči žalobcom, d) vlastní jediný známy nehnuteľný majetok, a to byt v BSM s jej (bývalým) manželom G. B. na LV č. XXXX, k.ú. H. I., č. 48 na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vo vchode č. XX, na pozemkoch C-KN č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 573 m2 a C-KN č. 3470/88, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 150 m2, spolu s podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve, a zastavaných pozemkoch bytového domu o podiele 7135/339906 k celku, e) byt je založený záložným právom banky, čo napovedá, že žalovaná bola a je, spoločne a nerozdielne s manželom, zaviazaná hypotekárnym úverom, ktorý doposiaľ nebol splatený, f) sa s manželom údajne nedávno rozviedla a chce s ním vyporiadať BSM (vyplýva z elektronickej písomnej komunikácie žalovanej zo dňa 25.10.2025 s matkou žalobcu v 1. rade), čo však vzhľadom na existujúce dlhy vzbudzuje obavu, že k vyporiadaniu bytu dôjde spôsobom, ktorý sťaží alebo zmarí vymoženie nárokov žalobcov. 7. Žalobcovia spolu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojili listinné dôkazy, a to: zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 17.11.2025, výpisy z účtu žalobcu v 1. rade, výpisu z účtu žalobcu v 2. rade, potvrdenia o transakciách žalobcov v 1. a 2. rade, elektronickú komunikáciu medzi žalobcom a žalovanou, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. H. I. - byt, časť elektronickej komunikácie žalovanej s matkou žalobcu. Aplikované zákonné ustanovenia: 8. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 10. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 11. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 12. Podľa § 324 ods. 1 CSP súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a aj po skončení konania. 13. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 17. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 18. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
19. Podľa § 151d Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. 20. Podľa § 119 ods. 1 OZ, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. 21. Podľa § 119 ods. 2 OZ, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. 22. Podľa § 145 ods. 2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. 23. Podľa § 147 ods. 1 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 24. Podľa článku 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 25. Podľa článku 4 ods. 2 CSP ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Súd dospel k záveru: 26. Zabezpečovacie opatrenie je vo svojej podstate inštitútom civilného sporového procesu, ktorý povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Tento inštitút má posilniť postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania ale aj po jeho skončení. Zákon určuje nasledovné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh; b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty; c) zabezpečenie peňažnej pohľadávky; d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 27. Spôsobilý predmet záložného práva je vymedzený v § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, by ta nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Spôsobilým predmetom záložného práva je tak konkrétna hnuteľná alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, ale aj spoluvlastnícky podiel, za predpokladu ich prevoditeľnosti. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, čo bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknú na základe rôznych právnych titulov. Takáto pohľadávka musí byť v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia špecifikovaná tak, aby bol možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 28. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takéhoto opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (bližšie pozri: uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS
741/2017-20 zo dňa 20. 12. 2017). Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom nebezpečie zmarenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú opodstatnenosť obavy, že exekúcia bude zmarená, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo 144/97, zverejnené pod č. R 20/1998). Zabezpečovacie opatrenie ako inštitút procesného práva plní predovšetkým úlohu rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné zo strany žalobcu uviesť také konkrétne správanie žalovaného, výsledkom ktorého je alebo môže byť poškodenie záujmov žalobcu. Naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potom daná, prípadne osvedčená takým konkrétnym správaním a konaním žalovaného, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiada priznať ochranu (viď uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/41/2023 z 17.07.2023). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. 29. Rovnako musí súd skúmať princíp proporcionality, teda či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Z hľadiska zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. 30. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými v spise. Súd má preukázané, že žalobca v 1. rade uzatvoril so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 21.000,- eur. Taktiež je preukázané, že žalobca v 2. rade uzatvoril zmluvu o splátkovom úvere, pričom mu bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 22.000,eur. Z predloženého výpisu z účtu je preukázané, že žalobcovia tieto finančné prostriedky previedli na účet žalovanej. Žalovaná podpísala s každým žalobcom samostatne dňa 28.3.2025 dokument označený ako Dohoda o uznaní dlhu a splácaní vrátane úrokov a budúcich nákladov v zmysle uzatvorených zmlúv o úvere. Od novembra 2025 žalovaná prestala žalobcom refundovať splátky ich úverov v H. H., J.. Z elektronickej komunikácie medzi žalovanou a žalobcom vyplýva, že žalovaná sama uviedla, že nemá finančné prostriedky na splatenie svojho záväzku. Z trestného oznámenia, ktoré učinila samotná žalovaná vyplýva, že táto požiadala o poskytnutie pôžičky jedenásť osôb, ktorý jej poskytli pôžičku v sume presahujúcej 428.000,- eur, a to od obdobia marec 2025. Z internetového čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je zrejmé, že žalobkyňa a G. B. sú vlastníkmi v podiele 1/1 z celku v režime BSM vlastníci bytu č. 48 na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vo vchode č. XX, na pozemkoch C-KN č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 573 m2 a C-KN č. 3470/88, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 150 m2, spolu s podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve, a zastavaných pozemkoch bytového domu o podiele 7135/339906 k celku, evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. H. I., obec H. I., K. H. I.. Lustráciou v súdnom registri má súd preukázané tvrdenie oboch strán sporu, že žalovaná bola rozvedená, a to rozhodnutím Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/56/2025, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2025 a doposiaľ k vyporiadaniu ich zaniknutého BSM nedošlo. 31. Na základe uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovia osvedčili existenciu svojich nárokov predloženými listinnými dôkazmi - zmluvami o splátkovom úvere ako aj dohodami o uznaní dlhu a splácaní vrátane úrokov a budúcich nákladov. Taktiež osvedčili, že žalovaná neplní svoj záväzok a z jej prehlásení v elektronickej komunikácii medzi stranami sporu vyplýva, že nemá finančné prostriedky na splatenie týchto záväzkov. Existenciu peňažnej pohľadávky žalobcov ako veriteľov proti žalovanej ako dlžníčke mal súd dostatočne osvedčenú. 32. Skutočnosť ohrozenia budúceho vymoženia pohľadávky – obava, že exekúcia bude ohrozená, má súd osvedčenú tým, že žalovaná neplní svoj záväzok voči žalobcom a javí sa, že ho ani nemieni plniť, keď v elektronickej komunikácii uviedla „...bohužiaľ ja vám nemám z čoho dať ...“ Žalovaná má viacerých veriteľov – ako to vyplýva z jej vlastného tvrdenia uvedeného v trestnom oznámení, pričom v súhrnne si požičala od tretích osôb sumu 428.240,- eur a súdnou cestou sa domáha vrátenia
finančných prostriedkov i ďalší žalobca – konanie sp. zn. 5C/76/2025. Iný nehnuteľný majetok žalobcom nie je známy. Zo súdu dostupných registrov je preukázané, že žalovaná nevykonáva podnikateľskú činnosť a pracuje ako zamestnanec. 33. Súd uvádza, že obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu žalovanému, pričom ustanovenie § 343 CSP dokonca ani nevyžaduje, aby žalovaný vykonával faktické úkony smerujúce k prevodu vlastníctva nehnuteľností. Ak by aktivita žalovaného bola podmienkou pre vyhovenie návrhu, mohlo by sa stať, že požadovaná ochrana nebude žalobcovi poskytnutá včas, keďže žalovaný by mohol nehnuteľnosti rýchlo previesť. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 384/2024, ktorý vyslovil, že obavy z ohrozenia existencie je potrebné vnímať aj v širších súvislostiach, než len z vyvíjania aktivít zo strany povinnej osoby. 34. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti - proporcionality zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Zároveň je však potrebné vždy prihliadnuť na individuálne okolnosti každého prípadu. 35. Pri posudzovaní návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súd prihliadol na vyššie uvedený princíp proporcionality zásahu do majetkového práva žalovanej k zabezpečovaným pohľadávkam. Súd pritom bral do úvahy výšku zabezpečovanej pohľadávky 21.000,- eur s príslušenstvom vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade a pohľadávky voči žalobcovi v 2. rade v sume 22.000, - eur a tiež tú podstatnú skutočnosť, že žalobcovia sú iba jedným z viacerých veriteľov, ktorí si voči žalovanej uplatňujú svoje nároky súdnou cestou. Keďže žalobcovia nie sú jedinými veriteľmi žalovanej. Žalovaná nepodniká pracuje ako zamestnnec a nemá žiaden iný majetok. Naviac z predloženého listu vlastníctva vyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach – byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemkoch, tak ako sú špecifikované vo výroku rozhodnutia, je zriadené záložné právo v prospech Československej obchodnej banky, a.s. podľa zmluvy V 743/11 zo dňa 26.7.2011. Súd preto dospel k záveru, že je dôvodné zriadiť záložné právo v prospech žalobcov na v návrhu špecifikovaných nehnuteľnostiach. 36. Keďže súd zriadil záložné právo, v prípade nehnuteľností špecifikovaných vo výroku I. a II. k nehnuteľnostiam, ktoré sú doposiaľ na liste vlastníctva vedené v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej a G. B., ktorý v čase poskytnutia pôžičiek žalobcami žalovanej, bol manželom žalovanej, avšak v čase rozhodovania o tomto zabezpečovacom opatrení už nie, vo vzťahu k zásahu do vlastníckych práv G. B. bývalého manžela žalovanej, súd poukazuje na ustanovenie § 147 ods. 1 OZ v spojení s aplikáciou čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 CSP ako základných princípov, na ktorých Civilný sporový poriadok spočíva. V tejto súvislosti súd poukazuje i názor vyslovený Ústavným súdom SR sp. zn. III. ÚS 345/2025, z ktorého vyplýva, že stranami sporu o zabezpečovacom opatrení, ktoré sa týka majetku v BSM, nemusia byť obaja manželia, je ústavne akceptovateľný. 37. Záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením súdu trvá až do naplnenia niektorého z dôvodov zániku zabezpečovacieho práva podľa § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo do zrušenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým bolo zriadené súdom podľa §334 a § 335 v spojení s § 344 CSP. Trovy konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia 38. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 39. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 40. O náhrade trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Preto žalobcom prislúcha voči žalovanej právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d), m) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). 1.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Súd na návrh zabezpečovacie opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 344 v spojení s § 334 CSP). Zabezpečovacie opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 344 v spojení s § 333 CSP).
Súd na návrh uznesenie o zabezpečovacom opatrení zruší, ak vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné alebo navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom čase neurobil (§ 344 v spojení s § 338 písm. a), b) CSP). Zabezpečovacie opatrenie zanikne, ak dôjde k výkonu záložného práva (§ 343 ods. 3 CSP). Zabezpečovacie opatrenie zanikne, ak dôjde k zániku záložného práva (§ 151md ods. 1 písm. a) – i) CSP). Zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením (§ 344 v spojení s § 332 ods. 1 CSP).