Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2P/35/2026 8526200285 16. 06. 2026 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2026:8526200285.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, so sídlom Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, otec: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XX, matka: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XX, v konaní o zvýšenie výživného, takto rozhodol: I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2P/19/2024-42 zo dňa 23.05.2024 v I. výroku v časti výživného tak, že výživné zo strany otca mal. dieťaťa D. E., nar. XX.XX.XXXX zvyšuje pre mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 38,- eur na sumu 45,- eur mesačne, ktoré výživne je povinný uhrádzať vždy do 15 - tého dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám matky F. B.. II. Žiaden z účastníkov n e m á
n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Uznesením sp. zn. 2P/19/2024 zo dňa 25.03.2026 súd začal z úradnej povinnosti konanie o zvýšenie výživného pre mal. A. B., keďže doposiaľ stanovené výživné rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2P/19/2024-42 zo dňa 23.05.2024 v rozsahu 38,- eur mesačne nezodpovedá sume minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. 2. Súd uznesením sp. zn. 2P/35/2026 zo dňa 11.05.2026 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni. 3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, doručil im uznesenie o začatí konania a vyzval ich aby sa k nemu vyjadril. Rodičia sa k uzneseniu o začatí konania písomne nevyjadrili. 4. Pojednávania vytýčeného na deň 16.06.2026 sa matka dieťaťa nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila prostredníctvom kolízneho opatrovníka z dôvodu choroby, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jej neprítomností. 5. Otec dieťaťa na pojednávaní navrhol zvýšiť výživné na sumu 45,- eur, uviedol, že je dobrovoľne nezamestnaný, nie je evidovaný úradom práce, žije z materského príspevku, ktorý poberá jeho družka. Na brigády nechodí, keď chodil zarobil cca 250 až 270,- eur mesačne. Okrem mal. A. má ešte 3 vyživovacie povinnosti. Býva pri rodičoch s družkou a dvoma deťmi, ktoré mám zo vzťahu z terajšou družkou. Náklady na chod domácnosti vyčíslil sumou cca 250,- eur. Je zdravý.
6. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že sociálnym šetrením neboli v starostlivosti o mal. A. zistené žiadne nedostatky, keďže doposiaľ stanovené výživné nezodpovedá sume minimálneho výživného navrhol jeho zvýšenie na sumu 45,- eur mesačne. 7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca dieťaťa kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu ako aj s obsahom spisu 2P/19/2024 na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav: 8. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2P/19/2024 zo dňa 23.05.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2024 bolo zvýšené výživné pre mal. A. zo sumy 35,- eur na sumu 38,- eur mesačne. 9. V čase poslednej úpravy výživného matka dieťaťa poberala rodičovský príspevok v sume 345,20 eur a rodinné prídavky na tri detí. Bývala v murovanom dome spolu s druhom a tromi maloletým deťmi. V septembri očakávala narodenie ďalšieho dieťaťa. Okrem mal. A. mala ešte dve vyživovacie povinnosti k synom F. a G.. 10. V súčasností je matka mal. dieťaťa naďalej na rodičovskom príspevku, ktorý poberá vo výške 364,80 eur, sú jej vyplácané rodinné prídavky na 4 detí v sume 240,- eur. Naďalej býva v rovnakom rodinnom dome s druhom a štyrmi maloletými deťmi. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k mal. C. nar. XX.XX.XXXX. Náklady na chod domácnosti vyčíslila sumou cca 423,- eur mesačne. 11. Otec dieťaťa v čase poslednej úpravy výživného bol je dobrovoľne nezamestnaný, poberal dávku v hmotnej núdzi v sume 80 eur. Žil s družkou, ktorá poberala rodičovský príspevok. Spolu s družkou a jej dvomi maloletý deťmi býval pri svojom otcovi, ktorému na chod domácnosti prispieval sumou 150 eur. Okrem mal. A. mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi F. voči ktorému mal súdom stanovené výživné v sume 38 eur. 12. V súčasnosti je otec dieťaťa naďalej dobrovoľne nezamestnaný, nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Príležitostne brigaduje s príjmom cca 250 až 270,- eur mesačne. Býva tam kde v čase predchádzajúcej úpravy výživného spolu s družkou a dvomi mal. deťmi. Náklady na chod domácnosti vyčíslil sumou cca 250,- eur mesačne. Má ďalšie tri vyživovacie povinnosti k synom F. nar. XX.XX.XXXX, D., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX. Družka je na rodičovskom príspevku. 13. V čase poslednej úpravy výživného mal. A. bola žiačkou 1. ročníka základnej školy, náklady na jej starostlivosť boli vyčíslené sumou cca 140,- eur mesačne. 14. Aktuálne je mal. I. žiačkou 3. ročníka ZŠ C., je zdravá. Náklady na jej starostlivosť podľa vyčíslenia matky sú cca 220,- eur mesačne (ošatenie 30,- eur, strava doma 50,- eur, hygienické potreby a kozmetika 30,- eur, školské potreby 30,- eur, lieky 45,- eur, hračky 25,- eur, okuliare 120,- eur jednorazovo). Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára: 15. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 16. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 17. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 18. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
19. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 20. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 21. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 22. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 23. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. 24. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 25. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 27. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova. 28. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Právne posúdenie vecí: 29. Predmetom konania je zvýšenie výživného pre mal. A. nezodpovedá sume minimálneho výživného.
zo sumy 38 eur , keďže táto sumu
30. Naposledy bolo o výživnom pre maloleté dieťa právoplatne rozhodnuté v máji 2024, teda pred cca 2 rokmi. 31. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti. 32. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. 33. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
34. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného t.j. od mája 2024 došlo k zmene pomerov na strane tak mal. dieťaťa ako aj jeho rodičov. Mal. A. vyrástla, úmerne tomu došlo k zvýšeniu nákladov na starostlivosť o ňu. Podľa vyčíslenia matky v súčasnosti sú náklady na starostlivosť o mal. A. u v sume cca 220,- eur. 35. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane matky, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. K zmene pomerov na strane otca nedošlo, ten je naďalej dobrovoľne nezamestnaný, podľa jeho tvrdenia si aktívne hľadá prácu no neúspešne. 36. Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne. 37. V prejednávanej veci súd má za to, že došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Otec dieťaťa je dobrovoľne nezamestnaný, bez akéhokoľvek príjmu, tvrdí, že je vyučený murár a má okrem mal. A. ešte tri vyživovacie povinností. Preto súd dospel k záveru, že je v jeho schopnostiach platiť výživné len v sume 45,- eur, ktorá suma presahuje sumu minimálneho výživného len o 6,08 eur. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 ZoR v ktorom je stanovený minimálny rozsah výživného (minimálna výška) na mal. dieťa, ktorou je povinný prispievať každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Toto minimálne výživné predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. V zmysle Opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 168/2025 Z.z. o úprave súm životného minima s účinnosťou od 01.07.2025 je toto minimálne výživné v sume 38,92 eur. Z uvedených dôvodom súd zvýšil výživné pre mal. A. z doterajšej sumy 38,- eur na sumu 45,- eur mesačne. Súd má za to, že takto zvýšené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej ako aj schopnostiam a možnostiam otca. Trovy konania 38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Otec a kolízny opatrovník sa odvolania voči všetkým výrokom tohto rozsudku vzdali.