Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 7C/15/2026 8526200495 14. 07. 2026 JUDr. Karol Krochta ECLI:SK:OSSL:2026:8526200495.2
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v sporovej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C. D., proti žalovanému: A. E. C. SL - UROLÓGIA s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1338/18, 064 01 Stará Ľubovňa, o podaní žalobcu doručenom súdu dňa 18.5.2026, takto rozhodol: I. Podanie žalobcu doručené súdu dňa 18.5.2026 o d m i e t a . II. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Dňa 18.5.2026 bolo Okresnému súdu Stará Ľubovňa osobne predložené podanie žalobcu označené ako „Nedobre poskytnuté zdravotné vyšetrenie“. V prílohe tohto podania žalobca predložil fotokópiu žiadanky zo dňa 13.5.2026 o vyšetrenie v krvnom sére na oddelení klinickej biochémie, hematológie a transfúziológie Ľubovnianskej nemocnice a fotokópiu správy z vyšetrenia, ktoré žalobca absolvoval dňa 13.5.2026 na urologickej ambulancii žalovaného. 2. Vzhľadom na skutočnosť, že podanie žalobcu nespĺňalo všeobecné náležitosti podľa § 127 CSP ani osobitné náležitosti uvedené v § 132 CSP, súd uznesením č. k. 7C/15/2026-8 zo dňa 1.6.2026 vyzval žalobcu podľa § 129 CSP na jeho doplnenie. Týmto uznesením súd vyzval žalobcu, aby v lehote v lehote 15 dní od jeho doručenia doplnil a spresnil predmetné podanie tak, aby uviedol, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, špecifikoval konkrétne skutkové tvrdenia, teda aby pravdivo a úplne opísal rozhodujúce skutočnosti, označil dôkazy na ich preukázanie, a aby ho doplnil o jednoznačný, určitý a zrozumiteľný žalobný petit zodpovedajúci požiadavke určitosti a vykonateľnosti, ktorý by mohol byť podkladom prípadné exekučné konanie, t. j. čoho sa žalobca voči žalovanému domáha. Zároveň súd žalobcu vyzval na predloženie takto spresnenej žaloby v potrebnom počte rovnopisov v zmysle § 125 ods. 3 CSP, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Súd tiež žalobcu poučil, že ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní, súd jeho podanie odmietne a v zmysle § 160 ods. 2 CSP o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Toto uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 10.6.2026. 3. Podľa § 127 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. 4. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
5. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo, d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 6. Podľa § 129 ods. 1, 2, 3 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 7. Každé podanie adresované súdu musí spĺňať všetky náležitosti uvedené v ust. § 127 CSP a v prípade, že ide o podanie vo veci samej, musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti upravené v § 132 ods. 1 CSP. Nedostatok týchto náležitostí je dôvodom odmietnutia podania vo veci samej podľa § 129 CSP. 8. V prípade, že z podania nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje ide o podanie neúplne alebo nezrozumiteľné, je súd povinný ex offo vyzvať podávateľa na odstránenie vád podania, pričom uznesenie o výzve na odstránenie vád podania vo veci samej musí obsahovať predovšetkým údaje o tom, v čom je podanie neúplné či nezrozumiteľné alebo neurčité, akým nedostatkom trpí, poučenie o tom, ako je potrebné opravu alebo doplnenie urobiť, určenie lehoty na odstránenie vád podania a poučenie o tom, že podanie bude odmietnuté, ak nebude včas opravené alebo doplnené. 9. Súd v zmysle ustanovenia § 129 CSP odmietne podanie vo veci samej, ak z podania nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, ak je podanie neúplne alebo nezrozumiteľné, za súčasne splnenej podmienky, že súd vyzval stranu na opravu alebo doplnenie podania a vo výzve uviedol v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť, s poučením o možnosti odmietnuť podanie, a ak strana napriek tomu v stanovenej lehote podanie nedoplní alebo neopraví, pričom pre uvedený nedostatok nie je možné v konaní pokračovať. 10. Ak malo byť v posudzovanej veci úmyslom žalobcu podať žalobu proti označenému žalovanému a túto vecne prejednať, v takom prípade bolo povinnosťou žalobcu koncipovať žalobu tak, aby spĺňala všetky zákonné náležitosti, pretože iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom jej verejného prejednania. Civilné sporové konanie totiž začína výlučne na základe žaloby a je ovládané dispozičnou zásadou, z ktorej vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy strán a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, je nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom vyžaduje aj to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa strany domáhajú. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Predmet a rámec konania pred súdom určuje žalobca opísaním skutkových okolností, na základe ktorých uplatňuje svoj nárok a uvedením žalobného návrhu (žalobného petitu), t. j. toho, čoho sa žalobca podaným návrhom domáha. Dispozičná zásada je úzko spätá s prejednacou zásadou, ktorá predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácií v civilnom sporovom súdnom konaní, a podľa ktorej iniciatívu a zodpovednosť za dostatočné zhromaždenie skutkového materiálu potrebného k posúdeniu a rozhodnutiu sporu nesú sporové strany. 11. Žaloba preto musí obsahovať všeobecné náležitosti podania uvedené v ustanovení § 127 ods. 1 CSP, teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, dátum a podpis, ako aj osobitné náležitosti podania uvedené v ustanovení § 132 ods. 1 CSP, teda označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje,
ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Ide o skutočnosti, ktoré musia byť vymedzené v takom rozsahu, aby umožnili jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť nároku, a to aj s poukazom na ustanovenia § 159 a § 230 CSP. Ak žaloba takéto skutočnosti neobsahuje, je opodstatnený postup podľa ustanovenia § 129 ods. 1, 2 CSP. 12. V preskúmavanej veci nemožno z podania žalobcu doručeného súdu dňa 18.5.2026 vyvodiť, čoho sa žalobca voči žalovanému domáha a na akom skutkovom základe, keďže v ňom úplne rezignoval na opis skutkového deja, t. j. okolností, ktoré ho viedli k podaniu žaloby, ako aj na špecifikáciu žalobného nároku. Vôbec tak nevymedzil skutkový stav ani jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný žalobný návrh (petit) tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku, ktorá je splnená vtedy, keď je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Vo svojom podaním len stroho označil vec ako „Nedobre poskytnuté zdravotné vyšetrenie“, k čomu priložil fotokópiu žiadanky o vyšetrenie v krvnom sfére a fotokópiu správy z vyšetrenia, ktoré absolvoval u žalovaného, bez bližšej špecifikácie v čom spočíva nesprávnosť zdravotného vyšetrenia a čo mieni týmto podaním (žalobou) dosiahnuť. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že opis rozhodujúcich skutočností, teda skutočností, ktorými žalobca opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok v rozsahu umožňujúcom jeho jednoznačnú individualizáciu, nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. 13. Z podania žalobcu tiež nevyplýva, či od žalovaného požaduje zaplatenie peňažnej sumy (peňažnú náhradu) alebo splnenie nepeňažnej povinnosti, v dôsledku prípadne vzniknutej majetkovej či nemajetkovej ujmy v súvislosti s poskytnutým zdravotným vyšetrením. Na tento účel však bolo potrebné vzniknutú ujmu klasifikovať a túto v žalobnom návrhu presne špecifikovať a formulovať, v prípade požadovaného splnenia povinnosti v peniazoch presne vyčísliť požadovanú sumu. Absencia vyjadrenia konkrétnej sumy, zaplatenia ktorej sa žalobca domáha, je takisto podstatnou vadou podania, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať. 14. Preskúmaním predmetného podania žalobcu súd zistil, že neobsahuje zákonné náležitosti, je neúplné a nezrozumiteľné, postihnuté nedostatkom obsahu, a teda nad všetky pochybnosti formálne nespôsobilé na vecné prejednanie veci a konanie pred súdom prvej inštancie, preto súd na základe uvedených skutočností vyzval žalobcu podľa § 129 CSP uznesením č. k. 7C/15/2026-8 zo dňa 1.6.2026 doručeným mu dňa 10.6.2026 na jeho doplnenie a spresnenie tak, aby obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti. V tomto uznesení sa súd vysporiadal s otázkou, v čom je podanie neúplné a nezrozumiteľné a ako treba doplnenie podania vykonať. Súd zároveň v citovanom uznesení žalobcu poučil o možnosti podanie odmietnuť v prípade jeho nedoplnenia v určenej lehote. 15. Žalobca na výzvu súdu v stanovenej lehote, ktorá mu uplynula dňa 25.6.2026 nereagoval a popísané vady podania, formuláciou čo predmetným podaním sleduje, úplným a pravdivým opísaním rozhodujúcich skutočností a označením dôkazov na ich preukázanie, ako aj špecifikáciou určitého, zrozumiteľného a vykonateľného petitu, neodstránil. 16. V prejednávanej veci tak z podania žalobcu vôbec nie je zrejmé čoho a na základe čoho sa voči žalovanému domáha a aké rozhodnutie má súd vydať, keďže neuviedol čo ním sleduje, nedoplnil ho o pravdivý a úplný opis rozhodujúcich skutočností, nešpecifikoval požadovaný nárok, skutočnosti zakladajúce požadovaný individualizovaný nárok, ani žalobný petit zodpovedajúci požiadavke určitosti a vykonateľnosti. Vychádzajúc zo stavu, keď neexistuje predmet konania, nie je možné bez spôsobilého základu podanie žalobcu vecne prejednať a v konaní pokračovať. Uvedené nedostatky podania sú významné aj z pohľadu zásady kontradiktórnosti konania a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ ako základného právneho princípu spravodlivého procesu, ktorého podstatou je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany, osobitne v sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa táto zásada uplatňuje v celom rozsahu (pozri nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 32/2015 zo 7. júna 2016). Za danej situácie protistrana nemá reálnu možnosť vyjadriť sa k podaniu žalobcu, reagovať na jeho podanie a predložené dôkazy a v konečnom dôsledku účinne sa voči podanej žalobe brániť. 17. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/177/2018 zo dňa 28.2.2019 v obdobnej veci, v ktorom odvolací súd uviedol: „Nedostatok náležitostí návrhu na začatie konania bráni vecnému prejednaniu návrhu a pokračovaniu v konaní, nakoľko podanie je neúplné, neurčité, nezrozumiteľné a nemožno bez ďalšieho určiť aký skutok má byť predmetom konania.
Až následne je úlohou súdu skúmať, či platné právo umožňuje, aby na základe skutkového stavu tvrdeného žalobcom mohlo byť žalobe vyhovené. Súd nie je orgán, ktorého úlohou je tvoriť skutkovú podstatu právneho problému a tak konštruovať spis zo skutkových a právnych útržkov označených účastníkom. Len riadnym spôsobom v žalobnom návrhu vymedzený predmet konania predstavuje dostatočne spôsobilý základ pre vecné prejednanie a rozhodnutie žaloby. Z podaní žalobcu ani odvolací súd nezistil, čoho sa žalobca konkrétne domáha a čo by mohlo byť predmetom tohto konania“. 18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ani na základe výzvy súdu postupom podľa § 129 CSP s poučením o možnosti podanie odmietnuť, zákonom stanovené náležitosti podania nedoplnil a nepresnil, pričom podanie je z uvedeného dôvodu neúplné, neurčité a nezrozumiteľné a jeho vady sú takého charakteru, že v konaní bez ich odstránenia nie je možné pokračovať, súd podanie žalobcu s poukazom na citované zákonné ustanovenia podľa § 129 ods. 3 CSP odmietol. 19. Toto rozhodnutie o odmietnutí podania nevytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci, preto žalobca môže podať novú, kvalifikovanú žalobu, na základe ktorej bude súd vo veci konať a rozhodovať, samozrejme za predpokladu, že bude obsahovať všetky potrebné náležitosti. 20. Súd zároveň žalobcu v zmysle § 160 ods. 2 CSP poučuje o jeho práve na právnu pomoc, t. j., že žalobca má právo zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na Centrum právnej pomoci a následne si opätovne žalobou uplatniť svoje právo na súde. 21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP (analogicky) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nedoplnením podania tak, aby spĺňalo zákonné náležitosti v zmysle Civilného sporového poriadku žalobca procesne zavinil jeho odmietnutie, preto by mal žalovanému nahradiť trovy konania (analogicky ako pri zavinenom zastavení konania). Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom podľa § 262 CSP najskôr o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. b) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).