Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 4Er/827/2014 7614216232 17. 06. 2024 JUDr. Radoslav Baláž ECLI:SK:OSSN:2024:7614216232.2
Uznesenie Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Stacho Chladný, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, pod EX 3134/14 na návrh oprávneného: A. B., C., D. XXXX, E., F.: XXXXXXXX právne zastúpený advokátom JUDr. Petrom Psotkom, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 42 193 389, proti povinnému: G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E. I. J. X/X, D. o vymoženie istiny 1.837,23 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Určuje, že dňa 01.01.2020 došlo k zastaveniu exekúcie vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 4Er/827/2014. II. Súdnemu exekútorovi nepriznáva náhradu paušálnych trov exekúcie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie vydal dňa 30.9.2014 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora na vymoženie istiny v sume 1.837,23 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie. 2. Dňa 20.12.2019 postúpil súdny exekútor súdu návrh oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktorým oprávnený žiada 541 exekúcií (vrátane exekúcie zn. EX 3134/14) v časti sumy 1 Eur zastaviť. 3. Prípisom zo dňa 20.01.2020 súd k vyššie uvedenému návrhu oprávneného oznámil súdnemu exekútorovi, že v tomto štádiu konania nebude rozhodovať samostatným uznesením o návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie v časti sumy 1 Eur, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej exekúcii splnené podmienky na zastavenie starej exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 4. Dňa 27.1.2020 súdny exekútor doručil súdu vyjadrenie, v ktorom poukázal, že dňa 09.12.2019 mu bolo doručené podanie účastníka exekučného konania (oprávneného), a to návrh na zastavenie exekúcie v časti, ktoré bezodkladne postúpil súdu. Nakoľko sa jedná o podanie, ktoré bolo doručené pred účinnosťou zákona č. 233/2019 Z.z. má za to, že je potrebné o tomto podaní rozhodnúť. Apeloval na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 233/2019 pričom podľa jeho názoru zákon nerozlišuje medzi návrhom na zastavenie exekúcie podaným pred účinnosťou zákona v celom rozsahu resp. len čiastočnom. Súdny exekútor vychádza z litery zákona - zákon č. 233/2019 v intenciách ktorého rozhodovanie o zastavení exekúcie predstavuje limitáciu inak stanovenej rozhodnej doby podľa § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 pričom zákonodarca nekonkretizuje zastavenie exekúcie výlučne na rozhodovanie exekúcie v celosti, a tým je nevyhnutné pod danú zákonnú podmienku (tzv. výnimku aplikovanú pri predĺžení rozhodnej doby) zahrnúť aj rozhodovanie o zastavení exekúcie v časti, poukazujúc, že zákonný termín „rozhoduje o zastavení exekúcie“ predstavuje širší pojem než „rozhoduje o zastavení exekúcie
v časti“, a preto je nevyhnutné tento procesný stav ipso facto zahrnúť ako súčasť termínu „rozhoduje o zastavení exekúcie“. Uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k účastníkom konania, čím sa predmetné ustanovenie vzťahuje tak na rozhodovanie o návrhu na zastavenie exekúcie podaného zo strany povinného, ako aj na rozhodovanie o zastavení exekúcie na základe podaného návrhu na zastavenie exekúcie zo strany oprávneného. V tejto súvislosti príkladmo poukázal práve na zákonné ustanovenie § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 233/2019, v rámci ktorého zákonodarca expressis verbis stanovil, že pokiaľ súd rozhoduje o návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného, uvedený stav predstavuje výnimku z aplikácie zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 výlučne vtedy, ak súd rozhoduje len o určitom type návrhov na pripustenie zmeny účastníkom, a teda vylučuje tým všetky procesné situácie, v rámci ktorých sa rozhoduje o návrhoch na pripustenie zmeny účastníkov exekučných konaní na strane oprávnených. Z uvedeného vyplýva, že v rámci štruktúry právnej normy – ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 233/2019 je jedna z podmienok „oklieštená“ len na určité procesné situácie, avšak pri podmienke deklarovanej bodom b) absentuje akékoľvek tzv. „oklieštenie/ohraničenie/ zúženie“, čím sa tento prípad musí vzťahovať na všetky prípady, kedy exekučný súd rozhoduje v rámci starej exekúcie o zastavení starej exekúcie (na podklade návrhu jedného z účastníkov konania), a to aj o zastavení exekúcie v časti. Uvedená limitácia daná zákonodarcom (v podobe rozhodovania o zastavení starej exekúcie v časti podaného zo strany účastníka konania pred účinnosťou zákona č. 233/2019) predstavuje podľa právneho názoru súdneho exekútora zákonné predĺženie rozhodnej doby určenej v súlade so zákonom č. 233/2019. Súdny exekútor má za to, že príslušne konajúci exekučný súd je povinný rozhodnúť zákonným spôsobom o podaní účastníka exekučného konania, a to i pre prípad ak by došlo k skončeniu exekučného konania, nakoľko platný a účinný zákon nepozná stav, kedy by exekučný súd bol oprávnený „ignorovať podanie účastníka exekučného konania“ a nerozhodovať vo vzťahu k takémuto návrhu. Sumarizujúc uvedené, odvolávajúc sa na de lege lata opakovane žiadal exekučný súd, aby rozhodol o podanom procesnom úkone účastníka exekučného konania (oprávneného), ktorý bol súdu preukázateľne doručený pred účinnosťou zákona č. 233/2019 a vydal rozhodnutie podľa zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. 5. Súdny exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu výnimky v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. f/ zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 6. Vzhľadom k uvedenému súd dňa 19.2.2020 zaslal súdnemu exekútorovi „Žiadosť o rešpektovanie právneho názoru súdu“ v ktorej uviedol, že trvá na tom, že toto predmetné exekučné konanie bolo zastavené ex lege v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len ako „ZoUNEK“). Vzhľadom na skutočnosť ukončenia exekučného konania uplynutím rozhodnej doby súd stratil právomoc vo veci konať a rozhodovať, preto nerozhodovanie o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie v časti istiny vo výške 1,- € nie je arbitrárny výklad, či postup súdu, ale práve rešpektovanie platnej zákonnej úpravy, ktorej skutočným účelom je zastavenie starých exekúcií a odbremenenie okresných súdov a nie vytváranie rámca na špekulatívny postup účastníkov a súdnych exekútorov. Vo vzťahu k výkladu § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK ako relatívnej výnimke súd považoval za nevyhnutné uviesť, že napriek tomu, že toto zákonné znenie expressis verbis nešpecifikuje „rozhodovanie o zastavení exekúcie“, tak pri použití spomenutého teleologického výkladu je celkom nepochybne možné vyvodiť záver, že zákonodarca mal na mysli rozhodovanie o zastavení exekúcie na návrh povinného. Tento výklad najlogickejšie sleduje zámer skutočne ukončiť staré „neefektívne“ exekúcie, pretože v opačnom prípade by len (chtiac či nechtiac) vytvoril priestor pre jeho účelové obchádzanie predovšetkým zo strany oprávneného, ktorý by každých 12 mesiacov mohol podávať obdobný návrh na čiastočné zastavenie exekúcie v akejkoľvek nepatrnej výške a tým by zamedzil naplneniu účelu zákona. Je potrebné v tejto spojitosti poukázať aj na čl. 5 Civilného sporového poriadku, ktorý jednoznačným spôsobom nepriznáva právnu ochranu „zjavnému zneužitiu práva“. Ak preto zo skutkových okolností vyplýva, že ide o „zjavné zneužitie práva“, súd je oprávnený odmietnuť procesný úkon účastníka, ktorý celkom zjavne slúži na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v časti 1,- € je podľa názoru súdu evidentným procesným úkonom, ktorého cieľom je zneužiť aktuálny právny stav (nezastaviť starú exekúciu napriek tomu, že sú splnené podmienky na jej zastavenie). Súd tiež vyjadriť odôvodnenú pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného v tomto a obdobných exekučných konaniach s totožným návrhom oprávneného, a to z dôvodu, že je to právne súdny exekútor, ktorý „sa bije“ za domnelé práva oprávneného a nie on sám, a to aj napriek skutočnosti, že má právne zastúpenie. Súdny exekútor je štátom poverená osoba na vykonávanie núteného výkonu
súdnych rozhodnutí a nie na zastupovanie záujmov účastníkov exekučného konania. Taktiež nie je osobou kompetentnou na podávanie záväzného výkladu právnych noriem, pretože táto úloha bola na základe Ústavy SR a príslušných zákonov zverená sústave všeobecných súdov a Ústavnému súdu SR. Súdny exekútor je preto povinný rešpektovať súdom vyjadrený právny názor a to aj v prípade, ak by nekorešpondoval s názorom jeho osobným alebo s názorom účastníkov konania. Uvedenú pochybnosť o nezaujatosti však taktiež nie je súd oprávnený v tomto štádiu posudzovať, nakoľko už stratil právomoc vo veci konať, avšak môže byť jedným z dôvodov na disciplinárne stíhanie súdneho exekútora v prípade, že tento bude naďalej nerešpektovať právny názor súdu. Okrajovo súd považoval za potrebné podotknúť, že názory iných všeobecných súdov nie sú v tomto prípade právne relevantné, nakoľko súd nimi nie je viazaný a v predmetnej problematike neexistuje ani žiadne záväzné stanovisko Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR alebo Ústavného súdu SR. Navyše výklad súdu korešponduje s výkladom Ministerstva Spravodlivosti SR k danej problematike. Vzhľadom na to je súd viazaný iba zákonom, ktorý konajúci sudca vykladá s najlepším vedomím a svedomím, ako tomu je aj v tomto prípade. Zároveň požiadal povereného súdneho exekútora o rešpektovanie právneho názoru vyjadreného v skorších oznámeniach a aj v tejto žiadosti a dal mu na vedomie, že viac sa už obdobnými podaniami nebude zaoberať. V prípade pretrvávajúceho nerešpektovania právneho názoru súdu a nepostupovania podľa § 5 a nasl. ZoUNEK, je súd pripravený využiť všetky dostupné právne prostriedky na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti súdneho exekútora. 7. Dňa 27.5.2024 súd vyzval súdneho exekútora v lehote 30 dní na podanie správy o stave starej exekúcie, ako aj na oznámenie v akom štádiu sa nachádza exekučné konanie, nakoľko ide o starú exekúciu a doposiaľ súdu nebolo doručené Upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Zároveň bol vyzvaný, aby ak nie je možné vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie preukázal listinnými dôkazmi všetky výťažky od 1.7.2018. 8. Na výzvu súdu súdny exekútor dňa 13.6.2024 oznámil, že do exekučného spisu bol zo strany účastníka konania doručený návrh účastníka exekučného konania (oprávneného) na zastavenie exekúcie v časti, a síce procesné podanie účastníka konania doručené do konania pred účinnosťou zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte aj „zákon č. 233/2019“), ktorým sa novelizuje Exekučný poriadok a o predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie v časti podaného oprávneným je potrebné v intenciách Exekučného poriadku rozhodnúť, čo spôsobuje dôvod, pre ktorý sa predmetná exekúcia podľa zákona č. 233/2019 toho času nezastavuje, t.j. toho času neexistujú podmienky v zmysle zákona č. 233/2019 na podklade ktorých by malo dôjsť k vydaniu upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo strany súdneho exekútora, keďže spôsobom stanoveným zákonom č. 233/2019 došlo k predĺženiu rozhodnej doby. Povedané inak, predmetná exekúcia sa z dôvodu existencie tzv. relatívnej výnimky stanovenej ustanovením § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 nezastavuje. V konaní neboli v období posledných 18 mesiacov pred účinnosťou zákona č. 233/2019 vymožené žiadne plnenia, uvedené však žiadnym spôsobom nemá vplyv na existenciu relatívnej výnimky v konaní, kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby. V danom konaní teda nebolo v súdom uvedenom období vymožené žiadne peňažné plnenie, avšak súdny exekútor dodáva, že svoju funkciu vykonáva nezávisle a nestranne, je viazaný Ústavou SR, zákonmi, a rozhodnutiami príslušného exekučného súdu, nie je nijakým spôsobom viazaný právnym výkladom súdu, ktorý tento vyjadruje vo svojich prípisoch. V prípade, ak má exekučný súd iný právny názor ako súdny exekútor, v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní má možnosť vydaním uznesenia súdnemu exekútorovi uložiť povinnosť, aby vyhotovil upovedomenie o zastavení starej exekúcie, pričom takýmto uznesením by bol súdny exekútor v prípade jeho vydania viazaný. Rovnako tak dodávame, že súd môže taktiež v zmysle tohto osobitného predpisu sám určiť, že došlo k zastaveniu starej exekúcie (§ 8 daného zákona). Vzhľadom na vyššie uvedené teda súdny exekútor opakovane dodáva, že v prípade ak má v tejto exekúcii súd odlišný právny názor než súdny exekútor, je potrebné, aby postupoval zákonom predpokladaným spôsobom, a nie zasielaním výziev/ prípisov, v ktorých je síce prezentovaný právny názor súdu v danej veci, avšak takéto podanie nie je možné považovať za zákonom stanovenú formu rozhodnutia súdu. 9. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.
10. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2020, a ktorý bol prijatý za účelom riešenia neúnosnej situácie na exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedli exekúcie proti povinným dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie s princípom istoty subjektov exekučného konania. 11. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2. 12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o (a) vymoženie pohľadávky na výživnom,(b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, (c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, (d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, (e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, (f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, (g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie. 13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. 14. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie. 15. Podľa čl. 5 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. 16. Na základe obsahu spisového materiálu súd dospel k záveru, že dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t.j. dňom 01.01.2020, došlo k objektívnemu zastaveniu starej exekúcie z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona v dôsledku uplynutia rozhodnej doby piatich rokov od doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 19.02.2007. V danej exekučnej veci sa nejedná o starú exekúciu, ktorá sa v zmysle § 2 ods. 2 tohto zákona nezastavuje, a ani po výzve adresovanej súdnemu exekútorovi nebolo zo spisu preukázané, žeby došlo k predĺženiu rozhodnej doby podľa § 4 tohto zákona. 17. Pokiaľ pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov podal oprávnený návrh na zastavenie exekúcie v časti vymáhanej sumy 1,- eur, súd uvádza, že tento návrh nie je skutočnosťou, ktorá by spôsobovala predĺženie rozhodnej doby podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri výklade uvedeného zákonného ustanovenia je potrebné vychádzať zo základného predpokladu, že zákonodarca je racionálny. Zámerom zákonodarcu pri tvorbe zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo odbremenenie súdov a súdnych exekútorov od agendy starých (nemajetných) exekúcií, a preto by bolo absurdné predpokladať, že zákonodarca mienil predĺžiť rozhodnú dobu v nemajetnej exekúcii v prípade, ak pred nadobudnutím účinnosti zákona oprávnený využije svoje dispozičné oprávnenie a podaním návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie prejaví, že
nemá záujem pokračovať v exekúcii na vymoženie časti pohľadávky v rozsahu 1,- eur, ohľadne ktorej zastavenie navrhol. Návrh oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie doručený súdu do 31.12.2019 logicky nemôže vyvolať taký právny následok, že by v dôsledku podania tohto návrhu pokračovala aj po 01.01.2020 exekúcia, ktorá by v prípade, že by tento návrh oprávnený nepodal, už bola ako nemajetná zastavená ex lege. Využitie dispozičného oprávnenia oprávneným smeruje k zastaveniu exekúcie a nemôže preto spôsobiť jej predĺženie. Výklad právnej normy ad absurdum treba vždy odmietnuť. 18. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 19. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak exekútor nezašle oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote podľa § 5 ods. 3, súd mu aj bez návrhu uznesením uloží, aby upovedomenie o zastavení starej exekúcie vyhotovil a zaslal oprávnenému v určenej lehote, alebo súd uznesením určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o určení, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. 20. Nakoľko súdny exekútor nevydal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote uvedenej v § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak súd postupoval podľa § 8 ods. 2 tohto zákona a určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie z dôvodu § 2 ods. 1 písm. a) zákona, keďže na to boli splnené všetky zákonné predpoklady. 21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 6 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pretože vo veci nevydal Upovedomenie o zastavení exekúcie a v zákonom stanovenej lehote ho nezaslal oprávnenému. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.