Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/11/2022 z 14. 11. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Spišská Nová Ves 7C/11/2022 7622201095 14. 11. 2024 JUDr. Darina Puklušová ECLI:SK:OSSN:2024:7622201095.9

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. X/XX, XXX XX E. D. F., právne zastúpený AK Berčo s. r. o., so sídlom Hanulu 19, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska č. 71, 813 11 Bratislava, o zaplatenie škody vo výške 32.074,47 eur s prísl. a nemajetkovej ujmy 20.000,- eur spôsobenej orgánom verejnej moci nesprávnym úradným a nezákonným postupom, takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Nepriznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 7. 3. 2022 domáhal, aby súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť mu škodu, a to majetkovú ujmu vo výške 32.074,47 eur (966.275,50 Sk) s 10 %-tným úrokom z omeškania ročne od 26. 4. 2021 až do zaplatenia a nemajetkovú ujmu v jednorazovej čiastke vo výške 20.000,- eur. Zároveň požadoval náhradu vzniknutých trov konania. 2. V odôvodnení žaloby uviedol, že svojich nárokov sa domáha podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko škoda mu bola spôsobená orgánom verejnej moci, a to nezákonným a nesprávnym postupom súdnym exekútorom B. B. G., Exekútorským úradom v Spišskej Novej Vsi na ul. Drevárska č. 2. Exekútor bol dňa 3. 6. 2013 aj pozbavený funkcie exekútora podľa § 16 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku pre závažné nezákonné konanie. Značnú škodu, ktorá mu bola spôsobená vedome svojvôľou a nezákonným mimoriadnym závažným porušením riadneho úradného postupu orgánom verejnej moci, si uplatňuje voči Ministerstvu spravodlivosti SR podľa § 9 ods. 1, ods. 2 a § 17 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. 3. V odôvodnení žalobca ďalej uviedol, že exekútor B. B. G. v exekúcii konanej pod sp. zn. EX 300/98 a EX 299//98 predal jeho nehnuteľnosti, za čo fyzicky zinkasoval výťažok hotových peňazí v sume 966.275,50 Sk t. j. 32.074,47 eur. V exekúcii č. EX 300/98 dražbou konanou dňa 26. 4. 2001 pre vymoženie pohľadávky vo výške 136.033,- Sk predal nehnuteľnosť žalobcu za 766.703,- Sk a to budovu s pozemkom zapísanú na LV č. XXXX v kat. území E. D. F.. V exekúcii konanej pod č. 299/98 pre vymoženie pohľadávky vo výške 127.307,- Sk, ktorá už bola dňa 29. 6. 2001 zaplatená, exekútor dražbou konanou dňa 14. 2. 2002 predal aj garáž a pozemok žalobcu vedené na LV č. XXXX v kat. území E. D. F.. K uvedenému tvrdeniu žalobca predložil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3Er 2746/98-61 zo dňa 18. 11. 2013, ktorým súd neschválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV č. XXXX v kat. území E. D. F. a na LV č. XXXX v kat. území E. D. F. a uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3Er/2745/98-272 zo dňa 11. 7. 2018, ktorým súd exekúciu

zastavil a určil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Volochovi trovy exekúcie vo výške 111,34 eur. 4. Žalobca ďalej uviedol, že pohľadávku v exekúcii vedenej pod č. EX 299/98 s príslušenstvom aj s trovami vo výške 127.307,- Sk (t. j. 4.225,81 eur) dňa 29. 6. 2001 celú zaplatil sumou vo výške 147.741,Sk, a to platbami v hotovosti do rúk exekútora a oprávneného, čím pohľadávka zanikla. Exekútor tak neoprávnene uplatnil jej ďalšie duplicitné vymáhanie a vykonal predaj jeho garáže. K uvedenému tvrdeniu predložil súdu pokladničné doklady o platbách v hotovosti exekútorovi a oprávnenému a výpis o zrážke z účtu v banke. V uvedenom exekučnom konaní tak súdny exekútor prevzal od neho sumu 147.741,- Sk a z predaja garáže prevzal výťažok v čiastke 199.572,- Sk, čím neoprávnene B. G. získal čiastku 347.313,- Sk a to nad rámec pohľadávky oprávneného v exekúcii EX 299/98, ktorá bola vo výške 199.572,- Sk. Tým bola žalobcovi spôsobená priama majetková škoda, ktorú si v plnej výške uplatňuje aj s úrokom z omeškania od 14. 2. 2002. K tomu tvrdeniu predložil oznámenie súdu zo dňa 19. 6. 2017, v ktorom bolo žalobcovi oznámené, že nakoľko súdny exekútor dňa 2. 5. 2017 vrátil poverenie, v exekúcii vedenej na súde pod sp. zn. 3Er/2746/98 súd nebude rozhodovať o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, oznámenie exekútora Mgr. Juraja Volocha v konaní EX 299/98 zo dňa 8. 6. 2017 o ukončení exekučného konania. Nakoľko vrátením poverenia bola exekúcia podľa oznámenia Mgr. Volocha ukončená dňa 2. 5. 2017, až po 16-tich rokoch od zaplatenia, pričom žiadne vyúčtovanie ani o duplicite získaných peňazí z výťažku z dražby garáže nebolo mu exekútorom doručené. 5. Súdny exekútor B. B. G. ku dňu 14. 2. 2002 mal z predaja nehnuteľnosti žalobcu peniaze v sume 966.275,50 Sk (32.074,47 eur) pre exekúcie v konaní pod č. EX 299/98 a EX 300/98, ktoré vôbec neukončil. Žalobca tak bol v rozpore so zákonom č. 233/1995 Z. z. nedôvodne a naďalej viac ako 16 rokov pod exekúciami, lebo peniaze spreneveril B. G. a nesprávny úradný postup trval aj u exekútora Mgr. Volocha. K tomu žalobca predložil zápisnicu o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti v konaní č. EX 299/98 zo dňa 20. 2. 2008, ktorú exekútor B. G. predložil súdu po šiestich rokoch od predaja, resp. vykonanej dražby. Súd uznesením v konaní sp. zn. 3Er/2745/98-61 neschválil predmetný rozvrh výťažku a vec súdu vrátil k ďalšiemu rozhodnutiu z dôvodu podaných námietok. Exekútor B. G. už nové rozvrhové pojednávanie nevykonal, príkaz súdu nerešpektoval a žiadne rozvrhové konanie nevykonal ani ustanovený náhradník exekútora Mgr. Juraj Voloch. 6. Exekúcia č. EX 300/98 bola súdom zastavená, lebo svoj účel nesplnila, a to uznesením súdu sp. zn. 3Er/2745/1998-272 zo dňa 11. 7. 2018, takže exekúciu pod č. 300/98 súd právoplatne zastavil, k čomu sa priklonil súdny exekútor Mgr. Juraj Voloch, ktorý uviedol, že majetok žalobcu, ako v exekučnom konaní povinného, bol B. G. dražbami speňažený v ďaleko vyššej hodnote, ako treba na uspokojenie pohľadávky a trov exekúcie. Na žiadosť žalobcu o vyúčtovanie exekúcie EX 300/98 zo dňa 7. 3. 2019 obdržal žalobca stanovisko Mgr. Volocha zo dňa 1. 3. 2019, z ktorého vyplývajú skutočnosti o nesprávnom úradnom postupe s sprenevere peňazí v čiastke 966.275,50 Sk z predaja jeho majetku exekútorom B. G.. Mgr. Voloch v písomnom stanovisku uviedol nasledovné: „Po prevzatí agendy B. G. sa našlo na účte iba 8,75 eur a neboli tam žiadne peniaze z vykonaných dražieb ani podľa rozvrhu výťažku, ktorý B. G. vyhotovil k vysporiadaniu. Nedostal žiadnu účtovnú evidenciu a vychádzal len z podkladov nájdených v exekučných spisoch. Na výzvu vydať sumu 966.275,50 Sk t. j. 32.074,47 eur, B. G. neposlal žiadne peniaze a oznámil, že peniaze nemá.“ Vykonanými dražbami tak žalobca prišiel nenávratne o majetok a o výťažok z predaja jeho majetku. 7. S poukazom na vyššie uvedené stanovisko exekútora Mgr. Volocha zo dňa 7. 3. 2019 žalobca v odôvodnení žaloby uvádza, že 7. 3. 2019 sa prvýkrát riadne úradne dozvedel o skutočnosti nesprávneho, nezákonného úradného postupu a sprenevere peňazí z predaja majetku pri výkone exekučnej činnosti orgánom štátnej moci o spôsobenej škode. K tomu dodal, že v exekúcii EX 299/98 celú pohľadávku splatil aj s trovami už dňa 29. 6. 2001 a exekúcia sa ukončila až po 18-tich rokoch, a to bez vysporiadania nad rámec získanej čiastky voči pohľadávke. Exekúcia tak bola definitívne skončená 8. 6. 2017, ale čiastka 199.572,- Sk za garáž je nevysporiadaná. 8. Exekúcia č. EX 300/98 po sprenevere bola súdom právoplatne uznesením zo dňa 11. 7. 2018 zastavená, a taktiež ďalšie exekúcie, ktoré uvádzal Mgr. Voloch vo svojom oznámení zo dňa 7. 3. 2019 boli pre spreneveru a nemajetnosť zastavené. K uvedenému tvrdeniu žalobca nepredložil listinné dôkazy.

9. Dňa 13. 2. 2020 žalobca doručil Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o prerokovanie škody a jej zaplatenie s odôvodnením a priloženými listinnými dôkazmi. Dňa 27. 5. 2020 žalobca obdržal oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, kde jeho žiadosť bola vyhodnotená ako nedôvodná. Preto žalobca podal predmetnú žalobu vo veci náhrady škody. Má zato, že na základe ním popísaného skutkového stavu a priložených dôkazov je nespochybniteľne preukázaný zákonný nesprávny úradný postup exekútora pri výkone exekučnej činnosti v konaniach EX 299/98, a EX 300/98 čím mu bola spôsobená škoda vo výške 32.074,47 eur s inkasovaním peňazí z predaja jeho majetku orgánom štátnej moci pri výkone exekučnej činnosti a tiež mu bola spôsobená aj nemajetková ujma podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona vo výške 20.000,- eur, ktorej sa domáha z dôvodu mimoriadneho, závažného, dlhodobého zásahu do jeho práv a súkromia s trvale doživotnými dôsledkami na jeho život. S poukazom na vyššie uvedené žalobca žiada, aby súd na základe dôkazných listín a ním uvedených skutočností v odôvodnení žaloby jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel. 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13. 5. 2022 navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, a to z viacerých dôvodov. Namietal nedostatočnosť pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. K tomu uviedol, že žalobca označil ako žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR, a na viacerých miestach formuluje požiadavku priamo vo vzťahu k Ministerstvu spravodlivosti SR, hoci zároveň poukazuje na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Ak by sa však mal uplatnený nárok na náhradu škody posudzovať podľa zákona č. 514/2003 Z. z. dáva žalovaný do pozornosti, že v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 399/2010 „v občianskom súdnom konaní (v súčasnosti sa aplikuje nový pojem „v civilnom sporovom konaní“) je povinnosťou žalobcu označiť účastníkov konania (v súčasnosti sa aplikuje nový pojem „strany sporu“) v súlade s § 79 O.s.p. (v súčasnosti § 132 CSP). Ak žalobca žaluje subjekt, ktorému z hmotného práva nevyplývajú voči žalobcovi povinnosti, súd má proti týmto subjektom žalobu zamietnuť.“ 11. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že Ministerstvo spravodlivosti SR nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní, v ktorom sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa osobitného právneho predpisu – zákona č. 514/2003 Z. z. Správnosť záverov žalovaného bola verifikovaná okrem vyššie zmieneného nálezu Ústavného súdu SR aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2Co 145/2015-110 zo dňa 23.09.2015, kde Krajský súd v Bratislave konštatoval, že „zodpovedným subjektom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je výlučne len štát – Slovenská republika (tak bolo aj podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorý bol zrušený zákonom č. 514/2003 Z. z.). Za štát koná v tej-ktorej konkrétnej veci ten štátny orgán, ktorého opätovne určuje zákon č. 514/2003 Z. z. Proti štátu sa navrhovateľ náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. (č. 58/1969 Zb.), ale vôbec nedomáhal a nedomáha. Už len tieto rozhodujúce právne skutočnosti mali za následok zamietnutie návrhu navrhovateľa. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď návrh zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky).“ Z dôvodu, že žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, žiada súd, aby žalobu proti žalovanému v celom rozsahu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. 12. Žalovaný zároveň vzniesol voči nárokom žalobcu námietku premlčania. K tomu poukázal na to, že ako vyplýva z odôvodnenia žaloby, v exekučnom konaní sp. zn. EX 299/98 bolo žalobcovi doručené Oznámenie zo súdu zo dňa 19.06.2017 a kópia podania exekútora, z ktorého vyplývalo, že dňa 02.05.2017 došlo k vráteniu poverenia, z dôvodu ktorého súd nebude rozhodovať o návrhu na zastavenie exekúcie. Žalobca v žalobe neuviedol, kedy mu bolo predmetné oznámenie JUDr. Volocha doručené. Nie je ale dôvod domnievať sa, žeby to bolo neskôr ako v priebehu júna 2017, t. z. že najneskôr v tomto čase musel žalobca zistiť, že mu vznikla škoda. 13. Vo veci vedenej pod sp. zn. EX 300/98 bolo dňa 11.07.2018 vydané uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 3Er/2745/1998-272 o zastavení exekúcie, ktoré žalovaný predložil k žalobe ako dôkaznú listinu s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 3. 8. 2018, čo do trov a dňa 21. 8. 2018 čo do zastavenia. Žalobca tak aj v tomto prípade najneskôr v auguste 2018, presnejšie 3. 8. 2018 sa dozvedel o tom, že mu vznikla tvrdená škoda, keďže exekučné konanie bolo ukončené. 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení citoval ustanovenie § 19 ods. 1 a § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., k čomu uviedol nasledovné: Žalobca doručil dňa 13.02.2020 žalovanému žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá bola vybavená oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 27.05.2020, doručenému žalobcovi dňa 13.07.2020 (prvýkrát bolo doručovanie neúspešné pre neprevzatie si zásielky žalobcom v odbernej lehote). Pre zjednodušenie je možné uviesť, že proces predbežného prerokovania trval 4 mesiace (hoci trval len 3 mesiace a 19 dní, keďže žalobcovi bola neúspešne doručovaná zásielka už dňa 01.06.2020). Po túto dobu premlčacia doba neplynula. K uvedenému tvrdeniu žalovaný predložil listinné dôkazy, a to fotokópiu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s pečiatkou doručenia, fotokópiu obálky obsahujúcej nedoručené oznámenie o výsledku predbežného prerokovania (samotné oznámenie žalovaný neprikladá, keďže toto predložil už žalobca). V zmysle vyššie opísaných skutkových okolností potom platí, že subjektívna premlčacia lehota začala žalobcovi plynúť vo veci sp. zn. EX 299/98 v bližšie neurčiteľný deň v júni 2017, a pri zohľadnení procesu predbežného prerokovania mu uplynula najneskôr v októbri 2020 (jún 2017 + 3 roky + 4 mesiace predbežného prerokovania). Vo veci sp. zn. EX 300/98 začala žalobcovi plynúť premlčacia lehota 03.08.2018, a táto pri zohľadnení procesu predbežného prerokovania mu uplynula najneskôr dňa 03.12.2021 (03.08.2018 + 3 roky + 4 mesiace predbežného prerokovania). Žalobca žalobu v uvedenej veci doručil súdu prvej inštancie dňa 07.03.2022, t. z. celkom zjavne po uplynutí 3-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty upravenej v § 19 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z., v dôsledku čoho žalovaný vznáša námietku premlčania uplatneného nároku. 15. Žalovaný vyššie uvedeným spôsobom formuluje námietku premlčania pre zachovanie procesnej čistoty, avšak zároveň poukazuje aj na nasledujúce skutočnosti, ktoré nasvedčujú záveru, že k premlčaniu nároku žalobcu (ak by vo veci vôbec bolo možné konštatovať vznik škody) došlo už oveľa skôr. Zo súčinnosti poskytnutej náhradníkom súdneho exekútora Mgr. Jurajom Volochom vyplynulo, že tento podal na B. G. trestné oznámenie, pričom pri vyšetrovaní bolo zistené, že vo vzťahu k veľa finančným prostriedkom, ktoré si B. G. ponechal, je z časového hľadiska jeho trestná činnosť premlčaná, preto ani pohľadávky zo spisu EX 299/98 a EX 300/98 neboli uvedené v obžalobe podanej prokurátorom. Ak nebolo možné voči B. G. podať v uvedených veciach obžalobu z dôvodu premlčania, potom nemožno dospieť k inému záveru ako k tomu, že aj prípadný nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom musí byť premlčaný. Taktiež je potrebné uviesť, že ak žalobca za titul nároku na náhradu škody považuje nesprávny úradný postup súdneho exekútora B. G., tento postup nemohol trvať po 03.06.2013, kedy bol zbavený výkonu funkcie súdneho exekútora. T. z. tvrdený nesprávny úradný postup musel byť ukončený takmer 9 rokov pred podaním tu prejednávanej žaloby. Uvedené vyplýva aj z listu Mgr. Volocha zo dňa 01.03.2019, ktoré žalobca pripojil k žalobe. Vo vzťahu k exekučnému konaniu sp. zn. EX 299/98, v ktorom malo dôjsť k neoprávnenej dražbe nehnuteľností, resp. duplicitnému vymáhaniu pohľadávky, keď žalobca tvrdí, že dňa 29.06.2001 vymáhanú pohľadávku celú zaplatil, je potrebné uviesť, že v takom prípade sa o vzniku škody žalobca musel dozvedieť už dňom uskutočnenia dražby, t. z. dňa 14.02.2002. Tieto doplňujúce skutočnosti tak podporujú záver žalovaného, že ak by aj žalobca mal nárok na náhradu škody (k čomu sa žalovaný vyjadrí v ďalšom texte vyjadrenia), tento by musel byť posúdený ako premlčaný. 16. Žalovaný aj napriek vznesenej námietke premlčania, námietke nedostatočnej vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní, ktoré námietky majú dôvodne viesť k zamietnutiu žaloby súdom, vzniesol námietku nedostatočnej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu čo do nároku na náhradu majetkovej škody. K tomu uviedol, že považuje za dôležité zaoberať sa aj skutočnosťou, či žalobcovi vôbec mohla v súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora vzniknúť škoda. Je potrebné si uvedomiť, že v oboch exekučných konaniach žalobca vystupoval v pozícii povinného a úkony uskutočňované v priebehu týchto exekúcií (vrátane dražby nehnuteľností a prípadného rozvrhu výťažku z dražby) boli realizované v záujme oprávnených a pre vymoženie povinností, ku ktorých plneniu žalobca dobrovoľne - pred začatím exekúcie - nepristúpil. Ak teda mohol byť nevyplatením prostriedkov z výťažku z dražby niekto poškodený, potom by to mohol byť výlučne oprávnený v exekúcii (resp. iní veritelia žalobcu), keďže dražbou nehnuteľností dlh žalobcu v zodpovedajúcom rozsahu zanikol a výťažok mal poslúžiť na uspokojenie nároku oprávneného (resp. záložných veriteľov). Žalovaný teda namieta, že nemá za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie nároku na náhradu majetkovej škody vo výške zodpovedajúcej sume získanej z dražby nehnuteľností. 17. K nároku vo výške 32.074,47€, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní titulom nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, ktorý zodpovedá výťažku z dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu (966.275,50 Sk), žalovaný v prvom rade namieta, že pre prijatie záveru – o povinnosti B.

G. vyplatiť žalobcovi sumu získanú z dražby nehnuteľností – absentuje elementárna logická úvaha. Žalovaný už v predchádzajúcej časti vyjadrenia zdôraznil, že žalobca vystupoval v predmetných exekučných konaniach ako povinný, nie ako oprávnený subjekt, t. z. dražbou dosiahnutý obnos finančných prostriedkov mal byť použitý na vysporiadanie záväzkov žalobcu. Inak povedané, dražbou prijatá suma mala byť použitá a rozdelená medzi oprávnené subjekty a exekútora (čo do nároku na odmenu), pričom vychádzajúc zo zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby si svoje pohľadávky prihlásili Mesto Spišská Nová Ves (vo výške 355.524,- Sk), Daňový úrad Spišská Nová Ves (vo výške 105.835,Sk), Národný úrad práce – okresný úrad práce Spišská Nová Ves (vo výške 332.574,- Sk) a JUDr. Michal Kešeľak – súdny exekútor. Výška prihlásených pohľadávok prevyšovala rozvrhovanú sumu. Za takýchto skutkových okolností potom nemožno prijať záver, že súdny exekútor nesprávne postupoval – vo vzťahu k žalobcovi ako povinnému – ak mu nevyplatil sumu získanú v dražbe. 18. Ak by aj opak bol pravdou, čo žalovaný spochybňuje, ani v takom prípade by nebolo možné konštatovať existenciu nesprávneho úradného postupu, nakoľko postup súdneho exekútora spočívajúci v ponechaní si výťažku z dražby je excesom. Zodpovednosť štátu za škodu je síce objektívna a absolútna, ale štát nezodpovedá za konanie osôb, ak osoby konajúce pri výkone právomoci štátneho orgánu uspokojovali vlastné záujmy a potreby. Odlíšiť konanie, ktoré je nesprávnym úradným postupom, od konania, ktoré je už excesom, je pritom dôležité najmä z dôvodu, že nesprávny úradný postup predstavuje vždy vybočenie z rámca stanovených pravidiel, ale nie za každé vybočenie, osobitne ak konajúca osoba sleduje vlastné záujmy, zodpovedá štát. V týchto hraničných prípadoch je preto dôležité vylúčiť akýkoľvek formalistický prístup, ktorý by viedol k záveru, že každé konanie osôb vykonávajúcich úlohy štátneho orgánu, bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu, je vždy nesprávnym úradným postupom, a za takto spôsobenú škodu vždy zodpovedá štát. V rozpore s požiadavkou materiálnej ochrany práv zo strany súdnej moci môže byť až formalistický výklad práva, čo môže mať za následok porušenie ústavných princípov práva na spravodlivý proces. V záujme poskytnutia materiálnej ochrany práv je potrebné posudzovať konanie súdneho exekútora s ohľadom na všetky konkrétne okolnosti prípadu. 19. Žalovaný v ďalšom vyjadrení poukázal na uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 497/2011, sp. zn. II.ÚS 162/2012, a na nález ÚS SR sp. zn. PL ÚS 49/2003, v ktorých okrem iného ústavný súd zdôraznil, že právne normy upravujúce exekučnú činnosti nie je možné vykladať tak, aby poskytovali súdnemu exekútorovi široký priestor na potenciálne zneužívanie jeho postavenia s vedomím, že zodpovednosť za jeho konanie prevezme štát. Takýto výklad by nezodpovedal zásade materiálnej ochrany základných práv. Súdny exekútor vykonáva úlohy štátneho orgánu a pri realizácii úkonov exekučnej činnosti je predstaviteľ verejnej moci. Podieľa sa tak na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania. Podľa Ústavného súdu SR4 právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v rozsahu ustanovenom zákonom. Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) bodom 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Štát tak preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Štát ale zodpovedá výlučne za škodu, ktorá bola spôsobená nesprávnym postupom pri výkone štátnej moci súdnym exekútorom. Zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje nesprávny úradný postup. Pre nesprávny úradný postup je charakteristické, že ide najmä o: činnosť spojenú s výkonom právomocí súdneho exekútora, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi; porušenie poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov exekučnej činnosti; nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie; nečinnosť alebo činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Inými slovami, nesprávny úradný postup je konanie, ktoré vecne a účelovo súvisí s výkonom štátnej moci a smeruje k splneniu úloh a cieľov štátneho orgánu, ale tento účel a cieľ je dosiahnutý aj porušením určených pravidiel a poriadku. V momente, ak konajúca osoba pri výkone právomoci pácha trestný čin alebo sleduje svoje vlastné záujmy, účel samotného výkonu štátnej moci je zmarený konajúcou osobou. Súdy v rozhodovacej praxi definovali kritériá rozlišujúce nesprávny úradný postup a exces. Základným rozlišovacím znakom je to, či konajúca osoba uspokojovala pri výkone právomoci vlastné záujmy a

potreby konajúcej osoby, alebo takéto záujmy konajúca osoba nesledovala, hoci pravidlá a poriadok porušila. 20. Excesom je uspokojovanie vlastných záujmov konajúcej osoby. Podľa rozhodnutia českého Najvyššieho súdu ak bola škoda spôsobená pri činnosti, ktorou škodca, hoci v služobnom pomere sledoval výlučne uspokojenie svojich záujmov či potrieb, jedná sa o tzv. exces a v takom prípade škodca zodpovedá za škodu priamo sám. V uvedenom prípade sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej trestným činom policajtov, ktorí boli účastníkmi na zločinnom spolčení a trestnej činnosti a následne marili vyšetrovanie trestnej činnosti. Súd dospel k záveru, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú trestnou činnosťou policajtov nie je daná, nakoľko títo neplnili služobné povinnosti, ale sledovali výlučne uspokojenie vlastných záujmov. Išlo o tzv. exces z plnenia služobných povinností, kedy za vzniknutú škodu zodpovedá škodca sám. Z rozhodnutia NS SR zase vyplýva, že notár sám zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí tým, že peňažné prostriedky vložené do notárskej úschovy bez oprávnenia prevedie na rôzne účty alebo vyberie v hotovosti. Súd v uvedenom prípade zdôraznil, že význam pre posúdenie veci má aj tá skutočnosť, akým spôsobom notár s podstatnou časťou peňazí v úschove naložil a v koho dispozičnej sfére napokon skončili (v danom prípade časť peňazí notár použil na sanáciu svojich skorších dlhov). V tomto kontexte súd poukázal na to, že zákonom (pozn. z. č. 514/2003 Z. z.) nie je krytá úschova po tom, čo malo dôjsť k použitiu časti predmetu úschovy za cenu vybočenia z medzí priznaných oprávnení. 21. Excesom je aj trestný čin konajúcej osoby. Podľa záverov odbornej literatúry, nie každé porušenie právnej povinnosti musí zakladať zodpovednosť štátu, aj napriek tomu, že škodu spôsobil orgán verejnej moci. Ako príklad poslúži exces štátneho úradníka zo svojich pracovných alebo služobných povinností. Pôjde napríklad o trestný čin takéhoto úradníka, ktorý je v tomto prípade osobne zodpovedný a vzniknutú škodu bude znášať sám. Na rozdiel od vyššie uvedených rozhodnutí, súdna prax za exces nepovažuje trestný čin, ak konajúca osoba neuspokojovala svoje vlastné záujmy. Podľa rozhodnutia NS ČR (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/670/2005) štát zodpovedá za škodu spôsobenú policajtom, ktorý v rozpore s hrubým porušením služobných predpisov pri manipulácii so služobnou zbraňou pri plnení služobných úloh spôsobil ujmu na zdraví s následkom smrti. Súd v danom prípade konštatoval, že hoci išlo o trestný čin, nešlo o exces, keďže plnenie služobných úloh, aj keď v hrubom rozpore so služobnými pravidlami, nie je excesom, nakoľko zo skutkových zistení nevyplynulo, že by ich plnením sledoval nejaké svoje osobné alebo iné záujmy. 22. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že za exces z výkonu činnosti štátneho orgánu súdy považujú konanie konajúcej osoby: ktoré napĺňa znaky trestného činu, alebo ktorým táto osoba sleduje vlastný alebo iný záujem alebo prospech, alebo pri ktorom použije zákonne prijaté zdroje v rozpore s určenými oprávneniami. Z toho vyplýva ten záver, že neoprávnené nakladanie so zdrojmi získanými pri výkone právomoci štátneho orgánu, je excesom konajúcej osoby a nie nesprávnym úradným postupom, za ktorý zodpovedá štát. Napriek tomu, že vyššie uvedená judikatúra prevažne posudzovala konania osôb v služobnom pomere k štátnemu orgánu, dané závery sú v plnom rozsahu použiteľné aj vo vzťahu k exekútorovi. Žalovaný už skôr uviedol, že výkon exekučnej činnosti predstavuje zverený výkon štátnej moci, čo upravuje aj samotná právna úprava (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku) a konštatuje to aj ústavný súd vo svojej už uvedenej judikatúre. Exekučná činnosť súdneho exekútora predstavuje výkon štátnej moci. Rozdiel medzi činnosťou osoby v služobnom pomere a činnosťou súdneho exekútora je len v tom, že v prvom prípade štátnu moc vykonáva štátny orgán priamo a v druhom prípade ju vykonáva prostredníctvom tretích osôb, ktorým je zverená vymedzená právomoc. V oboch prípadoch ide vždy o činnosť štátneho orgánu vykonávanú ľudskými zdrojmi. Preto rozdiel v spôsobe výkonu štátnej moci nemá vplyv ma vyššie uvedené závery súdnej praxe a ich použitie aj v tomto prípade. Vzhľadom na skôr uvedené, by podľa žalovaného v tomto konaní bolo potrebné preukázať, či: peňažný výťažok z dražby je naďalej v dispozícii B. G., ktorý ho len bezdôvodne nepoukázal žalobcovi, alebo peňažný výťažok súdny exekútor použil na uspokojenie vlastných alebo iných záujmov, spotreboval ho alebo inak s ním neoprávnene naložil. Pritom platí, po aplikácii záverov vyššie uvedených súdnych rozhodnutí, že: a) ak je peňažný výťažok naďalej v dispozícii B. G., ktorý ho len bezdôvodne nepoukázal žalobcovi (resp. svojmu náhradníkovi), a teda porušil zákonné pravidlá, ide o nesprávny úradný postup; b) ak však súdny exekútor výťažok z dražby použil na uspokojenie vlastných alebo iných záujmov, ide o exces. 23. Žalovaný na základe doteraz zistených skutočností tvrdí, že B. G. s vysokou mierou pravdepodobnosti uspokojoval vlastné, osobné alebo iné záujmy a ide o jeho osobné individuálne

zlyhanie, čo podporuje aj trestný rozkaz vydaný Okresným súdom Spišská Nová Ves dňa 29.06.2015, č. k. 1T/6/2015-1638, ktorým bol B. G. uznaný za vinného z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a prečinu sprenevery v súvislosti s jeho postupom v 13 exekučných konaniach. Napokon aj žalobca v žalobe tvrdí, že exekútor „rozvrhované konanie opäť už nevykonal a zinkasované peniaze z predaja môjho majetku sume 966 275,50 Sk v celej čiastke vedome a nezákonne a spreneveril.“. Konanie B. G. je preto excesom, keďže žiadny účelový ani iný súvis s činnosťou štátneho orgánu pri výkone exekúcie nie je možné v jeho konaní identifikovať. Žalovaný na tomto mieste však z opatrnosti znovu uvádza, že žalobca v prvom rade nepreukázal, že by zo strany súdneho exekútora existovala povinnosť na vyplatenie sumy získanej z výťažku z dražby priamo žalobcovi, ergo argumentácia o excese súdneho exekútora je subsidiárna. Napokon žalovaný namieta aj tvrdenie žalobcu o tom, že nesprávneho úradného postupu sa mal dopustiť aj Mgr. Juraj Voloch. Takéto tvrdenie považuje žalovaný za nepreukázané. 24. K samotnému nároku na náhradu škody a preukázaniu príčinnej súvislosti žalovaný v ďalšej časti písomného vyjadrenia uviedol, že žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal vznik škody (žalobca nemal nárok na vyplatenie výťažku z dražby) a zároveň nepreukázal príčinnú súvislosť medzi akoukoľvek škodou a nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Ak exekútor mal povinnosť výplaty, táto sa vzťahovala na osoby oprávnené v exekúcii, resp. veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky. Ak by však aj platil opak, teda za situácie, že by žalobca bol napr. jedným z veriteľov v exekučnom konaní a neboli by mu v súvislosti s postupom exekútora vyplatené peňažné prostriedky, ani v takom prípade by automaticky nenastupovala zodpovednosť štátu za škodu, keďže táto je subsidiárna a nastúpi až v prípade, ak nárok na náhradu škody nie je možné uspokojiť prednostne priamo od súdneho exekútora, či dokonca od jeho náhradníka, resp. od poisťovne. Žalovaný by za takej situácie tvrdil, že žalobca si mal uplatňovať prípadný nárok na náhradu škody prednostne a výlučne od súdneho exekútora. Povinnosť poškodeného prednostne uspokojovať svoj nárok od súdneho exekútora vyplýva z analogickej aplikácie konštantnej judikatúry (z judikatúry vyplýva prednosť uspokojenia nároku z bezdôvodného obohatenia, respektíve z iného titulu, pred uspokojením nároku z titulu nároku na náhradu škody). Až v prípade bezúspešnosti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia/iného plnenia, a teda preukázania nevymožiteľnosti pohľadávky voči súdnemu exekútorovi, prichádza do úvahy možnosť vzniku reálnej škody, ktorej náhrady je možné sa, v prípade preukázania príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním orgánu verejnej moci, domáhať od štátu. Žalovaný pre tento moment túto argumentáciu ďalej nerozvíjal, keďže za súčasného stavu sa javila ako irelevantná. 25. K uplatnenej výške škody je však možné poukázať aj na rozporuplné tvrdenia v žalobe, kedy si žalobca na jednej strane uplatňuje náhradu škody vo výške zodpovedajúcej sume získanej v dražbe nehnuteľností (32.074,47€), v žalobe však uvádza aj to, že „neprípustným úradným konaním exekútora B. G. v exekúcii EX 299/98 bola neoprávnene získaná čiastka 347 313 Sk a tým nad rámec pohľadávky suma 199 572 Sk a mne tým spôsobená priama majetková škoda...“. Nevedno potom, či škoda, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, predstavuje sumu 199.572 Sk, t. z. 6.624,57€ alebo sumu 32.074,47€. 26. K nemajetkovej ujme v požadovanej výške 20.000,- eur žalovaný citoval ustanovenia § 17 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 514/2003 Z. z. K tomu uviedol, že v civilnom sporovom konaní je to práve žalobca, ktorého ťaží bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu, pričom v žalobe žalobca nijakým relevantným spôsobom vznik nemajetkovej ujmy ani opodstatnenosť ním požadovanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy neodôvodňuje a už vôbec nepreukazuje. Žalobca prezentuje len všeobecné tvrdenia o zásahu a závažnosti následkov. 27. V súvislosti s tvrdením žalobcu ohľadom „zdravotnej ujmy“, žalovaný uviedol, že náhrada nemajetkovej ujmy neslúži na kompenzáciu prípadného poškodenia zdravia. Škoda na zdraví predstavuje osobitný nárok, pri ktorého preukazovaní je potrebné postupovať v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom prípadnú škodu na zdraví musí žalobca preukazovať relevantným dôkaznými prostriedkami. K predloženiu dôkazu dotýkajúceho sa spôsobenia poškodenia zdravia zo strany žalobcu nedošlo. Ďalšie tvrdenie žalobcu sa dotýka zhoršenia rodinných pomerov s následkom rozpadu manželstva, avšak takéto tvrdenie je nepreukázané a podľa názoru žalovaného aj nepreukázateľné. Je potrebné si uvedomiť, že exekučné konania (už bez ohľadu na ich priebeh a výsledok) boli dôsledkom neplnenia povinností zo strany žalobcu a teda boli len dôsledkom jeho vlastného nekonania. Ak by aj teda

došlo v konaní k preukázaniu napr. tvrdeného zhoršenia rodinných vzťahov, alebo rozpadu manželstva, absentovala by príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom a týmito dôsledkami, keďže tieto mohli byť spôsobené jedine dôvodne vedenými exekučnými konaniami. 28. Pokiaľ ide o otázku výšky náhrady nemajetkovej ujmy, zákon síce, okrem stanovenia maximálne prípustnej výšky náhrady v zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výslovne neustanovuje žiadne kritériá pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy, čím ponecháva na voľnej úvahe súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady, avšak úvahy súdu nemôžu znamenať jeho ľubovôľu, ale musia byť založené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách, ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu na základe dokazovania vykonaného na zisťovanie konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach života poškodeného (k tomu § 17 ods. 3), ktorý je povinný vznik a výšku náhrady nemajetkovej ujmy v konaní preukázať, nakoľko nesie dôkazné bremeno. Žalovaný zároveň považuje žalobcom uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- € za premrštenú a neprimeranú, pričom je tiež potrebné poznamenať, že žalobca ani nijakým spôsobom nevysvetlil a nepreukázal opodstatnenosť priznania mu práve uvedenej sumy. Žalovaný má za to, že doposiaľ neboli zo strany žalobcu prezentované žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné vziať za preukázaný tak samotný vznik nemajetkovej ujmy ako ani opodstatnenosť požadovanej výšky jej náhrady. 29. K žalobcom požadovaným úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že žalobcom uplatnený nárok je nesprávny a zároveň zmätočný. Žalobca napr. na strane 3 žaloby uvádza, že si nárokuje úrok z omeškania od 14.02.2002, v rozpore s tým však v petite žaloby uplatňuje úrok z omeškania od 26.04.2001. Už bez ohľadu na túto zmätočnosť žalovaný namieta aj dôvodnosť uplatneného úroku z omeškania, a to s poukazom na § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Z uvedeného je nepochybné, že žalobca by si mohol uplatňovať úrok z omeškania najskôr dňom 13.07.2020, kedy si prevzal oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody a v takom prípade by zodpovedajúca výška úrokovej sadzby nemohla prekročiť 5%. Žalovaný však pripomína, že omeškanie je vylúčené už z toho dôvodu, že žalobcovi nárok na náhradu majetkovej škody nevznikol. 30. V závere žalovaný v rekapitulácii svojho vyjadrenia k žalobe uviedol, že táto je v celom rozsahu nedôvodná z dôvodov: - že žaloba je smerovaná voči subjektu, ktorý nie je pasívne vecne legitimovaný, - prípadný nárok na náhradu škody je premlčaný, - žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v časti náhrady majetkovej škody - nie je preukázané splnenie ani jednej z podmienok zodpovednosti štátu za škodu - žalobca neprezentoval žiadne skutočnosti, na základe ktorých by preukázal nárok na uhradenie aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaného. 31. Na žiadosť žalobcu bol mu Centrom právnej pomoci v Košiciach priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a na zastupovanie v tomto konaní mu bol určený advokát Mgr. Juraj Berčo. Ustanovený právny zástupca žalobcu v replike k písomnému vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobca naďalej zotrváva na podanej žalobe. Opravil zrejmú nesprávnosť pri označení žalovaného, ktorým v konaní má byť Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. 32. K otázke premlčania uviedol, že nie je možné konštatovať, že doručením rozhodnutí o zastavení exekučných konaní EX 299/98 a EX 300/98 sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobca sa o týchto skutočnostiach dozvedel zo stanoviska súdneho exekútora Mgr. Volocha, ktorý v konaní EX 300/98 obdržal dňa 7.3.2019, preto aj subjektívne konal tak, že žalobu podal na súd dňa 7.3.2022 (hoci premlčacia doba počas predbežného prejednania nároku na náhradu škody neplynula). Až z tohto listu sa dozvedel, že po prevzatí agendy sa na účte B. G. našlo 8,75 € a neboli tam žiadne peniaze z vykonaných dražieb. Ani skutočnosť, že trestné stíhanie voči B. G. bolo už premlčané nemôže mať žiadny priamy vplyv na to, či premlčacia doba vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody už

uplynula alebo neuplynula. Aj keď samotný nesprávny úradný postup B. G. mohol byť ukončený v roku 2013, nič to nemení na tom, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť až momentom, keď sa poškodený dozvedel o vzniku škody a o tom, kto mu ju spôsobil. 33. Právny zástupca žalobcu v replike uviedol, že štát sa zodpovednosti za škodu nemôže zbaviť tým, že konštatuje, že konanie exekútora spočívajúce v ponechaní si výťažku z dražby je treba považovať za exces. Ak ani štát nedokázal v premlčacej dobe začať a viesť trestné stíhanie voči B. G. pre tieto skutky, potom žalobca nemohol mať možnosť sa domáhať svojich nárokov. Je neprípustné konštatovať, že by štát nezodpovedal za škodu, ktorú spôsobil exekútor konajúci na základe poverenia vydaného súdom, ak si nesplnil jednu zo základných svojich povinností – vydať výťažok z dražby. Je jasné, že exekútor zjavne sledoval svoj vlastný prospech, to však nemôže byť dôvodom na to by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a k zodpovednosti štátu za vznik škody. Práve naopak, ak ani štát nedokázal zabrániť takému konaniu, ako postupoval exekútor, potom musí zodpovedať za škodu tým spôsobenú. Tu sa v žiadnom prípade nejednalo o činnosť exekútora, ktorú by vykonával vo svojom voľnom čase alebo bez poverenia súdu. 34. K otázke aktívnej legitimácii žalobcu žalobca v zastúpení advokátom uviedol, že v tomto konaní je nepochybne aktívne legitimovaný na nárok na náhradu škody, ak mu exekútor v dražbe odpredal jeho nehnuteľnosti, jeho záväzky voči veriteľom neuspokojil a teda hodnotu, za ktorú speňažil majetok žalobcu si ku škode žalobcu si ponechal na svoj vlastný prospech. Uvedené platí o to viac, že v oboch exekučných konaniach spolu nevymáhal takú sumu, akú vyťažil z predaja nehnuteľností žalobcu, ale sumu nižšiu. Nie je jasné, kto iný by mal byť aktívne legitimovaným na nárok na náhradu škody. 35. K nesprávnemu úradnému postupu žalobca v zastúpení advokátom v replike uviedol nasledovné: Ak exekučné konania vedené B. G. boli zastavené preto, že boli neuspokojené a uplynula lehota na vymáhanie nároku, potom nepochybne mal exekútor vymožené sumy vyplatiť žalobcovi, čo nevykonal. Je neprípustná logika žalovaného, že z výťažku mali byť zaplatené iné záväzky žalobcu, a preto žalobcovi tento výťažok nepatrí. Faktom je, že žiadne iné záväzky žalobcu vyplatené neboli, a to práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, ktorý sa okrem iného prejavil aj tým, že súd neschválil rozvrh výťažku z dražby. Žalobca tak utrpel škodu v tom zmysle, že neboli uhradené jeho záväzky, ktoré by inak uspokojené mali byť. To sa okrem iného prejavilo aj v tom, že neboli uhradené záväzky žalobcu voči Sociálnej poisťovni z titulu dlžného poistného, čo sa prejavuje na výške starobného dôchodku žalobcu – predložíme rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Sa/14/2021, kde sa žalobca domáha zmeny rozhodnutia o výške starobného dôchodku. Je to práve žalobca, ktorému vznikla škoda tým, že neboli uhradené jeho záväzky, ktoré by inak uhradené boli. Z pohľadu poškodeného je nepodstatné, či B. G. prostriedky získané z dražieb majetku žalobcu použil na svoj vlastný účel, na iný účel v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo ich doposiaľ (niekde) má uložené. Žalobca takéto skutočnosti ani nevie preukazovať. Vie však preukazovať, že jeho majetok bol speňažený, že získané prostriedky neboli použité na úhradu jeho záväzkov a neboli mu vydané ani neboli poukázané náhradníkovi exekútora, čo je nepochybne prejavom nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora. Nečinný bol v prvom rade štát, ktorý nútene vykonával exekúcie voči žalobcovi a nezabezpečil dozor nad týmito konaniami v takom rozsahu, aby nedošlo k tak flagrantnému porušovaniu povinností exekútora. Nemôže sa v žiadnom prípade jednať o exces nesúvisiaci s činnosťou exekútora, ak exekútor nenaložil s finančnými prostriedkami získanými pri exekučnej činnosti v zmysle platnej právnej úpravy. 36. K výške náhrady škody žalobca v zastúpení advokátom uviedol, že tá je uplatnená jednoznačne a nepochybne. Titulom majetkovej ujmy si žalobca uplatňuje 32 074,47 € (teda 966 275,- Sk), ktorá suma pozostáva zo sumy 25 449,87 € (teda 766 703,- Sk ako výťažok z predaja nehnuteľností v konaní EX 300/98) a zo sumy 6 624,57 € (teda 199 572,- Sk ako prebytok výťažku z predaja nehnuteľností v konaní EX 299/98). Žalobcovi sa z dôvodu, že neboli zaplatené jeho dlhy, rozpadlo manželstvo. Je nepochybné, že postupom exekútora utrpel krivdu, ktorú nedobre znášal, pričom sa nedokázal domôcť pravdy a svojich nárokov, stal sa nemajetným, bez príjmu, čím významne utrpelo jeho postavenie a osobná česť. V ďalšom konaní ešte (ak to zdravotný stav žalobcu umožní) predloží ďalšie doklady o jeho zdravotnom stave, ktorý je spôsobený aj stresom, ktorými preukáže dôvodnosť jeho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- €.

37. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobcu v replike naďalej zotrval na všetkých svojich vyjadreniach a stanoviskách uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe. K tvrdeniu žalobcu, že jeho nárok nie je premlčaný z dôvodu, že o vzniku škody sa dozvedel až zo stanoviska súdneho exekútora Mgr. Volocha, ktoré obdržal dňa 07.03.2019 žalovaný uviedol, že s takouto argumentáciou nesúhlasí a považuje ju za zavádzajúcu. K tomu uviedol, že obe exekučné konania boli ukončené v rokoch 2017 a 2018 s tým, že žalobca bol o týchto skutočnostiach v relevantnom čase informovaný (v prípade EX 299/98 v júni 2017, v prípade EX 300/98 v auguste 2018). Odvíjanie počiatku premlčania od stanoviska obdržaného žalobcom dňa 07.03.2019 je nenáležité, keďže toto je výlučne odpoveďou exekútora na podanie žalobcu zo dňa 07.02.2019, a to navyše len vo veci sp. zn. EX 300/98 (nie aj EX 299/98). Akceptovanie tohto tvrdenia žalobcu by znamenalo, že počiatok plynutia premlčania sa nedá jednoznačne stanoviť, keďže tento závisí od toho, kedy sa osoba (v tomto prípade žalobca) sama rozhodne osloviť orgán verejnej moci za účelom zistenia ním požadovaných informácií, hoci táto postačujúcimi informáciami už sama disponuje. Žalobca podľa názoru žalovaného účinne nevyvrátil skutočnosť, že o vzniku (tvrdenej) škody sa musel dozvedieť už z doručenia Oznámenia zo súdu zo dňa 19.06.2017 (vo veci sp. zn. EX 299/98) a uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 3Er/2745/1998-272 o zastavení exekúcie (vo veci sp. zn. EX 300/98). 38. Žalobca taktiež odmieta poukaz žalovaného na premlčanie trestného stíhania B. G. argumentujúc, že hoci k nesprávnemu úradnému postupu došlo najneskôr v r. 2013, v danom prípade je relevantné, kedy sa o vzniku škody sám dozvedel. V tejto súvislosti žalovaný pripomína základnú skutkovú podstatu trestného činu sprenevery, pre ktorú bol B. G. trestne stíhaný - Kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (§ 213 ods. 1 TZ). Ak vznik škody je predpokladom pre začatie trestného konania a vznesenie obvinenia pre spreneveru, pričom OČTK konštatovali vznik škody na cudzom majetku, teda tento bol bez pochýb zistený a zároveň nemohli pokračovať v trestnom stíhaní pre premlčanie, nemožno logicky prijať úvahu o tom, že skutok trestne neodstíhateľný pre premlčanie by nemal byť premlčaný aj v civilnom sporovom konaní. Je taktiež možné doplniť, že B. G. pravdepodobne spôsobil škodu značného rozsahu, čo znamená, že k premlčaniu došlo uplynutím 10 rokov. Žalobca sa ďalej nevyjadril k osobitne formulovaným námietkam spojeným s premlčaním ohľadom ukončenia činnosti B. G. dňa 03.06.2013 ako ani ku dňu uskutočnenia dražby (14.02.2002) vo veci sp. zn. EX 299/98, kedy sa musel žalobca dozvedieť o vzniku škody, ak zároveň tvrdí, že pohľadávka bola uhradená pred dňom uskutočnenia dražby, teda dražba nemala byť vôbec vykonaná. 39. K tvrdeniu žalobcu, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní čo do nároku na náhradu majetkovej škody žalovaný v duplike uviedol, že žalobca tento svoj nárok opiera o dve skutočnosti, ktoré majú podporovať jeho aktívnu vecnú legitimáciu: 1. Exekútor mu odpredal nehnuteľnosti, pričom záväzky neuspokojil; 2. Exekútor nevymáhal sumu, akú vyťažil z predaja, ale sumu nižšiu. Žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe jasne formuloval námietku, že žalobcom popísaným postupom v podobe odpredaja nehnuteľností a neuspokojenia pohľadávok mohla vzniknúť škoda jedine veriteľom žalobcu, nie samotnému žalobcovi. Opak by bol pravdou výlučne v prípade, ak by žalobca tvrdil a preukázal, že totožná suma bola v rámci exekúcií vymáhaná exekútorom opakovane. Takéto tvrdenie však žalobca neprezentuje, z dôvodu ktorého žalovaný zotrváva na námietke absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 40. Žalovanému nie je zrejmé, čo sa snaží žalobca prezentovať tvrdením, že exekútor vymáhal nižšiu sumu akú vyťažil z predaja nehnuteľností. Je všeobecným pravidlom, že exekúcia sa uskutočňuje spôsobom, ktorý povedie k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky. V prípadoch, kedy neexistuje iný majetok povinného ako nehnuteľnosti, nie je možné dražiť časť nehnuteľnosti, ale je potrebné vydražiť nehnuteľnosť ako takú. Až následne na základe rozvrhu z výťažku z dražby sa potom rozhoduje o tom, aká suma pripadne exekútorovi, oprávnenému/veriteľom, prípadne aká suma (zostatok) sa vyplatí povinnému. V danom prípade sa pritom výťažok z dražby rozdeľoval medzi všetky exekúcie vedené proti žalobcovi ako povinnému (EX 299/98, EX 300/98, EX 324/2001, EX 48/2002, EX 117/2002 a EX 244/2003), pričom tento nemal postačovať na uspokojenie všetkých veriteľov žalobcu. Z uvedených dôvodov preto žalovanému nie je zrejmá podstata argumentácie žalobcu ak tvrdí, že exekútor vymáhal nižšiu sumu, akú vyťažil z predaja. Žalovaný už konštatoval, že výška prihlásených pohľadávok prevyšovala rozvrhovanú sumu.

41. K tvrdeniu žalobcu o nesprávnom úradnom postupe žalovaný v duplike zopakoval tak, ako v pôvodnom vyjadrení, že toto tvrdenie žalobca nepodporil žiadnym odkazom na zákonné ustanovenie, z ktorého by vyplývala povinnosť exekútora vyplatiť celý výťažok z dražby osobe povinného. K tvrdeniu žalobcu, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu nedošlo k úhrade jeho záväzkov voči Sociálnej poisťovni z titulu dlžného poistného, čo sa má prejavovať na výške jeho starobného dôchodku, žalovaný uviedol, že ide o nové skutkové tvrdenie, ktoré žalobca doposiaľ neprezentoval a neodôvodňoval ním uplatnený nárok na náhradu škody. Zároveň však je toto tvrdenie rovnako irelevantné, keďže žalobca v žalobe namieta nesprávny úradný postup exekútora v konaniach vedených pod sp. zn. EX 299/98 a EX 300/98, pričom ani v jednom prípade nebol oprávneným subjektom Sociálna poisťovňa. Zároveň ani zo zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby zo dňa 20.02.2008 nevyplýva, že by Sociálna poisťovňa vystupovala ako veriteľ žalobcu. V ďalšej časti žalobca vyjadruje nesúhlas s argumentáciou žalovaného o prípadnom excese B. G.. Kým žalovaný tento názor prezentoval poukazom na rozhodnutia NS SR, ÚS SR a NS ČR, žalobca svoju argumentáciu nezaložil na žiadnej teoreticky ani judikatúrne podporenej úvahe. V tomto smere preto žalovanému neostáva iné ako pridržiavať sa už prezentovanej argumentácie. 42. K otázke majetkovej škody, jej výške a k nemajetkovej ujme a výške požadovanej náhrady žalovaný v duplike odkázal na jeho predošlé písomné vyjadrenia, k čomu doplňujúco uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy. Dodal, že rozpad manželstva ako skutková okolnosť zostal nepreukázaný a žalovaný ho popiera. V danej veci ale absolútne absentuje preukázanie príčinnej súvislosti medzi rozpadom manželstva a „nezaplatením dlhov“. Nezaplatenie dlhov je predsa následkom konania žalobcu, rovnako tak nemožno badať skutkový ani právny súvis medzi tu namietaným nesprávnym úradným postupom a skutočnosťou, že žalobca je bez príjmu (ktoré tvrdenie rovnako nepreukázal). Napokon pre posudzovanie vzniku nemajetkovej ujmy sú bez významu i tvrdenia o jeho zdravotnom stave, keďže pod nemajetkovú ujmu nemožno subsumovať prípadný vznik ujmy na zdraví, keďže náhradu za takýto následok by si žalobca mohol uplatňovať výlučne ako škodu na zdraví. V takom prípade by bol však žalobca povinný spoľahlivo preukázať vznik škody na zdraví napríklad znaleckým posudkom, avšak túto povinnosť si žalobca nesplnil. Škoda na zdraví je osobitným nárokom, pre ktorého úspešné uplatnenie sa vyžaduje postup podľa § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) v spojení s § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., t. j. odškodňuje sa bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaná má za to, že prípadné poškodenie zdravia nie je možné zohľadniť pri posudzovaní vzniku nemajetkovej ujmy a možnosti priznania jej náhrady v peniazoch, resp. opačný postup by bol obchádzaním zákona. Podľa názoru žalovanej preto za stavu, keď si náhradu škody na zdraví žalobca neuplatňuje, na skutkové tvrdenia súvisiace so zdravotným stavom žalobcu nemožno vôbec prihliadať. 43. V závere dupliky žalovaný poukázal na dodržiavanie a existenciu zásady sudcovskej koncentrácie v Civilnom sporovom konaní. K tomu uviedol, že je v záujme samotného žalobcu uviesť v predkladaných písomných podaniach všetky relevantné skutočnosti a predložiť či označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo však žalobca v konaní neurobil. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že na jeho prípadné ďalšie tvrdenia, ktoré doposiaľ neuviedol, a nové predložené dôkazy, by súd nemal v zmysle § 167 ods. 3 CSP prihliadať. V prípade, ak by súd umožnil žalobcovi dodatočne uvádzať nové tvrdenia, prípadne ich dopĺňať a predkladať nové dôkazy, princíp rovnosti strán v konaní, hospodárnosť konania a účel ustanovení CSP o koncentrácii konania by bol porušený. Tak, ako v pôvodnom písomnom vyjadrení, aj v duplike žalovaný navrhol, aby predovšetkým z dôvodu vznesenej námietky premlčania, nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a nesplnenia ani jednej z podmienok zodpovednosti štátu za škodu, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 44. Po procesných úkonoch vykonaných v zmysle § 167 C.s.p. súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26. 4. 2023, na ktorom bol prítomný právny zástupca žalobcu a žalovaného, na ktorom právni zástupcovia v prednesoch stručne zrekapitulovali svoje stanoviská vyjadrené v písomných podaniach, na ktorých naďalej zotrvali. Právny zástupca žalobcu predložil súdu na doplnenie jeho vyjadrenia v replike k preukázaniu dôvodnosti nemajetkovej ujmy a jej výšky rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Sa/14/2021 zo dňa 31. 1. 2023. Predmetným rozsudkom bola zamietnutá žaloba žalobcu A. B. proti žalovanému – Generálne riaditeľstvo Sociálnej poisťovne, Ústredie so sídlom v Bratislave v konaní o preskúmaní rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne zo dňa 27. 8. 2020. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že žalobca A. B. v správnej žalobe zo dňa 11. 6. 2021 žiadal, aby Správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie

Generálneho riaditeľstva Sociálnej poisťovne z 25. 3. 2021, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne vo veci priznania starobného dôchodku a v celom rozsahu potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa v pôvodnom konaní rozhodnutím zo dňa 27. 8. 2020 priznala žalobcovi starobný dôchodok v sume 275,- eur mesačne od 3. 6. 2017. Následným rozhodnutím bol zvýšený na sumu 283,40 eur mesačne od 1. 1. 2018 a následným rozhodnutím bol zvýšený na sumu 292,10 eur mesačne od 1. 1. 2019 a od 1. 1. 2020 bol zvýšený na sumu 301,10 eur mesačne. 45. Súd na návrh právneho zástupcu žalobcu pojednávanie odročil z dôvodu, že žalobca trval na osobnom výsluchu, zo zdravotných dôvodov sa pojednávania dňa 26. 4. 2023 nemohol zúčastniť. Súd pojednávanie za účelom jeho výsluchu odročil na deň 17. 10. 2024, kedy žalobca opäť svoju neúčasť z dôvodu ochorenia ospravedlnil. Následne súd na pojednávaní dňa 28. 10. 2024 žalobcu vypočul a pojednávanie odročil na deň 14. 11. 2024, kedy po prednesoch záverečných prejavov právnymi zástupcami strán sporu po vyhlásení uznesenia o ukončení dokazovania vo veci rozhodol. 46. Žalobca v účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 28. 10. 2024 uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá. Súdny exekútor B. G., ako štátom splnomocnená osoba, verejný činiteľ, v rámci exekúcie predal jeho nehnuteľnosti pre pohľadávku zdravotnej poisťovne. Tieto peniaze si privlastnil, ukradol a spreneveril. Na pohľadávku neurobil žiadne obraty. V rámci exekúcie žalobca začal so splátkami týchto pohľadávok a v troch čiastkach 50.000,- Sk, 10.000,- Sk a 15.000,- Sk, ktoré dal do rúk exekútora ako platby pohľadávky. Postupom času zistil, že exekútor si tieto peniaze zadržiaval a neodvádzal ich oprávnenému, a preto sa s oprávneným dohodol tak, že k rukám oprávneného vyrovnal jednu z pohľadávok v plnej výške včetne troch exekúcií. Napriek uvedeným skutočnostiam B. G., ako exekútor, pokračoval v úkonoch a aj napriek tomu, že pohľadávka bola vysporiadaná, urobil predaj jeho garáže. Čo sa týka výšky ním požadovanej škody v tomto konaní žalobca uviedol, že vychádzal z podvodného konania exekútora, ktorý predložil súdu rozvrhové konanie na schválenie, ktorý rozvrh súd neschválil pre závažné nedostatky. Ďalšie rozvrhové konanie už exekútor neurobil a keďže s odstupom času sa žalobca zaujímal o vec na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi nahliadnutím do spisu, zistil, že vec bola B. G. odňatá, bol pozbavený činnosti a náhradníkom v konaní sa stal exekútor Voloch, Exekútorský úrad Svidník. Žalobca sa kontaktoval na tohto exekútora dožadujúc sa, ako bolo naložené s finančnými prostriedkami. Na to dostal písomnú odpoveď od súdneho exekútora Volocha s dátumom 1. 3. 2019, v ktorom mu oznámil, aký je stav, s tým, že on vlastne žiadne peniaze od exekútora B. G. neprevzal a žiadne peniaze nedostal. Teda prvýkrát 1. 3. 2019 sa žalobca dozvedel o tom, že došlo k sprenevere peňazí a že žiadne pohľadávky uhradené neboli. Nahliadnutím do veci súdu sa oboznámil aj s výpoveďou protistrany, kde sa odvoláva na nejaké údajné premlčanie k tomu, že exekúcia bola v roku 2017, alebo 2018 zastavená. Ona bola súdom zastavená, jej výkon sa ale u exekútora neskončil a nebolo vykonané reálne vyúčtovanie tak, ako to má byť a o tom, že sa tak stalo s peniazmi, spreneverou a že B. G. si ich prisvojil, sa žalobca dozvedel až z tohto listu 1. 3. 2019. Následne na to spísal podanie o prejednanie škody na Ministerstvo spravodlivosti, na čo dostal zápornú odpoveď, a preto sa rozhodol podať žalobu na súd. Žalobca vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že výška požadovanej škody 966.275,50 Sk pozostáva z predaja podnikateľskej budovy za sumu 760.703,- Sk, z výťažku z neoprávneného predaja garáže v sume 66.223,50 Sk a k tomu výťažok zábezpek z opakovaných dražieb: 9. 3. 2005 44.200,- Sk, 6.4. 2001 43.000,- Sk, 3. 7. 2001 45.000,- zábezpeka a 4. 10. 2001 44.149,- Sk zábezpeka. Predmetom rozvrhu a výťažku celkového boli aj tieto sumy, ktoré nadiktoval a z týchto súm pozostáva žalobný návrh, teda výška škody. Splatené čiastky do rúk exekútora boli potom na výzvu oprávneného v celkovej čiastke 75.000,- Sk vyplatené oprávnenému a k tomu žalobca urobil doplatky vo výške dvoch splátok, čím tá pohľadávka sa celkove vysporiadala. Prvá splátka bola 19. 4. 2001 43.070,- Sk, druhá splátka bola vo výške 18.344,- Sk dňa 29. 6. 2001. Ako už žalobca vyššie uviedol, ani exekútor G., ani náhradný exekútor Voloch neurobili žiadne vysporiadanie, pretože všetky peniaze z predaja nehnuteľnosti si vlastne ukradol a spreneveril exekútor G.. 47. K tvrdeniu žalovaného (o čom sa žalobca dozvedel až z jeho písomných vyjadrení), že mali byť voči nemu vedené aj iné exekúcie, žalobca vyjadril názor, že takéto tvrdenie je účelové a irelevantné v tejto predmetnej veci, no napriek tomu sa k týmto ďalším exekúciám vyjadril následne: Jedna z exekúcii vedená u B. G. bola Ústredím Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici vyhlásená za neprípustnú a exekúcia zastavená.

V poradí ďalšia exekúcia vedená pre rozvrh B. G. - boli podané námietky a námietkam bolo vyhovené a exekúcia bola zastavená. Následne sa žalovaný odvolával na exekúciu vedenú cez JUDr. Kešeláka. K tejto žalobca uviedol, že táto exekúcia, táto pohľadávka bola vyhlásená za neprípustnú a exekútor B. G., exekútor JUDr. Kešeľák boli pozbavení funkcie a 1. 10. 2024 odsúdení za zneužívanie právomoci verejného činiteľa pri svojom výkone. Tvrdenia žalovaného opierajúc o takéto skutočnosti, o takéto exekúcie sú irelevantné a vyvrátiteľné. Tieto tvrdenia sú čisto účelové, ako odvrátiť pozornosť, alebo dôvod voči žalobcom uplatnenej škode a zbaviť sa zodpovednosti. K nároku na úhradu nemajetkovej ujmy žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že nesprávnym úradným postupom utrpel značnú ujmu v spoločnosti, v občianskom živote a tieto ťažké dopady sociálne a spoločenské mali dopad na jeho osobný život, rozvrat a rozpad rodiny. Považuje to za veľmi závažné a doživotné poškodenie jeho osoby, a to v dôsledku týchto postupov. Požaduje výšku nemajetkovej ujmy v čiastke 20.000,- eur, ale rozhodnutie o výške ponecháva na zváženie súdu. Túto okolnosť v jeho živote považuje za veľmi závažnú a dôvodnú, ak by sa veci uskutočnili riadnym postupom, riadnym konaním, nikdy by k takým veciam nebolo došlo a 15-20 rokov by nebol vystavený neustálemu sociálnemu tlaku, právnej neistote a istému spoločenskému poníženiu. Jeho majetok sa predal, veci sa nevysporiadali a stále bol zatláčaný do hranice biedy a chudoby. Tieto veci potom zákonite vyústili k tomu, ako už uviedol, že to malo dopad na jeho majetok, rodinu, na zdravie. Z uvedených dôvodov si uplatňuje aj úhradu nemajetkovú ujmu. 48. K výpovedi žalobca predložil na pojednávaní ďalšie listinné dôkazy, a to Dožiadanie vyúčtovania výťažku dražieb zo dňa 5. 3. 2007 adresované Exekútorskému úradu B. B. G. k sp. zn. EX 299/98 a EX 300/98 a ďalšie písomné podanie zo dňa 29. 1. 2008 adresované Exekútorskému úradu B. B. G. s názvom – Povinnosť odovzdať finančnú hotovosť zaplatenej pohľadávky. 49. Súd nároky žalobcu posudzuje podľa nasledujúcich zákonných ustanovení: 50. Podľa § 2 písm. a/, b/ bod 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán,Porovna? verzie Porovna? verzie Vytvori? odkaz Odkaz bol skopírovaný do schránky Kopírova? 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. 51. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. 52. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, bod 3 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. 53. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 54. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 55. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 56. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované. 57. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. 58. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde. 59. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto skutočnosť oznámi žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť príslušný orgán ďalej neprihliada. 60. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. 61. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 62. V zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

63. V zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. 64. V zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. 65. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. 66. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. 67. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha voči žalovanému náhrady škody, a to majetkovej ujmy, ktorý nárok opiera o ustanovenie § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. a odôvodňuje ho tým, že zo strany súdneho exekútora B. B. G. v exekučných konaniach sp. zn. EX 300/98 na Okresnom súde Spišská Nová Ves exekučné konanie vedené pod sp. zn. 3Er/2745/98 a v exekučnom konaní vedenom pod č. EX 299/98, na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 3Er/2746/98 došlo k nezákonnému, resp. nesprávnemu úradnému postupu a to spreneverením výťažku z dražieb vykonávaných v predmetných exekučných konaniach. Zároveň sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur. 68. Žalovaný vzniesol proti nároku žalobcu námietku premlčania, preto sa súd prednostne zaoberal predmetnou vznesenou námietkou premlčania a po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že vznesená námietka premlčania žalovaným je dôvodná. K uvedenému právnemu posúdeniu súd dospel na základe nasledujúceho: 69. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ku ktorej malo dôjsť v súvislosti s činnosťou súdneho exekútora tým, že po vykonaní dražby v rámci exekučného konania a schválení príklepu súdny exekútor si ponechal finančné prostriedky získané dražbou nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej osoby A. B.. Z uvedeného je zrejmé, že ku škode malo dôjsť nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, ktorý vykonával exekučnú činnosť na základe poverenia súdu. Žalovaná v konaní uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody. Pre inštitút premlčania na náhradu škody voči štátu platí osobitná úprava obsiahnutá v zákone č. 514/2003 Z. z. Podľa citovaného ustanovenia § 19 ods.1 uvedeného zákona platí v danej veci 3-ročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť dňom, kedy sa poškodený subjekt dozvedel o škode. Pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je teda rozhodujúce, kedy sa žalobca o spôsobenej škode dozvedel a o tom, kto za ňu zodpovedá. Je pritom potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, t. z. z toho, že poškodený sa o škode dozvedel vtedy, ak sa dozvedel o jemu vzniknutej majetkovej ujme, ktorú je možné objektívne vyčísliť v peniazoch a jeho náhradu dôvodne uplatniť na súde. V danej veci sa žalobca mohol dozvedieť o škode vtedy, keď sa dozvedel, že súdny exekútor nepreviedol finančné prostriedky získané dražbou osobe oprávneného, ale ich použil v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Uvedenú vedomosť žalobca (samozrejme v prípade, žeby bola uňho preukázaná aktívna legitimácia v tomto konaní), nemohol získať až z vyjadrenia, resp. odpovedí súdneho exekútora JUDr. Juraja Volocha v konaní EX 300/98, ktorú žalobca obdržal ako odpoveď na jeho výzvu dňa 7. 3. 2019. Tvrdenie žalovaného, že uvedený dátum má byť okamihom začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej v oboch exekučných konaniach, je chybné, nelogické a len žalobcom tendenčne vykonštruované. 70. Z dôkazných listín predložených žalobcom a z dôkazných spisov pripojených súdom sp. zn. 3Er/2745/1998 a sp. zn. 3Er/2746/1998 súd zistil nasledovné: 71. V exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade B. G. pod sp. zn. EX 299/98 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneným Všeobecnou zdravotnou poisťovňou so sídlom v Bratislave proti A. B. – Stolárstvo, na H. I. D. X, E. D. F. o výkon rozhodnutia pre 127.307,- Sk s prísl. Okresný

súd Spišská Nová Ves dňa 19. 11. 1998 podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom B. B. G.. Dňa 17. 3. 1999 súd povolil na žiadosť povinného odklad exekúcie do 30. 6. 1999 z dôvodu, že povinný sa ocitol prechodne v nepriaznivom finančnom postavení, čo by malo na jeho rodinu nepriaznivé následky. Následne súdny exekútor vykonal dražbu nehnuteľnosti žalovaného dňa 14. 2. 2002 odpredajom garáže zapísanej na LV č. XXXX v kat. území E. D. F. v prospech vydražiteľky J. K. za najvyššie podanie 66.223,50 Sk. Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 3. 2006, bol schválený príklep v uvedenom exekučnom konaní vykonaný na predmetnej dražbe. Ďalším uznesením zo dňa 9. 3. 2005 súd rozhodol, že vydražiteľ JUNASIT, s. r. o. na ul. B. Němcovej v Spišskej Novej Vsi je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi B. B. G. rozdiel na najvyššom podaní vo výške 10.000,- Sk a náklady opätovnej dražby 616,- Sk, ktoré pripadnú do rozdeľovanej podstaty. Zábezpeka vydražiteľa JUNASIT, s. r. o. v sume 45.000,- Sk sa stane súčasťou rozdeľovanej podstaty a sumu 10.016,- Sk vymôže súdny exekútor z ostatného majetku vydražiteľa. Ďalším uznesením zo dňa 9. 3. 2005 súd rozhodol, že vydražiteľ A. B. je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi rozdiel na najvyššom podaní vo výške 53.776,50 Sk a náklady opätovnej dražby vo výške 308,- Sk, ktoré pripadnú do rozdeľovanej podstaty. Zábezpeka vydražiteľa A. B. vo výške 44.200,- Sk sa stane súčasťou rozdeľovanej podstaty a sumu 54.084,50 Sk vymôže súdny exekútor z ostatného majetku vydražiteľa. 72. Súd z odôvodnenia týchto uznesení vzal za preukázané, že garáž zapísaná na LV č. XXXX bola dražená v opakovaných dražbách, nakoľko pri prvých dvoch dražbách, v ktorých nehnuteľnosti vydražili L. B. a A. B., títo včas nezaplatili najvyššie podania, a preto súdny exekútor vyhlásil opakovanú dražbu na deň 14. 2. 2002, ktorá bola konečná a v ktorej súd schválil príklep uznesením zo dňa 13. 7. 2004 v prospech vydražiteľa J. K.. Dražobné zábezpeky boli exekútorom pojaté do rozdeľovanej podstaty. 73. V predmetnej exekučnej veci následne súd uznesením zo dňa 18. 11. 2013 neschválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v kat. území E. D. F. a to budovy č. XXX s príslušnými parcelami a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX – garáž č. súp. XXXX, a to z dôvodu, že vyhovel námietkam podaným súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľákom a A. B. a L. B.. Zo zápisnice o rozvrhu výťažku spísanej B. B. G. dňa 22. 2. 2008 exekučný súd zistil, že exekútorom bola určená skladba rozdeľovanej podstaty, avšak z poradia, ktoré bolo určené súdnym exekútorom nebolo možné zistiť, kedy boli pohľadávky (trovy exekúcie) riadne prihlásené do rozvrhového konania a pohľadávky v konaniach EX 299/98 a EX 300/98 nekorešpondovali s hotovými výdavkami. Zároveň bolo zistené, že došlo k uspokojeniu pohľadávky vymáhajúceho veriteľa pred záložným veriteľom, pričom nebolo možné zistiť, kedy došlo k zálohu a kto zo záložných veriteľov je prednostný. 74. Z dôkazného spisu sp. zn. 3Er/2746/1998 súd ďalej zistil, že dňa 23. 1. 2017 podal A. B. – povinný v exekúcii návrh na zastavenie exekúcie EX 299/98 s odôvodnením, že v exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka oprávneného s príslušenstvom bola v plnom rozsahu zaplatená do rúk oprávneného a exekútorovi, následkom čoho súdny exekútor mal vrátiť súdu poverenie na vykonanie exekúcie a úradne exekúciu ukončiť. V odôvodnení návrhu A. B. okrem iného zároveň uvádza, že z dôvodu zbavenia činnosti súdneho exekútora B. B. G. a prevzatia exekúcie EX 299/98 náhradným exekútorom Mgr. Jurajom Volochom, Exekútorským úradom vo Svidníku, ktorý mu oznámil dňa 16. 3. 2016, že všetky spisy boli ním prevzaté od B. G. a odoslané na súd, preto predkladá A. B. súdu kópie pokladničných dokladov o zaplatení pohľadávky 127.307,- Sk prijímateľovi – Exekútorskému úradu B. B. G. (suma 50.000,- Sk zaplatená 7. 9. 1999, 10.000,- eur 2. 11 1999, 15.000,- Sk 25. 10. 1999) a Všeobecnej zdravotnej poisťovni – pobočke v Spišskej Novej Vsi (43.070,- Sk zaplatená 19. 4. 2001, 18.434,- Sk zaplatená 29. 6. 2001) a výpis z účtu na sumu 9.237,- Sk. A. B. uviedol, že spolu tak bola zaplatená celková čiastka 145.741,- Sk, čím bola uhradená pohľadávka oprávneného v predmetnom exekučnom konaní vo výške 127.307,- Sk a trovy exekúcie 18.434,- Sk, takže ku dňu 29. 6. 2001 bola exekúcia úplne vysporiadaná, čo je uvedené v zápisnici o rozvrhu výťažku na str. 3 v bode 7 vyhotovenej v konaní EX 299/98 zo dňa 20. 2. 2008 exekútorom B. G. v rozvrhu výťažku bez nároku 0,- Sk. Napriek vysporiadaniu nemá doručené žiadne úradné ukončenie exekúcie, preto zasiela predmetný návrh na súd a namieta porušenie jeho práv na riadny úradný postup vo veci. V zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku žiadal súd, aby vydal neodkladné zastavenie exekúcie a jej ukončenie. 75. Všeobecná zdravotná poisťovňa, ako oprávnený subjekt v predmetnom exekučnom konaní, k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v písomnom vyjadrení zo dňa 6. 4. 2017 súdu oznámila, že pohľadávka oprávneného v sume 127.307,- Sk s príslušenstvom bola v predmetnom exekučnom konaní

B. B. G. vymožená. Podľa poslednej písomnej správy nastupujúceho exekútora Mgr. Juraja Volocha zo dňa 8. 6. 2017 doručenej súdu v predmetnom exekučnom spise, exekútor súdu oznámil, že predmetný exekučný spis EX 299/98, v ktorom pôvodne konal exekútor B. B. G., bol uložený v archíve Slovenskej komory exekútorov Bratislava bez toho, aby bolo vrátené poverenie B. G., aj keď exekúcia bola riadne vyplatená. Nakoľko B. G. neučinil ďalšie opatrenia, neoznámil povinnému ukončenie exekúcie a nevrátil súdu poverenie, Mgr. J. Voloch odstránil tieto nedostatky B. G. tak, že 27. 4. 2017 vrátil poverenie Okresnému súdu Spišská Nová Ves a týmto dňom vydal oznámenie o ukončení exekúcie pre povinného. Predmetným úkonom bola exekúcia definitívne ukončená a súdny exekútor uviedol, že rozhodovanie o zastavení exekúcie neprichádza do úvahy a spis bol daný do spisovne ako ukončený. Súd v konaní sp. zn. 3Er/2746/1998 doručil povinnému A. B. prípisom oznam, že dňa 2.5. 2017 bolo súdnym exekútorom vrátené poverenie a vzhľadom na vyjadrenie súdneho exekútora súd nebude rozhodovať o jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Podľa priloženej poštovej doručenky A. B. prevzal toto oznámenie súdu na adrese C. D. XXXX/X, E. D. F. dňa 15. 7. 2017. 76. Súd má zato, že týmto dátumom sa žalovaný jednoznačne dozvedel o ukončení exekúcie v konaní sp. zn. 3Er/2746/1998 súdnym exekútorom B. B. G. v konaní vedenom pod EX 299/98 a týmto, resp. nasledujúcim dňom mal preukázateľne vedomosť o škode, ktorá mu v predmetnom exekučnom konaní mala vzniknúť. Nakoľko sa v tomto konaní domáha náhrady škody titulom nezákonného, resp. nesprávneho úradného postupu exekútora podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z., premlčacia lehota pri uplatňovaní týchto nárokov je posudzovaná podľa § 19 ods. 1 a § 19 ods. 3 citovaného zákona. Tak, ako správne uvádza pri vznesenej námietke premlčania žalovaný, s čím sa súd v celom rozsahu stotožňuje, subjektívna premlčacia lehota žalobcovi začala plynúť vo veci sp. zn. EX 299/98 v deň 15. 7. 2017, resp. 16. 7. 2017 . Pri zohľadnení procesu predbežného prerokovania mu uplynula najneskôr 15. 10. 2020 (15. 6. 2017, resp. 16. 6. 2020 + 3 roky + 4 mesiace, t. j. 15. 10.2020). Nakoľko žaloba bola podaná dňa 7. 3. 2022 po uplynutí 3-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty, nárok žalobcu vyplývajúci z konania EX 299/98 je takto dávno premlčaný. 77. Vo exekučnom konaní vedenom u B. B. G. pod sp. zn. EX 300/98, na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 3Er/2745/98 súd z predmetného dôkazného spisu zistil, že dňa 19. 11. 1998 bolo súdom vydané poverenie pre súdneho exekútora B. B. G. so sídlom Exekútorského úradu Fabiniho 10, Spišská Nová Ves na vymoženie istiny 136.033,- Sk na základe vykonateľného rozhodnutia platobných výmerov Všeobecnej zdravotnej poisťovne – pobočky v Spišskej Novej Vsi, teda na návrh tohto oprávneného proti povinnému A. B. – E., I. D. M. X F. E. D. F.. Dňa 28. 1. 1999 exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie a vyzval povinného na neodkladné uspokojenie pohľadávky oprávnenému s príslušenstvom. Na návrh povinného súd povolil odklad exekúcie do 30. 6. 1999. 7. 5. 2001 súdny exekútor doručil súdu návrh na schválenie udeleného príklepu na predmet dražby – vydraženej nehnuteľnosti budovy č. súp. XXX s príslušnými pozemkami zapísanej na LV č. XXXX v prospech vydražiteľa N. O. za vydraženú cenu 766.703,- Sk. Dražba bola vykonávaná na návrh oprávneného – Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočky v Spišskej Novej Vsi pre exekúcie vedené u exekútora pod č. EX 299/98 na vymoženie istiny 127.307,- Sk s príslušenstvom a exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 300/98 na vymoženie istiny 136.033,Sk. Z uvedeného vyplýva, že predmetná dražba bola vykonaná pre účely oboch exekučných konaní. 78. Uznesením zo dňa 27. 4. 2002 bol súdom schválený príklep udelený vydražiteľovi N. O. na dražbe konanej dňa 26. 4. 2001 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na LV č. XXXX v kat. území E. D. F. v exekučných konaniach vedených u B. B. G. pod sp. zn. EX 299/98 a EX 300/98. 12. 10. 2001 podal povinný opakovaný návrh na odklad exekúcii EX 299/98 a EX 300/98. Zároveň podal námietky proti udeleniu príklepu a dňa 13. 7. 2004 podal návrh na zastavenie exekúcie. Súd všetkým týmto námietkam nevyhovel. Dňa 20. 2. 2008 predložil exekútor súdu zápisnicu o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti konanej dňa 26. 4. 2001 k budove č. XXX na LV č. XXXX v E. D. F. a garáži č. súp. XXXX z LV č. XXXX v kat. území E. D. F.. V zmysle § 140 ods. 2 písm. i. zákona č. 233/1995 Z. z. svoje pohľadávky v exekučných konaniach prihlásili Mesto Spišská Nová Ves vo výške 355.524,- Sk, Daňový úrad Spišská Nová Ves vo výške 105.835,- Sk, Národný úrad práce – Okresný úrad práce Spišská Nová Ves pohľadávku vo výške 332.574,- Sk, JUDr. Michal Kešeľak, súdny exekútor prihlásil pohľadávky pre oprávnené subjekty vykonávané v uňho prebiehajúcich exekúciách, a to pre NÚP – OÚP Spišská Nová Ves v celkovej výške 154.042,- Sk v exekúcii pod č. EX 697/00, vo výške 1.629.224,- Sk pre Sociálnu poisťovňu Spišská Nová Ves v exekúcii pod č. EX 902/98, pohľadávku vo výške 1.356.404,- Sk pre Sociálnu poisťovňu Spišská Nová Ves v exekúcii pod č. EX 654/98, pohľadávku vo výške 1.358.904,-

Sk pre Sociálnu poisťovňu v Spišskej Novej Vsi v exekúcii pod č. EX 433/00, a pohľadávku pre NÚP – OÚP Spišská Nová Ves vo výške 75.022,- Sk v exekúcii pod č. EX 79/01. Rozdielové podstata bola exekútorom vyčíslená na sumu 966.275,50 Sk, ktorá pozostávala zo zložených zábezpek a z najvyšších podaní za nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného zapísané na LV č. XXXX J. XXXX v kat. území E. D. F.. 79. Po podaní námietok zo strany povinného proti uvedenému rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 18. 11. 2013 neschválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností a vyhovel námietkam proti rozvrhu výťažku, nakoľko zistil, že pri rozvrhovom pojednávaní došlo k vadám. V zápisnici o rozvrhu výťažku je exekútorom uvedená skladba rozdeľovanej podstaty, avšak z poradia, ktoré bolo určené súdnym exekútorom, nebolo možné zistiť, kedy boli pohľadávky prihlásené a k akým exekučným konaniam. Rozporné boli aj trovy exekúcie exekútora. K ďalšiemu rozhodnutiu o schválení rozvrhu výťažku nedošlo, nakoľko dňa 7. 7. 2014 bolo v konaní OR PZ, odborom kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi oznámené, že je vedené vyšetrovanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu v predmetnom exekučnom konaní. Vo vyšetrovacom konaní bolo skúmané, kto bol vydražiteľom nehnuteľností povinného A. B.. 80. Dňa 10. 3. 2016 povinný A. B. podal návrh na zastavenie exekúcie, z dôvodu uplynutia vykonateľnosti exekučných titulov. Uznesením právoplatným dňa 4. 11. 2017 bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý s odôvodnením, že stanovená lehota na vymáhanie poistného bola zachovaná a pohľadávka nie je premlčaná. Po podaní odvolania zo strany povinného bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13CoE/170/2017-246 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdené. 81. Dňa 14. 12. 2017 povinný A. B. podal v predmetnom exekučnom konaní ďalší návrh na zastavenie exekúcie u exekútora vedenej pod č. EX 300/98. V odôvodnení návrhu povinný uvádza, že súdny exekútor B. B. G. v exekúcii pod č. EX 300/98 vykonal na zaplatenie a vyporiadanie pohľadávky oprávneného predaj jeho nehnuteľností dražbou zo dňa 26. 4. 2001, za čo získal hotové peniaze. Následne súd schválil udelený príklep a predaj jeho nehnuteľností. Povinný ďalej uvádza, že exekútor hotové peniaze získané z predaja jeho nehnuteľností miesto vyplatenia oprávnenému, tieto spreneveril a použil pre vlastný prospech zisku, vložil ich do nebankovej spoločnosti BMG a Horizont. Preto viac ako 18 rokov exekúcia nie je vysporiadaná, a to bez jeho pričinenia, resp. zavinenia, z uvedeného dôvodu povinný má zato, že ďalšia exekúcia je neprípustná a nezákonná. Dodal, že oprávnený podal návrh na výkon exekúcie, avšak viac ako 18 rokov sa aktívne nedomáhal od exekútora zaplatenia pohľadávky a vymožených peňazí. Predaj jeho nehnuteľností exekútor vykonal v roku 2001. Rozvrh výťažku bol predložený súdu v roku 2008, čo oprávnený taktiež vôbec nenapadol. Povinný ďalej v odôvodnení uviedol, že žiada súd, aby exekúciu zastavil a oprávnený aby bol odkázaný s nárokom pre uspokojenie svojej pohľadávky voči exekútorovi, ktorý výťažok z dražby spreneveril a exekúciu zmaril. 82. Súdny exekútor Mgr. Juraj Voloch Exekútorského úradu Svidník, ktorý bol dekrétom prezidenta ustanovený ako náhradník odvolaného súdneho exekútora B. B. G., ktorému výkon funkcie súdneho exekútora zanikol podľa § 16 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku dňa 3. 6. 2013, na výzvu súdu k vyjadreniu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, uviedol, že sa prikláňa k návrhu povinného, že exekúciu je potrebné zastaviť. Zastavenie exekúcie však navrhoval podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že povinný nevlastní žiaden zexekvovateľný majetok, čo bolo zistené externými šetreniami na osobu povinného vo všetkých exekučných spisoch. Zároveň uviedol, že dňa 26. 4. 2011 bola pôvodným súdnym exekútorom v prospech spisov EX 299/98 a EX 300/98 vykonaná dražba, kde bol celkový výťažok 766.703,- Sk. Exekučné konanie EX 299/98 bolo ukončené vymožením ešte v roku 2001, a to hotovostnými platbami do pokladne exekútora, takže konanie u B. G. bolo ukončené dňa 29. 6. 2001. Peniaze získané dražbou v konaní EX 299/98 ostali ako výťažok dražby v prospech exekučného konania pod č. EX 300/98, teda exekučného konania, ktorého zastavenia sa povinný domáha. Ďalej uviedol, že súdny exekútor B. G. na pokyn súdu nevykonal nový rozvrh výťažku v konaní EX 300/98, teda k ďalšiemu rozvrhu nedošlo, kým bol z funkcie odvolaný. On, ako nastupujúci exekútor, nemohol vykonať rozvrh výťažku, nakoľko po prevzatí agendy B. G. zistil, že na jeho účte je len 8,74 eur a v pokladni 0,- eur. Na jeho výzvu, aby zaslal výťažok z dražieb v sume 966.275,50 Sk (32.074,47 eur) B. G. mu oznámil, že peniaze nemá. Preto naňho podal trestné oznámenie o sprenevere a zneužití právomoci verejného činiteľa, ktoré konanie je pod č. ČVS: ORP-638/2-VYŠ-SN 2014 odložené z dôvodu premlčania trestného skutku.

83. Súd uznesením sp. zn. 3Er/2745/1998-272 zo dňa 11. 7. 2018 exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného, ktorú považoval za nesporne preukázanú na základe vyjadrenia súdneho exekútora Mgr. Juraja Volocha. Uviedol, že pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. K zastaveniu exekúcie došlo podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. 84. V bode 2. odôvodnenia predmetného uznesenia súd popisuje dôvody, pre ktoré povinný A. B. navrhuje zastavenie exekúcie, kedy už má vedomosť o nezákonnom konaní spreneverou peňazí – výťažku z dražby jeho nehnuteľností súdnym exekútorom B. B. G.. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť čo do výroku o zastavení dňa 21. 8. 2018 a čo do výroku o trovách exekútora, ktoré je povinný zaplatiť oprávnený vo výške 111,34 eur dňom 3. 8. 2018. Podľa poštovej doručenky pripojenej v predmetnom exekučnom spise uznesenie o zastavenie exekúcie prevzal A. B. na adrese C. D. X, E. D. F. dňa 3. 8. 2018. 85. Na základe vyššie uvedeného súdom vykonaného dokazovania, písomných vyjadrení povinného A. B. v konaní sp. zn. 3Er/2745/98, u exekútora vedeného pod sp. zn. EX 300/98, súd vzal jednoznačne za preukázané, že A. B. s určitosťou vedel o sprenevere peňazí v danom exekučnom konaní už pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 12. 12. 2017, ktorý návrh bol podaný na súd dňa 14. 12. 2017, kedy povinný zároveň vedel už aj o výške predpokladanej škody, akej sa on v tomto konaní domáha. Predpokladanú, resp. ním domnelú škodu sám už vtedy vyčíslil na sumu, ktorá sa rovná výťažku z dražby jeho nehnuteľnosti. Následne súd uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť čo do I. výroku dňa 21. 8. 2018, exekučné konanie zastavil, z čoho je jednoznačné a zrejmé, že od tohto dátumu, resp. nasledujúceho dňa žalobca sa mohol voči zodpovednostnému subjektu domáhať náhrady škody podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobcovi teda v súvislosti s exekučným konaním EX 300/98 začala plynúť premlčacia lehota dňa 21. 8. 2018 + 3 roky + 4 mesiace, ako obdobie predbežného prerokovania nároku, ktorá mu uplynula najneskôr dňa 21. 12. 2021. Žalobca žalobu vo veci doručil súdu dňa 7. 3. 2022, teda zjavne po uplynutí 3-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty, z čoho preukázateľne vyplýva, že žalovaným vznesená námietka premlčania je dôvodná. 86. Z dôkazných exekučných spisov vyplýva, že súdny exekútor B. B. G. vykonával dražbu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného pre účely oboch exekučných konaní vedených pod sp. zn. EX 299/98 a EX 300/98, takže výťažok z dražby konanej dňa 26. 4. 2001, ktorý bol získaný v exekúcii EX 299/98, bol aj podľa vyjadrenia náhradníka pôvodného exekútora – súdneho exekútora Mgr. Juraja Volocha, resp. mal byť použitý aj v prospech exekúcie EX 300/98, takže domnienka, alebo uvažovanie žalobcu o tom, že nakoľko oprávneného v exekúcii EX 299/98 vyplatil hotovostnými platbami, tak výťažok z tam vykonanej dražby by mu mal byť vrátený, je mylná a nemá skutkové, ani zákonné opodstatnenie. Z vykonaného dokazovanie však jednoznačne vyplynulo, že v oboch exekúciách získaný výťažok z dražby nebol súdnym exekútorom B. B. G. vyplatený oprávneným, takže v konaní EX 300/98 vznikla škoda oprávnenému subjektu. Z dôkazných spisov nevyplýva pre súd v tomto konaní informácia, či v exekučnom konaní oprávnený subjekt - právny nástupca Všeobecnej zdravotnej poisťovne Slovenská konsolidačná, a. s. Bratislava sa domáhala svojich nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z. z. či už voči exekútorovi, alebo voči štátu. 87. Nakoľko z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že nárok žalobcu, pokiaľ by v tomto konaní bol preukázateľne aktívne legitimovaným subjektom, je premlčaný, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. 88. Žalovaný ako ďalší dôvod na zamietnutie žaloby uviedol, že žalobca v tomto konaní nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko mu v súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora nevznikla škoda. Ako už súd vyššie uviedol, z dôkazných exekučných spisov vyplýva, že z výťažku z dražby nehnuteľnosti v exekučnom konaní EX 300/98 nebol uspokojený oprávnený, ani len čiastočne. Z uvedeného je zrejmé, že spreneverou peňazí súdnym exekútorom – výťažku z dražby, bol poškodený oprávnený subjekt v exekúcii a nie povinný. Z návrhu na rozvrh výťažku predloženého exekútorom B. B. G. v konaní sp. zn. 3Er/2745/98, EX 300/98 je zrejmé, že pohľadávky, ktoré mal žalovaný v exekučných konaniach vedených u B. G. a u JUDr. Kešeľáka, ďaleko prevyšovali sumu, ktorú v konaní EX 300/98 spreneveril B. G.. Je teda mylné a pre toto konanie zo strany žalobcu účelové a tendenčné jeho tvrdenie, že nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora bol poškodený on, ako povinný v exekúcii. Z dokazovania nevyplynula

taká skutočnosť, ktorá by preukazovala, že oprávnená bola v ďalších exekučných konaniach uspokojená povinným či už priamymi finančnými platbami, alebo iným spôsobom. Že k tomu s určitosťou nedošlo, svedčí aj odôvodnenie uznesenia o zastavení konania sp. zn. 3Er/2745/98, v ktorom podľa vyjadrenia exekútora Mgr. Volocha vyplýva, že povinný je bezmajetný, a teda nie je možné viesť ďalšie exekúcie voči nemu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca A. B., ktorý v exekučnom konaní bol označený ako povinná osoba – A. B. – Stolárstvo, v tomto konaní nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu majetkovej škody vo výške zodpovedajúcej sume získanej z dražby nehnuteľnosti. K uvedenému je potrebné pripomenúť, že v tomto konaní je žalobcom fyzická osoba A. B., pričom v exekučných konaniach bol povinnou osobou A. B. – E. D. H. I. D., E. D. F., takže nie je totožný ani subjekt povinného s osobou žalobcu v tomto konaní. 89. Nakoľko súd žalobu zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania, v tomto konaní by nemal dôvod sa zaoberať ďalšími dôvodmi, pre ktoré žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Vzhľadom na rozsiahle vyjadrenie žalovaného k žalobe súd však sa stručne vyjadruje aj k ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby, s ktorými sa súd v celom rozsahu stotožňuje, okrem stanoviska žalovaného, v ktorom uvádza, že nie je pasívne legitimovaným subjektom. Žalovaný k tomu uviedol, že v obdobných konaniach sa žalobcovia majú domáhať náhrady škody prednostne voči súdnemu exekútorovi, nakoľko konanie exekútora B. G. je excesom konajúcej osoby a nie nesprávnym úradným postupom, za ktorý zodpovedá štát. V danom posudzovanom prípade z dokazovania vyplynulo, že pohľadávka voči osobe súdneho exekútora je nevymožiteľná, nakoľko trestné stíhanie pre trestný čin sprenevery voči B. B. G. bolo zastavené ako neprípustné z dôvodu premlčania. Následne tak nastupuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekútora, z čoho súd vyvodil záver, že žalobca v tomto konaní správne označil ako pasívne legitimovaný subjekt Slovenskú republiku v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR. 90. Súd v súvislosti s vyššie popísaným právnym posúdením poukazuje na doterajšiu súdnu prax, príkladne na konanie vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 9C/182/2013, v ktorom sa jednalo o obdobný prípad, kde sa náhrady škody domáhal oprávnený voči štátu z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora B. B. G.. V uvedenom rozsudku sp. zn. 9C/182/2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/132/2017, sa uvádza, že oprávnený nemá titul na uplatnenie bezdôvodného obohatenia voči súdnemu exekútorovi. Za škodu zodpovedá Slovenská republika v zastúpení príslušného subjektu, pričom ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa nemožno zbaviť. Nezákonné konanie exekútora je tak hodnotené ako nesprávny úradný postup, takže poškodený subjekt sa má domáhať takéhoto nároku podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. 91. S ďalšími vyjadreniami žalovaného, v ktorých uvádzal stanovisko k neexistencii príčinnej súvislosti medzi konaním exekútora a škodou, ktorá by mala vzniknúť žalobcovi, k nemajetkovej ujme a jej výške, k požadovaným úrokom z omeškania, ktoré žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol (body 20. až 26. odôvodnenia tohto rozsudku) sa súd v celom rozsahu stotožňuje a odhliadnuc od toho, že nárok žalobcu je premlčaný, všetky žalovaným uvádzané námietky hodnotí za správne a dôvodné, pre ktoré je žaloba v celom rozsahu zamietnutá či už čo do nároku, aj čo do výšky. 92. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Novelizácie Novelizácie Porovna? verzie Porovna? verzie Vytvori? odkaz Odkaz bol skopírovaný do schránky Kopírova?

93. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 94. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., žiadnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania, nakoľko žalovaný, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepožadoval. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.