Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 10P/68/2024 7624201854 27. 05. 2024 JUDr. Martin Špak ECLI:SK:OSSN:2024:7624201854.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Martin Špak, v právnej veci mal. detí: A. B., nar. XX.XX.XXXX, a C. B., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matka D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/ X, B. F. G., a otec H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. F. G., toho času bytom C. XXXX/X, B. F. G., o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom, takto rozhodol: I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 200,EUR mesačne, a na výživu mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 200,- EUR mesačne, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc od doručenia tohto rozsudku do budúcna. II. Týmto sa m e n í Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 16P/144/2016 zo dňa 19.09.2016 v časti výroku upravujúcom vyživovaciu povinnosť otca k mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, a k mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX. III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a . IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Predmetom tohto konania je rozhodovanie o návrhu navrhovateľky, matky maloletých detí, na zvýšenie výživného, ktorý bol súdu doručený dňa 17.04.2024. Predmetným návrhom sa matka domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 200,- Eur mesačne na každé z maloletých detí, a to od právoplatnosti rozsudku. 2. Matka podaný návrh odôvodnila tým, že rodičovského práva a povinností k maloletým deťom boli upravené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.: 16P/144/2016-38 zo dňa 19. 09.2016, kde na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej C. B. a maloletej A. B. tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej C. 80,- eur mesačne a A. 70,- eur mesačne. V súčasnosti otec pracuje v zahraničí, čo mu neumožňuje sa zúčastňovať pojednávaní na súde. Avšak súhlasí s uzatvorením rodičovskej dohody a vyjadruje súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti. 3. Uznesením sp. zn.: 10P/68/2024-9 zo dňa 30.04.2024 súd ustanovil maloletým deťom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní. 4. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 15.05.2024 súd zistil, že rodičia maloletých nepoberajú nemocenské dávky, ani dávky v nezamestnanosti. 5. Zo správy Mesta Spišská Nová Ves zo dňa 07.05.2024 súd zistil, že otec maloletých detí bol ku dňu 24.02.2017 prihlásený k trvalému pobytu v B. F. G., I. C. XXXX/X. V zmysle zákona č. 235/1998 Z. z. bol menovanému zrušený uvedený pobyt a v súčasnosti jeho trvalý pobyt je Mesto Spišská Nová Ves,
prechodný pobyt hlásený nemá. Je rozvedený. Matka maloletých detí je prihlásená k trvalému pobytu v B. F. G., I. C. XXXX/X. Je rozvedená, bez evidencií priestupkov. 7. Z obsahu správy kolízneho opatrovníka zo dňa 10.05.2024 sa súd oboznámil so závermi sociálneho šetrenia vykonaného v rodine maloletých, pričom súd zistil, že maloleté deti spolu s mamou bývajú v E., F. I. G. J. XX, v podnájme v 3-izbovom byte, kde mesačné výdavky na nájom sú 320,- eur, telefón a internet 50,- eur. Školské poplatky pre dcéru C. predstavujú 26,- eur ( ZUŠ, klavír, výtvarný krúžok ). Matka trvá na svojom návrhu, s otcom detí sú v kontakte a je o všetkom informovaný, má záujem uzatvoriť rodičovskú dohodu a s navrhovanou výškou zvýšeného výživného súhlasí tak, že na obe dcéry bude prispievať po 200,- eur . Momentálne otec detí pracuje v Holandsku. Mal. C. K. L. X. C. a mal. A. je žiačkou X. C., obe navštevujú základnú školu v Prešove. 8. Matka doručila ako prílohu k návrhu dňa 09.05.2024 ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2023 a otec prílohou zo dňa 09.05.2024 predložil Vyjadrenie k predvolaniu na pojednávanie zo dňa 09.05.2024 z obsahu ktorého vyplýva, že sa dlhodobo pracovne zdržiava v zahraničí, o podanom návrhu zo strany matky ako aj obsahu predvolania má vedomosť. Vyjadril záujem o uzavretie rodičovskej dohody podľa návrhu matky a súhlasí s navrhovanou výškou výživného na každé maloleté dieťa po 200,- eur mesačne. Zároveň požiadal súd, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. 9. Na pojednávaní dňa 27.05.2024 súd vypočul navrhovateľku - matku maloletých detí, otec sa pojednávania nezúčastnil, hoci predvolanie bolo riadne doručené a vykázané. Matka zotrvala na svojom návrhu na zvýšenie výživného. Kolízny opatrovník vo svojom prednese poukázal na správu, obsahom ktorej bolo prešetrenie rodinných pomerov na strane matky a maloletých detí, ktorý odôvodňuje návrh matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti a poukázal, že vyživovacia povinnosť otca je adekvátna a s návrhom plne súhlasil. 10. Prostredníctvom internetového portálu www.government.nl tunajší súd zistil, že od 01.01.2024 došlo v Holandsku k zmene v nastavení minimálnej mzdy, kedy zákon už neustanovuje pevnú mesačnú mzdu, ale pevnú hodinovú mzdu. Výška minimálnej mzdy tiež závisí od veku zamestnanca, pričom vo veku od 21 rokov je minimálna hodinová mzda vo výške 13,27 Eur. 11. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 12. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. 13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.). 16. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 36,80 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa. 17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 23. Podľa § 111 CMP , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o c) výžive maloletého, 24. Podľa § 120 CMP, súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom, ktorý okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia. 25. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 26. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. 27. Predmetom tohto konania je rozhodovanie o výške vyživovacej povinnosti otca voči jeho maloletým deťom a to na základe návrhu matky, ktorá navrhla, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 200,- Eur mesačne na každé z detí, a to počnúc od právoplatnosti rozsudku. Matka na svojom návrh zotrvala a uviedla, že je dôvodný vzhľadom na poslednú úpravu pomerov, kde uplynulo vyše sedem rokov. Na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom návrhu, predložených listín, výpovede matky a vykonaného sociálneho šetrenia má súd za to, že tomuto návrhu je potrebné vyhovieť. 28. S prihliadnutím na citovanú právnu úpravu súd skúmal existenciu zmeny pomerov na strane maloletých ako aj ich rodičov, a to od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti na strane oboch rodičov. 29. Pokiaľ ide o existenciu zmeny pomerov na strane maloletých, čo v zásadnom rozsahu predstavoval dôvod na zvýšenie výživného na obe maloleté deti, v ich prípade došlo k zmene pomerov a to u maloletej A. v súvislosti s nástupom do vzdelávacieho systému a u maloletej C. s nástupom na vyšší stupeň vzdelávacieho systému s čím sú jednoznačne spojené zvýšené náklady. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že každé maloleté dieťa sa takto dostáva na ďalší stupeň vývoja a to, ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Náklady na maloletých tak podľa zistenia súdu objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na ich bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc tiež na zreteľ na ich vek. Súd taktiež poukazuje, že mal. C. navštevuje ZUŠ, kde hrá na klavír a navštevuje výtvarný krúžok. Na strane rodičov došlo taktiež k zmene pomerov. 30. Pokiaľ ide o matku, tá je toho času zamestnaná ako administratívny pracovník v spoločnosti H. B. B., G. M., pričom dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1.200,- Eur mesačne, poberá prídavok na deti spolu 120,- eur a daňový bonusu 140,- eur. 31. U otca súd tiež zistil zmenu pomerov, otec je zamestnaný, pracuje v Holandsku, čo otec sám potvrdil svojim písomným podaním. Z potvrdenia, ktoré otec predložil vyplýva, že jeho hrubá mzda bola v sume 26.130,- eur, výšku čistého príjmu neuviedol, pojednávania na súde sa nezúčastnil, k jeho výsluchu pred súdom preto nedošlo. Súd samozrejme pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy prípadné sociálne odvody a daňové zrážky z tohto príjmu otca. 32. Hodnotiac všetky uvedené skutočnosti, vzhľadom na aktuálny vek maloletých, ako aj výdavky spojené s uspokojením ich potrieb a vynakladaných na ich starostlivosť (strava, školské aktivity, záujmy, krúžky, náklady na hygienu, ošatenie..), s ktorými sa súd počas konania oboznámil má súd za to, že na výživu maloletej A. toho času postačuje, ak bude otec prispievať k rukám matky sumou 200,Eur mesačne tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Rovnako súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti u maloletej C. sumou 200,- Eur mesačne, pričom súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že medzi maloletými je vekový rozdiel troch rokov. Výdavky na ich starostlivosť sú v podstate rovnaké, odlišné sú len položky uhrádzané ich matkou v závislosti od ich záujmov. Súd pri ustálení výšky výživného vychádzal predovšetkým zo zhodných tvrdení oboch rodičov uvedených už v návrhu na začatie konania, pričom rodičia sami v návrhu uvádzali, že sa jedná o uzatvorenú rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností, súd však z dôvodu neprítomnosti otca na pojednávaní dňa 27.05.2024 tieto skutočnosti vyhodnotil iba ako tvrdenie účastníkov a nie ako uzatvorenú rodičovskú dohodu. 33. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloleté deti a to od doručenia tohto rozsudku do budúcna. Súd tak prihliadol na to, že otec na výživu maloletých prispieval sumou 80,- Eur mesačne na maloletú A. a maloletú C. 70,- eur mesačne. 34. Nakoľko súd rozhodol o novej výške vyživovacej povinnosti zo strany otca, rozhodol výrokom II tohto rozsudku tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.: 16P/144/2016 zo dňa 19.09.2016, v časti výroku o výživnom zo strany otca na jeho maloleté deti.
35. Súd vo výroku č. III. v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľov zamietol. Z pripojeného súdneho spisu 16P/144/2016 je zrejmé, že v tomto konaní súd rozhodoval nielen o rozvode manželstva medzi účastníkmi, ale aj o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode. Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.: 16P/144/2016 zo dňa 19.09.2016 vo svojom výroku č. II. (aj napriek tomu, že tento výrok nie je explicitne určený, avšak z logického výkladu je zrejmé, že výrokom č. II. bola schválená rodičovská dohoda o úprave rod. práv a povinností na čas po rozvode) bola medzi rodičmi rodičovskou dohodou dohodnutá úprava či už výchovného prostredia, ako aj zastupovanie maloletých detí v bežných veciach. Vzhľadom k skutočnosti, že o tejto úprave rodičovských práv a povinností už súd v minulosti rozhodoval a predmetom tohto konania nebola zmena, alebo úprava v týchto rodičovských právach a povinnostiach, súd tento návrh rodičov zamietol ako nedôvodný. 36. Podľa §44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. 37. Vzhľadom k ust. §44 CMP, rozsudky, ktorých predmetom je úprava výživného, sú vykonateľné už ich doručením a to bez ohľadu na nadobudnutie právoplatnosti. 38. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 39. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 40. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 41. O trovách konania súd rozhodol výrokom IV tohto rozsudku tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/). V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Tento rozsudok je vykonateľný jeho doručením (§44 CMP)