Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 16Pc/8/2024 7624203363 27. 08. 2024 JUDr. Radoslav Baláž ECLI:SK:OSSN:2024:7624203363.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (otcovi): A. A., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX C., proti osobe oprávnenej na výživné (synovi): A. A., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX C., v konaní o zrušenie výživného pre dospelé dieťa, takto rozhodol: I. Z r u š u j e s a vyživovacia povinnosť osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné A. A., nar.XX.XX.XXXX voči osobe, ktorá je oprávnená na výživné A. A., nar.XX.XX.XXXX, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 4P/85/2020-32 zo dňa 25.09.2020 vo výške 100,- Eur mesačne a to počnúc od 09.07.2024. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.07.2024 sa osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (otec) domáhal, aby súd s účinnosťou odo dňa podania návrhu zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k osobe oprávnenej na výživné (synovi) určenú Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.09.2020, sp.zn. 4P/85/2020-32. 2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.09.2020, sp. zn. 4P/85/2020- 32, bola zaviazaná prispievať na výživu uvedenej osoby oprávnenej na výživné sumou vo výške 100,- eur mesačne k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Osoba oprávnená na výživné napriek tomu, že pracuje, neinformovala osobu, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, o tejto skutočnosti. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné tak ako navrhovateľ pre vyvrátenie týchto pochybností a v neposlednom rade pre svoj prípadný nárok na vrátenie neoprávnene poberaného výživného je nútená podať tento návrh na súd. Má za to, že je bežnou praxou, ak povinný rodič takýto návrh podá z dôvodu právnej istoty, aby sa tak vyhol prípadným trestnoprávnym či exekučným následkom. Tiež poukázala na to, že pokiaľ bola vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu určená rozhodnutím súdu, o zrušenie vyživovacej povinnosti je potrebné požiadať súd. Rodič, ktorý sa domnieva, že dieťa je schopné samé sa živiť, môže podať návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Po zvážení všetkých okolností konkrétneho prípadu (situácie na trhu práce, možností rekvalifikácií atď.) súd posúdi, či nastali dôvody pre zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. 3. Osoba oprávnená na výživné sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 05.08.2024 doručeným súdu dňa 08.08.2024, ktorým súhlasila s návrhom nakoľko štúdium ukončila a je zamestnaná v D. vo firme E..
4. Osoba oprávnená na výživné sa pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, osobne nezúčastnila, kedy svoju neúčasť ospravedlnila vyššie uvedeným podaním zo dňa 05.08.2024, a preto súd konal a napokon aj rozhodol bez jej osobnej účasti. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné sa predmetného pojednávania zúčastnila. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 4P/85/2020-32 zo dňa 25.09.2020, s Potvrdením o ukončení štúdia na strednej škole zo F. G. E. A. H. zo dňa 11.07.2024, s Potvrdením od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, a na ich základe zistil tento skutkový stav: 6. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 4P/85/2020-32 zo dňa 25.09.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2020, bola okrem iného osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, určená povinnosť prispievať na výživu v tom čase maloletej osobe oprávnenej na výživné výživným vo výške 100,--EUR mesačne počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku, ktoré výživné bola osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, povinná uhrádzať k rukám matky osoby oprávnenej na výživné vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred. 7. Pokiaľ ide o súčasne pomery účastníkov konania, osoba oprávnená na výživné je toho času už plnoletá a podľa Potvrdenia F. G. E., H. zo dňa 11.07.2024 štúdium na uvedenej škole ukončila dňa 25.05.2023 vykonaním maturitnej skúšky. 8. Podľa Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad bola osoba oprávnená na výživné v období od 01.09.2023 do 23.04.2024 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a toho času podľa jej písomného vyjadrenia je už zamestnaná. 9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.). 12. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa , podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa, podľa opatrenia MPSVaR SR č. 196/2018 Z.z. počnúc od 1.7.2018 suma alebo úhrn súm 93,61 EUR mesačne, podľa opatrenia MPSVaR SR č. 183/2019 Z.z. počnúc od 1.7.2019 suma alebo úhrn súm 95,96 EUR mesačne, podľa opatrenia MPSVaR SR č. 174/2020 Z.z. počnúc od 1.7.2020 suma alebo úhrn súm 98,08 EUR mesačne, podľa opatrenia MPSVaR SR č. 244/2021 Z.z. počnúc od 1.7.2021 suma alebo úhrn súm 99,56 EUR mesačne, podľa opatrenia MPSVaR SR č. 227/2022 Z.z. počnúc od 1.7.2022 suma alebo úhrn súm 107,03 EUR mesačne, podľa opatrenia MPSVaR SR č. 220/2023 Z.z. počnúc od 1.7.2023 suma alebo úhrn súm 122,77 EUR mesačne a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 149/2024 Z.z. počnúc od 1.7.2024 suma alebo úhrn súm 125,11 EUR mesačne. 13. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.06.2017 predstavovala čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa , počnúc od 01.07.2017 predstavovala čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa, počnúc od 01.07.2018 čiastku 28,08 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa, počnúc od 01.07.2019 čiastku 28,79 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa , počnúc od 01.07.2020 predstavuje čiastku 29,42 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa,
počnúc od 01.07.2021 predstavuje čiastku 29,87 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa, počnúc od 01.07.2022 predstavuje čiastku 32,11 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa, počnúc od 01.07.2023 predstavuje čiastku 36,80 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa, a počnúc od 01.07.2024 predstavuje čiastku 37,53 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa. 14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 17. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 19. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 20. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 21. Podľa § 154 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu (ďalej len ako „CMP“) na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd osoby oprávnenej na výživné. 22. Podľa § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh. 23. Podľa § 156 CMP, Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú osoba oprávnená na výživné a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. 24. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné , je potrebné vyhovieť. 25. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, zákonná povinnosť na plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči oprávnenému dieťaťu trvá do času, kým toto dieťa nie je schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu a teda príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Zároveň je však potrebné konštatovať, že podľa aplikačnej praxe pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z tohto hľadiska nepovažuje za relevantné napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce, kedy v takomto prípade ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť, na ktorú je však potrebné pri rozhodovaní súdu o zrušení vyživovacej povinnosti povinného rodiča vo vzťahu k oprávnenému dieťaťu prihliadať.
26. V danom prípade osoba oprávnenej na výživné ukončila prípravu na svoje budúce povolanie dňom 25.05.2023, kedy ukončila svoje štúdium maturitnou skúškou na Škole umeleckého priemyslu v Kežmarku. V ďalšom štúdiu už nepokračuje. Zároveň podľa jej vlastného písomného vyjadrenia toho času je už zamestnaná. V jej prípade teda už ide o dieťa, ktoré je schopné samo sa živiť, nakoľko získalo príslušné vedomostné zručnosti, keďže ukončilo štúdium na príslušnej strednej škole a v ďalšom štúdiu už nepokračuje, pričom je preukázateľne schopné dosahovať príjmy a tým si zabezpečovať svoju výživu vlastnou činnosťou, čo napokon potvrdzuje aj tá skutočnosť, že je už toho času zamestnané. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd návrhu osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné ,vyhovel a zrušil jej vyživovaciu povinnosť k tejto osobe oprávnenej na výživné. 28. Súd zrušil túto vyživovaciu povinnosť osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, k tejto osobe oprávnenej na výživné počnúc odo dňa, kedy osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, podala uvedený návrh na tunajšom súde, postupujúc tak podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého je takéto zrušenie vyživovacej povinnosti možné u dospelých osôb priznať len odo dňa začatia súdneho konania (porovnaj Pavelková, B.: Zákon o rodine, Komentár, 1. vydanie, Praha: C.H.BECK 2011, str. 482). Zároveň súd rozhodol v súlade so samotnom obsahom návrhu osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, keďže táto žiadala zrušiť uvedenú vyživovaciu povinnosť počnúc ( „s účinnosťou“) odo dňa podania tohto návrhu. 29. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 31. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 32. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. Súd o trovách rozhodol v súlade s § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné niektorého z nich zaviazať ho na ich úhradu v prospech druhej strany. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/). V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.