Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 17P/184/2024 7624204530 16. 10. 2024 JUDr. Juraj Komár ECLI:SK:OSSN:2024:7624204530.2
Uznesenie Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX/XX, XXX XX A. D., dieťa rodičov: matka E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. C. XXX/XX, XXX XX A. D., a otec F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XX, XXX XX D., v konaní o návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia takto rozhodol: I.Nariaďuje sa toto neodkladné opatrenie: Maloletá A. B., nar. X.X.XXXX sa dočasne zveruje do osobnej starostlivosti otca. Obaja rodičia sú oprávnení mal. zastupovať a spravovať jej majetok. Matka je povinná platiť na výživu mal. Saskie mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na každé neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, vždy do 15. mesiaca vopred, k rukám otca, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 4.11.2009, č. k. 24P/161/2009-25 vo výroku I., II., vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A.. II. Navrhovateľ je povinný podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia návrh v právnej veci maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, o zmenu výchovného prostredia na príslušný súd. III. Ustanovuje sa Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Poprad za kolízneho opatrovníka pre maloletú A. B., nar. X.X.XXXX, a to na jej zastupovanie v konaní o nariadení neodkladného opatrenia. IV. Žiaden z účastníkov
nemá
právo na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Dňa 24.9.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení, že sa maloletá zveruje do starostlivosti otca a matke určil vyživovaciu povinnosť. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že s maloletou má dlhoročný dobrý vzťah, pričom vzťah matky s maloletou je v súčasnosti problémový. Maloletá po návrate od matky máva návaly zlosti a neutíchajúci plač. Tieto problémy otec riešil aj na Sociálnej kuratele v Prešove v septembri 2024, z dôvodu podozrenia o psychické týranie. Ďalej uviedol, že maloletá v súčasnosti navštevuje strednú školu v jeho mieste bydliska. 2. Okresný súd Spišská Nová Ves podaný návrh otca postúpil na Okresný súd Prešov dňa 24.9.2024, dôvodu zistenia, že Okresný súd Prešov naposledy rozhodoval vo veci maloletého dieťaťa a teda bola týmto založená jeho miestna príslušnosť. 3. Následne Okresný súd Prešov uznesením pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX-XX E. dňa 27.9.2024, preniesol príslušnosť na Okresný súd Spišská Nová Ves, z dôvodu, že maloletá má od 10.2.2024
bydlisko v Spišskom Podhradí, kde žije s matkou a je v záujme dieťaťa, aby v predmetnej veci konal súd v obvode, ktorého má toho času svoje bydlisko. 4. Súčasťou podaného návrhu bol rodný list maloletej Saskie, z ktorého vyplývalo, že táto sa narodila dňa X.X.XXXX matke E. B. a otcovi F. G.. 5. Tunajší súd požiadal Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, o prešetrenie pomerov maloletého dieťaťa, a z obsahu správy zistil že, matka sa presťahovala do Košíc z dôvodu zamestnania kde býva a pracuje ako pomocná sila v kuchyni. Matka uviedla, že maloletá študuje na strednej škole v D. a od septembra 2024 býva u svojho otca v Prešove s jej súhlasom. Maloletá si od matky vzala aj všetky veci. Medzi matkou a dcérou došlo k výmene názorov a to aj formou škaredých slov. Potom sa matka snažila kontaktovať s maloletou telefonický alebo sms, ale maloletá nereagovala. Naposledy jej maloletá napísala, že chce ostať u otca a aby jej vôľu rešpektovala. Ako problém matka mala zato, že otec dieťaťa dovolí maloletej viac ako ona, ako príklad uviedla, že si maloletá chcela nechať spraviť tetovanie s čím ona nesúhlasila no napriek tomu, sa maloletá nechala tetovať, keďže s tým otec súhlasil. Matka rešpektuje prianie dcéry bývať u otca ale nesúhlasí, aby zabezpečoval dieťaťu starostlivosť výlučne otec. Otec uviedol, že dcéra od začiatku školského roka býva u neho so súhlasom matky. U matky bola dňa 15.09.2024, kedy si od nej vzala svoje veci. Dieťa prišlo od matky veľmi rozrušené a sťažovalo si na matku. Na základe toho dňa 16.9.2024 navštívil s dcérou oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVR Prešov. Otec uviedol, že dcéra nechce chodiť k matke, nakoľko sa jej správanie matky nepáči, matka jej stále niečo vyčíta, navzájom si nerozumejú. Dieťa matke neodpovedá na SMS-správy ani na telefonický kontakt. Otec uviedol, že s dcérou a partnerkou bývajú v 3-izbovom nájomnom byte, kde má dcéra vlastnú izbu. Dieťa je spokojné, má dobrý vzťah aj s jeho partnerkou. Saskia študuje na Škole umeleckého priemyslu v Prešove. V škole dosahuje dobré študijné výsledky. Otec uviedol, že včera 13.10.2024 bol s dcérou pre zvyšok vecí u matky v Košiciach. Nebol s maloletou v domácnosti matky, čakal ju pred bytovkou. Stretnutie s matkou prebehlo nekonfliktne, dieťa bolo kľudné. Otec v závere uviedol, že sa bojí o duševné zdravie svojej dcéry, ktoré negatívne ovplyvňuje správanie matky k dieťaťu a preto sa rozhodol podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia. 6. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že matka je zamestnaná v Spoločnosti R&M Košice s.r.o. od 5.8.2024 s vymeriavacím základom za obdobie 08/2024 vo výške 200 eur (úhrn poistného 18,80 eur), 09/2024 vo výške 760 eur (úhrn poistného 71,44 eur). V súčasnosti matka poberá invalidný dôchodok vo výške 272,60 eur. 7. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že otec je zamestnaný v I., A. A. A. vymeriavacím základom za obdobie 10/2023 vo výške 700 eur (úhrn poistného 65,80 eur), 11/2023 vo výške 700 eur (úhrn poistného 65,86 eur), 12/2023 vo výške 694,31 eur (úhrn poistného 65,25 eur), 01/2024 vo výške 759,49 eur (úhrn poistného 71,37 eur), 02/2024 vo výške 748,80 eur (úhrn poistného 70,37 eur), 03/2024 vo výške 748,80 eur (úhrn poistného 70,37 eur), 04/2024 vo výške 750,66 eur (úhrn poistného 70,53 eur), 05/2024 vo výške 756,45 eur (úhrn poistného 71,09 eur), 06/2024 vo výške 739,01 eur (úhrn poistného 69,46 eur), 07/2024 vo výške 759,64 eur (úhrn poistného 71,38 eur), 08/2024 vo výške 754,81 eur (úhrn poistného 70,93 eur), 09/2024 vo výške 747,66 eur (úhrn poistného 70,25 eur). 8. Zo súdneho spisu Okresného súdu Prešov, vyplynulo, že súd rozsudkom pod sp. XXX/XXX/XXXXXX, zo dňa 4.11.2009 rozhodol, že: Zveril mal. A. B., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok. Otec je povinný prispievať na výživu mal. A. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa, podľa osobitného zákona (toho času 25,35 EUR mesačne), ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.6.2009, opakovane do budúcna. Dlžné výživného za obdobie od 1.6.2009 do 1.11.2009 pre mal. A. vo výške 42,89 EUR povoľuje súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 5,- EUR, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, až úplného vyrovnania dlhu.
V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 9. Zo súdneho spisu Okresného súdu Prešov, vyplynulo, že súd rozsudkom pod sp. XXX/XXX/XXXXXX, zo dňa 5.2.2014 rozhodol, že schválil rodičovskú dohodu v znení: Upravuje stretávanie otca s mal. A. B., nar. X.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.30. hod. s tým, že otec si maloletú prevezme v predškolskom zariadení, prípade v školskom zariadení a po uplynutí doby ju odovzdá matke v bydlisku matky. Počas letných prázdnin je oprávnený stretávať sa s mal. A. prvý júlový týždeň od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 16.30 hod. a prvý augustový týždeň od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 16.30 hod. Matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho pred svojím bytom, kde je otec povinný po uplynutí doby vrátiť dieťa matke. Počas Vianoc je otec oprávnený stretávať sa 25.12 od 10.00 hod. do 16.30 hod. Matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho pred svojím bytom, kde je otec povinný po uplynutí doby vrátiť dieťa matke. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk z vážnych dôvodov nemôže byť zrealizovaný, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr deň pred začatím styku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 12. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa § 329 o ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 15. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 16. Podľa čl. 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. 17. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. 18. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Ohľadom úpravy rodičovský práv a povinnosti bolo rozhodnuté rozsudkami Okresného súdu Prešov, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol povinný prispievať na výživu maloletej a taktiež bol upravený styk otca s dieťaťom. V súčasnosti maloletá navštevuje strednú školu v Prešove a od septembra 2024 býva u otca v D., ktorý jej zabezpečuje osobnú starostlivosť. Taktiež bolo zistené, že matka maloletej súhlasí, aby bolo dieťa v starostlivosti otca. Matka v súčasnosti býva v Košiciach, kde je zamestnaná s príjmom 760 eur brutto a taktiež poberá invalidný dôchodok vo výške 272,60 eur. Otec je zamestnaný s pravidelným mesačným príjmom cca 750 eur brutto. K styku matky s dieťaťom nedochádza z dôvodu zlých vzťahov medzi nimi. Matka rešpektuje prianie dcéry, aby bola v starostlivosti otca, pričom sa chce podieľať na jej starostlivosti v budúcnosti. 20. Neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367 CMP je osobitným druhom neodkladného opatrenia, ktoré sa aplikuje na všetky prípady, v ktorých je potrebné odovzdať dieťa do starostlivosti toho, koho súd označí, pričom môže ísť tak o fyzickú, ako aj o právnickú osobu. Potrebu odovzdania je pritom potrebné posudzovať vzhľadom na záujem dieťaťa, ktorý je vždy prioritný. 21. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň však, čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Znamená to potom, že pokiaľ by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže. 22. Keďže neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti za predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne, súd skúmal aj záujem maloletej na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý bude daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem maloletej bude narušený alebo ohrozený v prípade absencie bezodkladnej úpravy jej pomerov. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie aj preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. 23. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je rýchla (bezodkladná) a účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci, pritom nepredstavuje samo osebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná a ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a listinách predložených navrhovateľom, prípadne inými účastníkmi konania. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade nevyhnutná bezodkladná ingerencia do pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd posudzuje nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia z hľadiska záujmov maloletého dieťaťa, ktoré však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami navrhovateľa o realizácii práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. 24. Súd zdôrazňuje zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy mal. A. (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), v ktorej záujme rozhodne nie je obmedzovanie, či sťažovanie kontaktu so žiadnym z jeho rodičov. Konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech ich mal. dieťaťa, a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletú, no predovšetkým na jej rodičov, aby nadradili záujmy a prospech ich mal. dieťaťa nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi mal. dieťaťa. 25. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods. 4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na § 30 ods. 1, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. 26. Je potrebné si uvedomiť, že výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. F., ktorý s dieťaťom trvale nežije musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 618/05). 27. Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného a z predložených listín a zo správy Úradu vyvodzuje záver, že je nevyhnutné upraviť pomery v rodine reflektujúc na zmenu pomerov v rodine a poukazujúc na záujem maloletého dieťa. Preto vyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletého dieťaťa dočasne do jeho osobnej starostlivosti. Podľa dostupných informácii uvádzaných navrhovateľom a zisteným šetrením bolo preukázané, že maloletá v súčasnosti býva v spoločnej domácnosti s otcom, kde má presťahované všetky svoje veci a má tam vytvorené vhodné podmienky pre svoj rozvoj a otec zabezpečuje všetky potreby dieťaťa. Je dôležité poznamenať, že matka je s prianím dcéry s stotožnená a nebráni jej v pobyte u otca. 28. Otec sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenie domáhala aj určením vyživovacej povinnosti zo strany matky. 29. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 30. Podľa 62 ods. 3 Zákona o rodine, Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 31. Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 33. Za súčasného stavu, faktickú osobnú starostlivosť o maloletú v plnej miere zabezpečuje otec, a je len zákonne a spoločensky správne, aby sa na úhrade odôvodnených potrieb podieľala aj matka. Prvoradý je totižto najlepší záujem mal. dieťaťa na uspokojovaní jeho vlastných potrieb, ktoré by za nepriaznivej príjmovej situácie matky mohli byť ohrozené. Z uvedeného dôvodu súd usudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ktorú možno dosiahnuť nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd určí vyživovaciu povinnosť matky k maloletej. 34. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. Z obsahu podania
navrhovateľa vo vzťahu k určení vyživovacej povinnosti súd usúdil, že ide určenie vyživovacej povinnosti podľa ust. § 366 CMP v spojení s ust. §28 a ust. § 65 zákona o rodine, a tak pri rozhodovaní aj postupoval. Keďže nebolo možné pre krátkosť času posúdiť a ustáliť príjem matky, jej náklady, ako aj náklady otca na dieťa, bolo namieste citlivo zvážiť účelnosť a opodstatnenosť výšky výživného. Vychádzajúc z predmetu konania a sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa je potrebné konštatovať, že je namieste nariadiť matke maloletej platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktorú súd ustálil vo výške 30% zo sumy životného minima na každé neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine (toho času 37,53 eur). Súd má zato, že takto určené výživné zabezpečí pokrytie nevyhnutných nákladov maloletej v súčasnosti. Pri rozhodnutí súd hľadel na skutočnosť, že dieťa je v starostlivosti otca, čiže mu reálne vznikajú so starostlivosťou náklady, pričom pri určení výšky sa opieral len na zistený príjem matky, ktorý vyplynul z lustrácie v sociálnej poisťovni a nebolo možné v danom štádiu konania objektívne zhodnotiť jej majetkové pomery. V rámci týchto zistení je preukázané, že matka je zamestnaná s pravidelným príjmom, a poberá aj invalidný dôchodok, z ktorého je spôsobilá hradiť určené výživné v nevyhnutnej miere. 35. Súd svojim rozhodnutím dočasne zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 4.11.2009, č. k. XXX/XXX/XXXX-XX B. výroku I., II. vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A.. 36. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. 37. Podľa § 31 ods. 3 Zákona o rodine, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. 38. Vzhľadom vyššie uvedené súd ustanovil maloletej A. za kolízneho opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Poprad, na úkony spojené s konaním o nariadení neodkladného opatrenia. 39. Z dôvodu, že nariadeným neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov súd uložil navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní návrh vo veci samej. V prípade, že navrhovateľ nepodá návrh vo veci samej v lehote, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, pričom neodkladné opatrenie je opatrením dočasným a neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v prípade podaného návrhu vo veci samej. 40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Z uvedeného vyplýva, že účastníci si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (napr. súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia a pod.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/ v spojení s § 59 ods. 1 CMP). V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 CMP) Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (§ 332 ods. 1 CSP)