Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 17P/47/2024 7824200096 06. 06. 2024 JUDr. Juraj Komár ECLI:SK:OSSN:2024:7824200096.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka C. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, t.č. bytom F. G. E., H. X, právne zast. AK Senior ConsultantsBraxator s.r.o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. A., I. XXX/XX, práv. zast. JUDr. Hedvigou Gallovou, so sídlom Bratislava - Rača, Račianská 66, v konaní o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia a protinávrhu matky na rozšírenie styku, takto rozhodol: I. Návrh otca na zmenu výchovného prostredia u mal. A. B., nar. XX.X.XXXX zamieta. II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. každý prvý týždeň v kalendárnom mesiaci od štvrtku v čase od 15.00 hod., kedy si ho prevezme v materskej škole, ktorú maloletý navštevuje resp. v mieste bydliska matky, do nasledujúceho pondelka do 8.00 hod., kedy ho odovzdá do materskej školy, ktorú maloletý navštevuje resp. v mieste bydliska matky a každý druhý týždeň v kalendárnom mesiaci od štvrtku v čase od 15.00 hod., kedy si ho prevezme v materskej škole, ktorú maloletý navštevuje resp. v mieste bydliska matky, do nedele do 18.00 hod., kedy ho odovzdá matke v mieste bydliska matky. Matka je povinná na styk dieťa s otcom pripraviť. III. Režim úpravy styku otca s mal. A. počas sviatkov a prázdnin, ktorý sa bude realizovať každý kalendárny rok takto: Otec oprávnený stýkať sa s mal. A. v dňoch od 1.7. do 15.7. a od 1.8. do 15.8., tak, že otec si dieťa vyzdvihne v stanovený deň ako začiatok styku v čase o 9.00 hod v mieste bydliska matky a v stanovený deň ako koniec styku v čase o 19.00 hod. maloleté dieťa otec odovzdá matke v mieste jej bydliska. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. každý neparný kalendárny rok odo dňa 23.12. do 30.12. a to tak, že otec si mal. dieťa dňa 23.12. v čase o 9:00 hod prevezme pred bydliskom matky a matka v stanovený čas a na stanovenom mieste mal. dieťa riadne pripravené na styk s otcom tomuto odovzdá a následne ho otec dňa 30.12. v čase o 18:00 hod. matke v jej mieste bydliska odovzdá. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. každý párny kalendárny rok odo dňa 30.12. do 6.1. nasledujúceho roka a to tak, že otec si mal. dieťa dňa 30.12. v čase 9:00 hod stanovený čas prevezme pred bydliskom matky a matka v stanovený čas a na stanovenom mieste mal. dieťa riadne pripravené na styk s otcom tomuto odovzdá a následne ho otec dňa 6.1. nasledujúceho roka v čase o 19:00 hod. matke v jej mieste bydliska odovzdá. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. počas jarných prázdnin, a to prvé dni prázdnin, pričom v čase od 09:00 hod. prvého dňa prázdnin si otec maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky a v čase 19:00 hod. štvrtého dňa prázdnin otec maloletého odovzdá matke v mieste bydliska matky.
Otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. v nepárnom kalendárnom roku počas Veľkonočných sviatkov od stredy pred Veľkonočným štvrtkom od 17:00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 17:00 hod. a to tak, že otec si dieťa vyzdvihne v stanovený deň a čas v mieste bydliska matky a v stanovený deň a čas ako koniec styku maloleté dieťa otec odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná na styk dieťa s otcom pripraviť. IV. Mení rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12P/160/2021 - 77 zo dňa 25.11.2022 v časti úpravy styku otca s maloletým A. B., nar. XX.X.XXXX. V. Konanie o návrhu otca o vyplácaní daňového bonusu a prídavkov na dieťa zastavuje. VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 12.1.2024 bol Okresnému súdu Rožňava doručený návrh navrhovateľa (ďalej aj ako otec), ktorým sa domáhal zmeny výchovného prostredia u mal. A.. Okrem určenia striedavej osobnej starostlivosti, žiadal, aby súd rozhodol o poberaní prídavkov na dieťa, daňového bonusu, výživné aby sa neurčilo a o bydlisku maloletého. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že rozsudkom Okresného súdu Rožňava pod sp. zn. 12P/160/2021 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, s tým, že bol upravený styk otca s dieťaťom a otec bol zaviazaný hradiť výživné vo výške 275 eur mesačne. Keďže otec v súčasnosti zmenil svoje zamestnanie a 2 týždne v mesiaci má voľno chce tento čas tráviť so svojim synom. Otec má vytvorené všetky podmienky, aby zabezpečil plnohodnotnú starostlivosť o dieťa v rámci ním navrhovanej striedavej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch. Poukázal nato, že maloletý aj v súčasnosti u otca prespáva a otec v rámci určenia styku sa riadne o dieťa stará. Z týchto dôvodov otec bol toho názoru, že sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky dôležité pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. 2. Súd vykonaným dokazovaním v priebehu pojednávania zistil nasledujúci skutkový stav: 3. Otec na pojednávaní zotrval na svojom návrhu. Ďalej uviedol, že styk prebiehal nad rámec rozsudku a až 3 týždne pred pojednávaním sa to zmenilo. Matka od otca požadovala, aby dieťa vozil denne do škôlky v Spišskej Novej Vsi, ak ho chcel mať týždeň u seba. Tvrdenia matky ohľadom agresivity dieťaťa, zlého režimu sú len výmysly matky. Otec poukázal nato, že maloletý má u neho pravidelný režim, naučil ho spať pri malej led lampe, aby sa nebál. Keď je u otca na matku sa neopýta, má vrúcny vzťah s otcom, babkou. Je toho názoru, že matka dieťa ovplyvňuje, má majetnícke sklony, lebo považuje dieťa za svoju bábiku. Dieťaťu prispôsobil celú detskú izbu, má pre neho zabezpečené riadne bývanie, stravu a pod. Keďže odmietol voziť dieťa do materskej škôlky v Spišskej Novej Vsi, bol sa dotazovať v materskej škôlke na voľné miesta, pričom dokladoval potvrdenie, že v prípade záujmu vedia dieťa umiestniť do materskej škôlky v H. A., kde sa má striedavá starostlivosť realizovať. Maloletý bol u otca na Vianoce až do Nového roka a potom od 9.2.2024 boli spolu týždeň, neskôr ešte raz týždeň, následne prešli 3 týždne a stal sa ten zlom, kedy matka dala podmienky, že môže byť s otcom, ale aby dieťa každý deň cestovalo denne do škôlky. K príjmu uviedol, že poberá 1500 eur mes. v čistom, v Bratislave a H. A. platí dve domácnosti. Cestovné náklady Bratislava a H. A., mobil 100 eur, výživné 275 eur, splátka úveru 960 eur- 3 úvery v jednom, spotrebný úver na auto, 624.07 eur, žije z úspor, čo našetril. 4. Matka na pojednávaní zotrvala na svojom písomnom vyjadrení. Okrem iného uviedla, že nikdy nebránila styku otca s dieťaťom, vie že maloletý potrebuje otca, majú spolu vrúcny vzťah a majú sa radi. Spočiatku uskutočňovali aj videohovor s otcom, ale nastali problémy v tom, že maloletý bol po hovore umrnčaný, uplakaný, lebo chcel byť s otcom a nechápal, že to nie je možné, z týchto dôvodov prestala vykonávať videohovor. V súčasnosti už to chápe, že keď telefonujú nemôže byť s otcom. Pred mesiacom uskutočnila opätovne video hovor a maloletý to zvládol bez problémov. Ďalej ako dôvod zmeny správania maloletého videla v samoobslužných činnostiach po príchode od otca. Spočíva v tom, že keď ho požiadala, aby sa prezliekol, obliekol tak to odmieta robiť, keďže podľa tvrdení matky tieto činnosti robí počas starostlivosti otec. Podobné to je aj pri kŕmení, kedy jej maloletý odpovedá, aby ho kŕmila. Zmeny správania si podľa matky všimli aj učiteľky v materskej škôlke, kedy pri základných činnostiach ako je
obúvanie, obliekanie začne plakať alebo kričať. Zmeny správania riešila aj so špecialistom, kde začala chodiť v januári 2023, aby dieťaťu aj matke poradila ako zvládať jeho stavy. Matka je toho názoru, že otec nechce voziť dieťa do škôlky v Spišskej Novej Vsi, nie z dôvodu dlhého času stráveného presunom, ale nechce zaťažovať seba. Nevie si predstaviť ako si bude maloletý zvykať na dva výchovné postupy v dvoch škôlkach a ako to bude zvládať. Maloletý je podľa matky veľmi citlivé, empatické dieťa, čo sa týka výchovných metód, je to jediné, že má vyvinuté sociálne cítenie, dokáže povedať ďakujem, prepáč, prosím, ak náhodou buchne omylom do niekoho, objíme ho, je adaptabilný. Ohľadom komunikácie s otcom uviedla, že zmeny vo výchove otec s matkou neprebral, otec sa nič neopýtal, nedá vedieť, že berie dieťa do Bratislavy, na akej adrese sa nachádza. 5. Z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané počas pojednávania vyplýva nasledovné: 6. Z rodného listu (čl. 119) vyplynulo, že matka a otec sú rodičmi maloletého A.. 7. Z rodného listu (čl. 118) vyplynulo, že matka má ďalšie maloletého dieťa z iného vzťahu. 8. Zo spisu Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 12P/160/2021 vyplynulo, že súd rozsudkom pod sp. zn. 12P/160/2021 zo dňa 25.11.2022 rozhodol takto: I. Manželstvo účastníkov C. C. B., J. D., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Rožňava, vo zväzku č. XX, ročník XXXX, na strane číslo XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza. II. Schvaľuje rodičovskú dohodu u úprave rodičovských práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode nasledovne: o výkone ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode v tomto znení: Mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. A. sumou 275,00 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Otec je oprávnený stýkať sa s mal. A. v čase otcovho pracovného voľna, t.j. každý piaty týždeň v dňoch nedeľa, utorok, štvrtok a sobota, každý z týchto dní v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod., dňa 25.12.2021 v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod. a 26.12.2021 v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod. a v čase letnej dovolenky otca v trvaní dvoch týždňov každý druhý deň v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme od matky a odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a dieťa otcovi odovzdať. I. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 9. Zo spisu Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 8P/58/2022 vyplynulo, že otec sa domáhal rozšírenia styku s maloletým. Predmetné konanie súd zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu, nakoľko sa rodičia dohodli na rozšírení styku. 10. Zo spisu Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 8P/26/2022 vyplynulo, že stará matka sa domáhala styku s maloletým. Predmetné konanie súd zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu, nakoľko sa matka so starou matkou dohodli mimosúdne na určení styku s dieťaťom. 11. Uznesením Okresného súdu Rožňava pod sp. zn. 12P/7/2024-66 zo dňa 19.2.2024, došlo k preneseniu príslušnosti Okresného súdu Rožňava na Okresný súd Spišská Nová Ves. 12. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 17P/47/2024-88 zo dňa 20.3.2024 súd ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves. 13. Z písomného vyjadrenia matky (čl. 104) vyplynulo, že s návrhom otca nesúhlasí, nakoľko zmena výchovného prostredia nie je v záujme dieťaťa. Okrem iného poukázala nato, že rozsudkom bol maloletý
zverený do jej osobnej starostlivosti a bol nastavený styk otca s dieťaťom. Tento styk prebiehal počas pracovného voľna otca vo vymedzenom čase, pričom prevažnú časť v mesiaci sa o maloletého starala výlučne matka. Následne s otcom uzavrela mimosúdnu dohodu u úprave styku, pričom v čase spísania tejto dohody obaja bývali na rovnakej adrese a ani jeden rodič v tom čase neuvažovali o striedavej osobnej starostlivosti. Od kedy otec zmenil povolanie, prestal pracovať na turnusy a zamestnal sa v Bratislave prebiehal styk posledný polrok tak, že maloletý bol 3 týždne u matky a 1 celý týždeň u otca. Od tohto momentu sa začali prejavovať zmeny v správaní maloletého, tým že odmietal jesť, bál sa tmy, lebo otec naučil dieťa zaspávať pri lampe, narušil mu spánok, začal byť agresívny voči matke, bil ju keď od neho žiadala splnenie si povinností. Zmeny v správaní si všimli aj učiteľky v materskej škôlke, nakoľko sa nechcel obliekať, rozplakal sa pri zadaní pokynov. Matka je toho názoru, že dieťa malo stabilný režim v spánku, chodení do škôlky, umývaní, jedení. Naproti tomu otec má dieťa rozmaznávať, nechodí do škôlky, organizuje mu výlety, otec ho oblieka, umýva, kupuje si ho sladkosťami a nepodporuje ho v zlepšovaní samoobslužných činnostiach napriek opakovaným žiadostiam matky, aby výchovné postupy boli rovnaké. Podľa názoru matky výchova oboch rodičov nie je rozdielna ale priam ide o kontrarodičovstvo v tom, že otec robí presný opak toho čo robí matka pri výchove, a takýto spôsob rozdielnej výchovy má nepriaznivý vplyv na maloletého. Matka poukázala nato, že sa pokúšala o inú formu starostlivosti o maloletého a žiadala od otca, aby začal dieťa riadne vychovávať a aby ho vozil pravidelne do škôlky v Spišskej Novej Vsi. Otec mal približne rovnakú vzdialenosť z H. A. do škôlky ako matka z E.. Túto možnosť otec odmietol. Matka nebráni v stretávaní maloletého s otcom, taktiež realizujú videohovor vždy keď otec maloletému chýba, ale je presvedčená, že navrhovaná forma starostlivosti otcom je momentálne nerealizovateľná. Taktiež uviedla, že je matkou ďalšieho dieťaťa, ktorý trpí ťažkými zdravotnými problémami a je umiestnený počas týždňa v domove sociálnych služieb v C.. Víkendy trávi striedavo u matky a svojho otca, pričom aj toto bol dôvod prečo sa matka presťahoval do F. G. E., ktorá jej jednak ponúkla pracovné príležitosti a jednak je bližšie k druhému synovi. K príjmom a výdavkom uviedla, že v súčasnosti je zamestnaná v spoločnosti G. K. F., mesačne cca 900 eur, poberá prídavky na deti 120 eur, kompenzáciu za ŤZP vo výške 69,87 eur, výživné na mal. A. 275 eur, a na druhé dieťa 200 eur. Je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v obci E., ktorý sa v súčasnosti snaží predať a obstarať si nehnuteľnosť v Spišskej Novej Vsi. Ako výdavky uviedla: hypotekárny úver 428,78 eur, spotrebný úver 189,77 eur, poplatky plyn 185 eur, elektrina 100 eur, voda 34 eur, internet, TV spolu 27 eur, výdavky na maloletého A. poplatky v predškolskom zariadení 25 eur mesačne, strava v škôlke cca 40 eur/mesiac podľa dní, strava 150 eur, oblečenie 40 eur, obuv 25 eur, drogéria 5 eur, lieky, vitamíny 10 eur, hračky, knihy, výlety 25 eur, PHM 200 eur. V závere svojho vyjadrenia navrhla rozšíriť styk otca s maloletým: v párnom kalendárom roku počas jarných prázdnin od piatku predchádzajúceho týmto prázdninám stanovených vyhláškou MŠ SR od 17:00 hod. do posledného dňa týchto prázdnin do 17:00 hod., v nepárnom kalendárnom roku počas Veľkonočných sviatkov od stredy pred Veľkonočným štvrtkom od 17:00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 17:00 hod.; počas letných prázdnin každoročne prvý júlový týždeň od 30.06. od 17:00 hod. do 07.07. do 17:00 hod. a od 01.08. od 17:00 hod. do 08.08. do 17:00 hod.; počas zimných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od posledného dňa vyučovania stanovených vyhláškou MŠ SR od 17:00 hod. do 30.12 do 17:00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 30.12. od 17:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17:00 hod.. 14. Z obsahu správy kolízneho opatrovníka (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, čl. 59), ktorým vykonal šetrenie pomerov v rodine vyplynulo, že otec si predstavoval striedavú starostlivosť v rozsahu dvoch týždňov s tým, že počas jeho starostlivosti zabezpečí, aby maloletý navštevoval počas týchto dní materskú škôlku v H. A.. V H. A., kde sa otec zdržiava počas starostlivosti o syna, má zabezpečené všetky potreby v jeho domácnosti, kde má zriadenú aj samostatnú detskú izbu. Realizácia styku medzi otcom a maloletým prebieha bezproblémovo až na videohovory, ktoré mu matka prestala umožňovať. K majetkovým pomerom bolo zistené, že otec je zamestnaný ako školník v Bratislave, s pracovným časom 20. hod týždenne v rozsahu 2 týždňov v mesiaci s čistým príjmom cca 1490 eur. Jeho výdavky sú náklady na bývanie (dve domácnosti) spolu 230 eur, cestovné 250 eur, telefón 100 eur, výživné 275 eur, úvery 960 eur, strava, hygiena, ošatenie. Matka sa počas šetrenia vyjadrila, že nesúhlasí s návrhom otca z dôvodu, že maloletý navštevuje materskú škôlku, kde sa dobre adaptoval. Zmena výchovno – vzdelávacieho procesu v dvoch škôlkach nebude prínosné. Poukázala na to, že je ochotná sa s otcom dohodnúť na rozšírení styku s dieťaťom. V súčasnosti matka býva v F. G. E. u svojho priateľa. Pracuje ako SZČO s čistým mesačným príjmom cca 1000 eur. Jej náklady sú úver 430 eur, spotrebný úver 189 eur, inkaso rodinný dom 350 eur, cestovné 250 eur, materská škôlka 65 eur, náklady na ďalšie dieťa 350 eur. Matka sa stará o ďalšie svoje maloleté dieťa, ktoré je v DSS Michalovce, z dôvodu jeho zdravotného stavu, v domácnosti trávia čas každý druhý víkend, kedy ho ma v starostlivosti.
15. Z obsahu správy kolízneho opatrovníka (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, čl. 96) vyplynulo, že matka s podaným návrhom otca nesúhlasí, chce aby dieťa navštevovalo len jednu škôlku a to pravidelne. Začala navštevovať Občianske združenie bez rozdielu v Spišskej Novej Vsi za účelom zvládania psychických prejavov u maloletého. Chcela by sa s otcom dieťaťa dohodnúť na stretávaní, nechce brániť v styku otca s dieťaťom. Maloletý navštevuje materskú škôlku v Spišskej Novej Vsi, je zdravý, dispenzarizovaný v NZZ v Dobšinej. Pracuje ako SZČO s čistým mesačným príjmom cca 1000 eur. Poberá rodinné prídavky 120 eur na dve maloleté deti, kompenzačný príspevok 60 eur, výživné 275 eur na mal. Petra a 150 eur na ďalšie maloleté dieťa. Jej náklady sú úver 430 eur, spotrebný úver 189 eur, inkaso rodinný dom 350 eur, cestovné 250 eur, materská škôlka 65 eur, náklady na ďalšie dieťa 350 eur. Je vlastníčkou rodinného domu vo E., v súčasnosti býva u svojho priateľa v Spišskej Novej Vsi. Matka sa stará o ďalšie svoje maloleté dieťa, ktoré je v DSS Michalovce, z dôvodu jeho zdravotného stavu, v domácnosti trávia čas každý druhý víkend, kedy ho má v starostlivosti. 16. Zo šetrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava (čl. 97) vyplynulo, že otec na podanom návrhu trvá v plnom rozsahu, pričom jeho predstava o striedavej osobnej starostlivosti spočíva v tom, že mal. synovi by zabezpečil dochádzku do inej materskej školy v mieste trvalého bydliska otca, prípadne materskú školu v Bratislave, ktorá je v blízkosti pobytu otca, kde sa aktuálne zdržiava počas pracovného pomeru. Otec chce pre syna len to najlepšie a vzhľadom na jeho nástup do materskej školy v F. G. E. mimo trvalého bydliska otca, pripustil aj možnosť na rozšírenie styku s maloletým na základe dohody rodičov. Ak by súd rozhodol len o rozšírení styku, žiadal o zníženie výživného zo sumy 275 eur na sumu 250 eur mesačne s prihliadnutím na dobu starostlivosti. Styk so synom sa realizuje bez problémov a na základe dohody, až na video hovory, ktoré podľa vyjadrenia otca nie sú umožnené zo strany matky. Otec ja zamestnaný ako školník v Detských jasliach E. E., I. X/X E. L.. Otec sa počas starostlivosti o syna zdržiava na adrese H. A., I. XXX. Domácnosť otca spĺňa všetky podmienky na zdravý psychický, fyzický vývoj a rast dieťaťa. Počas práce býva u priateľky v Bratislave, kde občas chodí aj so synom. Maloletý od septembra 2023 navštevuje Materskú školu, F. X, E. F. G. E.. Jeho adaptácia prebehla bez komplikácii, je zdravý. 17. Na čl. 162 – 181 súd eviduje fotografie komunikácie medzi rodičmi o priebehu starostlivosti o maloletého syna, ktorej obsahom sú aj fotografie maloletého počas dňa v starostlivosti toho ktorého rodiča. 18. Z potvrdenia o výške provízií z čl. 182 vyplynulo, že za obdobie od 01/2024-05/2024 bola matke vyplatená celková suma provízií vo výške 5155,39 eur. 19. Zo správy Materskej školy na Ulici 9. mája 511/20 v H. A. o potvrdení účasti vyplynulo, že otec sa s maloletým synom dňa 29.4.2024 zúčastnil dňa otvorených dverí počas zápisu detí, pričom maloletý sa pri návšteve aktívne zapájal do hier, vzdelávacích aktivít a nadväzoval kontakty s rovesníkmi. 20. Zo správy Materskej školy o charakteristike dieťaťa vyplynulo, že maloletý od 7.9.2023 navštevuje materskú školu. Adaptácia dieťaťa na nové prostredie a kolektív bola bezproblémová, veľmi rýchlo si zvykol na nové prostredie, kamarátov, učiteľky. V kolektíve je obľúbený, má svojho obľúbeného kamaráta, ale rád sa hrá aj s inými deťmi. Je nekonfliktný, skôr sa podriadi, je milý, usmievavý, priateľský, nevyvoláva konflikty v hre. Dieťa primerane komunikuje s učiteľkami a deťmi, má správnu výslovnosť a gramatickú správnosť. Už z domu mal upevnené kultúrno spoločenské, hygienické a sebaobslužné návyky. Obľubuje konštruktívne hry, ale postupne vyhľadáva aj logické hry. Aktuálna vývinová úroveň dieťaťa je na úrovni primeranej veku. Je samostatný, vie ovládať svoje správanie, podriadiť sa spoločnej hre a činnosti. Dieťa chodí do škôlky vždy čisté a upravené. Matka dieťaťa si zodpovedne plní povinnosti voči MŠ. Včas má uhradené poplatky, dodržiava Školský poriadok MŠ, neustále sa informuje o dieťa, o jeho správaní a pokrokoch vo výchovno - vzdelávacom procese, zaujíma sa o dianie a aktivitách svojho syna. Otec dieťaťa je s učiteľkami skôr v telefonickom kontakte /vzdialený niekoľko kilometrov od MŠ/. Zaujíma sa o syna, o jeho správanie a aktivitách. Asi päťkrát bol pre syna v MŠ po dohovore s matkou a informovaní učiteliek o tejto skutočnosti. 21. Súd zamietol na pojednávaní návrh matky na preukázanie rozpisu pracovného času otca a či tento stále pracuje ako šofér kamiónu. Uvedené návrhy na ďalšie vykonanie dôkazov neboli relevantné pre
rozhodnutie vo veci samej, ich vykonanie súd považoval za nadbytočné, pričom predmetné skutočnosti mal súd dostatočne preukázané. 22. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 23. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane 24. Podľa § 24 ods. 3 ZoR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 25. Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 26. Podľa § 28 ods. 1 ZoR, Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c)správa majetku maloletého dieťaťa. 27. Podľa § 28 ods. 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 28. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania. 29. Podľa § 43 ZoR, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 30. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať na článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny
záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi ani vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorgulu versus Nemecko), resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (Hansenová versus Turecko). 31. Podľa článku 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 32. Podľa článku 6 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú, že každé dieťa má prirodzené právo na život. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa. 33. Podľa článku 9 bod. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. 34. Podľa článku 12 bod. 1 Dohovoru o právach dieťaťa , štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. 35. Podľa článku 12 bod. 2 Dohovoru o právach dieťaťa , za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. 36. Podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. 37. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. 38. V predmetnej veci bolo potrebné chrániť najlepší záujem mal. A. za pomoci kritérií vymedzených v čl. 5 Zákona o rodine a taktiež v prípade potenciálneho oddelenia dieťaťa od jeho rodiča je nevyhnutné posúdiť a určiť najlepší záujem dieťaťa (čl. 9, 18 a 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Dohovor chráni právo dieťaťa na rodinný život. Dieťa oddelené od rodiča má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom (čl. 9 ods. 3). 39. Dieťa má podľa Dohovoru o právach dieťaťa právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. V zmysle ust. § 28 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, majú obaja rodičia rovnaké práva a povinnosti vo vzťahu k dieťaťu a žiaden rodič nemôže na základe svojho svojvoľného rozhodnutia brániť v styku s dieťaťom druhému rodičovi. Ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine zdôrazňuje dôležitosť kooperácie rodičov maloletého dieťaťa a dôležitosť prítomnosti oboch rodičov pri výchove ich dieťaťa, ak o ňu majú obidvaja záujem a ak je dieťaťu na prospech. Súčasťou práv maloletého dieťaťa je aj udržovanie rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Nad záujem maloletého dieťaťa, ale nemožno nadraďovať spôsob fungovania vzťahov jeho rodičov. 40. V prípadoch, ak sú vzťahy medzi rodičmi natoľko narušené, že sa o starostlivosti a styku s maloletými deťmi nevedia dohodnúť, musí autoritatívne rozhodnúť súd. Súd pri svojom rozhodovaní prednostne neprihliada na to, ako si úpravu rodičovských práv a povinností predstavujú rodičia, ale prvoradým je
vždy záujem dieťaťa. Je logické, že vždy aspoň jeden z rodičov nebude s rozhodnutím súdu súhlasiť a bude sa cítiť „ukrivdený“ na svojich rodičovských právach. Dôležité je zdôrazniť, že pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nie je prvoradým cieľom uspokojiť požiadavky rodičov, ale rozhodnúť tak, aby to bolo v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktoré je vo vývine, a všetko, čo na neho dolieha v detstve, ho môže neskôr ovplyvniť, a to už v negatívnom alebo pozitívnom smere. 41. Všeobecne je možné konštatovať, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, potom práve toho z rodičov, ktorý mimo iného uznáva rolu a dôležitosť rodiča druhého v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý je dobrým rodičom. Rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti teda nemá odmietať výchovné pôsobenie druhého rodiča, nemá byť proti nemu a priori negatívne zameraný, pretože to sa môže prenášať aj na dieťa. Opačný (t.j. negatívny) postoj rodiča k druhému rodičovi by sa mohol - nech už priamo či vo svojich dôsledkoch - z veľkej pravdepodobnosti negatívne dotýkať dieťaťa, ak by bola znižovaná či eliminovaná účinnosť výchovného pôsobenia druhého rodiča; to by mohlo negatívne pôsobiť na emocionálnu väzbu dieťaťa k druhému rodičovi. (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 266/10 ze dne 18.08.2010) Z Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva princíp, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, vykonávaných súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Dohovor ďalej ustanovuje, že dieťa má právo udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. 42. Vzhľadom na vykonané dokazovanie pri vyhodnotení dôkazov a tvrdení účastníkov konania, súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi CMP podľa Čl. 10 ods. 1 CMP návrh otca na zmenu výchovného prostredia (zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti) zamietol a rozšíril styk otca v čo najširší možný rozsah rešpektujúc vek dieťaťa, jeho potreby, rozvíjanie citových väzieb s otcom, pričom chránil najlepší záujem maloletého dieťaťa. 43. Vo všeobecnosti k striedavej osobnej starostlivosti treba uviesť, že striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný. Zachovanie takého vzťahu je prvoradým záujmom dieťaťa, ktorý môže byť potlačený len inými vážnejšími záujmami dieťaťa, ktoré prevážia nad týmto záujmom. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča, ktorý sa o dieťa do nariadenia súdu o striedavej osobnej starostlivosti sám staral. Nemožno ani podporovať jej chápanie ako prostriedku na vyhýbanie sa plateniu výživného a ani ako spôsobu riešenia negatívneho postoja preferenčného rodiča k právu stretávania druhého rodiča. Na všetky tieto výchovné problémy je žiaduce hľadať riešenie, ktoré bude najviac v záujme maloletého dieťaťa. Pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti je nevyhnutné mať splnené hmotnoprávne podmienky, a to, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť záujem a nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. 44. Ku kritériám posudzovania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa podľa § 24 ods. 1, 2 zákona o rodine súd uvádza, že striedavá starostlivosť nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Nestačí však zistenie, že jeden z rodičov striedavú starostlivosť nechce pre určité obavy, treba skúmať dôvody pre toto jeho rozhodnutie a tieto vyhodnotiť s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. Ak je to možné súd by mal vypočuť názor maloletého dieťaťa, ak je schopné s ohľadom na svoj vek formulovať svoje názory. Prvoradým predpokladom pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti je, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a cyklicky umiestňované do iného prostredia, že teda obidvaja rodičia žijú aspoň približne v mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp. na ktorom sa rodičia dohodnú. Podobne by sa malo dieťaťu zachovať jeho sociálne prostredie, priatelia, susedia a záujmové aktivity. Treba prihliadať na to, že typickými prípadmi detí, pre ktoré nie je vhodná striedavá starostlivosť, sú deti s abnormalitami sociálneho správania, ktoré vyžadujú stabilitu ich výchovného prostredia alebo prítomnosť konkrétnej osoby, na ktorú sú fixované. Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie sú vhodní na striedavú starostlivosť, sú rodičia, ktorí pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne, vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa, podporujú v dieťati nesprávne návyky a pod. Doba, ktorú trávi dieťa u každého z rodičov, môže byť určená rôzne, závislá je najmä od potrieb dieťaťa, jeho veku, záľub, jeho aktivít. V prípade, ak rodičia žijú neďaleko a je možné zachovať kontinuitu sociálneho prostredia dieťaťa,
osvedčuje sa systém striedania 2-2-3-2-2-3, ktorý umožňuje dieťaťu plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej a poskytuje rodičom v krátkom časovom intervale dvoch týždňov absolútne spravodlivý podiel na osobnej starostlivosti o dieťa. 45. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní je vždy záujem dieťaťa, nemôže stačiť svojvoľné, účelové, nelogické odmietanie striedavej starostlivosti jedným rodičom, pretože takéto správanie je zneužitím práva dieťa vychovávať, ktorého obsahom je aj právo osobnej starostlivosti o dieťa. Medzi dôležité kritériá posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým citové väzby dieťaťa. Zisťovanie citových väzieb dieťaťa pritom môže byť relevantné len v prípade, ak dieťa má zabezpečený pravidelný a pomerne rovnocenný kontakt s oboma rodičmi. Ďalším kritériom posudzovania záujmu maloletého dieťaťa sú jeho vývinové potreby. V súčasnosti už materiálne potreby života väčšine dospelých jedincov umožňujú zabezpečenie každodenných potrieb dieťaťa, ako sú stravovanie, bývanie, zdravotné ošetrenie a pod., preto vývinové potreby treba posudzovať zo širších hľadísk, z perspektívy rozvoja osobnosti dieťaťa, jeho vrodených dispozícií, schopností rodiča ovplyvňovať orientáciu detského myslenia a konania. Vyžaduje sa skúmanie schopností rodiča odovzdávať dieťaťu základné zásady ľudskosti a morálky prejavujúce sa rešpektom k právam iných, úcte k ľudom, záujmu o vzdelanie. Ďalším kritériom posudzovania záujmu maloletého dieťaťa je stabilita budúceho výchovného prostredia, schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. 46. Súd poukazuje aj na to, že v súčasnosti existuje široká zhoda ? a to aj podľa judikatúry medzinárodných súdnych orgánov ? na podporu myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúceho sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania. Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie aj Charta základných práv Európskej únie, v ktorej čl. 24 ods. 2 sa uvádza: „... pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.“ Záujem dieťaťa sa skladá z dvoch častí. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov. Vzhľadom na uvedené platí aj pre rozhodovanie súdov, že prijaté opatrenia musia sledovať najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri rozhodovaní konkrétnej veci týkajúcej sa detí ich najlepší záujem vyplýva okrem iného aj z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 47. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS XXXX/XX - L. 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11). 48. Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom v zmysle premís popísaných vyššie je potrebné zo strany konajúceho súdu zohľadniť predovšetkým tieto kritériá: existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie do starostlivosti sa usilujúcimi osobami, mieru zachovania identity a integrity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby, schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho priaznivý fyzický a psychický vývoj vrátane vzdelávacích, emocionálnych, materiálnych a iných potrieb, a prianie dieťaťa. 49. Pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti musí súd skúmať či sú splnené hmotnoprávne podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne a to: 1. spôsobilosť vychovávať dieťa spoločne, 2. obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť záujem, 3. je v záujem dieťaťa, 4. zaistí potreby dieťaťa, 5. vyhovuje osobnosti dieťaťa, 6. rodiča zabezpečujú stabilitu výchovného prostredia 7. dieťa nebude opakovane vytrhávané zo svojho sociálneho prostredia. V rámci dokazovania súd skúmal naplnenie
hmotnoprávnych podmienok pre zmenu výchovného prostredia resp. či došlo od poslednej úpravy k takým zmenám, ktoré bránia nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti a je na mieste rozhodnúť o zmene výchovného prostredia. 50. Po zistení skutočného stavu veci bolo zistené, že vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky boli naplnené takto: K bodu 1. možno konštatovať, že obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať dieťa, čo potvrdzuje skutočnosť, že maloletý je v pravidelnom kontakte s otcom kde aj prespáva, zo strany otca je o neho riadne postarané, naproti tomu matka zabezpečuje starostlivosť riadne v prevažnej časti mesiaca. K bodu 2.obaja rodičia preukázali záujem o osobnú starostlivosť, jednak tým, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otec tým, že rozsah požadovanej starostlivosti je ekvivalentom osobnej starostlivosti. K bodu 3. keďže rodičia spolu nežijú je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo vychovávané oboma rodičmi v čo najširšom možnom rozsahu, s tým aby bolo zachované právo rodičov na jeho starostlivosť a právo dieťaťa byť vychovávané oboma rodičmi s prihliadnutím na zdravý vývin dieťaťa, citové väzby k rodičom, stabilitu výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove dieťaťa. K bodu 4. bolo preukázané, že potreby maloletého sú zabezpečené, nakoľko napriek miestami zlej komunikácie medzi rodičmi dochádza k nej v takom rozsahu, že maloletý je v kontakte s otcom, realizuje sa styk aj mimo súdom určeného styku, čiže svoje vzťahové problémy rodičia neprenášajú do ich vzťahu s dieťaťom. K bodu 5. vzhľadom na povahu dieťaťa, jeho vek, zdravotný stav a spôsobom akým dochádza k styku (opakovane prespáva u otca aj viacero po sebe nasledujúcich dní) možno konštatovať, že maloletý nemá problémy sa prispôsobiť zmene prostredia. K bodu 6. rodičia nepôsobia svojim vplyvom na maloleté dieťa negatívnym spôsobom, nepodporujú dieťa v nesprávnych návykoch. Zmeny spôsobu výchovy počas starostlivosti u otca resp. u matky nemožno považovať ako negatívny vplyv na dieťa, keďže je logické, že rodičia nebudú mať identické postupy a tieto rozdiely nemožno klasifikovať ako negatívne vplývanie na dieťa zo strany rodičov. K bodu 7. z návrhu otca vyplynulo, že predstava o striedavej starostlivosti sa má realizovať v časovom horizonte 2 týždňov počas, ktorých má maloletý navštevovať dve materské škôlky (Spišská Nová Ves resp. H. A.), teda by dochádzalo k pravidelnému a opakovanému vytrhávaniu dieťaťa z prirodzeného prostredia predškolského zariadenia, ktoré aktuálne navštevuje a bolo by zapájané do iného prostredia. 51. Po zhodnotení hmotnoprávnych podmienok pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti možno konštatovať, že neboli splnené všetky podmienky kumulatívne, keďže neboli splnené dve z vyššie uvedených podmienok. Za prvé bod 3. tento druh starostlivosti nie je v záujme maloletého dieťaťa, keďže zdravý psychický vývoj dieťaťa je nad záujmom rodiča podieľať sa na starostlivosti o dieťa rovnakou mierou a nad právom dieťaťa byť v starostlivosti oboch rodičov a striedanie dvoch materských škôlok v dvojtýždňových intervaloch je spôsobilé vzhľadom na vek dieťaťa negatívne vplývať na jeho zdravý psychický vývoj do budúcna. Za druhé bod 7. dochádzalo by k opakovanému vytrhnutiu dieťaťa z jeho sociálneho a prirodzeného prostredia. Tu je potrebné dodať, že časové úseky striedavej starostlivosti by nemali predstavovať dlhšie cykly ako tri týždne, mesiac, pričom je potrebné prihliadať na vek dieťaťa. V danom prípade vzhľadom na vek dieťaťa a spôsob ako sa ma realizovať striedava starostlivosť, možno považovať za dlhší cyklus aj dvojtýždňový. Striedavá starostlivosť by nemala znamenať striedanie školského resp. predškolského kolektívu, výchovnovzdelávacieho procesu, ale mala by zabezpečiť, že dieťa počas starostlivosti bude navštevovať jedno predškolské resp. školské zariadenie. Dieťa navštevujúce predškolské zariadenie je viac citlivé na kolektív, v ktorom sa pravidelne nachádza a jeho vytrhávanie z tohto kolektívu a zapájanie do iného kolektívu je spôsobilé pre dieťa vytvárať stresujúce situácie, keďže by sa opakovane malo prispôsobovať výchovným postupom ako aj kolektívu. Podstata spočíva v tom, že detí si medzi sebou budujú prirodzené priateľstvá, zdieľajú spoločné zážitky, budujú si medzi sebou dôveru a v prípade dlhšieho a opakovaného vynechávania dieťaťa v kolektívne bez ohľadu nato, či by navštevovalo dve zariadenia, môže zapríčiniť odsúvanie dieťaťa z tohto kolektívu, nemožnosť nadviazať prirodzené priateľstvo, čo môže dieťa až odsunúť na okraj celého kolektívu. O to viac, že v prípade návštevy dvoch zariadení to môže vzniknúť súčasne a dieťa sa tak nebude vedieť zaradiť ani v jednej skupine detí, čo môže mať nepriaznivý psychický vplyv na jeho vývoj. Môže mať pocit, že nebude obľúbené pre svoju osobu, čo môže zapríčiniť nechuť navštevovať predškolské zariadenia a v budúcnosti aj školské. Túto skutočnosť potvrdzuje aj vyjadrenie materskej škôlky, ktorá konštatovala, že dieťa je plne adaptované, má svojho obľúbeného kamaráta, socializuje sa s ostatnými deťmi. Ďalším dôležitým aspektom je aj vytvorenie pravidelného režimu dieťaťa počas plnenia si svojich povinnosti
spojených s návštevou škôlky. Dieťa potrebuje mať nastavený stabilný večerný a nočný režim počas týždňa, čo v konkrétnom prípade by nebolo zachované. 52. Z týchto dôvodov možno jednoznačne konštatovať, že záujem maloletého dieťaťa prevážil nad právom rovnej rodičovskej starostlivosti otca, čím neboli splnené zákonné atribúty na zmenu výchovného prostredia. 53. Je potrebné dodať, že rodinách, ktoré žijú oddelene je potrebné rešpektovať právo na starostlivosť o dieťa u matky, otca ako aj právo dieťaťa na starostlivosť od oboch rodičov. U oboch rodičov bol zistený veľký záujem o výchovu dieťaťa. Vedia zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa, sú u nich vytvorené ako osobnostné tak aj materiálne podmienky na starostlivosť o dieťa. Dieťa má citové väzby ako na otca tak i k matke a takéto väzby je potrebné rozvíjať. O maloletého je postarané, či už je u matky alebo u otca, obaja majú vybudované rodičovské zručnosti a sú spôsobilí vykonávať starostlivosť o dieťa v jeho najlepšom záujme. Napriek tomu, že neboli splnené podmienky na zmenu výchovného prostredia, bolo v záujme upraviť styk otca s maloletým dieťaťom v širšom rozsahu vzhľadom na udržiavanie pravidelného kontaktu otca s maloletým reflektujúc na zmenu životnej situácie otca (zmena pracovnej doby) a jeho úpravou jednak počas bežných dní a jednak počas špecifických dní ako sú sviatky a prázdniny, aby sa predišlo možným konfliktom počas týchto dní. Úprava počas bežných dní reflektuje na pracovnú dobu otca a taktiež na zabezpečenie výchovnovzdelávacie procesu u dieťaťa, ktorý bude zachovaný. Tento rozsah zabezpečí dostatok času otca s dieťaťom na budovanie si vzájomných vzťahov bez toho, aby dieťa bolo vytrhávané zo svojho prirodzeného prostredia, pričom otec počas týchto dní vie zorganizovať ich trávenie rôznymi spôsobmi, ako sú výlety a pod. Určenie času počas sviatkov a prázdnin súd ustálil v takom rozsahu, aby bol sledovaný najlepší záujem dieťaťa, keďže ide o špeciálne dni v roku z dôvodu tradícii, bolo potrebné vyvážiť stretávanie sa s otcom tak, že aj ten bude mať možnosť prežiť sviatky so synom podľa tradícii ním nastavených. K letným prázdninám treba dodať, že súd určil rozsah tak ako otec pracuje, aby mohol z dieťaťom tráviť všetok voľný čas. Súd je toho názoru, že takto nastavený styk medzi otcom a dieťaťom reflektuje na všetky atribúty a zahŕňa v sebe zachovanie a rozvíjanie citových väzieb otca a jeho rodiny s dieťaťom ako aj zabezpečí zdravý vývoj dieťaťa ako po stránke psychickej, zdravotnej tak aj po stránke vychovávacej. 54. Pre úplnosť súd uvádza, že zo skutkového a právneho hľadiska sa vzhľadom na nedôvodnosť návrhu na zmenu výchovného prostredia, stratilo opodstatnenie zaoberať sa príjmovými a majetkovými pomermi rodičov. 55. Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov, ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. 56. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 600/2003 o prídavku na dieťa, ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, príspevok sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Ak nedôjde k písomnej dohode pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, príspevok sa vypláca striedavo počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá osobná starostlivosť. 57. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení jasne vyplýva, že o vyplácaní daňového bonusu a prídavku na dieťa sa majú v prvom rade dohodnúť rodičia, ak k dohode nedôjde, je v zákone jasne uvedené kto bude a v akom poradí a pomere daňový bonus a prídavok na dieťa poberať. Súd dospel k záveru, že nie je daná právomoc súdu rozhodovať o tom, kto z rodičov bude poberať daňový bonus alebo prídavok na dieťa, a preto konanie v tejto časti zastavil. 58. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
59. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 60. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 61. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. 62. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/). Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku). V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.