Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 2Er/658/2009 7609213645 11. 07. 2025 JUDr. Denisa Hiščáková ECLI:SK:OSSN:2025:7609213645.8
Uznesenie Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, Exekútorský úrad v Bratislave, Zámocká 30, 811 01 Bratislava, ako nástupcu pôvodne povereného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod číslom EX 7499/23 (pôvodne EX 9285/09), na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. X, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 66, Svidník, pre vymoženie istiny 65,42 EUR s prísl. takto rozhodol: I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e . II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40,82 Eur a to do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.10.2010 súdny exekútor začal exekučné konanie proti povinnému pre vymoženie istiny 65,42 eur, trov konania 127,16 eur, trov práv. zastúpenia v exekučnom konaní 32,16 eur, poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur a trov exekúcie. 2. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 01652/09 zo dňa 26.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2010 a vykonateľnosť dňa 2.7.2009. Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu 311,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 301,40 eur od 12.11.2008 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 127,16 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že povinný nezaplatil oprávnenému riadne a včas svoj splatný záväzok a preto oprávnenému vzniklo právo na zaplatenie úveru a poplatku vo výške 301,40 eur, poplatku za upomienku 9,95 eur, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 301,40 eur od 12.11.2008 do zaplatenia. Právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu, podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, bola daná rozhodcovskou doložkou uzavretou medzi stranami v rámci úverovej zmluvy. Podľa doložky všetky spory vzniknuté zo zmluvy budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.. 3. Zo zmluvy o úvere č. 7450940 zo dňa 30.7.2008 bolo zistené, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 331,94 eur (10.000,- Sk ) a to podľa zmluvy na výkon podnikania. Povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému úver v 3 mesačných splátkach po 150,70 eur počnúc od 7.9.2008 spolu s príslušným poplatkom vo výške 120,16 eur. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých v bode 17 je uvedená rozhodcovská doložka, podľa ktorej zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo pred príslušným všeobecným súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na tomto súde. 4. Povinný predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom namietal neprijateľnú rozhodcovskú doložku v zmysle rozhodnutí ÚS SR IV.ÚS 55/11, IV.ÚS 60/11, tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora C 40/08- Asturcom. 5. Súd o tomto návrhu povinného rozhodol uznesením zo dňa 8.8.2012 tak, že tento návrh zamietol. Po odvolaní povinného bolo však toto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené Krajským súdom v Košiciach č.k. 1CoEk/8/2025-86 zo dňa 24.6.2025. V tomto rozhodnutí odvolací sú uviedol, že súd prvej inštancie preskúmaním úverovej zmluvy dospel k záveru, že zmluvu o úvere uzavrel povinný ako fyzická osoba - podnikateľ a nie ako spotrebiteľ, na podklade úvahy, že je povinný v zmluve o úvere identifikovaný ako fyzická osoba - podnikateľ s uvedením identifikačného čísla IČO: 34 802 061 a zároveň mu bol úver poskytnutý na podnikateľské účely. Preto predmetnú úverovú zmluvu podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné považovať za spotrebiteľskú. Odvolací súd sa so zistením súdu prvej inštancie, že tieto predpoklady postačujú pre vylúčenie spotrebiteľskej ochrany nestotožňuje. V tomto smere celkom správne odvolateľ v odvolaní poukázal predovšetkým na účel úveru, ktorý u súdu prvej inštancie mohol vzbudiť pochybnosť o tom, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd uvádza, že v súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou, každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 6. Navyše ani zistenie, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie, že v zmluve o úvere je povinný identifikovaný ako fyzická osoba podnikateľ nie je úplne presné, nakoľko v zmluve o úvere je povinný identifikovaný aj ako fyzická osoba-nepodnikateľ. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že v zmluve o úvere vystupuje na strane oprávneného podnikateľský subjekt, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a na strane povinného je osoba, ktorá je v zmluve o úvere identifikovaná duplicitne. Následne aj rozhodcovský rozsudok uvádza identifikačné údaje povinného meno a priezvisko, rodné číslo a bydlisko povinného. Teda, ak mal byť úver poskytnutý povinnému ako fyzickej osobe - podnikateľovi, nebolo potrebné uvádzať ďalšie údaje o povinnom ako fyzickej osobe nepodnikateľovi. Pokiaľ sú však v zmluve o úvere uvedené údaje o dlžníkovi, t. j. súčasne ako o fyzickej osobe podnikateľovi, ale aj ako fyzickej osobe nepodnikateľovi, potom nemožno urobiť jednoznačný záver o tom, že úver bol poskytnutý povinnému ako fyzickej osobe - podnikateľovi. Pri uzatváraní zmluvy s povinným ako podnikateľom, nebol dôvod vypisovať aj identifikačné údaje povinného ako fyzickej osoby nepodnikateľa, pretože to vyvoláva pochybnosť, či zmluvnou stranou je povinný ako podnikateľ alebo fyzická osoba- nepodnikateľ. 7. Pokiaľ súd prvej inštancie zastáva názor, že bol povinnému poskytnutý úver na výkon podnikania, len tá skutočnosť, ešte neznamená, že úver bol poskytnutý na účel podnikania, keďže nijakým spôsobom oprávnený nepreukázal, o aké podnikanie prijímateľa úveru ide a aký konkrétny súvis má s týmto podnikaním. Je nutné poznamenať, že ani samotný inštitút podnikateľa by nevylúčil spotrebiteľskú ochranu, nakoľko je potrebné vychádzať so skutočného účelu zmluvy, ktorým nie je, resp. nemusí byť účel formálne v zmluve deklarovaný. Iba v prípade jasného preukázania existencie skutočného účelu zmluvy, a teda i záväzku možno jednoznačne ustáliť, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah. Deklarovaný účel zmluvy však nebol oprávneným preukázaný ani odpoveďou na výzvu súdu zo dňa 05.08.2010 a ani žiadne iné okolnosti nesvedčia o tom, že sa nejedná o vzťah spotrebiteľský. Odvolací súd tak na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie má za to, že nespotrebiteľský charakter záväzku nebol v konaní preukázaný. V zmluve o úvere je síce uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, avšak toto prehlásenie o účele poskytnutia finančných prostriedkov bolo súčasťou vopred predtlačeného textu zmluvy a dlžník (povinný v exekučnom konaní) nemal možnosť znenie tejto zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré ustanovenia vylúčiť. Dlžník bol v zmluve o úvere označený dvojako, jednak ako živnostník a jednak ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Vzhľadom na tieto skutočnosti je podľa názoru súdu namieste aplikovať § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V prípade pochybností o tom, či zmluva je spotrebiteľská, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy ťaží veriteľa, teda oprávneného v exekučnom konaní, pričom podľa odvolacieho súdu uvedené dôkazné bremeno oprávnený neuniesol. Taktiež dvojaké označenie
dlžníka (povinného) nespotrebiteľský charakter zmluvy bezpochyby nepreukazuje. Zo skutočností známych z obsahu spisu práve naopak možno dospieť k záveru o spotrebiteľskom charaktere zmluvy, čo vedie k potrebe aplikácie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. 8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 10. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. 12. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 13. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. 14. Podľa § 45 ods. 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok. 15. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
16. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 18. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 21. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 22. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 23. Exekučným titulom v danej veci je rozhodnutie rozhodcovského súdu. V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. 24. Úver, ktorý bol poskytnutý povinnému na základe Zmluvy o úvere č. 7450940 zo dňa 30.7.2008 je spotrebiteľským úverom v zmysle vtedy platného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovení Občianskeho zákonníka. Z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej platby a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Povinný je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba, pričom súd prvej inštancie v tejto otázke odkazuje na právne záväzný názor odvolacieho súdu vyjadrený v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 24.6.2025 a popísaný v bodoch č. 5,6,7 tohto odôvodnenia. 25. Súd na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie preskúmal opätovne, okrem návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o vydanie poverenia, predmetnej úverovej zmluvy a jej všeobecných obchodných podmienok, aj predložený exekučný titul. Exekučný titul v danej veci bol vydaný na základe Zmluvy o úvere, ktorá je teda celkom zrejme spotrebiteľskou zmluvou. Súčasťou úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej úverovej zmluvy, je aj rozhodcovská doložka,
obsiahnutá v bode 17 všeobecným podmienok poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka, ako bolo uvedené, je súčasťou úverových podmienok oprávneného. Je zrejmé, že úverové podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Text všeobecných podmienok poskytnutia úveru vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je nečitateľný a neprehľadný, pričom rozhodcovská doložka zakotvená v bode 17 sa nijako neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Už len vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. 26. Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka síce dáva možnosť riešenia sporov pred príslušným súdom Slovenskej republiky, avšak to neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Tým táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv. Poukazujúc aj na túto skutočnosť je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, a teda je neplatná. 27. Súd tu poukazuje aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenie sporov zo zmluvy. 28. Ďalej súd poukazuje na súčasné znenie ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje príkladný výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka a to požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 29. Napriek tomu, že rozhodcovská doložka formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, vo väčšine prípadov sa žalobcom stáva veriteľ, ktorý si už sám vopred vybral konkrétny rozhodcovský súd, čím si prispôsobil rozhodcovskú doložku vo svoj prospech. Predtlačené ustanovenie zmluvy a zmluvných podmienok, že dlžník bol poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej doložky (že rozhodcovské konanie je podobné konaniu na všeobecnom súde, Stály rozhodcovský súd je obdoba všeobecného súdu a rozhodca je obdoba sudcu všeobecného súdu), za situácie, keď je rozhodcovská doložka je súčasťou úverovej zmluvy a je uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou, nemožno považovať za dostatočné preukázanie kvalifikovaného vysvetlenia vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. 30. Už len samotná skutočnosť, že oprávnený vložil priamo do úverovej zmluvy rozhodcovskú doložku, evokuje jeho úmysel vyhnúť sa konaniu pred všeobecným súdom, nakoľko si je vedomý tej skutočnosti, že v rozhodcovskom konaní bude mať lepšie štartovacie podmienky v prípadnom spore ako povinný (sídlo rozhodcovského súdu sa nachádza v sídle oprávneného, oprávnený má „bohaté“ skúsenosti s konaním pred rozhodcovským súdom). Pritom, ak by sa konanie začalo pred všeobecným súdom SR, oprávnený (dodávateľ) nemá možnosť žalovať spotrebiteľov vždy pred tým istým súdom (z dôvodu ustanovení CSP o príslušnosti súdov). Výber všeobecného súdu zo strany dodávateľa tak možno považovať za iluzórny (vzhľadom na to, že jeho výber smeruje vždy k tomu istému rozhodcovskému súdu). Ďalej je potrebné uviesť, že ak jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca), druhá strana (žalovaný) sa už nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde. 31. Argument o tzv. nevýhradnej rozhodcovskej zmluve už súdy vo viacerých svojich rozhodnutiach označili za nepresvedčivý, keď poukázali na to, že možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať skôr za akademickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, predpokladajúca prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom), predovšetkým však treba
mať za to, že značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoE/326/2010-36 z 09.08.2011, obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 6.08.2015, sp. zn. 10CoE/442/2014). 32. Pokiaľ aj rozhodcovská doložka zakladá pre žalobcu právo výberu súdu (rozhodcovského alebo všeobecného) a predmetná rozhodcovská doložka umožňuje, aby sa dlžník v spore s veriteľom obrátil aj na všeobecný súd, nemožno opomenúť, že jeho právo je dané iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Voľba súdu sa tak pre spotrebiteľa stáva iluzórnou, pretože v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, ktorý rozhodcovské konanie proti spotrebiteľovi iniciuje. Nakoľko predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, pokiaľ ho dodávateľ vyvolá ako prvý, je tak založená nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán (rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/357/2016 z 23.02.2017). Také závery potvrdil i Ústavný súd SR vo svojich nálezoch, napr. sp. zn. IV. ÚS 364/2022 z 09.03.2023, sp. zn. III. ÚS 60/2020, sp. zn. I. ÚS 382/2022. 33. Z predloženej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že povinný nemal nijakú možnosť vpisovať do zmluvy svoje prípadné pripomienky alebo si napr. vybrať iný rozhodcovský súd. Pri takto koncipovanej doložke vo formulárovej úverovej zmluve, ktorá bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, nemožno ju považovať za individuálne dojednanú. Podstatnou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi. 34. Rozhodcovská zmluva/doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Podľa názoru súdu bolo povinnému ako spotrebiteľovi týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). 35. Formulárový charakter úverovej zmluvy a v rámci nej rozhodcovskej doložky nepreukazuje, že by si jej uzavretie v uvedenom znení vymienil spotrebiteľ. Dôkazné bremeno o tom, že rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi individuálne dojednaná zaťažovalo oprávneného. Tento však žiadnym spôsobom nepreukázal individuálny charakter rozhodcovskej doložky. 36. Pokiaľ je neprijateľná zmluvná podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ sa považuje za absolútne neplatnú. Zároveň tým vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. 37. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Práve preto, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale súkromnoprávny orgán, platia pre nich určité pravidlá. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami zákona, právomoc je odvodená od rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Len tak môže byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná. Exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 z 5.12.2012).
38. Ak exekučný súd zistí, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý nebol oprávnený rozhodovať o otázke týkajúcej sa rozhodnutia je daný dôvod na zastavenie exekúcie. V prejednávanej veci súd po preskúmaní exekučného titulu zistil, že exekúcia nemôže byť vedená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na základe nespôsobilého exekučného titulu. Predložený rozhodcovský rozsudok nepredstavuje vykonateľný exekučný titul v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť. 39. Vzhľadom na vyššie uvedené má teda sú za to, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, je nulitným právnym aktom, a teda rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. V dôsledku toho súd vyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju v zmysle citovaného § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. 40. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. 41. Podľa § 30a vyhl. MS SR č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučnom konaní, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 31. marca 2017, okrem exekučného konania ukončeného podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 42. Podľa § 4 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. 43. Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 44. Podľa § 203 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 45. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že k ich náhrade zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že predložil exekučný titul, ktorý bol nespôsobilý, a teda nevykonateľný. 46. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie spolu vo výške 39,83 eur pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 eur podľa § 5 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., podľa ktorého odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Zároveň žiadal priznať aj DPH. 47. Súd preskúmal súdnym exekútorom požadované trovy exekúcie a dospel k záveru, že ich výška bola určená správne. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 40,82 eur pozostávajúcich z odmeny vo výške 33,19 eur a z DPH 23 % vo výške 7,63 eur. 48. Podľa § 238 ods. 3 CSP ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.