Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 9C/13/2023 7623201092 13. 02. 2025 JUDr. Stanislava Semanová ECLI:SK:OSSN:2025:7623201092.13
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: A. B., bytom C. D. XXXX/X, E., zastúpený Mgr. Petrom Kupkom, advokátom so sídlom Hlavná 23, Trnava proti žalovanému: F. F. B., bytom E. G. XXX, A., zastúpenom JUDr. Jánom Halkom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, Rožňava, o ochranu osobnosti, takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03.03.2023 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému ospravedlniť sa mu listom v znení: „Ja, F. F. B. sa ospravedlňujem A. B. za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu jeho osobnosti spôsobený mojim výrokom, že A. B. ma obral o firmu a dĺži mi peniaze.“, zároveň navrhoval priznať mu titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 10.000,Eur. V žalobe uviedol, že o predmetnom výroku, že obral žalovaného o firmu a dĺži mu peniaze sa dozvedel od p. H. H.. Výrok bol prezentovaný ako fakt, bez uvedenia akýchkoľvek dôkazov, resp. iných dôveryhodných poznatkov. Výrok je nepravdivý, bola ním skreslená pravda a prekročená miera akéhokoľvek hodnotiaceho úsudku. Ak sa malo jednať o kritiku, tak tá bola neprimeraná obsahom aj formou a postrádala vecnosť, konkrétnosť a primeranosť. Ide o účelové znevažovanie a škandalizáciu žalobcu. Nejedná sa o prípustnú kritiku, ktorá by bola vecná, konkrétna a primeraná čo do obsahu, formy a miesta. Výrok neobstojí z hľadiska pravdivosti ako skutkové tvrdenie, ani z hľadiska primeranosti ako hodnotiaci úsudok.. Uvedený výrok neobstojí ani ako zjednodušenie a preháňanie, pretože aj v tejto rovine je neprimeraný. Výrokom bola neoprávnene zasiahnutá mravná integrita jeho osobnosti, bola znížená jeho dôstojnosť, česť a vážnosť a vo vzťahu k spoluobčanom bolo ohrozené jeho postavenie a uplatnenie. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby bol zásah objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti občana privodiť, čo v tomto prípade nepochybne cez výrok bolo splnené. Žalobca trpel nechutenstvom k jedlu, nespavosťou, vnútorným napätím, úzkosťou, stresom prehĺbili sa rodinné problémy medzi žalobcom a blízkymi osobami. Žalobca sa nemohol riadne koncentrovať na svoju prácu, čím musel na plnenie pracovných povinností vynakladať oveľa viac úsilia ako obvykle. Výrokom bol otrasený. Následky zásahu nie je možné úplne odstrániť len morálnou satisfakciou. S prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá je daná mierou intenzity zásahu a časom trvania nepriaznivého následku, sa preto domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Správaním žalovaného, došlo k tak závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti, spočívajúceho v obmedzení jeho pracovného, súkromného a rodinného života, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia nemôže byť namieste. Protiprávne konanie žalovaného, ktorého dôsledkom bol stav, keď žalovaný u žalobcu výrokom
podstatne zhoršil kvalitu jeho života, je bezpochyby aspektom pre priznanie práva na nemajetkovú ujmu v peniazoch. 2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.04.2023 uviedol, že v roku 2016 bezodplatne previedol svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti MAGSY SK, s.r.o., na žalobcu, ktorý bol v tom čase zamestnancom firmy. Pre firmu naďalej pracoval najprv ako zamestnanec, neskôr na živnosť. Z jeho podnikateľskej činnosti uskutočňovanej v prospech firmy mu vznikli pohľadávky, ktoré mu firma vyplatila len z časti. Zostatok jeho nárokov si tak uplatnil voči firme žalobou na súde. Spor nie je právoplatne skončený. Je sklamaný zo situácie, kedy firmu „prenechal“ svojmu synovi (žalobcovi) a tento si to neváži ani na toľko, aby mu ako konateľ firmy zaplatil jeho pohľadávku, ktorá je v porovnaní s tržbami firmy v zanedbateľnej výške. Uviedol nie, že by ho žalobca obral o firmu, ale že si nevie vážiť to, že firmu od neho dostal a rovnako, že mu peniaze dlží firma, nie osobne žalobca. Takýto výrok nie je spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Žalobu preto označil za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. 3. V replike zo dňa 08.06.2023 žalobca uviedol, že o výroku sa dozvedel od H. H.. Žalovaný vo svojom vyjadrení používa účelovú obranu a dezinterpretuje, neoznačil žiadny dôkaz na preukázanie jeho tvrdenia o znení sporného výroku. Výrok bol prednesený tak, ako bol uvedený v žalobe. 4. V duplike zo dňa 22.06.2023 žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom znenia výroku spôsobilého zasiahnuť do osobnostných práv ťaží žalobcu. 5. Súd vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu, svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Predžalobnou výzvou zo dňa 16.12.2022, Odpoveďou na predžalobnú výzvu zo dňa 23.12.2022, rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 14Cb/102/2018 zo dňa 16.06.2021, a zistil nasledovné: 6. Dňa 27.07.2022 sa mal žalobca dozvedieť od svedka H. H., že žalovaný uviedol o žalobcovi pred menovaným svedkom výrok „žalobca obral žalovaného o firmu a žalobca dlží žalovanému peniaze“. 7. Predžalobnou výzvou zo dňa 16.12.2022 vyzval žalobca žalovaného na zaslanie písomného ospravedlnenia a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- Eur a to z dôvodu, že sa jedná o nepravdivý výrok, ktorý bol prezentovaný ako fakt a ide o neoprávnený zásah do jeho práv na ochranu osobnosti. Výzva bola doručená žalovanému dňa 21.12.2022. 8. V odpovedi na uvedenú výzvu zo dňa 23.12.2022 žalovaný uviedol, že výrok že žalobca ho obral o firmu nikdy nepovedal. Podiel vo firme žalobcovi daroval a to, že mu dlží peniaze bolo myslené tak, že ako konateľ spoločnosti žalobca zodpovedá za rozhodnutie nevyplatiť mu provízie, na ktoré má nárok. 9. Žalobca podľa jeho vyjadrení sa potom, čo sa dozvedel o uvedenom výroku, snažil s tým vyrovnať. Minimálne po dobu jedného mesiaca bol však z toho psychicky rozladený, sklamaný, trpel nespavosťou a to napriek tomu, že z minulosti bol zvyknutý už na takéto výroky a o výroku, že otca obral o firmu mal vedomosť už aj predtým. V dôsledku výroku žalovaného sa s ním nikto z rodiny nebaví. 10. Žalovaný poprel, aby sa niekedy vyjadril tak, že žalobca ho obral o firmu a to z dôvodu, že obchodný podiel žalobcovi daroval. Pokiaľ sa týka dlhov vyjadril sa v tom smere, že spoločnosť MAGSY prostredníctvom žalobcu mu vyplatí to, čo bolo ústne dohodnuté medzi ním a žalobcom. Takto sa vyjadril v rozhovore s p. H. H., aj pred svojou bývalou manželkou. 11. Medzi stranami sporu je blízky príbuzenský pomer, žalobca je synom žalovaného. Obe strany sporu t.j. žalobca aj žalovaný spoločne pracovali v spoločnosti MAGSY SK, s.r.o., so sídlom Hollého 852/14B, Púchov. Žalovaný bol jedným z dvoch spoločníkov a konateľom uvedenej spoločnosti. Pre spoločnosť začal pracovať ako obchodný zástupca aj žalobca potom, čo ho oslovil žalovaný. Následne žalovaný sa rozhodol podiel v spoločnosti prepísať na žalobca, s čím žalobca súhlasil. Podľa žalobcu k prepisu obchodného podielu došlo z dôvodu, že spoločnosti sa prestávalo dariť. Podľa žalovaného k tomu došlo z dôvodu jeho zdravotných problémov a spoločnosť sa dostala do problémov práve pre správanie sa žalobcu. Po prepísaní obchodného podielu, žalovaný ostal pre spoločnosť určitý čas naďalej pracovať.
12. Podľa žalobcu, ale aj žalovaného v čase, keď strany sporu pôsobili spoločne v uvedenej spoločnosti, dochádzalo medzi nimi ku vzájomným konfliktom, hádkam. Minimálne od roku 2018 sa strany sporu spolu nestretávajú, nekomunikujú navzájom. Žalobca svoj obchodný podiel v spoločnosti previedol na druhého spoločníka, v spoločnosti ďalej pôsobí len ako jej konateľ. 13. Spoločnosť MAGSY SK s.r.o. dlhodobo spolupracuje so svedkom H. H.. Svedok potvrdil, že pozná obe strany sporu, je resp. bol s nimi v pracovnom vzťahu, a je s oboma aj vo vzťahu priateľskom. 14. Podľa svedka H. H. žalovaný sa mal pred ním povedať, že „A. mu dlží nejaké peniaze“. Podľa svedka žalovaný mal tým na mysli to, že nedostal vyplatené nejaké peniaze zo spoločného podnikania. Pri rozhovore medzi ním a žalovaným nebol nik iný prítomný. Následne žalobcovi povedal, že má informácie od žalovaného, že mu nebolo niečo vyplatené a že mu dlží peniaze. Žalobcovi svedok tiež uviedol, že p. H. sa údajne dozvedel od žalovaného, že ho A. obral o firmu. Svedok tiež uviedol, že mal vedomosť o tom, že žalovaný žalobcovi podiel vo firme vlastne daroval a tiež, že pokiaľ niekto žalovanému niečo dlhuje tak je to spoločnosť a nie žalobca. 15. Svedok H. C. ako spoločník a jeden z konateľov spoločnosti MAGSY SK s.r.o. uviedol, že to, aby žalobca obral žalovaného o firmu ani nebolo možné a pokiaľ sa týka výroku, že žalobca má dlžiť žalovanému peniaze, o tom žiadnu vedomosť nemá. Keď žalovaný prestal byť spoločníkom spoločnosti MAGSY SK s.r.o. vzťahy medzi žalobcom a žalovaným neboli dobré. Žalovaný osočoval žalobcu, pričom on bol s prácou žalobcu vždy spokojný. Žalobca bol z toho smutný, nechápal správanie otca. O výroku žalovaného, že žalobca ho mal obrať o firmu a dlží mu nejaké peniaze vie od p. H., ktorým mu však nebolo povedané, aby tieto výroky mal povedať žalovaný, ale že sa o tom hovorí. Osobne uvedený výrok ani to, že žalobca dlží žalovanému peniaze, od žalovaného nepočul. Podľa jeho názoru žalovaný previedol svoj podiel v spoločnosti na žalobcu preto, že v tom čase mala firma určité problémy. Potom firma začala riadne fungovať a to pod vedením žalobcu. 16. Svedkyňa I. J. ako terajšia kolegyňa žalobcu, ale aj bývala kolegyňa žalovaného uviedla, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným na pracovisku boli narušené resp. žiadne, a to z dôvodu správania sa žalovaného k žalobcovi potom, čo sa žalovaný vzdal svojho podielu vo firme. Žalovaný po žalobcovi kričal, nadával, okrem iného aj to, že mu žalobca nechcel vyplatiť nejaké peniaze. Tiež žalovaný hovoril o tom, ako on firmu žalobcovi daroval, ale že nárok by mal mať aj jeho druhý syn. Žalobca celú situáciu prežíval zle, bol z toho smutný až depresívny, na jeho pracovných výkonoch sa to však neprejavilo. 17. V písomnej výpovedi svedkyňa F. K. B. uviedla, že o spore medzi sporovými stranami vie len to, že údajne mal žalovaný niečo povedať na žalobcu. Žalobca niekedy v roku 2023 po nej odkázal žalovanému, aby mu vrátil pozemok a žalovaný na to odkázal žalobcovi, aby mu firma MAGSY vyplatila dlžnú sumu. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným nie sú dobré od darovania firmy. So žalobcom – synom nerozprávajú spolu od augusta 2023 a so žalovaným – bývalým manželom rozprávajú len v prípade potreby. 18. Svedok A. B. v písomnej výpovedi k veci uviedol, že žalovaný previedol firmu na žalobcu a hovoril mu, že majú nevyrovnané nejaké ústne dohody, avšak o čo konkrétne sa jedná nevie. Medzi žalobcom a žalovaným je konflikt ohľadom spoločného podnikania. Žalobca, ktorý je jeho bratom s ním nekomunikuje, so žalovaným – otcom má štandardné vzťahy. 19. Okresným súdom Považská Bystrica bolo rozsudkom sp. zn. 14Cb/102/2018-250 zo dňa 16.06.2021 rozhodnuté v spore žalobcu AUGUR s.r.o., Cyrila a Metóda 105/2, Rožňava proti žalovanému MAGSY SK s.r.o., Ulica 1. mája 882/46. Púchov, predmetom konania je zaplatenie istiny 5 682,66 Eur s príslušenstvom. Uvedeným rozsudkom súd vyhovel žalobe čo do zaplatenia sumy 2 995,32 Eur s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku je zjavné, že žalovanú istinu žalobca požadoval titulom provízie, ktorá mala byť vyplatená žalovanou spoločnosťou F. B. ako provízia za sprostredkovanie obchodov pre žalovanú spoločnosť. 20. Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR č. 460/1992 Z.z., každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
21. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 22. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. 23. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 24. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 25. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu na ochranu jeho osobností v zmysle ustanovení § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa satisfakčnou žalobou domáha primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca ako subjekt ochrany podal žalobu ako fyzická osoba, pričom subjektom zásahu je žalovaný - otec žalobcu. 26. Predpokladom úspešnosti žaloby na ochranu osobnosti je existencia troch základných predpokladov, ktoré musia byť splnené súčasne. Prvým z predpokladov úspešnosti žaloby na ochranu osobnosti je existencia neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Druhým predpokladom je skutočnosť, že zásah je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby je existencia príčinnej súvislosti medzi uvedenými predpokladmi teda medzi neoprávneným zásahom do osobnosti t.j. určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. 27. Predmetom ochrany osobnosti sú imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka t.j. jeho česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita, ale aj prejavy osobnej povahy t.j. podobizne, zvukové záznamy. Nárok na priznanie finančnej satisfakcie prichádza do úvahy len vtedy, ak morálna satisfakcia nie je postačujúca, lebo v značnej miere bola znížená dôstojnosť fyzickej osoby a jej vážnosť v spoločnosti. 28. Pokiaľ ide o prvý z vyššie uvedených predpokladov úspešnosti nároku na ochranu osobnosti a to existenciu neoprávneného zásahu je potrebné uviesť, že zákon nedefinuje pojem zásah, ani nedáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva. Je však nepochybné, že môže sa jednať tak o aktívne, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie). Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. 29. V danom prípade k neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu malo, podľa žaloby, dôjsť výrokom žalovaného „žalobca obral žalovaného o firmu a žalobca dlží žalovanému peniaze“. Tento výrok mal žalovaný povedať pred p. H. H.. 30. Pokiaľ sa týka prvej časti predmetného výroku a to, že „žalobca obral žalovaného o firmu“, žalovaný poprel, aby predmetný výrok niekedy vyslovil t.j. poprel aj to, aby predmetný výrok povedal pred p. H. H. tak, ako to tvrdil žalobca. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovi ako synovi v podstate daroval podiel v obchodnej spoločnosti MAGSY SK s.r.o. a preto nemal ani dôvod takýto výrok vysloviť. Táto skutočnosť t.j., že žalovaný bezodplatne daroval podiel v uvedenej spoločnosti žalobcovi bola potvrdená aj svedkom H. H. a v konečnom dôsledku nebola ani sporná medzi stranami sporu. 31. Skutočnosť, že prvú časť výroku t.j. výroku „žalobca obral žalovaného o firmu“ mal žalovaný povedať svedkovi H. H. nebola potvrdená ani samotným menovaným svedkom. Svedok H. H. naopak uviedol, že uvedený výrok mu mala povedať ďalšia osoba a to p. H., teda nie žalovaný. Aj z výpovede svedkyne I. J., ktorá uviedla, že p. H. H. pred ňou sa mal vyjadriť tak, že žalovaný povedal, že žalobca mu dlží peniaze, nevyplýva, aby uvedený výrok t.j. že „žalobca obral žalovaného o firmu“, žalovaný uviedol.
Svedok H. C. síce uviedol, že o výroku že: „žalobca obral žalovaného o firmu“ mu povedal p. H. H., avšak menovaný neuviedol, aby tento výrok mal počuť od žalovaného, teda aby mu tento výrok mal povedať žalovaný. Tvrdenie, že uvedený výrok „žalobca obral žalovaného o firmu“ povedal žalovaný, nebolo potvrdené ani svedkami F. K. B. a A. B.. Je tiež potrebné poukázať na to, že sám žalobca uviedol, že o tom, že otca mal obrať o firmu počul resp. mal vedomosť už predtým, než sa o tomto výroku mal dozvedieť od p. H. H.. 32. V rámci dokazovania platí zásada (§ 132 v spojení s § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku), že každá strana musí uniesť bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (porov. Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 696). 33. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť teda spočíva v tom, že ak žalobca tvrdí konkrétne skutočnosti, ktoré ním uplatnený nárok odôvodňujú, musí označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je teda vzájomná väzba. Žalobca v tomto konaní označil dôkazy na preukázanie jeho tvrdenia o tom, že žalovaný uviedol žalobcom uvádzanú prvú časť výroku a to výsluch strán sporu a uvádzaných svedkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovedí žalobcu a žalovaného, ako aj svedkov, najmä poukazujúc na výpoveď svedka H. H., pred ktorým mal byť podľa žalobcu žalovaným uvedený výrok vyslovený, čo svedok nepotvrdil, tvrdenie žalobcu o tom, že práve žalovaný mal uviesť výrok „žalobca obral žalovaného o firmu“, v konaní preukázané nebolo. 34. Z uvedených dôvodov nemožno konštatovať pokiaľ sa týka výroku „žalobca obral žalovaného o firmu“ existenciu neoprávneného zásahu. 35. Pokiaľ ide druhú časť sporného výroku a to, že „žalobca dlží žalovanému peniaze“, tento výrok podľa žaloby mal byť povedaný žalovaným na adresu žalobcu taktiež pred svedkom H. H.. Žalovaný poprel uvedené tvrdenie žalobcu a uviedol, že sa vyjadril v tom zmysle, že firma mu dlží to, čo bolo dohodnuté medzi ním a žalobcom. Podľa vypočutého svedka H. H. však žalovaný sa vyjadril pred ním tak, že „žalobca dlží žalovanému peniaze“. Svedok teda potvrdil tvrdenie žalobcu v podanej žalobe. 36. Svedkyňa I. J. potvrdila, že priamo od žalobcu, ale aj od p. H. H. má vedomosť, že žalovaný povedal, že žalobca mu dlží peniaze. Svedok H. C. mal mať vedomosť o tomto výroku taktiež od p. H. H., avšak menovaný ani v tomto prípade mu neuviedol, aby tento výrok mal povedať priamo žalovaný. Svedkovia F. K. B. a A. B. sa k uvedenému výroku priamo nevyjadrili. Svedkyňa F. K. B. uviedla, že žalovaný sa vyjadril pred ňou tak, že žalobcovi vráti pozemok ak mu firma MAGSY vráti dlžnú sumu a svedok A. B. tak, že žalovaný hovoril o nevyrovnaných ústnych dohodách, nie však konkrétne o čo ide. 37. Tvrdenie žalobcu o tom, že výrok „žalobca dlží žalovanému peniaze“ povedal žalovaný, teda potvrdil priamo len svedok H. H.. Ďalší menovaní svedkovia mali o tom len sprostredkovanú vedomosť, resp. žalovaný sa pred nimi nevyjadril, aby priamo žalobca mu mal byť niečo dlžný. 38. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozpor vo výpovedi žalovaného a svedka H. H. pokiaľ ide o uvádzaný druhý výrok a dlh voči žalovanému, kedy žalovaný mal uviesť že ide o záväzok firmy a svedok potvrdil tvrdenie žalobcu. Súd preto posudzoval, či výpoveď menovaného svedka je dôveryhodná (poukazujúc aj na takzvanú doktrínu RAVEN). Svedok H. H. je podnikateľským subjektom, ktorý dlhodobo je v kontakte s oboma stranami tohto sporu. S oboma je nie len v pracovnom kontakte v súvislosti so spoluprácou ich spoločností, ale oboch považuje za svojich priateľov, s ktorými sa baví aj o osobných veciach. Ide teda o osobu, ktorej sú známe tak pracovné, ako aj osobné pomery strán sporu. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že svedok vo svojej výpovedi uvádzal skutočne len to, čo vnímal svojimi zmyslami pri rozhovore so žalovaným a to bez úmyslu poškodiť niektorej zo strán sporu. Výsledok v tomto spore pritom nemôže mať žiaden dopad resp. vplyv na vypočúvaného svedka. Súd má za to, že svedok je dôveryhodnou osobou z pohľadu jeho schopností zreprodukovať skutočnosti,
ktorých bol účastníkom a vypovedal nezaujato. Pri výsluchu svedka boli osobne prítomné obe strany sporu, mali možnosť klásť svedkovi otázky. 39. V prípade, že k porušeniu osobnostných práv dôjde slovom, treba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania. Z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, stačí, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde. Hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii a či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná. 40. V danom prípade skutkové tvrdenie žalovaného „žalobca dlží žalovanému peniaze“ nemožno hodnotiť ako pravdivé. V konaní pravdivosť uvedeného výroku t.j. toho, aby žalobca dlžil žalovanému peniaze nebola preukázaná. Uvedené v konaní netvrdil ani žalovaný, ktorý uviedol, že nie osobne žalobca, ale firma mu dlží peniaze, čo bolo uplatnené aj súdnou cestou a na preukázanie tohto tvrdenia predložil aj rozhodnutie súdu, ktorý rozhoduje o jeho nárokov voči spoločnosti MAGSY SK s.r.o.. Výrok „žalobca dlží žalovanému peniaze“ je teda nepravdivým tvrdením. 41. Neoprávneným zásahom je každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie zasahujúce práva fyzickej osoby chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/2194/2002 z 24.05.2003). 42. Napriek uvedenému a to, že súd má za preukázané, že predmetný výrok v druhej časti odznel tak, ako to tvrdil žalobca v podanej žalobe a že pravdivosť tohto skutkového tvrdenia nebola preukázaná, uvedené bez ďalšieho ešte neznamená, že podaná žaloba je dôvodná. Porušenie osobnostných práv, môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutého subjektu v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce, treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. 43. Na priznanie nárokov titulom ochrany osobnosti tak musia byť splnené aj ďalšie vyššie uvádzané predpoklady. Zásah musí byť objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv fyzickej osoby. Stačí pritom, aby zásah bol spôsobilý narušiť alebo ohroziť tieto chránené práva, nevyžaduje sa priame vyvolanie následkov. 44. Súd zdôrazňuje, že výrok „žalobca dlží žalovanému peniaze“ bol žalovaným ako otcom povedaný o žalobcovi, ktorý je jeho synom. Výrok bol povedaný žalovaným len v prítomnosti svedka H. H.. Nik iný pri rozhovore žalovaného a menovaného svedka nebol prítomný, výrok teda nebol povedaný verejne. Z dokazovania je nepochybné, že žalovaný menovaného svedka, s ktorým taktiež dlhodobo spolupracoval považoval za osobu, ktorej sú známe pomery v spoločnosti MAGSY SK s.r.o. a zjavne aj pomery medzi stranami sporu. Z dokazovania, ako už bolo uvedené je tiež nepochybné, že menovaný svedok dlhodobo pozná obe strany sporu, s oboma má dobré priateľské vzťahy, pozná aj obchodné resp. pracovné vzťahy v spoločnosti, ale aj osobné vzťahy strán sporu. 45. Obsah predmetného výroku sa týkal strán sporu ako bývalých spolupracovníkov v jednej spoločnosti. Samotný svedok H. H. sa vyjadril tak, že subjektívne predmetný výrok povedaný žalovaným pochopil tak, že pokiaľ žalovanému niekto dlží peniaze je to spoločnosť MAGSY SK s.r.o., nie žalobca. Vzťahy medzi stranami sporu v rámci ich spolupráce v spoločnosti boli známe nie len menovanému svedkovi, ale aj ich okoliu, čo vyplýva z výpovedí ďalších svedkov a síce, že tieto vzťahy boli dlhodobo konfliktné a narušené. Okrem iného vypočúvaným svedkom boli zrejme aj skutočnosti týkajúce sa prevodu obchodného podielu žalovaného na žalobcu. 46. Predmetný výrok mal byť povedaný dňa 22.07.2022. Ta znamená, že to bolo v čase, kedy podiel v spoločnosti MAGSY SK s.r.o. bol zo žalovaného už dlhodobo prevedený na žalobcu (rok 2016) tiež v čase, kedy žalovaný pre spoločnosť MAGSY SK s.r.o. už dlhší čas nepracoval a taktiež strany sporu už spolu nespolupracovali. Podstatné je aj to, že výrok bol povedaný až potom, čo už bol začatý (rok
2018) a je vedený súdny spor týkajúci sa úhrady dlžnej sumy žalovaného zo strany spoločnosti MAGSY SK s.r.o., ktorej konateľom je naďalej žalobca,. 47. Hoci zásah žalobca mohol subjektívne pociťovať ako zásah inak dopadajúci na práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, nebolo možné podľa názoru súdu, na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených skutočností objektívne dospieť k záveru, že prišlo k naplneniu hypotézy právnych noriem týkajúcich sa ochrany osobnosti. Súd opätovne zdôrazňuje, že tak spolupracovníkom a kolegom žalobcu, ako aj príbuzným žalobcu a žalovaného, bolo známe akým spôsobom žalobca získal podiel v spoločnosti a tiež im bolo známe, že žalobca ako fyzická osoba nemá voči žalovanému žiaden finančný záväzok. Uvedené vyplýva z výpovedi svedkov v tomto konaní. Za týchto okolností výrok „že žalobca dlží žalovanému peniaze“ nebol objektívne spôsobilý narušiť ani ohroziť osobnostné práva žalobcu. 48. Právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti patrí medzi výrazné stránky osobnosti človeka. Z pojmu občianska česť a zo skutočnosti, že zákon chráni osobnosť fyzickej osoby, vyplýva, že zákon chce poskytnúť občianskoprávnu ochranu len v prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana. Tým je dostatočne vyjadrený záver, že predmetom ochrany cti nemôžu byť menej závažné verbálne alebo iné urážky, pritom ďalšou nevyhnutnou podmienkou tejto ochrany je, aby bol zásah do práva na ochranu osobnosti objektívne spôsobilý privodiť takú ujmu osobnosti občana. Občiansky zákonník poskytuje túto ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, časť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti (porov. F. Fekete.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 1. diel, 2011, str. 101). 49. Súd tiež uvádza, že zo strany žalobcu žiadnym spôsobom nebolo preukázané zníženie jeho dôstojnosti, cti a vážnosti v spoločnosti. Je potrebné uviesť, že vzťahy medzi stranami sporu sú dlhodobo narušené, čo potvrdil žalobca aj žalovaný. K narušeniu ich vzájomných vzťahov malo dôjsť práve v súvislosti s vedením a prácou v spoločnosti, ktorej spoločníkom bol pôvodne žalovaný a následne žalobca. V konaní nebolo preukázané, aby v dôsledku výroku žalovaného o žalobcovi, žalobca utrpel ujmu v pracovnom živote. Naopak aj podľa vypočutých svedkov – kolegov žalobcu, aj podľa výpovede samotného žalobcu, vzťahy a spolupráca na pracovisku sú naďalej veľmi dobré, spomínaný výrok žiadnym spôsobom tieto vzťahy nenarušil. 50. Pokiaľ sa týka rodinným vzťahom žalobcu, konkrétne vzťahu s jeho matkou a bratom, je zrejme že tieto vzťahy boli narušené už predtým, než podľa žalobcu malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv zo strany žalovaného. Skutočnosť, aby práve predmetným výrokom došlo k narušeniu týchto vzťahov, z vykonaného dokazovania nevyplýva. Súd zamietol návrh žalobcu na vypočutie svedkov – matky a brata žalobcu, priamo na pojednávaní z dôvodu, že z ich písomných výpovedi nevyplýva, aby žalovaný pred nimi uviedol výrok, ktorý je predmetom tohto konania. Z reakcií týchto svedkov je tiež zjavné, že ich mrzí existujúca situácia a vzťahy v rodine, avšak nechcú zasahovať do vzájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným resp. tieto nechcú riešiť. Z uvedených dôvodov a poukazujúc na písomné výpovede menovaných svedkov súd považoval osobný výsluch svedkov F. K. B. a A. B. na pojednávaní za nadbytočný a preto tento návrh žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol. 51. Napokon súd dodáva, že žalobcom nebolo v konaní preukázané, aby potom čo sa dozvedel o predmetnom výroku trpel nechutenstvom k jedlu, nespavosťou, vnútorným napätím, úzkosťou, stresom a aby uvedený stav mal priamy súvis práve s predmetným výrokom. 52. Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. 53. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 54. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
55. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 56. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 57. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, v konaní bol úspešnou stranou žalovaný, ktorý má preto nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 58. Právna úprava umožňuje úspešnej strane v spore nepriznať náhradu trov konania z to z dôvodov uvedených v ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku. Vždy však musí ísť o výnimočný prípad, kedy existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy aj povahu a okolnosti sporu. Existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v tomto konaní zistená nebola. 59. O výške trov konania bude rozhodnuté uznesením vyššieho súdneho úradníka po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.