Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 11Vyd/1/2024 7624201465 19. 06. 2025 JUDr. Júlia Weiserová ECLI:SK:OSSN:2025:7624201465.4
Uznesenie Okresný súd Spišská Nová Ves, v konaní začatom na návrh navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, Štefánikovo námestie 13, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42 319 617, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto rozhodol: I. Návrh sa zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 26.03.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 359a a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. o Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej len "C.m.p.") doplnený podaním zo dňa 26.04.2024, 24.06.2024 a 23.09.2024 voči tým, ktorí majú v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka. 2. Svoj návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam odôvodnil tým, že dňa 09.01.1938 uzatvoril starý otec navrhovateľa, A. B. ml. (nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX) ako kupujúci, (kúpnu) Zmluvu s predávajúcim A. A., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku - záhrade, ktorá sa nachádza podľa doslovného opisu zo zmluvy "takoj kolo B.", za kúpnu cenu 665,- korún. Táto zmluva bola uzatvorená za prítomnosti svedkov D. E., C. F. a starostu obce Olšavica, okres G.. Táto nehnuteľnosť sa nachádza vedľa rodinného domu súp. č. XXX, stojaceho na parc. C-KN č. X, k.ú. C., ktorého je navrhovateľ výlučným vlastníkom, a to: - titulom dedenia po jeho otcovi (Osvedčenie o dedičstve 6D 88/2010 Z 1257/2010-33/10), ktorý mu odkázal celý svoj podiel na tomto rodinnom dome s priľahlým pozemok parcely C-KN č. X o výmere 1120 m2 a tiež prejednávanú nehnuteľnosť a - titulom darovacej zmluvy (V 445/2019 zo dňa 25.04.2019-53/19), ktorou mu matka darovala svoj podiel. Od kúpy horeuvedeného prejednávaného pozemku, t.j. od roku 1938 ju A. B. mladší, a jeho právni nástupníci dobromyseľne, dlhodobo a nepretržite užívajú 86 rokov. Prejednávaná nehnuteľnosť je od jej nadobudnutia starým otcom navrhovateľa oplotená a navrhovateľ ju v rovnakom rozsahu takto dodnes užíva. Otec navrhovateľa, A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, nadobudol nehnuteľnosť od jeho otca dedením, pričom jeho súrodenci, A. B. nar. XX.XX.XXXX (ujo navrhovateľa) a D. H. nar. XX.XX.XXXX (teta navrhovateľa), písomne dňa 17.10.1994 čestne vyhlásili, že uznávajú vlastnícke právo k prejednávanej nehnuteľnosti v prospech ich súrodenca A. B.. Skutočnosť, že nehnuteľnosť navrhovateľ dlhodobo a dobromyseľne užíva, potvrdzujú aj žijúci občania obce C., a to A. D., nar. XX.XX.XXXX, D. H., nar.XX.XX.XXXX (teta navrhovateľa) a A. I. a uvedené vyplýva i z potvrdenia o užívaní záhrady vydané obcou Oľšavica zo dňa 27.07.2023, v ktorom obec Oľšavica potvrdzuje, že užívateľom prejednávanej nehnuteľnosti je on. Za účelom presného zamerania a určenia polohy
prejednávanej nehnuteľnosti zaobstaral vypracovanie Geometrického plánu č. 33981302-7/2023 na oddelenie a určenie vlastníckych práv k pozemkom p.č. XXX/X,2,3,4, vyhotovený dňa 18.01.2023 A. H., geodetom, autorizačne overený dňa 18.01.2023 J. K. F., úradne overený Okresným úradom Levoča, katastrálny odbor dňa 20.02.2023, č. G1-36/23. V zmysle vyššie špecifikovaného geometrického plánu došlo v k.ú. C. k rozdeleniu parciel E-KN č. XXX, orná pôda, o výmere 6420 m2, E-KN č. XXX, orná pôda, o výmere 3550 m2 a E-KN č. XXX, orná pôda, o výmere 3822 m2 a vzniku týchto nových parciel: - C-KN č. XXX/X, trvalý trávny porast, o výmere 335 m2, - C-KN č. XXX/X, trvalý trávny porast, o výmere 752 m2, - C-KN č. XXX/X, trvalý trávny porast, o výmere 389 m2, spolu o výmere 1476 m2, ktoré predstavujú nehnuteľnosť, vlastníctvo ku ktorej nadobudol v roku 1938 starý otec navrhovateľa titulom kúpy. V čase podania tohto návrhu sú na príslušných listoch vlastníctva parciel E-KN č. XXX, XXX B. XXX k.ú. C. zapísaní vlastníci, resp. podieloví spoluvlastníci, ktorí predmet vydržania neužívajú a ani mu nikdy žiadnym spôsobom v užívaní nebránili. Na základe vyššie uvedeného požadoval potvrdenie vydržania k vyššie špecifikovanému predmetu vydržania v podiele 1/1 k celku. Po smrti svojho otca, vstúpil navrhovateľ do dobromyseľnej držby k predmetu vydržania, a to dňom 20.08.2010. Uviedol, že obmedzenia týkajúce sa zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z. sa na nadobudnutie vlastníckeho práva k poľnohospodárskemu alebo lesnému pozemku vydržaním nevzťahujú. Poukázal na ust. § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ust. § 359a CMP, ust. § 359c ods. 1 a § 359d ods. 2 CMP. Ďalej odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018. 3. Mal za to, že riadne osvedčil všetky zákonom požadované predpoklady na vydržanie vlastníckeho práva k predmetu vydržania a žiadal, aby súd potvrdil, že navrhovateľ A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom: C. XXX, XXX XX C., vydržal vlastnícke právo v rozsahu 1/1 k celku k nehnuteľnosti v k.ú. C., obec C., okres G., ktorá je podľa Geometrického plánu č. 33981302-7/2023 na oddelenie a určenie vlastníckych práv k pozemkom p.č. XXX/X,X,X,X, vyhotoveného dňa 18.01.2023 A. H., geodetom, autorizačne overený dňa 18.01.2023 J. K. F., úradne overený Okresným úradom Levoča, katastrálny odbor dňa 20.02.2023, č. G1-36/23, zapísaná ako pozemok C-KN č. XXX/X, trvalý trávny porast, o výmere 335 m2, pozemok C-KN č. XXX/X, trvalý trávny porast, o výmere 752 m2 a pozemok C-KN č. XXX/X, trvalý trávny porast, o výmere 389 m2, a to dňom 20.08.2020 a žiadnemu z účastníkov na náhradu trov konania nepriznal. Na osvedčenie svojho návrhu predložil listinné dôkazy na ktoré sa odvolával. 4. Súd bol po preskúmaní návrhu a pripojených listinných toho názoru, že navrhovateľ podľa § 359f ods. 1 C.m.p. osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním a vydal dňa 08.10.2024 vyzývacie uznesenie sp. zn. 11Vyd/1/2024-107, ktorým vyzval účastníkov konania a oprávnené osoby podľa ustanovení § 359h ods.1 zákona č. 161/2015 Z. z. C,m.p. na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva navrhovateľa A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX k nehnuteľnosti v k.ú. C., obec C., okres G., ktorá je podľa Geometrického plánu č. 33981302-7/2023 na oddelenie a určenie vlastníckych práv k pozemkom p.č. 664/1,2,3,4, vyhotoveného dňa 18.01.2023 A. H., geodetom, autorizačne overený dňa 18.01.2023 J. K. F., úradne overený Okresným úradom Levoča, katastrálny odbor dňa 20.02.2023, č. G1-36/23, zapísaná ako pozemok C-KN č. XXX/X, trvalý trávny porast, o výmere 335 m2, pozemok C-KN č. XXX/X, trvalý trávny porast, o výmere 752 m2 a pozemok C-KN č. XXX/X, trvalý trávny porast, o výmere 389 m2, v rozsahu 1/1 k celku a to dňom 20.08.2020 a to najneskôr do 30.04.2025. 5. Dňa 30.01.2025 podal proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam námietky Slovenský pozemkový fond Bratislava (ďalej len "SPF"). V námietkach uviedol, že úpravu vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku upravuje zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len "zákon o pôde"). Ďalej citoval ust. § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, ust. § 16 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, predovšetkým čo sa týka novovzniknutej nehnuteľnosti - parcele registra "C" parc. č. XXX/X, táto je vytvorená z parcely registra "E" XXX, evidovanej na liste vlastníctva č. XXX, k,ú, C., ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú na liste vlastníctva zapísaní neznámi vlastníci A. L., E. L. pod B12, B. M., E. H. (D. D.) pod B13 a D. L., E. L. (malol.) pod B14, ku ktorým je zapísaná správa SPF. Navrhovateľ oprávnenosť držby dotknutej nehnuteľnosti odvodzuje od Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
starým otcom navrhovateľa - A. B. ml. ako kupujúcim a A. A. ako predávajúcim dňa 09.01.1938. Táto nehnuteľnosť sa nachádza vedľa rodinného domu so súp. č. XXX, stojaceho na parcele registra "C" parc. č. X, k.ú. C., ktorého je navrhovateľ výlučným vlastníkom. Ďalej sa v návrhu uvádza, že od uzatvorenia vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, t.j. od roku 1938, ju A. B. ml. a jeho právni nástupcovia dobromyseľne, dlhodobo a nepretržite užívajú 86 rokov. V navrhovateľom predloženej kúpnej zmluve je uvedené, že jej predmetom je predaj "zahrady tajok kolo B.". Bol toho názoru, že zo zmluvy nie je zrejmé o aký pozemok sa jedná, nakoľko v nej nie sú uvedené žiadne bližšie špecifiká, a teda nie je ho možné zidentifikovať s pozemkom - parcelou registra "E" parc. č. XXX. Ďalej uviedli, že až do 31.12.1950 platilo na území Slovenskej republiky uhorské obyčajové právo, v zmysle ktorého sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy. Za účelom získania ďalších dôkazných prostriedkov sa obrátili na Okresný úrad Levoča, katastrálny odbor so žiadosťou o zaslanie pozemno-knižnej vložky súvisiacej s pozemkom - parcelou registra "E" parc. č. XXX a spätnej identifikácie predmetnej parcely. Zo zápisu v pozemno-knižnej vložke č. XX, k.ú. C. v časti pod por. č. B29 a, B30 a B33b je zrejmé, že bol v rovnakom znení prenesený do LV č. XXX v prospech neznámych vlastníkov - L. A., M. B., E. H. a D. L.. Žiadny zápis, ktorý by preukazoval nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti v prospech A. B. ml. sa v predmetnej pozemno-knižnej vložke nenachádza. Zároveň sa v nej nenachádza ani zápis o vlastníctve A. A.. Poukázali na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má. A. A. dotknutý pozemok nevlastnil, a teda nemohol s ním ďalej nakladať. Boli toho názoru, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepotvrdil pravdivosť svojich tvrdení. Neosvedčil existenciu titulu, od ktorého odvodzuje vydržanie vlastníckeho práva nakoľko nepredložil právny titul, z ktorého by mohol, resp. jeho právny predchodca, pri normálnej bežnej objektívnej opatrnosti nadobudnúť dôvodné presvedčenie, že mu dotknutá nehnuteľnosť patrí. Na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/183/2020 zo dňa 23.02.2022 okrem iného uvádza, že: "Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa aj právneho dôvodu nadobudnutia (právneho titulu), teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (právnemu titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera znamená presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pri skúmaní existencie dobrej viery treba preto zohľadniť konkrétne právne, ale aj skutkové okolnosti prípadu spojené s prevodom nehnuteľnosti - viažuce sa k nadobúdaciemu titulu. Treba pritom vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávanej veci po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí." Ďalej citovali z ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotné užívanie a hospodárenie na dotknutej nehnuteľnosti navrhovateľom, resp. jeho právnymi predchodcami, automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 12/2010: "Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho aby bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním." Vzhľadom na uvedené mali za to, že navrhovateľ nedostatočným spôsobom podoprel svoje tvrdenia, že dotknutú nehnuteľnosť vydržal, a preto navrhli návrh na začatie konania zamietnuť. K námietkam pripojili správu od Okresného úradu Levoča, katastrálneho odboru zo dňa 03.12.2024 spolu s výpisom z pozemno-knižnej vložky č. XX, k.ú. C., identifikáciou parcely č. XXX, kópiou z katastrálnej mapy pre Obec Oľšavica. 6. Dňa 26.02.2025 podala proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam námietky B. H., ktorá ako spoluvlastníčka predmetu vydržania nehnuteľnosti, ktorej sa týka konanie o vydržaní parciel v katastri obce Oľšavica vedené na liste vlastníctva č. XXX, orná pôda, číslo parcely E-KN č. XXX spoluvlastnícky podiel 1/4, konštatovala, že uvedený majetok s manželom riadne užívali zhruba do roku 2002. Majetok zdedili, preto s jeho vydržaním nesúhlasí. 7. Dňa 26.02.2025 podal proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam námietky i A. H., ktorý ako spoluvlastník predmetu vydržania nehnuteľnosti, ktorej sa týka konanie o vydržaní parciel v katastri obce Oľšavica vedené na liste vlastníctva č. XXX, orná pôda, číslo parcely E-KN č. XXX spoluvlastnícky podiel 1/4-tina a vedené na liste vlastníctva č. XXX, orná pôda, číslo parcely E-KN č. XXX spoluvlastnícky podiel 1/6-tina, konštatoval, že uvedený majetok jeho
rodičia riadne užívali, on im ako chlapec pri tom pomáhal. Majetok zdedil po svojom nebohom otcovi A. H., C. XX, a preto s jeho vydržaním nesúhlasí. V závere konštatoval, že si má navrhovateľ predmetnú záležitosť riešiť s dedičmi A. A., pokiaľ preukázateľne jeho predkovia majetok zakúpili. 8. Dňa 30.04.2025 podal proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam námietky resp. vyjadrenie D. L., ktorý ako zákonný vlastník predmetnej nehnuteľnosti uviedol, že predmetná parcela bola a naďalej je v užívaní Poľnohospodárskeho družstva a Oľšavice - Brutovce so sídlom v Oľšavici, od kolektivizácie t.j. od roku 1959. Po transformácii JRD od roku 1990, bol tento užívateľský nájomný vzťah zmluvne uzavretý s vlastníkom. Poľnohospodárske družstvo v plnom rozsahu zodpovedalo za užívanie a vyplývajúce povinnosti voči vlastníkovi, štátu a obci, t. j. dotácie za pôdu, daň z nehnuteľností a nájomného. O lokalizácií predmetného pozemku a ostatných prenajatých pozemkoch ako dedičia nemali vedomosť, preto sa táto skutočnosť ozrejmila až vytýčením geometrického plánu objednaného navrhovateľom. Pôvodný zámer právnych predchodcov navrhovateľa, bolo majetkové vysporiadanie podielu parcely mpč. XXX vlastníka A. A., na základe formálnej zmluvy na Obecnom úrade v Oľšavici v roku 1938. Súčasným dedičom A. A. je N. L.. Medzi ostatnými vlastníkmi parciel podľa geometrického plánu navrhovateľa, nedošlo k žiadnej dohode ani k finančnému vyrovnaniu. 9. N. L. podaním zo dňa 28.04.2025, podaným na poštovom úrade dňa 30.04.2025 uviedla, že ako spoluvlastník nehnuteľností má vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých sa konania o potvrdení vydržania týka. Vlastníctvo nadobudla darovacou zmluvou po neb. matke B. F., E. A.. Uvedené nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom vydržania prešli v päťdesiatych rokoch minulého storočia do užívania tunajšieho poľnohospodárskeho družstva. Nebohá matka nevedela nič o predaji tejto nehnuteľnosti jej otcom A. A., riadne nehnuteľnosť nadobudla. Konštatovala, že je na zamyslenie, prečo nehnuteľnosť nebola celých 86 rokov prevedená. 10. Navrhovateľ vo vyjadrení k námietkam zo dňa 10.06.2025, k námietkam jednotlivých účastníkov konštatoval, že: Ad a) Účastníčka č. 1 B. H. síce uviedla, že majetok - pozemok parcely E-KN č. XXX o výmere 3822 m2 s manželom riadne užívala zhruba do roku 2002. To znamená, že viac ako 20 rokov tento pozemok (zrejme pomerne podľa prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu) účastníčka č. 1 neužíva. Nie je teda zrejmé, akým spôsobom mohla účastníčka č. 1 predmet vydržania užívať (389 m2), keď bol po celý čas, odkedy ho navrhovateľov starý otec nadobudol, ohradený. Vyjadril relevantné pochybnosti o tom, či účastníčka č. 1 správne vyhodnotila, aký rozsah pozemku parcely E-KN č. XXX je predmetom vydržania v tomto konaní, a preto jej námietky nepovažoval za vecné a dôvodné. Ad b) Účastník č. 2 A. H. vo svojich námietkach uviedol, že majetok - pozemok parcely E-KN č. XXX o výmere 3822 m2 a pozemok parcely E-KN č. XXX o výmere 6420 m2 užívali jeho rodičia, pričom tieto pozemky zdedil po svojom otcovi. Rovnako ako účastníčka č. 1 poukazuje na užívanie uvedených pozemkov ako celku, pričom predmetom vydržania je z parcely E-KN č. XXX len pozemok o výmere 389 m2 a z parcely E-KN č. XXX len pozemok o výmere 335 m2. Rodičia účastníka č. 2 teda nemohli užívať predmet vydržania, nakoľko tento bol od roku 1938 oplotený. Ad c) Účastníčka č. 4 N. L. uviedla, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vydržania, prešli v 50-tych rokoch 20. storočia do užívania tunajšieho poľnohospodárskeho družstva a že jej nebohá matka nemala vedomosť o predaji tejto nehnuteľnosti. On predložil písomnú zmluvu, ktorá bola uzatvorená navyše za prítomnosti svedkov D. E., C. F. a starostu obce Olšavica, okres G.. Táto nehnuteľnosť sa nachádza vedľa rodinného domu súp. č. XXX, stojaceho na parc. C-KN č. X, k.ú. C., ktorého je on výlučným vlastníkom a ktorú od roku 1938 užíval starý otec navrhovateľa ako súčasť záhrady, teda priľahlého pozemku k rodinnému domu. V roku 1949 vstúpil do platnosti zákon č. 69/1949 Zb. o jednotných roľníckych družstvách, pričom Poľnohospodárske družstvo v obci Oľšavica vzniklo 11. februára 1972, teda omnoho neskôr, ako došlo k uzavretiu uvedenej kúpnej zmluvy. Ad d) Účastník č. 20 D. L. uviedol, že predmetná parcela bola a naďalej je v užívaní Poľnohospodárskeho družstvo "Olšavica - Brutovce" so sídlom v Olšavici od roku 1959. O lokalizácii predmetného pozemku ako dedič nemal vedomosť, čo sa ozrejmilo až vytýčením na základe geometrického plánu. Pôvodný zámer právnych predchodcov navrhovateľa bolo majetkové vysporiadanie podielu parcely mpč. XXX A. A. na základe formálnej zmluvy na obecnom úrade v Oľšavici v roku 1938. Z označenia podania ani z jeho obsahu nevyplýva, aby sa jednalo o námietky podľa § 359h ods. 3 písm. a) CMP, účastník č. 20 len konštatuje faktický stav.
Ad e) Slovenský pozemkový fond vo svojich námietkach poukázal na uhorské obyčajové právo, ktoré na území SR platilo do 31.12.1950 a v zmysle ktorého sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy. S týmto vyjadrením nesúhlasil, pretože s vlastníckym právom na Slovensku sa v historickom kontexte nakladalo neformálne, vrátane vecných práv k nehnuteľnostiam. Vlastnícke práva sa v minulosti nezapisovali výlučne do PKV, častokrát došlo len k faktickému odovzdaniu veci bez zápisu v registri alebo zozname. Tento spôsob bol najmä v obciach, kde PKV neboli nikdy zriadené, alebo v prípadoch, keď vlastníci zápis vlastníctva nezabezpečili. Čo sa týka námietky SPF, že navrhovateľ nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení a že v PKV č. XX k.ú. C. sa nenachádza zápis o vlastníctve A. A. s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 12/2010 uviedol, že súd v každej konkrétnej veci skúma a posudzuje otázku dobromyseľnosti držby vo vzťahu k nedostatku dodržania elementárnych náležitostí formy a obsah zmlúv o nakladaní s vecnými právami k nehnuteľnostiam, majúc na zreteli predmet a účel v našom právnom poriadku historicky významného a v praxi využívaného právneho inštitútu vydržania. Skúmanie všetkých zákonom ustanovených podmienok vydržania v rámci skutkového stavu v súdnom konaní - za dlhšie časové obdobie, často obsahujúce viacero generácií držiteľov, býva spravidla náročné a často nemožno už jednoznačne zistiť všetky podrobnosti a presné časové údaje. Zrejme i preto zákonodarca, v hypotéze právnej normy, ktorou upravil držbu a osobitne oprávnenú (dobromyseľnú) držbu (§ 130 ods.1 Obč. zák. a obdobne i v predchádzajúcich cit. právnych úpravách podmienok vydržania) ako jednu z podmienok vydržania vlastníckeho práva, uvažuje s možnosťou existencie pochybností o oprávnenosti držby a pre takýto prípad (tzn. ak sú pochybnosti, ale súčasne dobromyseľnosť držiteľa nie je jednoznačne vyvrátená) stanovuje zákonnú domnienku, že ide o držbu oprávnenú. Nedodržanie zápisov vlastníckeho práva do PKV v minulosti nemôže byť navrhovateľovi na ťarchu, ktorý predložil úradne osvedčený dokument, kúpnu zmluvu, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo. On predložil súdu Potvrdenie obce Oľšavica zo dňa 27.07.2023 o užívaní záhrady (predmetu vydržania), v ktorom obec uvádza, že na základe dostupných informácií a údajov, bola záhrada užívaná neb. A. B. (starým otcom navrhovateľa), neskôr A. B. (otcom navrhovateľa) a v súčasnosti ju užíva navrhovateľ. Túto skutočnosť potvrdili formou čestného prehlásenia aj občania obce Oľšavica A. D., D. H. a A. I.. Námietky účastníkov tak považoval za námietky za tendenčné a nedôvodné, keďže až doposiaľ si žiaden z nich preukázateľne neuplatnil vlastnícky ani iný vecno-právny nárok voči predmetným nehnuteľnostiam, či predmetu vydržania. So zreteľom na dlhodobé správanie sa jednotlivých spoluvlastníkov a ich právnych nástupcov (nečinných k výlučnej držbe predmetných nehnuteľností predchodcami navrhovateľa a potom navrhovateľa), možno dostatočne považovať existenciu držby predmetu vydržania za oprávnenú. Vydržanie (usucapio) predstavuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý fakticky stav oprávnenej nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve. 11. Podľa § 359a Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako "CMP"), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. 12. Podľa § 359f ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. CMP, vo vyzývacom uznesení súd vyzve na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, a to do dňa, ktorý súčasne určí. 13. Podľa § 359f ods. 4 CMP, vyzývacie uznesenie okrem výzvy podľa odseku 2 obsahuje označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a stručný opis skutočností, ktoré osvedčujú, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. 14. Podľa § 359h ods. 1 CMP, pism. a) námietky môže podať účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. b) a jeho právny nástupca, b) ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným vydržaním inak dotknuté a jeho právny nástupca, c) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. c) alebo písm. d), alebo, d) iná osoba. 15. Podľa § 359h ods. 2 CMP, námietky sa podávajú na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii. Námietky podané osobou uvedenou v odseku 1 písm. a) sa považujú za podané včas, ak sú doručené súdu, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, najneskôr do vydania uznesenia o potvrdení vydržania.
16. Podľa § 359h ods. 3 CMP, v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí osoba, a) uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom, b) uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov zastupuje, a c) uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. 17. Podľa § 359h ods. 4 CMP, súd bez nariadenia pojednávania uznesením odmietne námietky, ktoré boli podané oneskorene, alebo ktoré neobsahujú náležitosti podľa odseku 3. 18. Podľa § 359i ods. 1 CMP, súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné ( § 359h ods. 3 ). 19. Podľa § 359i ods. 2 CMP, pred rozhodnutím o námietkach môže súd vykonať potrebné šetrenia na overenie skutočností uvedených v námietkach alebo môže vyzvať osobu, ktorá podala námietky, aby predložila ďalšie dôkazy preukazujúce jej tvrdenia; na tento účel môže nariadiť pojednávanie. 20. Podľa § 359i ods. 3 CMP, právoplatné uznesenie podľa odseku 1 súd bezodkladne doručí okresnému úradu príslušnému na úseku katastra nehnuteľností na účel výmazu poznámky vyznačenej podľa § 359g ods. 1 písm. e ). 21. Pod pojmom vlastnícke právo sa rozumie právo určitého subjektu vo vzťahu ku konkrétnej veci, a to nezávisle vo vzťahu k iným osobám vykonávať vlastnícke právo, teda právo vec vlastniť, držať, užívať, nakladať s ňou a brať z nej plody. Vlastníctvo je možné nadobudnúť rôznymi spôsobmi, pričom v Občianskom zákonníku sú uvedené jednotlivé spôsoby jeho nadobudnutia. Na nadobudnutie vlastníckeho práva je nevyhnuté mať titul, z ktorého sa vlastníctvo odvodzuje. 22. Vydržanie je jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom po splnení zákonom stanovených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Jedná sa o klasický súkromnoprávny inštitút, ktorý je známy od čias rímskeho práva. Tento inštitút bol v Občianskom zákonníku reaktivovaný zákonom č. 131/1982 Zb.. Predtým bol známy Občianskemu zákonníku z roku 1950 (§ 115 až § 118), ako aj uhorskému právu, ktoré pred rokom 1950 platilo na území Slovenska. Vydržanie (usucapio) predstavuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý fakticky stav oprávnenej nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci, a tým aj jej skutočným držiteľom. V prípade stretu práva a povinností pravého vlastníka veci a oprávneného držiteľa veci má jednoznačne prednosť vlastník ako nositeľ silnejšieho práva k veci, ktoré je navyše chránené Ústavou SR (čl. 20) a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. 23. V uhorskom práve, ktoré platilo na území Slovenska do 31.12.1950, sa pre vydržanie vyžadovala nepretržitá dobromyseľná držba v trvaní 32 rokov. Podmienky držby boli nasledovné: 1. držobná spôsobilosť nadobúdateľa; 2. nehnuteľnosť spôsobilá na vydržanie; 3. dobromyseľnosť, ktorá sa predpokladala (Curia sp.zn. 2816/1904), teda len zlý úmysel nadobúdateľa vylučoval vydržanie (Zbierka rozhodnutí zv. VIII, č. 186, sp.zn. Curia 670/1906); 4. uchopenie sa držby; 5. nepretržitosť držby v trvaní vyžadovanom zákonom. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. obmedzil predmet vydržania a odlišne upravil vydržacie doby (pozri § 111 až § 129). V prípade nehnuteľností sa vyžadovala 10-ročná premlčacia doba (§ 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka z roku 1950 in fine), pričom vydržanie nehnuteľností v socialistickom vlastníctve bolo vylúčené. Vydržacie doby, ktoré začali plynúť pred 01.01.1951 podľa predtým platného uhorského práva, skončili najneskoršie uplynutím vydržacej doby platnej pre vydržanie nehnuteľností (t. j. k 01.01.1961; porovnaj § 566 Občianskeho zákonníka z roku 1950). Od r. 1958 však vydržacia doba do 01.04.1964, kedy vstúpil do účinnosti občiansky zákonník
č. 40/1964 Zb. neuplynula. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. vydržanie až do novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb. t.j. do 01.04.1981 neupravoval a až uvedená novela v ustanoveniach § 132, § 135a novoupravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než pred 01.04.1984 (§ 865 ods. 3). Podľa tejto právnej úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, ktorý mal v držbe nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov a s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne a vydržať bolo možné iba pozemok alebo časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, vlastníctvo k takému pozemku však nadobudol štát. Občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Podľa súčasného právneho stavu platného od 01.01.1992 upraveného zákonom č. 509/1991 Zb. (§ 872 ods. 6) možno pre vydržanie do doby oprávnenej držby započítať aj dobu pred 1. januárom 1992. 24. Z navrhovateľom pripojených listín je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa jeho starý otec mal vstúpiť do užívania nehnuteľností s vlastníckymi účinkami na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim A. A. a kupujúcim A. B. ml. uzavretou dňa 09.01.1938, t.j. v čase platnosti uhorského práva, ktoré pred rokom 1950 platilo na území Slovenska. Predmet kúpnej zmluvy bol špecifikovaný ako "zahrada takoj kolo B." pričom kúpna cena činila 665,- korún. Žiadna bližšia identifikácia pozemku či špecifikácia jeho výmery v zmluve uvedená nie je. Zmluva bola uzavretá za prítomnosti svedkov D. E., C. F., starostu Obce Oľšavica. Nehnuteľnosť bola od nadobudnutia starým otcom navrhovateľa oplotená a v tomto rozsahu ju dodnes užíva rodina navrhovateľa. Táto nehnuteľnosť sa mala nachádzať vedľa rodinného domu súp. č. XXX, stojaceho na parc. C-KN č. X, k.ú. C., ktorého je navrhovateľ výlučným vlastníkom, a to titulom dedenia po jeho otcovi (Osvedčenie o dedičstve 6D 88/2010 Z 1257/2010-33/10), ktorý mu odkázal celý svoj podiel na tomto rodinnom dome s priľahlým pozemkom parcely C-KN č. X o výmere 1120 m2 a tiež prejednávanú nehnuteľnosť a titulom darovacej zmluvy (V 445/2019 zo dňa 25.04.2019-53/19), ktorou mu matka darovala svoj podiel. Od roku 1938 nehnuteľnosti užíval A. B. ml. a následne jeho právni nástupcovia a to dobromyseľne, dlhodobo a nepretržite 86 rokov. Od jej nadobudnutia kúpnou zmluvou zo dňa 09.05.1938 až do svojej smrti (zomr. XX.XX.XXXX) to bol starý otec navrhovateľa A. B., následne otec navrhovateľa A. B., zomr. XX.XX.XXXX a po jeho smrti navrhovateľ. Tieto skutočnosti preukazujú čestné vyhlásenia súrodencov otca navrhovateľa zo dňa 17.10.1994, čestné prehlásenia A. I. zo dňa 20.12.2023, A. D. zo dňa 28.12.2023 i aktualizované prehlásenie tety navrhovateľa - D. H. zo dňa 29.11.2023. Dlhodobé užívanie nehnuteľností potvrdila i Obec Oľšavica, čo je zrejmé z potvrdenia vydaného dňa 27.07.2023 Obcou Oľšavica. 25. Podľa § 116 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., platného od 01.01.1951, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu. 26. Podľa § 566 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., platného od 01.01.1951, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe. 27. Súd sa zaoberal tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v návrhu i následnom vyjadrení k námietkam, v kontexte účastníkmi i SPF uplatnených námietok, analyzoval navrhovateľom i účastníkmi predložené listinné dôkazy a zistil nasledovné. 28. Z obsahu navrhovateľom predložených listín vyplýva, že starý otec navrhovateľa A. B. ml. (označenie podľa zmluvy) vstúpil do užívania nehnuteľností s vlastníckymi účinkami na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim A. A. a ním ako kupujúcim dňa 09.05.1938, keď za kúpnu cenu 665,- korún kúpil nehnuteľnosti označené v zmluve ako "zahrada takoj kolo B.". Nehnuteľnosť bola následne starým otcom navrhovateľa oplotená a tak ako bola kúpená a takto je rodinou užívaná dodnes. Z uvedeného je zrejmé, že starý otec navrhovateľa vstúpil do užívania nehnuteľnosti za čias platnosti uhorského práva, podľa ktorého boli podmienky držby boli nasledovné: 1. držobná spôsobilosť nadobúdateľa; 2. nehnuteľnosť spôsobilá na vydržanie; 3. dobromyseľnosť, ktorá sa predpokladala (Curia sp.zn. 2816/1904), teda len zlý úmysel nadobúdateľa vylučoval vydržanie (Zbierka rozhodnutí zv. VIII, č. 186, sp.zn. Curia 670/1906); 4. uchopenie sa držby; 5. nepretržitosť držby
v trvaní vyžadovanom zákonom. Predmet kúpy - nehnuteľnosť označenú ako "zahrada takoj kolo B." tak ako bola v teréne označená a oplotená, A. B. ml. dobromyseľne, v presvedčení, že nekoná bezprávne a nehnuteľnosť teda i práva s ňou spojené mu patria, bez toho aby mu v tom niekto bránil, užíval až do svojej smrti dňa 16.04.1976, t.j. takmer 38 rokov. Počnúc od 01.01.1951 začal na území Slovenskej republiky platiť Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., ktorý obmedzil predmet vydržania a odlišne upravil vydržacie doby (pozri § 111 až § 129). V prípade nehnuteľností sa vyžadovala 10-ročná premlčacia doba (§ 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka z roku 1950 in fine), pričom vydržanie nehnuteľností v socialistickom vlastníctve bolo vylúčené. Vydržacie doby, ktoré začali plynúť pred 01.01.1951 podľa predtým platného uhorského práva, čo je i prípad starého otca navrhovateľa, skončili najneskoršie uplynutím vydržacej doby platnej pre vydržanie nehnuteľností (t.j. k 01.01.1961; porovnaj § 566 Občianskeho zákonníka z roku 1950). Z uvedeného je teda zrejmé, že starý otec navrhovateľa podľa v tom čase platnej právny úpravy splnil podmienky na vydržanie vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam ku dňu 01.01.1961. 29. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 30/2010 zo dňa 01.03.2011). 30. Súd bol toho názoru, že už u právneho predchodcu navrhovateľa - A. B. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX došlo k splneniu podmienok na vydržanie vlastníckeho práva k v teréne označenej a oplotenej nehnuteľnosti v k.ú. C., obec C., okres G., ktorá je bola zameraná podľa Geometrického plánu č. 33981302-7/2023 na oddelenie a určenie vlastníckych práv k pozemkom p.č. XXX/X,X,X,X, vyhotoveného dňa 18.01.2023 A. H., geodetom, autorizačne overený dňa 18.01.2023 J. K. F., úradne overený Okresným úradom Levoča, katastrálny odbor dňa 20.02.2023, č. G1-36/23, zapísaná ako pozemok C-KN č. XXX/X, trvalý trávny porast, o výmere 335 m2, pozemok C-KN č. XXX/X, trvalý trávny porast, o výmere 752 m2 a pozemok C-KN č. XXX/X, trvalý trávny porast, o výmere 389 m2. Rovnako tak by však podmienky vydržania za účinnosti následnej právnej úpravy (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. a jeho následná novelizácia zákonom č. 131/1982 Zb.) splnil i jeho syn A. B., ktorý sa držby chopil po smrti A. B. dňa 16.04.1973 a užíval ich do svojej smrti dňa 05.05.2010. Vyššie uvedená novelizácia Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982 v ustanoveniach § 132, § 135a novoupravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než pred 01.04.1984 (§ 865 ods. 3). Teda v tomto kontexte je zrejmé, že i otec navrhovateľa by splnil podmienky vydržania nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. 31. Čo sa týka námietok účastníkov konania B. H., ktorá je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka parcely E-KN č. XXX o výmere 3822 m2 zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie C. a A. H., ktorý je zapísaný ako podielový spoluvlastník parcely E-KN č. XXX o výmere 3822 m2 zapísanej na LV č. XXX spoluvlastník i parcely E-KN č. XXX o výmere 6420 m2 zapísanej na LV č. XXX katastrálne územie C. bol toho názoru, že tieto nie sú dôvodné a boli účastníkmi uplatnené iba z dôvodu nedostatku informácií o predmete konania. Predmetom vydržania je totiž iba od roku 1938 oplotená časť parcely E-KN č. XXX pozemok o výmere 389 m2 a z rovnako iba časť parcely E-KN č. XXX pozemok o výmere 335 m2, takže právny predchodcovia týchto účastníkov reálne nemohli užívať predmet vydržania. 32. Rovnako námietky účastníčky N. L. súd považoval za irelevantné, pretože iba skutočnosť, že ona ani jej nebohá matka nemali vedomosť o predaji nehnuteľnosti ich právnym predchodcom A. A. a tvrdenie, že tieto prešli v 50.tych rokoch 20. storočia do užívania tunajšieho Poľnohospodárskeho družstva, nespochybňujú dobromyseľnosť držby právneho predchodcu navrhovateľa. Navyše v situácii, keď navrhovateľ predložil dôkaz o vzniku Poľnohospodárskeho družstva v obci Oľšavica dňa 11. februára 1972, teda po takmer 34 rokoch od uzavretia uvedenej kúpnej zmluvy. 33. D. L. podal k návrhu podanie označené ako "Vyjadrenie k vydržaniu nehnuteľnosti", ktoré súd podľa obsahu nepovažoval za námietky. Tento totiž iba konštatoval fakty z minulosti i skutočnosť, že ako dedičia nemali vedomosť o bližšej lokalizácii pozemku, toto bolo ozrejmené až vytýčením geometrického plánu.
34. Námietky Slovenskému pozemkového fondu ako zástupcu neznámych vlastníkov A. L., B. M. a D. L. súd rovnako nepovažoval za relevantné. Vychádzal pri tom z argumentácie uvedenej vyššie s tým, že sa nestotožnil s argumentáciou SPF, že by podľa uhorského obyčajové právo, ktoré na území SR platilo v čase uzavretia zmluvy až do 31.12.1950 sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy. V tomto historickom období sa na Slovensku nakladalo s nehnuteľnosťami neformálne a to i čo sa týka vecných práv k nehnuteľnostiam. Vlastnícke práva sa v minulosti nezapisovali výlučne do pozemno-knižnej vložky (ďalej len PKV), častokrát došlo len k faktickému odovzdaniu veci bez zápisu v registri. Čo sa týka jeho námietky, že navrhovateľ nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení a že v PKV č. XX k.ú. C. sa nenachádza zápis o vlastníctve A. A. sa súd stotožnil s argumentáciou navrhovateľa. Súd v každej konkrétnej veci skúma a posudzuje otázku dobromyseľnosti držby vo vzťahu k nedostatku dodržania elementárnych náležitostí formy a obsah zmlúv o nakladaní s vecnými právami k nehnuteľnostiam, majúc na zreteli predmet a účel v našom právnom poriadku historicky významného a v praxi využívaného právneho inštitútu vydržania. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je ako už bolo uvedené uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základným oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Zrejme i preto zákonodarca, v hypotéze právnej normy, ktorou upravil držbu a osobitne oprávnenú (dobromyseľnú) držbu (§ 130 ods.1 Obč. zák. a obdobne i v predchádzajúcich cit. právnych úpravách podmienok vydržania) ako jednu z podmienok vydržania vlastníckeho práva, uvažuje s možnosťou existencie pochybností o oprávnenosti držby a pre takýto prípad (tzn. ak sú pochybnosti, ale súčasne dobromyseľnosť držiteľa nie je jednoznačne vyvrátená) stanovuje zákonnú domnienku, že ide o držbu oprávnenú. 35. Súd bol teda toho názoru, že nedodržanie zápisov vlastníckeho práva do PKV v období platnosti obyčajového práva nemôže byť navrhovateľovi na ťarchu. Navrhovateľ predložil súdu nadobúdací titul, úradne Obcou Oľšavica osvedčený dokument - kúpnu zmluvu, podpísanú svedkom D. E., C. F. i starostom. Ako dôkaz o dlhodobom užívaní nehnuteľností predložil čestné prehlásenia A. I., A. D., D. H. a rovnako čestné vyhlásenie súrodencov otca navrhovateľa neb. A. B. a to A. B., nar. XX.X.XXXX a D. H. E. B., nar. XX.XX.XXXX. Dlhoročné užívanie záhrady právnymi predchodcami navrhovateľa potvrdila i Obec Oľšavica potvrdením zo dňa 27.07.2023 o užívaní záhrady (predmetu vydržania). 36. Názor SPF bol súčasnou rozhodovacou praxou a judikatúrou najvyšších súdnych autorít už prekonaný. K posúdeniu otázky dobromyseľnosti (oprávnenosti) držby na účely vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam súčasná rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR (5Cdo/210/2019 zo dňa 12.8.2021, 4Cdo/275/2020 zo dňa 30.11.2022, rozsudok Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.5.2024), jednotne konštatuje ústavnú konformitu staršej judikatúry, vychádzajúcej z takej interpretácie ust. § 134 ods. 1 v spojení s § 130 ods. 1 OZ, v zmysle ktorej sa nevyžaduje pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním (platný) právny titul a pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom právnym (por. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018).
37. Na podklade skutočností tvrdených navrhovateľom v návrhu a predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že v danom prípade napriek vyššie uvedenému, v konaní neboli splnené podmienky na vydanie vyhovujúceho rozhodnutia o vydržaní nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania samotným navrhovateľom. 38. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že zo skutočností tvrdených navrhovateľom je zrejmé, že tvrdené vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním navrhovateľ nemohol nadobudnúť ani pri započítaní vydržacej doby svojich právnych predchodcov, otca a starého otca, pretože navrhovateľ si nemôže započítať (započítavať) vydržaciu dobu svojich právnych predchodcov, pokiaľ vydržacia doba začala plynúť jeho právnemu predchodcovi od tvrdeného nadobudnutia nehnuteľnosti neperfektnou kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 09.01.1938 (z ktorej právny predchodca odvodzuje svoju dobromyseľnosť a poctivý spôsob nadobudnutia pozemku), v susedstve ktorého sa nachádza rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parcele C - KN č. X, katastrálne územie C.) a táto v celosti už uplynula starému otcovi navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, dávno predtým ako mal nehnuteľnosť nadobudnúť otec navrhovateľa smrťou jeho otca dňa 16.04.1976. V tomto ohľade súd uvádza že v posudzovanom prípade 32-ročná vydržacia doba resp. desaťročná vydržacia doba mohla najskôr uplynúť ku dňu k 01.01.1961 (§ 566 Občianskeho zákonníka z roku 1950) kedy starý otec navrhovateľa, teda nie samotný navrhovateľ, mal (mohol) nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním, ku dňu uplynutia nerušenej oprávnenej a dobromyseľnej držby a užívania pozemku v presvedčení o svojom domnelom vlastníckom práve. 39. V tomto smere súd podotýka, že konanie o potvrdení vydržania podľa ust. § 359a a nasl. CMP je nesporovým konaním, ktoré možno začať len na návrh. Návrh na začatie konania môže podať len ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 359c ods. 1 CMP). Návrh na začatie konania by však navrhovateľ mal podať až potom, keď splnil všetky zákonné predpoklady vydržania (vrátane predpokladu uplynutia 10ročnej vydržacej doby), pretože vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa nadobúda zo zákona okamihom splnenia všetkých zákonných predpokladov vydržania, a nie rozhodnutím súdu o potvrdení vydržania, ktoré má len deklaratórne účinky. Aj z tohto dôvodu je navrhovateľ povinný v návrhu označiť (sám si vypočítať) deň, kedy nadobudol tvrdené právo (ide o zákonnú náležitosť návrhu na začatie konania) vydržaním a nevyhnutne aj túto rozhodujúcu skutočnosť musí navrhovateľ v konaní osvedčiť a preukázať, že splnil podmienky vydržania pre nadobudnutie vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (§ 359d ods. 2 CMP). Vydržanie vlastníckeho práva však môže súd konštatovať (potvrdiť) len voči tomu (navrhovateľovi), komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba a stal sa vlastníkom nehnuteľnosti, teda v tomto prípade by to bolo možné iba voči starému otcovi navrhovateľa. Ak takáto osoba však už v čase podania návrhu nežije, môžu sa dedičia domáhať potvrdenia vlastníckeho práva svojho právneho predchodcu len prostredníctvom žaloby o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi. 40. V danom prípade sa teda navrhovateľ nemôže úspešne domáhať potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ale len určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho právnom predchodcovi. Vzhľadom na okamih vydržania totiž nemôže byť verejnou listinou potrebnou na zápis vlastníckeho práva navrhovateľa uznesenie o potvrdení vydržania podľa § 359j CMP, ale predpokladom pre tento zápis môže byť iba rozsudok, ktorým súd určí, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnom predchodcovi navrhovateľa, ktorý mal za života vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a na jeho základe následné rozhodnutie v dodatočnom dedičskom konaní po poručiteľovi. Teda až v prípade, že súd v sporovom konaní určí, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi bude môcť byť iniciované dedičské konanie po právnom predchodcovi poručiteľa. 41. Z vyššie uvedených dôvodov bol teda súd nútený návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v súlade s ust. § 359i ods 1 CMP zamietnuť. 42. Súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Zo zákona nevyplýva, že by o náhrade trov konania súd mal rozhodovať iným spôsobom a navyše účastníci, ktorí podali v konaní námietky náhradu trov konania nežiadali.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.