Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 11C/1/2026 7626200020 02. 04. 2026 JUDr. Júlia Weiserová ECLI:SK:OSSN:2026:7626200020.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/XX, XXX XX C. B., právne zast. Advokátska kancelária - JUDr. Iveta Pálfy Fabianová, advokátka, Štefánikovo námestie 5, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42 241 481, proti žalovaným: 1/ D. C., E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX C. a 2/ G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX I., obaja právne zast. gd advokátska kancelária, s.r.o., Nám. Majstra Pavla 6, 054 01 Levoča, IČO: 56 498 276, o určenie neplatnosti súhlasného vyhlásenia o určení otcovstva k mal. dieťaťu, takto rozhodol: I. U r č u j e, že právny úkon - súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva k maloletému dieťaťu J. C., nar. XX.XX.XXXX urobený D. C., E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX C. a G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX I., j e n e p l a t n ý. II. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 05.01.2026 podal žalobca na tunajší súdu žalobu v ktorej žiadal, aby súd určil, že právny úkon - súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva k maloletému dieťaťu J. C., nar. XX.XX.XXXX urobený D. C., E. C., nar. XX.XX.XXXX a G. C., nar. XX.XX.XXXX, je neplatný. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Konštatoval, že so žalovanou v l. rade sa spoznali v čase, keď táto mala vzťah s iným mužom. Keď vzťah s týmto ukončila, tak spolu začali chodiť oni. V rozhodnom období, kedy žalovaná v l. rade otehotnela sa pohlavne stýkali. Po narodení dieťaťa si jej predchádzajúci partner nebol istý, či on nie je otcom dieťaťa, tak sa všetci traja dohodli, že si nechajú urobiť testy DNA. Testy potvrdili, že otcom je on. Veľmi si želal, aby bol zapísaný v rodnom liste, žalovaná v l. rade ho však klamala, rozprávala, že keď ho do rodného listu zapíše, tak nedostane dávky, bonusy a benefity, ktoré bude ako slobodná matka mať. Ubezpečoval ju, že sa o dieťa aj o ňu postará, že chce byť plnohodnotným otcom a chce byť v živote dcéry. Ponúkol žalovanej v l. rade, aby sa k nemu nasťahovala, že začnú spolu žiť ako rodina, čo však ona nechcela. Odkladala sťahovanie, rovnako ako aj zápis do rodného listu. On sa napriek všetkému k veci postavil zodpovedne, nakúpil a finančne prispel na plienky, mlieko, oblečenie, skrinku, kočík, autosedačku. Žiadal žalovanú v l. rade, aby spolu pre J. vytvorili rodinu. Má rodinný dom, vedel by sa postarať o rodinu aj finančne, dieťa by malo vytvorené stabilné podmienky po každej stránke. To matka odmietala a až následne zistil z akého dôvodu. V tom čase už mala iného partnera a to žalovaného v 2. rade. Kým sa vôbec stihol spamätať, tak už bol v rodnom liste dieťaťa zapísaný žalovaný v 2. rade. Napriek tomu, že on nebol zapísaný ako otec v rodnom liste, platil na dcéru výživné vo výške 150,- Eur mesačne od 02.05.2024, uhradil platby za testy DNA. Na prvé narodeniny J. jej poslal 500,- Eur, založil dcére sporenie. Chodil za dcérou aj v čase, kedy už žila žalovaná v l. rade so žalovaným v 2. rade, títo
mu nechávali dieťa na stráženie, keď chceli niekam ísť. Trávil s J. čas dovtedy, kým žalovaná v l. rade znovu neotehotnela, potom mu už v kontakte s dcérou začala brániť. Žalovaná v 1. rade svojim konaním porušila jeho ústavné práva ako rodiča, konala úmyselne s cieľom znemožniť mu prístup k vlastnému dieťaťu. Poukázal na obsah Dohovoru o ochrane práv dieťaťa, citoval rozhodnutia všeobecných súdov i Najvyššieho súdu SR. 3. Žalovaní 1, 2 vo vyjadrení zo dňa 13.02.2026 uviedli, že žalobca je od žalovanej v 1. rade o 20 rokov starší a ich vzťah bol čisto kamarátsky. Žalovaná v 1. rade prišla vtedajšiemu partnerovi na neveru, bola veľmi smutná, čo žalobca zneužil a mali spolu pohlavný styk, avšak nikdy netvorili pár. Tento jej tvrdil, že to má brať len jednorázovo, že on žiaden vzťah nechce. Keď zistila svoje tehotenstvo s J., dohodli sa so žalobcom a jej vtedajším partnerom, že po narodení dieťaťa urobia testy DNA. Počas tehotenstva s J. sa spoznala s terajším partnerom a už aj otcom jej druhého dieťaťa (syn K., nar. XX.XX.XXXX), s ktorým spolu bývajú od 1. mesiaca dcéry J., ktorý ju ľúbi, vychováva, tvoria kompletnú rodinu. Žalobca sa o ňu ani o J. nezaujímal počas tehotenstva, prvé mesiace po narodení dieťaťa žalobca J. ani neprišiel pozrieť, tvrdil, že nie je na to pripravený, že to nevie vstrebať. Peniaze, ktoré posielal považovala za dar pre J. a nakúpila jej za to potrebné veci, o čom mu poslala fotografie. Dokonca do prvých narodenín J. nikto zo žalobcovej rodiny nevedel, že je otcom dieťaťa, a to ani jeho vlastný otec. Následne sa po mesiacoch začal zaujímať o dcéru, čo ju potešilo, chcela aby mala dobrý vzťah s biologickým otcom, avšak žalobca sa s dcérou stretával len veľmi zriedkavo, J. na kontakty s otcom reagovala čoraz horšie, čo tento nechcel akceptovať. O rodnom liste sa niekoľkokrát rozprávali so žalobcom a žalobcu vždy oboznamovala s tým, že bude lepšie pre J., aby bol na rodnom liste žalovaný v 2. rade, keď ju od malička vychováva, stará sa o ňu a tvoria rodinu. V žiadnom prípade žalobcovi dcéru nechceli odoprieť, vziať, ani zatrhnúť kontakt, chceli iba jej dobro. Keď dali žalovaného v 2. rade zapísať na rodný list, už čakali druhé bábätko, chystali svadbu a aj preto sa na zápise zhodli. Zmenili jej aj priezvisko, aby J. nemala pocit že k nim "nepatrí," ale cítila, že je v plnohodnotnej rodine bez nejakých súrodeneckých rozdielov. Z dôvodu najlepšieho záujmu maloletej a nenavyšovania trov konania navrhli, aby súd žalobe vyhovel a nepriznal stranám náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. 4. Žalobca v replike zo dňa 02.03.2026 na svojich vyjadreniach zotrval, prejavil radosť z toho, že žalovaní uznali to, čo je pre dieťa v najlepšom záujme. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 02.04.2026, ktorého sa osobne zúčastnili žalobca a jeho právny zástupca, žalovaní 1, 2 a ich právny zástupca. 6. Žalobca na žalobe zotrval. Žiadal aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán. 7. Žalovaní 1, 2 žalobu v celom rozsahu akceptovali. Rovnako žiadali aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán. 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a to s obsahom rodného listu maloletej J. C., výsledkami testov DNA, dokladmi o úhradách platieb zo strany žalobcu, fotodokumentáciou žalobcu s dcérou, poistnou zmluvou zo dňa 07.08.2025 uzavretou v prospech maloletého dieťaťa, rodným listom maloletého K. C., sobášnym listom žalovaných 1, 2 ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav: 9. Z rodného listu mal. dieťaťa J. C., nar. XX.XX.XXXX bolo zistené, že ako matka dieťaťa je zapísaná D. C. E. C., nar. XX.XX.XXXX a ako otec dieťaťa je zapísaný G. C., nar. XX.XX.XXXX. 10. Z výsledkov testov DNA vyhotovených dňa 18.04.2024 spoločnosťou MedGene, s.r.o., Bratislava, bolo zistené, že pravdepodobnosť otcovstva žalobcu k maloletej J. bola určená na 99,9991351 %, čím bolo otcovstvo k dieťaťu prakticky potvrdené. 11. Zo sobášneho listu žalovaných 1, 2 súd zistil, že títo uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, pričom z rodného listu mal. K. C., nar. XX.XX.XXXX bolo zistené, že žalovaní 1, 2 sú na rodnom liste zapísaní ako jeho rodičia. 12. Pripojené výpisy z účtu žalobcu svedčia o tom, že žalobca na výživu maloletej J. finančne prispieval.
13. Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu 14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo dobrým mravom. 15. Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením. 16. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 17. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany , ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 18. Súd pri vecnom posúdení merita sporu vychádzal prioritne z ustanovenia § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Toto zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne. Povinnosť tvrdiť "úplne" je logickým doplnením povinnosti tvrdiť "pravdivo". Znamená to, že strana nesmie zamlčať skutkové tvrdenia, o ktorých vie. V tejto súvislosti nie je rozhodné, či strana sporu úmyselne klamala alebo či bola presvedčená o pravdivosti toho, čo tvrdila (tvrdenia boli nepravdivé objektívne). Nesplnenie tejto povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti "relevantne" tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, čo sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci (pozri Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, C.H.Beck v Prahe, 2016, s. 569). 19. S bremenom tvrdenia súvisí posúdenie dôkazného bremena, ktoré je súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov (pozri k tomu II.ÚS 400/09), avšak zahŕňa aj aplikáciu a interpretáciu hypotézy hmotnoprávnej normy, od ktorej sa odvíja rozloženie dôkazného bremena. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Správne rozloženie dôkazného bremena vedie k vymedzeniu zisťovaných skutočností a je nevyhnutným predpokladom pre správne uplatnenie zodpovednosti účastníka za neunesenie dôkazného bremena, a tým vedie priamo aj k obsahu výroku rozhodnutia vo veci samej. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (porov. Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 570, 696). 20. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca podal návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu - súhlasného vyhlásenia o určení otcovstva k maloletému dieťaťu J. C., nar. XX.XX.XXXX urobený jej matkou D. C., E. C. a žalovaným v 2. rade G. C., ktorý tak bol zapísaný na rodnom liste dieťaťa ako jeho otec. Žalovaní 1, 2 účinne nepopreli skutkové tvrdenia žalobcu, tak ako to požaduje ust. § 151 ods. 1, 2 C.s.p., práve naopak skutočnosti uvedené žalobcom o biologickom otcovstve k mal. J. potvrdili vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.02.2026 i priamo na pojednávaní konanom dňa 02.04.2026 a žiadali aby súd rozhodol v zmysle navrhovaného žalobného petitu. Tým sa stali skutkové tvrdenia sporových strán nespornými. 21. Vychádzajúc zo zhodných skutkových tvrdení sporových strán, rešpektujúc právo dieťaťa poznať svojich biologických rodičov ako jedno zo základných práv podľa čl. 7, ods. 1 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa, súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu tak, ako je to uvedené vo výroku I. rozsudku.
22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. O trovách konania rozhodol súd v zmysle návrhu oboch sporových strán, tak ako je to uvedené vo výroku II. rozhodnutia a žiadnej zo strán ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilný sporový poriadok) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.