Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 17P/21/2026 7626200461 10. 04. 2026 JUDr. Juraj Komár ECLI:SK:OSSN:2026:7626200461.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, proti manželovi, ktorý návrh na rozvod nepodal: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX za účasti maloletých detí: E. B., nar. XX.X.XXXX, B. B., nar. X.X.XXXX, C. B., nar. XX.X.XXXX, F. B., nar. X.XX.XXXX a G. B., nar. XX.X.XXXX zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, takto rozhodol: I. Súd manželstvo účastníkov A. B., C. H. a D. B., C. B., uzatvorené dňa 19.8.2005 v C., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Obce C. vo zväzku 7, ročník 2005, strana 89, pod por. číslom 11 rozvádza. II. Na čas po rozvode súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. F. B. nar, 4.12.2010, mal. C. B., nar. XX.X.XXXX, mal. B. B., nar.X.X.XXXX, mal. E. B., nar. XX.X.XXXX a G. B., nar. XX.X.XXXX, v tomto znení: Zverujú sa mal. deti: F., C., B., E., G. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú mal. detí zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otec sa zaväzuje prispievať na mal. F., mal. C., mal. B., mal. E., a na mal. G., výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa na každé dieťa zvlášť do budúcna, ktoré výživné sa otec zaväzuje uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Styk otca s mal. deťmi: F., C., B., E., G. sa neupravuje. III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 30.1.2026 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky (ďalej aj ako matka), ktorým žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol, zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Svoj návrh odôvodnila tým, že z manželstva sa narodilo deväť detí, z toho je toho času 5 maloletých. Problémy v manželstve nastali po narodení ďalších synov a po uzavretí manželstva, nakoľko si otec našiel priateľku, s ktorou má v súčasnosti sedem detí. Zanikli medzi nimi citové väzby, intímny vzťah, stratili sa spoločné záujmy, zväzok je len formálny. Otec sa s deťmi nestretáva, s otcom spolu nežijú od roku 2016, žil striedavo s navrhovateľkou aj svojou priateľkou. 2. Súd vykonaným dokazovaním v priebehu pojednávania zistil nasledujúci skutkový stav:
3. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal na pojednávaní s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Súhlasil s uzatvorenou rodičovskou dohodou o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom, ktorú uzatvorili pred pojednávaním. Okrem iného uviedol, že od manželky odišiel v roku 2012. Boli vždy spolu, spal striedavo doma, no chodil aj k družke. Teraz sa nachádza v karavane s družkou, druhá žena ho podvádzala, prosil navrhovateľku, aby spolu opäť žili. Má ukončenú základnú školu, má zdravotné problémy s okom a chrbticou, no lieky neberie. Ukončil živnosť dňa 17.2., má ísť na týždňovku, pracuje s bágrom. Finančne deťom pomáha, ak má z čoho, teraz dáva aj družkiným deťom. Má spolu 16 detí, najmladšie sa narodilo dňa X.X.XXXX. 4. Navrhovateľka na pojednávaní okrem iného uviedla, že s manželom spolu nežijú 10 rokov, nakoľko má svoju ženu, za ktorou odišiel. Od vtedy sa nevrátil. Všetko videli deti, nechcela takýto život, nakoľko sa otec vždy vracal k svojej priateľke. Posledné roky sa ani nezaujímal o deti, naposledy bol v domácnosti navrhovateľky v decembri 2023. Boli spolu 4 mesiace, čakala dieťa, ktoré zomrelo. Peniaze jej na deti nedáva. Navrhovateľka ďalej uviedla, že má skončenú základnú školu, zdravotné problémy nemá, platí nájom 100 eur, elektrinu 50 eur aj vodu. Poberá invalidný dôchodok kvôli sluchu. 5. Zástupca kolízneho opatrovníka mal na pojednávaní za to, že manželstvo nefunguje vzhľadom na spôsob ako žili v manželstve, neplní si žiadny účel, odporúčal preto zveriť mal. deti matke a určiť výživné, ako uviedli rodičia v dohode. 6. Z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané počas pojednávania vyplýva nasledovné: 7. Z rodných listov vyplynulo, že navrhovateľka a manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal sú rodičmi mal. detí E., nar. XX.X.XXXX, B., nar. X.X.XXXX, C., nar. XX.X.XXXX, F., nar. X.XX.XXXX a G., nar. XX.X.XXXX. 8. Zo sobášneho listu vyplynulo, že navrhovateľka uzatvorila manželstvo s D. B., nar. XX.X.XXXX v C. dňa 19.8.2005, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. vo zväzku č. 7, ročník 2005, na str. 89 pod por. č. 11. 9. Z obsahu správy kolízneho opatrovníka, ktorým vykonal šetrenie pomerov v rodine vyplynulo, že rodičia detí A. B. a D. B. sú manželia. Z ich vzťahu pochádza 5 maloletých detí. Matka s deťmi býva v obecnom nájomnom 2-izbovom byte. Výdavky spojené s bývaním uhrádza vo výške 100 Eur a elektrinu vo výške 50 Eur. Svoj príjem uviedla invalidný dôchodok, prídavok na deti a dávku v hmotnej núdzi. Otec detí býva so svojou priateľkou I. H. a spolu majú 8 maloletých detí. Rodina býva v obytnom prívese /maringotka/, v blízkosti jeho manželky. Menovaný je nezamestnaný, nemá žiadny príjem. Mal. Ján ukončil štúdium na strednej škole, zúčastňuje sa náhodných brigád. Mal. F. je žiakom 8. triedy, Rastislav, je žiakom 7. triedy, Dávid je žiakom 5. triedy a E. je žiakom 3. triedy Základnej školy C.. Deti sú zdravé. Matka pri pohovore uviedla, že s otcom detí sa pravidelne hádali a nastali medzi nimi vážne problémy. Manžel ju pravidelne podvádzal, od roku 2016 nežijú spolu už ako manželia. V súčasnosti zdieľa spoločnú domácnosť s partnerkou, s ktorou má 8 detí. Deti oboznámila s návrhom na rozvod. Vyjadrila sa, že nechce, aby s deťmi bol vykonaný pohovor. Deti nechce zaťažovať s ich problémami. Na svojom návrhu na rozvod trvá. Svoj návrh doplní, aby súd zaviazal otca prispievať mesačným výživným na každé dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa. S otcom bol vykonaný pohovor, pri ktorom uviedol, že predvolanie na súd si neprevzal a návrh manželky na rozvod nevidel. S ničím nebude súhlasiť, čo manželka navrhuje. Uviedol, že je nezamestnaný a nemá žiadny príjem. Počas sociálneho šetrenia a pohovoru sa otec detí správal neadekvátne a odmietal spolupracovať. 10. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 10.4.2026, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal, oboznámil sa s listinnými dôkazmi (čl.1 návrh, čl.4 rodný list D., čl.5 rodný list F., čl.6 rodný list B., čl.7 rodný list E., čl.8 rodný list C., čl.9 rodný list J., čl.10 rodný list G., čl.11 rodný list K., čl.12 rodný list J., čl.13 sobášny list, čl.14 SP rozhodnutie invalidný dôchodok, čl.15 potvrdenie o hm. núdzi, čl.16 potvrdenie o poberaní prídavkov, čl.22 uznes. o oslobodení od súd. poplatkov, čl.24 SP matka, čl. 26 uznes. ustanovenie kolízneho opatrovníka, čl.40 úrad práce dožiadanie, čl. 41 SP matka, otec, správa zo šetrenia KO, úradný záznam rodičovská dohoda, lustrácia SP otec, lustrácia SP matka, obchodný register matka, otec, záznam na stravu mal. detí, prac. ponuky pre otca, výpis zo živnostenského registra, prac. pozícia dlaždič, štatistický
úrad priemerná mzda, tabuľka – potraviny) a rozhodol vo veci samej. Na pojednávaní dňa 10.4.2026 uzatvorili rodičia dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktorá je v spisovom materiály evidovaná na čl. 67. 11. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. 12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrhu niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 13. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 14. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 15. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 16. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 17. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. 18. Navrhovateľka za príčiny rozvratu ich manželstva považovala dlhodobé hádky a neveru zo strany manžela, ktorá spôsobila zánik ich citového vzťahu. 19. Súd na základe vykonaných dôkazov uvádza, že vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu na rozvod. Súd je toho názoru, že manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní manželstvo funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. 20. Súd má zo samotného návrhu navrhovateľky, a aj napriek nesúhlasu manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal, za preukázané, že manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu, nakoľko manželia spolu už netrávia spoločne čas a navonok nepôsobia ako ucelená rodina. Manželstvo účastníkov neplní ani svoju biologickú funkciu, nakoľko sa už spolu intímne 10 rokov nestýkajú. Matka žije s maloletými deťmi v samostatnej domácnosti, čiže manželstvo neplní ani svoju výchovnú funkciu. Neplní ani ekonomickú funkciu, manželia spolu dlhodobo nehospodária, otec na domácnosť ani na výživu svojich detí neprispieva. Zo strany navrhovateľky došlo k citovému a fyzickému ochladnutiu kvôli nevere manžela. Navrhovateľka deklarovala, že sa chce rozviesť a z takéhoto jej správania sa je možné jednoznačne vyvodiť, že nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal žije dlhodobo s inou družkou s ktorou majú vlastné maloleté deti. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov už v súčasnosti neplní svoje funkcie a je dlhodobo hlboko a vážne rozvrátené, zmierovacie konanie bolo bezúspešné, preto súd prvým výrokom toho rozsudku
manželstvo účastníkov rozviedol. Nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v slobodnom manželskom zväzku proti jeho vôli. 21. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 22. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú maloleté deti - E., B., C., F. a G.. 23. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 24. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. 25. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 26. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 27. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 28. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 29. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 30. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
31. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 32. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 33. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 34. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 35. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 36. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 37. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 38. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania. 39. Súd pri svojom rozhodovaní v právnej veci maloletých poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Predpokladá sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen umožňuje čl. 51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (pozri § 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV. ÚS 367/08). 40. Súd sa pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletému F., C., B., E. a G. oboznámil s rodičovskou dohodou, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a správou kolízneho opatrovníka. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie základnej otázky konania a to, či rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorú účastníci zhodne navrhli a uzatvorili dňa 10.4.2026 na pojednávaní spĺňa predpoklady vyžadované v § 24 ods. 3 Zákona o rodine, najmä či je v záujme a na prospech maloletých detí a to po všetkých stránkach (citovej, vývinových potrieb, vzťahu rodičov k maloletej, výchovnej a ďalších). Na základe uvedeného súd dospel v intenciách vykonaného dokazovania k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v súlade so záujmami maloletých detí, rešpektuje a zohľadňuje potreby maloletých, preto ju v celom rozsahu schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody prihliadol aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka, ktorý na pojednávaní odporúčal súdu rodičovskú dohodu schváliť. 41. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
42. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 43. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 44. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/). V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.