Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 17P/53/2026 7626201072 28. 05. 2026 JUDr. Juraj Komár ECLI:SK:OSSN:2026:7626201072.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár, v právnej veci mal. dieťaťa: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov, matka: D. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XX, G., právne zast. Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospudka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves a otec: H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, G. právne zast. JUDr. Jánom Slovinským, advokátom so sídlom Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves v konaní o návrhu matky na určenie výživného, takto rozhodol: I. Zveruje sa maloletý A. B. C., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať takto: Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A. B. C., nar.XX.X.XXXX každý kalendárny mesiac odo dňa označeného ako 1. deň v mesiaci v čase od 15:00 hod do dňa označeného ako 3. deň v mesiaci v čase do 15:00 hod., odo dňa označeného ako 5. deň v mesiaci v čase od 15:00 hod. do označeného ako 8. deň v mesiaci v čase do 15:00 hod., odo dňa označeného ako 10. deň v mesiaci do označeného ako 13. deň v mesiaci v čase do 15:00 hod. Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A. B. C., nar.XX.X.XXXX každý kalendárny mesiac odo dňa označeného ako 3. deň v mesiaci v čase od 15:00 hod do dňa označeného ako 5. deň v mesiaci v čase do 15:00 hod., odo dňa označeného ako 8. deň v mesiaci v čase od 15:00 hod. do označeného ako 10. deň mesiaci v čase do 15:00 hod., odo dňa označeného ako 13. deň v mesiaci do nasledujúceho kalendárneho mesiaca do dňa označeného ako 1. deň v mesiaci v čase do 15:00 hod. Matka a otec sú povinní maloleté dieťa na styk riadne pripraviť. Otec je povinný si maloleté dieťa v dni a v čase určenom ako začiatok styku prevziať v mieste bydliska matky a v dni a v čase určenom ako koniec styku je povinný maloleté dieťa odovzdať v mieste bydliska matky. II.
Matke sa výživné na mal. A. B. C., nar. XX.X.XXXX počas striedavej osobnej starostlivosti neurčuje.
III. Otec je povinný počas striedavej osobnej starostlivosti prispievať na výživu mal. A. B. C., nar.XX.X.XXXX sumou vo výške 300,- Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, opakovane do budúcna. IV. Dlh na výživnom na maloletého A. B. C., nar.XX.X.XXXX za obdobie od 6.3.2026 do 31.5.2026 vo výške 800 eur je otec povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. V. Návrh otca na nariadenie výchovného opatrenia zamieta.
VI. Návrh otca na nariadenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku zamieta. VII.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Dňa 6.3.2026 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na určenie výživného zo strany otca na maloletého vo výške 200 eur. Následne matka doručila súdu dňa 20.3.2026 opravu návrhu, kde žiadala určiť výživné vo výške 300 eur. 2. Neskôr matka doplnila svoj návrhu dňa 13.4.2026 tak, že navrhla, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný hradiť výživné vo výške 300 eur mesačne. Súčasne navrhovala upraviť styk otca s dieťaťom každý párny kalendárny týždeň od soboty od 8.00 hod do nedele do 17.00 hod. Písomným podaním zo dňa 29.4.2026 upravila matka návrh styku otca s dieťaťom tak, že je oprávnený stretávať s dieťaťom každý párny kalendárny týždeň v soboty od 9.30 hod do 13.00 hod a v nedeľu od 9.30 hod do 13.00 hod. do 17.00 hod., ktorý bol na pojednávaní dňa 21.5.2026 zmenený, aby bol za prítomnosti matky. Podaním zo dňa 25.5.2026 matka opäť zmenila návrh úpravy styku tak, že otec je oprávnený sa stretávať s dieťaťom vždy, keď bude na území Slovenska v rozsahu od 10.00 hod do 18.00 hod, počas troch po sebe nasledujúcich dní. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nežijú dlhodobo v spoločnej domácnosti, zabezpečujú celodennú starostlivosť o maloletého a otec neprispieva pravidelne na zabezpečenie potrieb dieťaťa, preto je nutné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému. 3. Otec maloletého písomným podaním 14.4.2026 doručil súdu protinávrh, v ktorom žiadal zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a neurčiť výživné žiadnemu z rodičov. 4. Na základe návrhov matky a proti návrhu otca súd v rámci konania rozhodoval o celkovej úprave rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu a to od zverenia do osobnej starostlivosti matky až po možnosti nariadenia striedavej starostlivosti oboch rodičov s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa. 5. Matka a otec boli vyzvaní výzvou, aby súdu v lehote 10 dní od doručenia oznámili a doručili listiny preukazujúce ich tvrdenia a to ohľadom vzdelania, zamestnania, rekvalifikačných kurzov, vodičského oprávnenia, zdravotného stavu, vlastníctva majetku, výpisy z bankových účtov, výplatné pásky, poberania štátnych dávok, dôchodkov, nákladov na životné potreby a pod. 6. Súd vykonaným dokazovaním v priebehu pojednávania zistil nasledujúci skutkový stav: 7. Z výpovede matky na pojednávaní okrem iného vyplynulo, že v priebehu konania došlo k viacnásobnej modifikácii návrhu vo veci samej, čo do úpravy styku otca s dieťaťom. Od augusta 2025 matka nezdieľa s otcom dieťaťa spoločnú domácnosť. Matka absolvovala lekárske psychologické vyšetrenie maloletého bez predchádzajúceho súhlasu otca s týmto vyšetrením, pričom uvedené matka absolvovala po doručení protinávrhu otca na určenie striedavej osobnej starostlivosti. Matka žiadala postupnú úpravu styku, kým si maloletý zvykne, prestane plakať a bude už vo veku, kedy môže vyjadriť svoj vlastný názor. Nesúhlasila ani s adaptačným obdobím, ani s prespávaním, nakoľko maloletý nie je na otca zvyknutý. Čo sa týka starostlivosti zo strany otca, matka namietala jej nedostatočnosť no zároveň uviedla, že dieťa od otca nikdy poškodené neprišlo. Matka namietala aj skutočnosť, že v čase starostlivosti otca o maloletého, sa tomuto venujú iba jeho starí rodičia. Na osobu otca uviedla, že od svojho brata sprostredkovane disponuje informáciami o návštevách otca v rôznych podnikoch, herňách a požívaní alkoholu. Čo sa týka výšky výživného, matka popísala svoje mesačné náklady, mesačné náklady na dieťa, ako napr. hygiena 40 eur a oblečenie 120 eur mesačne, pričom uviedla, že maloletému kupuje značkové veci. 8. Otec na pojednávaní okrem iného uviedol, že komunikácia medzi rodičmi je slabšia, jeho pracovné možnosti mu umožňujú prispôsobiť si styk s maloletým, má 10-dňové turnusy v zahraničí, interval v rámci mesiaca si vie uspôsobiť. Navrhoval 5-dňové intervaly starostlivosti aj s prespávaním maloletého, nakoľko je následne 10 dní v práci. K námietkam matky uviedol, že do dámskeho baru bol pozvaný,
alkohol pije iba príležitostne a na hranie automatov má vydaný zákaz. K adaptačnému obdobiu otec uviedol, že sa o syna s matkou striedavo staral do jeho jedného roka. Ak sa vráti zo zahraničia, pýta si maloletého na celý deň, no nakoľko to reguluje matka, má otec maloletého niekedy iba na dve hodiny. Následne popísal svoje mesačné náklady, uviedol, že ak bol maloletý v jeho starostlivosti, nič mu nechýbalo, vždy nakúpil sezónne oblečenie či plienky, chodí so synom na prechádzky, plne sa mu venuje a zakupuje mu hračky. V starostlivosti mu pomáhajú starí rodičia, ak je potreba. 9. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a to návrh (čl. 1), potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa (čl. 3), oznámení o přiznaní dávky státní sociální podpory (čl. 4), lustrácia v sociálnej poisťovni – otec (čl. 10), uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka (čl. 11 ), zmena návrhu matky (čl. 27), písomné vyjadrenie matky (čl. 28), vysvedčenie – matka (čl. 29), výpis z bankových účtov – matka (čl. 31-41), pokladničné doklady – matka (čl. 42-47), správa sociálna poisťovňa (čl. 51), správa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (čl. 55), doplnenie návrhu – matka (čl. 57), správa kolízneho opatrovníka (čl. 61), písomné vyjadrenie – protinávrh otec (čl. 63), potvrdenie o príjme – otec (čl. 65-67, 86,87,89-94,106), výpis z bankových účtov – otec (čl. 68-85), prepúšťacia správa maloletého (čl. 88), fotokópia bločku (čl. 95), Dohoda o zmene pracovnej zmluvy – otec (čl. 96), písomné vyjadrenie otec (čl. 105), vysvedčenie o záverečnej skúške - matka (čl. 107), SIPO – matka (čl. 108), fotokópie pokladničných bločkov (čl. 109- 115), písomné vyjadrenie – matka (čl. 119), lekárske správy maloletého (čl. 121 – 124) písomné vyjadrenie matka (čl. 135), googlemaps (čl. 137a), BS kalkulačka – prevod meny CZK – EUR k 22.5.2026 (čl. 138,139), Datacube štatistický úrad – spotrebiteľské ceny (čl. 140,141), finančné pásmo A na nákup potravín (čl.142), Všeobecné záväzné nariadenie obce G. č. 5/2024 (čl. 143), výpis zo živnostenského registra (čl. 145-147 ), výpis z obchodného registra (čl. 148,149). 10. Z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané počas pojednávania okrem iného vyplýva nasledovné: 11. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.3.2026 pod sp. zn. 17P/53/2026-11 súd ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves. 12. Z finančného pásma A na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov s účinnosťou od 1.1.2023, vydaného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vyplynulo, že v materskej škole - pásmo 2 rokov (mal. A. B.) je suma za raňajky 0,50 eur, desiata 0,40 eur, obed 1.00 eur, olovrant 0,30 eur, večera 0,65 eur, spolu 2,85 eur/deň, t.j. 85,50 eur/mesiac (2,85 eur x 30 dní). 13. Ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom na článok 10 ods. 1 a 2 Základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/2003). Z vyššie uvedených skutočností súd na pojednávaní zamietol návrh matky na vykonanie znaleckého dokazovania z odboru pedopsychológie a taktiež výsluch starej matky maloletého dieťaťa zo strany matky, keďže navrhované znalecké dokazovanie, výsluch sú nadbytočné a v rozpore s požiadavkou hospodárnosti konania vzhľadom na to, že rodičovské schopnosti neboli rodičmi ani kolíznym opatrovníkom nijako spochybnené. 14. K znaleckým posudkom v spojitosti s rozhodnutím súdu, je ešte potrebné všeobecne uviesť, že ich nariadenie pripadá do úvahy, ak sú pochybnosti alebo isté indície, že rodičia buď vedome alebo nevedome nevedia zabezpečiť výchovu detí, alebo vykonávajú svoj vplyv takým smerom, ktorý je v neprospech druhého rodiča, čím mu buď je bránené vo výchove, stretávaní sa s deťmi alebo pôsobí takým vplyvom na deti, že sa od druhého rodiča odcudzujú alebo pociťujú odpor alebo nenávisť, alebo má súd pochybnosti o zdravom a psychickom vývoji maloletého dieťaťa. V predmetnom konaní môže súd jednoznačne konštatovať, že k takému to konaniu žiaden z rodičov dieťa nevedie a taktiež nevyplynulo, aby jeden z rodičov nevedel zabezpečiť starostlivosť o dieťa resp. aby na dieťa predmetná forma starostlivosti mala negatívny vplyv.
15. K návrhu na znalecké dokazovanie z odboru pedopsychológie, na zistenie, či maloletý je spôsobilý byť vychovávaný v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Znalecké dokazovanie nebolo potrebné nariadiť v konaní z dôvodu, že daná otázka bola zodpovedaná samotným konaním. Keďže maloletý je v pravidelnom kontakte s otcom v jeho obydlí, pozná dané prostredie, ako aj osoby žijúce s otcom, bolo logické, že bude na mieste aktuálny styk rozširovať. U maloletého neboli zistené problémy ako zdravotné, zo šetrenia kolízneho opatrovníka ktoré by vyvolávali pochybnosti pre nariadenie striedavej starostlivosti. Pre rozhodnutie súdu vo veci samej nebolo za daných okolnosti potrebné navrhovanú skutočnosť preukazovať znaleckým dokazovaním. Súd vyhodnotil návrh matky skôr ako jej subjektívny pohľad na negatívny vplyv tejto formy starostlivosti na maloletého, než vznik objektívnych dôvodov, ktoré majú negatívny dopad na dieťa. Ďalej je nutné uviesť, že predmetný návrh nebol navrhovaný od podania návrhu ani po absolvovaní lekárskych vyšetrení, ale v úplnom závere konania, pričom matka mala dostatok času takýto návrh podať. Z tohto konania matky jednoznačne vyplýva, že ani samotná matka nemala reálne dôvody pre nariadenie znaleckého dokazovania, ale skôr šlo len o vyčerpanie všetkých možných dôkazov za účelom oddialenia rozhodnutia vo veci samej. 16. K výsluchu starej matky maloletého zo strany matky je nutné uviesť, že jej výsluchom malo byť preukázaná reálna schopnosť matky vykonávať starostlivosť o maloletého. Z dôvodu zistení súdu z jednotlivých listín ako aj zo samotného prešetrenia kolízneho opatrovníka, neboli do rozhodnutia zistené okolnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť záver, že matka nie je spôsobilá zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého a preto nebolo potrebné takýto dôkaz vykonať. 17. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 18. Podľa § 24 ods. 2 ZoR, Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. 19. Podľa § 24 ods. 3 ZoR, Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa 20. Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 21. Podľa § 28 ods. 1 ZoR, Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c)správa majetku maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 28 ods. 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 23. Podľa § 36 ods. 1 ZoR Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 24. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania. 25. Podľa § 43 ZoR, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.). 29. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 31. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. 32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 33. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 34. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje okrem iných aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, výžive maloletého a styku s maloletým.
35. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať na článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi ani vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorgulu versus Nemecko), resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (Hansenová versus Turecko). 36. Podľa článku 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 37. Podľa článku 6 Dohovoru o právach dieťaťa Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú, že každé dieťa má prirodzené právo na život. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa. 38. Podľa článku 9 bod. 3 Dohovoru o právach dieťaťa Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. 39. Podľa článku 12 bod. 1 Dohovoru o právach dieťaťa , Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. 40. Podľa článku 12 bod. 2 Dohovoru o právach dieťaťa , Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. 41. Podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. 42. Všeobecne je možné konštatovať, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti obidvoch rodičov a ak to nie je možné, potom práve toho z rodičov, ktorý mimo iného uznáva rolu a dôležitosť rodiča druhého v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý je dobrým rodičom. Rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti teda nemá odmietať výchovné pôsobenie druhého rodiča, nemá byť proti nemu a priori negatívne zameraný, pretože to sa môže prenášať aj na dieťa. Opačný (t.j. negatívny) postoj rodiča k druhému rodičovi by sa mohol - nech už priamo či vo svojich dôsledkoch - z veľkej pravdepodobnosti negatívne dotýkať dieťaťa, ak by bola znižovaná či eliminovaná účinnosť výchovného pôsobenia druhého rodiča; to by mohlo negatívne pôsobiť na emocionálnu väzbu dieťaťa k druhému rodičovi. (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 266/10 ze dne 18.08.2010). Z Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva princíp, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, vykonávaných súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Dohovor ďalej ustanovuje, že dieťa má právo udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. 43. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
44. Vzhľadom na vykonané dokazovanie pri vyhodnotení dôkazov a tvrdení účastníkov konania, súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi CMP podľa Čl. 10 ods. 1 CMP zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a určil otcovi povinnosť platiť počas starostlivosti výživné k maloletému. 45. V predmetnej veci bolo potrebné chrániť najlepší záujem mal. A. B. za pomoci kritérií vymedzených v čl. 5 Zákona o rodine a taktiež v prípade potenciálneho oddelenia dieťaťa od jeho rodiča je nevyhnutné posúdiť a určiť najlepší záujem dieťaťa (čl. 9, 18 a 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Dohovor chráni právo dieťaťa na rodinný život. Dieťa oddelené od rodiča má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom (čl. 9 ods. 3). 46. V prípadoch, ak sú vzťahy medzi rodičmi natoľko narušené, že sa o starostlivosti a styku s maloletými deťmi nevedia dohodnúť, musí autoritatívne rozhodnúť súd. Súd pri svojom rozhodovaní prednostne neprihliada na to, ako si úpravu rodičovských práv a povinností predstavujú rodičia, ale prvoradým je vždy záujem dieťaťa. Je logické, že vždy aspoň jeden z rodičov nebude s rozhodnutím súdu súhlasiť a bude sa cítiť „ukrivdený“ na svojich rodičovských právach. Dôležité je zdôrazniť, že pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nie je prvoradým cieľom uspokojiť požiadavky rodičov, ale rozhodnúť tak, aby to bolo v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktoré je vo vývine a všetko, čo na neho dolieha v detstve, ho môže neskôr ovplyvniť, a to už v negatívnom alebo pozitívnom smere. 47. Vo všeobecnosti k striedavej osobnej starostlivosti treba uviesť, že striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný. Zachovanie takého vzťahu je prvoradým záujmom dieťaťa, ktorý môže byť potlačený len inými vážnejšími záujmami dieťaťa, ktoré prevážia nad týmto záujmom. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča, ktorý sa o dieťa do nariadenia súdu o striedavej osobnej starostlivosti sám staral. Nemožno ani podporovať jej chápanie ako prostriedku na vyhýbanie sa plateniu výživného a ani ako spôsobu riešenia negatívneho postoja preferenčného rodiča k právu stretávania druhého rodiča. Na všetky tieto výchovné problémy je žiaduce hľadať riešenie, ktoré bude najviac v záujme maloletého dieťaťa. Pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti je nevyhnutné mať splnené hmotnoprávne podmienky a to, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť záujem a nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. 48. Ku kritériám posudzovania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa podľa § 24 ods. 1, 2 zákona o rodine súd uvádza, že striedavá starostlivosť nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Nestačí však zistenie, že jeden z rodičov striedavú starostlivosť nechce pre určité obavy, treba skúmať dôvody pre toto jeho rozhodnutie a tieto vyhodnotiť s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. Ak je to možné, súd by mal vypočuť názor maloletého dieťaťa, ak je schopné s ohľadom na svoj vek formulovať svoje názory. Prvoradým predpokladom pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti je, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a cyklicky umiestňované do iného prostredia, že teda obidvaja rodičia žijú aspoň približne v mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp. na ktorom sa rodičia dohodnú. Podobne by sa malo dieťaťu zachovať jeho sociálne prostredie, priatelia, susedia a záujmové aktivity. Treba prihliadať na to, že typickými prípadmi detí, pre ktoré nie je vhodná striedavá starostlivosť, sú deti s abnormalitami sociálneho správania, ktoré vyžadujú stabilitu ich výchovného prostredia alebo prítomnosť konkrétnej osoby, na ktorú sú fixované. Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie sú vhodní na striedavú starostlivosť, sú rodičia, ktorí pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne, vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa, podporujú v dieťati nesprávne návyky a pod. Doba, ktorú trávi dieťa u každého z rodičov, môže byť určená rôzne, závislá je najmä od potrieb dieťaťa, jeho veku, záľub, jeho aktivít. V prípade, ak rodičia žijú neďaleko a je možné zachovať kontinuitu sociálneho prostredia dieťaťa, osvedčuje sa systém striedania 2-2-3-2-2-3, ktorý umožňuje dieťaťu plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej a poskytuje rodičom v krátkom časovom intervale dvoch týždňov absolútne spravodlivý podiel na osobnej starostlivosti o dieťa.
49. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní je vždy záujem dieťaťa, nemôže stačiť svojvoľné, účelové, nelogické odmietanie striedavej starostlivosti jedným rodičom, pretože takéto správanie je zneužitím práva dieťa vychovávať, ktorého obsahom je aj právo osobnej starostlivosti o dieťa. Medzi dôležité kritériá posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým citové väzby dieťaťa. Zisťovanie citových väzieb dieťaťa pritom môže byť relevantné len v prípade, ak dieťa má zabezpečený pravidelný a pomerne rovnocenný kontakt s oboma rodičmi. Ďalším kritériom posudzovania záujmu maloletého dieťaťa sú jeho vývinové potreby. V súčasnosti už materiálne potreby života väčšine dospelých jedincov umožňujú zabezpečenie každodenných potrieb dieťaťa, ako sú stravovanie, bývanie, zdravotné ošetrenie a pod., preto vývinové potreby treba posudzovať zo širších hľadísk, z perspektívy rozvoja osobnosti dieťaťa, jeho vrodených dispozícií, schopností rodiča ovplyvňovať orientáciu detského myslenia a konania. Vyžaduje sa skúmanie schopností rodiča odovzdávať dieťaťu základné zásady ľudskosti a morálky prejavujúce sa rešpektom k právam iných, úcte k ľudom, záujmu o vzdelanie. Ďalším kritériom posudzovania záujmu maloletého dieťaťa je stabilita budúceho výchovného prostredia, schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. 50. Súd poukazuje aj na to, že v súčasnosti existuje široká zhoda - a to aj podľa judikatúry medzinárodných súdnych orgánov - na podporu myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúceho sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania. Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie aj Charta základných práv Európskej únie, v ktorej čl. 24 ods. 2 sa uvádza: „... pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.“ Záujem dieťaťa sa skladá z dvoch častí. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov. Vzhľadom na uvedené platí aj pre rozhodovanie súdov, že prijaté opatrenia musia sledovať najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri rozhodovaní konkrétnej veci týkajúcej sa detí ich najlepší záujem vyplýva okrem iného aj z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 51. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 2298/15 - bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11). 52. Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom v zmysle premís popísaných v predchádzajúcom bode je potrebné zo strany konajúceho súdu zohľadniť predovšetkým tieto kritériá: existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie do starostlivosti sa usilujúcimi osobami, mieru zachovania identity a integrity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby, schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho priaznivý fyzický a psychický vývoj vrátane vzdelávacích, emocionálnych, materiálnych a iných potrieb, a prianie dieťaťa. 53. Pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti musí súd skúmať či sú splnené hmotnoprávne podmienky a to: 1. spôsobilosť vychovávať dieťa spoločne, 2. obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť záujem, 3. je v záujme dieťaťa, 4. zaistí potreby dieťaťa, 5. vyhovuje osobnosti dieťaťa, 6. rodiča zabezpečujú stabilitu výchovného prostredia 7. dieťa nebude opakovane vytrhávané zo svojho sociálneho prostredia. V rámci dokazovania súd skúmal naplnenie hmotnoprávnych podmienok pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti resp. či existujú okolnosti, ktoré bránia nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti a je na mieste zamietnuť návrh otca o zmene výchovného prostredia.
54. Po zistení skutočného stavu veci bolo zistené, že vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky boli naplnené takto: K bodu 1: možno konštatovať, že obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloletého, čo potvrdzuje skutočnosť, že rodičia od narodenia sa spoločne podieľali na jeho výchove v spoločnej domácnosti až do septembra 2025, kedy sa matka s maloletým odsťahovala. Napriek tomu dochádzalo k pravidelnému a opakovanému styku otca s maloletým v jeho domácnosti, kedy počas neprítomnosti matky zabezpečoval starostlivosť o dieťa otec. Teda ako matka, tak aj otec nadobudli také rodičovské schopnosti, ktoré dávajú záruku, že o dieťa bude aj v budúcnosti náležite postarané, či už bude v starostlivosti otca alebo matky. K bodu 2: obaja rodičia preukázali a preukazujú záujem o osobnú starostlivosť o maloletého. Matka tým, že vykonáva osobnú starostlivosť od odlúčenia a otec tým, že podal návrh na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti. K bodu 3: keďže rodičia žili do septembra 2025 v spoločnej domácnosti, obaja sa o dieťa podľa potreby starali, pričom otec aj po odlúčení opakovane mal v starostlivosti maloletého a preukázal záujem o jeho výchovu, teda nie je dôvod, aby bol jeden rodič obmedzený v práve starostlivosti o dieťa súdnym rozhodnutím a aby sa úplne pretrhali väzby medzi otcom a dieťaťom len z dôvodu, že matka sa odsťahovala. Je v záujme maloletého, aby bol vychovávaný oboma rodičmi v čo najširšom možnom rozsahu, s tým aby bolo zachované právo rodičov na jeho starostlivosť a právo dieťaťa byť vychovávané oboma rodičmi, s prihliadnutím na zdravý vývin dieťaťa, citové väzby k rodičom, stabilitu výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove dieťaťa. K bodu 4: bolo preukázané, že potreby maloletého sú zabezpečené aj napriek zlej komunikácii medzi rodičmi a svoje vzťahové problémy rodičia neprenášajú do ich vzťahu s maloletým, keďže nedochádza k úmyselnému bráneniu kontaktu rodičov s dieťaťom. K bodu 5: vzhľadom na vek, zdravotný stav dieťaťa a spôsobom akým dochádza k styku (dlhodobo žili v spoločnej domácnosti a následne bol maloletý v pravidelnom kontakte s otcom v jeho domácnosti) možno konštatovať, že nedôjde k zmene prostredia, ale naopak maloletý sa počas starostlivosti otca vráti do svojho prirodzeného prostredia, kde bol vychovaný prvý rok života a kde sa opakovanie vracia. Zo zistení vyplýva, že maloletý nebude mať problémy sa prispôsobiť zmene prostredia, ktoré pre neho nie je vôbec cudzie. K bodu 6: rodičia nepôsobia svojim vplyvom na maloletého negatívnym spôsobom, nepodporujú ho v nesprávnych návykoch, keďže neboli zaznamenané žiadne odklony od z jeho bežného správania K bodu 7: U maloletého nedochádza k pravidelnému a opakovanému vytrhávaniu z prirodzeného prostredia, keďže aktuálne bydlisko matky a otca je vo vzájomnej blízkosti. 55. Po zhodnotení hmotnoprávnych podmienok pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti možno konštatovať, že boli splnené všetky podmienky kumulatívne. Obaja rodičia sú emočne stabilné osobnosti a obidvom im v rovnakej miere záleží na výchove dieťaťa. Sú plne spôsobilí k osobnej starostlivosti, majú k tomu dostatočné materiálne a bytové podmienky, o túto starostlivosť majú záujem a nebola zistená negatívna citová väzbu na žiadneho z rodičov. Rodičia majú bydliská, kde má všetko čo potrebuje pre každodenné potreby. Maloletý je zdravý a prekonáva len bežné detské ochorenia, čo opätovne svedčí v prospech nariadenia striedavej osobnej starostlivosti. 56. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzhliadol naplnenie všetkých zákonných predpokladov na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, ktorá je v najlepšom záujme maloletého. Inak povedané neboli počas celého konania zistené také závažné skutočnosti, ktoré by vylučovali jedného z rodičov zo starostlivosti o dieťa a bolo by namieste obmedziť právo rodiča podieľať sa na výchove dieťaťa, tým že by bolo zverené do starostlivosti jedného z rodičov. Právo vychovávať maloleté dieťa rodičom a právo dieťaťa na výchovu oboch rodičov musí byť rešpektované a jeho obmedzenie musí byť preukázané takými skutočnosťami, ktoré by svojou povahou boli spôsobilé obmedziť právo rodiča, tým žeby maloletý bol zverený jednému z rodičov. Nastavenie striedavej starostlivosti u maloletého zabezpečí, že obaja rodičia budú vedieť, kedy sa o dieťa majú výhradne starať a bude tým zachované prirodzené budovanie väzieb medzi dieťaťom a rodičmi. 57. Po zistení, že sú naplnené podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti bolo potrebné sa zaoberať jej rozsahom. Teda, či je v záujme maloletého určiť striedavú starostlivosť rovnomernú alebo nerovnomernú. 58. Zhodnotením všetkých zistených skutočnosti a zistením skutočného stavu vyhodnotil súd ako najvhodnejšiu nerovnomernú formu striedavej starostlivosti (mesačný pomer: 22 dní matka/8 dní otec). Jej dĺžka odráža možnosti otca zabezpečovať starostlivosť počas pobytu vo svojej domácnosti, keďže
vychádza z pracovného času a turnusov. Otec načrtol možnosti, že pracuje 2 týždne a 2 týždne je doma, alebo 5 dní doma 10 dní v práci a opäť. Ideálnym riešením pre maloletého bola vyhodnotená starostlivosť vyriešenie v prvých 2 týždňoch vo forme 2-2-3, ktorá svojou dĺžkou je prispôsobená veku dieťaťa a svojou intenzitou je schopná zabezpečiť plynulé prispôsobovanie sa domácnosti otca s prespaním. Maloletý zmenou prostredia v krátkych intervaloch bude lepšie zvládať odlúčenia od matky, čím získa dôveru v systéme a jeho opakovaniu. Maloletý nie je schopný chápať dni, ale je schopný si uvedomovať čas odlúčenia od matky a čím je ten čas kratší spojený s vybudovaním dôvery, že bude s matkou, to zabezpečí prirodzený prechod na pravidelnú starostlivosť u otca a minimalizuje negatíva, ktoré by mohli pôsobiť na maloletého. Tento model nepravidelnej starostlivosti sa prispôsobuje veku a povahe maloletého dieťaťa a zabezpečí, že maloletý bude s otcom v čo najširšom rozsahu tak, aby si dokázal prirodzene zvykať tráviť dlhší čas u otca. Taktiež jednotlivé úseky sú nastavené tým smerom, že v pravidelných a krátkych intervaloch bude striedavo s oboma rodičmi, čím bude zabezpečené budovanie citových väzieb hlavne s osobou otca. Nastavenie dĺžky striedavej starostlivosti je podľa názoru súdu najvhodnejším riešením vzniknutej situácie, ktorá zabezpečí, aby otec bol v pravidelnom styku s dieťaťom a mal priestor si svoje väzby upevňovať a zlepšovať a taktiež nebude vyvíjaný nátlak na maloletého nútenou dĺžkou pobytu u otca. 59. Dieťa má podľa Dohovoru o právach dieťaťa právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. V zmysle ust. § 28 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, majú obaja rodičia rovnaké práva a povinnosti vo vzťahu k dieťaťu a žiaden rodič nemôže na základe svojho svojvoľného rozhodnutia brániť v styku s dieťaťom druhému rodičovi. Ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine zdôrazňuje dôležitosť kooperácie rodičov maloletého dieťaťa a dôležitosť prítomnosti oboch rodičov pri výchove ich dieťaťa, ak o ňu majú obidvaja záujem a ak je dieťaťu na prospech. Súčasťou práv maloletého dieťaťa je aj udržovanie rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Nad záujem maloletého dieťaťa ale nemožno nadraďovať spôsob fungovania vzťahov jeho rodičov. 60. K námietkam matky súd uvádza nasledovné: 61. Námietka matky, že maloletý trpí diagnózou „Úzkosť z odlúčenia v detskom veku“, je pravdou, že u maloletého bola určená predmetná diagnóza, ale na druhej strane treba na predmetné vyšetrenia pozerať optikou ako boli vykonané. Išlo o úkony výlučne za prítomnosti matky a vychádzalo z informácii poskytnutých matkou. Teda v tomto smere možno konštatovať, že ide o výsledky vychádzajúce z jedného smeru. Pokiaľ ide o druh určenej diagnózy a odôvodnenie jej vzniku, ktoré sa uvádza v správach, tak jednoznačne vyplýva z prirodzeného vývoja maloletého dieťaťa. Je logické a priam žiadúce, aby maloleté dieťaťa bolo na matku naviazané, keďže od počatia až doposiaľ má dieťa najsilnejšie citové puto s matkou, čo vychádza z prirodzeného procesu tehotenstva, pôrodu a následnej primárnej starostlivosti. Samotné vyšetrenie prebiehalo za prítomnosti matky v neprirodzenom prostredí maloletého dieťaťa (ambulancia) a teda správanie maloletého jasne odzrkadľuje danú situáciu, kedy si hľadá oporný bod resp. ochranu u svojej matky. To však neznamená, že takéto správanie hneď vylučuje otca zo starostlivosti o dieťa (v prípade ak by na vyšetrení bola prítomná iná vzťahová osoba ako matka napr. stará matka s ktorou je maloletý každý deň a teda je zvyknutý na jej spoločnosť a dieťa by teda vyhľadávalo bezpečie u nej, tak taktiež by to vylučovalo matku zo starostlivosti?). Celkovo uvedené správy len deklarujú aktuálny stav v rodine, pričom určená diagnóza nie je svojou závažnosťou spôsobilá vplývať negatívne na zdravý vývoj dieťaťa, ak aj matka v procese prispôsobovania bude k systému budovania vzťahov otca s dieťaťom pristupovať zodpovedne majúc najlepší záujem maloletého na vedomí. Je potrebné dodať, že uvedené vyšetrenia matka začala absolvovať hneď ako sa dozvedela o návrhu otca o striedavej starostlivosti, pričom od 6.3.2026 do 17.4.2026, teda od podania návrhu po návrh otca, zmeny na správaní maloletého nebadala. Až následne od 17.4.2026 do 6.5.2026 absolvovala tri vyšetrenia zamerané na zmenu správania maloletého (20.4.2026, 27.4.2026, 6.5.2026) kde uvádzala, že u dieťaťa posledné mesiace sleduje zmeny správania (plačlivé, bojazlivé a pod. ) a výsledky všetkých vyšetrení predložila súdu a otcovi (podstúpila vyšetrenia bez súhlasu a oznámenia otcovi) v deň pojednávania, pričom posledné vyšetrenie absolvovala 6.5.2026 a mala dostatok času, aby ich súdu doručila. Namiesto kontaktovania otca po vyšetreniach a hľadania riešenia pre maloletého sa obmedzila len na doručenie lekárskych správ súdu. Konanie matky v tomto smere možno skôr vyhodnotiť ako účelové a nie ako logické majúce záujem dieťaťa na prvom mieste, keďže všetky úkony matky smerovali k minimalizovaniu styku otca s dieťaťom. Matka opakovane menila počas konania úpravu styku, pričom po lekárskych vyšetreniach trvala na styku za prítomnosti matky a následne po pojednávaní zmenila styk v jej neprítomností. Samotná matka na jednej strane argumentuje lekárskymi správami a na druhej ich vo
svojej podstate ignoruje, keď napriek odporúčaniam lekára na styk za prítomnosti matky navrhovala styk bez jej prítomnosti. Z vyššie uvedeného vyplynul záver, že matka nemala od počiatku reálny dôvod, aby vylúčila otca zo starostlivosti a ani fyzicky k tomu nedochádzalo (k styku), ale na druhej strane u matky možno badať psychologické bránenie, teda budovanie systematického pocitu ohrozenia z vonkajšieho prostredia a prenášanie ho na maloletého, čím môže u dieťaťa dochádzať k pocitu strachu a úzkosti pri odlúčení od matky. Je preto namieste, aby maloletý prespával u otca a vybudoval si stabilné prostredie, nakoľko vylúčenie alebo minimalizovanie otca zo života dieťaťa by viedlo k patologickej fixácii na matku a preto krátkodobý stres z odlúčenia od matky je nižším rizikom ako dlhodobé poškodenie vývinu dieťaťa v dôsledku chýbajúcej mužskej identity v jeho živote. 62. Námietka matky, že maloletý nie je zvyknutý na domácnosť otca, je potrebné uviesť, že maloletý prvý rok svojho života prežil v domácnosti otca a po ďalšie opakovane chodieval do domácnosti otca od ich odlúčenia. Teda argument postavený na neznámom prostredí pre maloletého neobstojí v kontexte zisteného skutočného stavu veci a nemôže byť vyhodnotený ako skutočnosť majúca negatívny vplyv na maloletého. Skôr možno konštatovať, že od doby odlúčenia po rozhodnutie vo veci samej tým, že dochádzal pravidelnému kontaktu otca s maloletým v jeho domácnosti si maloletý prešiel adaptačným procesom. Keďže matka počas celého tohto obdobia nemala výhrady voči starostlivosti otca o dieťa a starostlivosť o maloletého počas tohto obdobia nebola zo strany otca zanedbaná, čo potvrdila aj samotná matka, možno vyhodnotiť adaptačné obdobie kladne. 63. Námietka matky, že otec nebude zabezpečovať starostlivosť ale jeho rodičia je absolútne irelevantná, keďže sa snaží prejudikovať situácie, ktoré ešte nenastali. Výhrady matky v tomto smere nemôže mať za následok vylúčenie otca zo starostlivosti, nakoľko samotná starostlivosť rodičom neznamená, že ten musí byť s dieťaťom 24 hodín denne a 7 dní v týždni, ale umožňuje budovať väzby aj s blízkou rodinou každého rodiča. Starí rodičia otca majú právo spolupodieľať sa na výchove maloletého dieťaťa a byť nápomocní svojim spôsobom. Kontakt starých rodičov je vo výchove dieťaťa dôležitým aspektom až do takej miery, že samotný zákon o rodine v § 25 ods. 5 umožňuje upraviť styk s blízkymi osobami dieťaťa, ak to vyžadujú pomery v rodine. Na margo predmetného argumentu matky treba poukázať nato, že nemá zasahovať do starostlivosti a času stráveného otca s maloletým, alebo určovať za akých podmienok sa má styk realizovať, pretože matka má byť len osobou nápomocnou pri vytváraní si vzájomného vzťahu medzi dieťaťom a otcom. 64. Námietka matky, že otec svojim životným štýlom – alkohol, hracie automaty, návštevy nevestincov neposkytujú morálny základ pre výchovu dieťaťa, boli vyhodnotené ako tvrdenia bez reálneho základu postavené na tvrdeniach brata matky, ktorý mal údajne otca opakovane vidieť opitého a hrať automaty. Tvrdenie brata, ktoré uvádzala matka, nemožno hodnotiť objektívne, nakoľko ide o rodinného príslušníka matky, ktorý by mohol mať sklony ohýbať realitu za účelom pomoci matke. Taktiež v rámci tých tvrdení samotná matka otca od odlúčenia v týchto situáciách nevidela a uvedené informácie má mať sprostredkovane, pričom je preukázané, že pokiaľ bol maloletý v starostlivosti otca, tak otec nebol pod vplyvom alkoholu resp., že by hral automaty a o dieťa sa nestaral. V súhrne možno konštatovať, že tvrdenia matky boli v rámci priebehu konania vyvrátené celkovým zistením skutočného stavu veci. 65. Námietka matky, že podanie v ktorom chcela upraviť styk s prenocovaním nepísala, ale nechala si to napísať u sociálnych pracovníkov, neobstojí v kontexte samotnej osobnosti matky. Matka je plnoletou osobou spôsobilou v celom rozsahu na právne úkony, má ukončené stredoškolské vzdelanie, teda skrz jej osobnostných vlastností nemožno konštatovať, že matka si podanie sama neprečítala a nebola si vedomá čo tam má napísané, keďže aj samotné podanie je podpísané matkou. Teda z celkového stavu veci vyplýva, že matka pôvodne nemala problém s tým, aby maloletý aj u otca prenocoval, čo vyplýva z jej podania zo dňa 13.4.2026 (čl. 57), ale situácia sa zmenila dňa 17.4.2026, kedy jej bol doručený protinávrh otca na striedavú starostlivosť. Od tej doby matka opakovane menila úpravu styku, začala navštevovať lekárov. Takéto konanie matky sa javí ako účelové a smerujúce k minimalizovaniu kontaktu otca s dieťaťom bez reálnych dôvodov. 66. Matkine obavy o zdravý vývoj maloletého teda súd vyhodnotil, len ako jej subjektívny pohľad na možnosti a schopnosti otca sa riadne postarať o dieťa, nakoľko počas celého konania nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by otca ako osobu spôsobilú sa postarať o dieťa z tejto funkcie vylučoval. Námietky matky prednesené počas konania týkajúce sa starostlivosti o maloletého neboli po zhodnotení ich relevancie spôsobilé konštatovať neschopnosť resp. nemožnosť otca náležite zabezpečiť starostlivosť
o dieťa. Všetky skutočnosti tvrdené matkou boli súdom vyhodnotené ako účelové a smerujúce k zamietnutiu návrhu otca. Všetky tvrdenia matky vystihuje jej predstava o zapájaní otca do života maloletého s jeho rozširovaním styku aj s prespaním, ktorá podľa nej má nastať, až keď maloletý bude starší, bude vedieť rozprávať a sám poviem, že chce ísť k otcovi. 67. K námietkam otca súd uvádza nasledovné: 68. K námietke otca, že matka nie je spôsobilá vychovávať dieťa, lebo skončilo v nemocnici po zjedení liekov v domácnosti matky, je nutné uviesť, že ide o incident z 25.11.2025 (čl.88) podľa lekárskej správy. Otec od tejto udalosti nepodnikol kroky, ktorými by chcel odvrátiť nebezpečenstvo hroziace dieťaťu počas starostlivosti u matky, nedožadoval sa zverenia dieťaťa a pod. Napriek tomu, že vedel o hospitalizácii dieťaťa, tak predmetnú skutočnosť začal riešiť až po podaní návrhu v marci 2026 a to tým, aby súd nariadil dohľad nad výchovou maloletého. Takéto konanie otca nie je možné vyhodnotiť inak ako účelové, pričom schopnosť matky postarať sa o dieťa nebola nikdy spochybnená otcom ani počas ich spoločného žitia ani od ich odlúčenia a taktiež počas šetrení kolízny opatrovník ani raz nevyjadril podozrenie zanedbania starostlivosti o dieťa zo strany matky. 69. Teda námietka otca bola vyhodnotená súdom ako neopodstatnená nemajúc oporu v zistenom skutočnom stave veci. 70. V závere je potrebné dodať, že tak ako otec tak i matka sú rodičmi maloletého A. B. a nimi aj ostanú bez ohľadu nato, či spolu chcú alebo nechcú komunikovať. Tejto svojej role sa žiadnym spôsobom nemôžu zbaviť. Povinnosťou matky a otca je pracovať na tom, aby spolu začali komunikovať medzi sebou vo vzťahu k maloletému. Nemožno prinútiť rodičov, aby sa rozprávali medzi sebou, ale sú povinní nájsť cestu komunikácie medzi sebou ohľadom dieťaťa. Obaja rodičia musia pristúpiť k tomu, že budú maloletému vysvetľovať s citom a s prihliadnutím na jeho vek, ako budú žiť a ako sa bude realizovať starostlivosť o neho. Maloletý musí cítiť, že má matku a otca, ktorí chcú s ním byť a starať sa o neho. Každý z rodičov musí prispieť svojou troškou o urovnanie vzťahov, odstrániť svoje ego a svoj pohľad na výchovu. Obaja rodičia sú povinní maloletému nevnucovať a neprejavovať negatívne pocity voči druhému z rodičov, ale naopak pripraviť ho na to, že má oboch rodičov a pre výchovu a život potrebuje oboch rodičov. Inak povedané je potrebné s citom pristúpiť k tomu, že ak má byť maloletý v starostlivosti oboch rodičov je potrebné ho nato pripraviť komunikáciou a neustálim vysvetľovaním. Treba sa na vzniknutú situáciu pozrieť optikou dieťaťa, ktoré vzhľadom na svoj vek nerozumie vzniknutej situácii. Nemôže chápať podstatu rozkolu medzi rodičmi a nebolo by správne, aby pociťoval negatívne emócie, za ktoré nemôže. Vzniknutá situácia nastala z dôvodu nezhôd medzi rodičmi a rodičia sú tí ktorí, by mali k tomu pristupovať zodpovedne a venovať osobitný priestor na vysvetlenie vzniknutej situácie. 71. Žiadne súdne rozhodnutie nemôže vyriešiť základný problém v rodine a to komunikáciu medzi rodičmi. Rozhodnutie súdu zabezpečí istý rámec predvídateľnosti ohľadom výchovy detí v prípadoch, ak je bránené uskutočňovať svoje právo na výchovu detí u jedného z rodičov, ale najdôležitejším je spoločná komunikácia rodičov, ktorá je spôsobilá odstrániť vznik problémov. Obaja rodičia sú povinní skrz svojho postavenia ako rodiča vplývať na deti pozitívne vo vzťahu k druhému rodičovi. 72. Súd apeluje na oboch rodičov, aby sa za daného stavu pokúšali o komunikáciu medzi sebou ohľadom výchovy dieťaťa, prípadne aby zvážili do budúcna pomoc prostredníctvom odborného aparátu zameraného na zlepšenie komunikácie medzi sebou. Odhliadnúc od všetkého, problémy, ktoré vznikli medzi rodičmi nemožno vyriešiť jedným súdnym rozhodnutím, ale vzájomnou kooperáciou medzi rodičmi a to tým smerom, že obom rodičom bude záležať na výchove dieťaťa a obojstranne prispejú k tomu, že maloletý bude vychovávaný ako matkou tak aj otcom. Obaja rodičia si musia byť vedomí, že vzájomné ignorovanie nepovedie k stabilnému prostrediu vo výchove ale spôsobí len ďalšie problémy, ktoré v konečnom dôsledku môže riešiť súd v ďalších konaniach, ale otázkou ostáva, či takéto konanie, kedy nebudú rodičia viesť dieťa k rešpektu a zachovaniu vzťahov s druhým rodičom je v najlepšom záujme maloletého. Pokiaľ rodičia pristúpia k výchove s chladnou hlavou a na pamäti budú mať stále najlepší záujem dieťaťa je dôvodné predpokladať, že vzťahy medzi maloletým a rodičmi do budúcna budú stabilné a budú sa upevňovať.
73. Z dôvodu, že bolo rozhodnuté o striedavej osobnej starostlivosti, tak súd sa zaoberal možnosťou určenia výživného počas striedavej starostlivosti, tým že zhodnotil majetkové pomery rodičov, výdavky na strane rodičov a na strane maloletého dieťaťa a dĺžku striedavej starostlivosti na strane rodičov. 74. Zo skutočného stavu a z dokazovania v predmetnom konaní boli zistené tieto skutočnosti: 75. K osobe otca bolo zistené, že má stredoškolské vzdelanie v odbore automatizačná technika, neabsolvoval žiadne rekvalifikačné kurzy, je zamestnaný. V súčasnosti neužíva lieky spojené so zdravotnými problémami, jeho zdravotný stav ho neobmedzuje vykonávať pracovnú činnosť, ktorú vykonáva. Je držiteľom vodičského oprávnenia (všetky skupiny, B1, B, AM). Žije v rodinnom dome spoločne so svojimi rodičmi, starými rodičmi a bratom, ktorý vlastníctve jeho rodičov. 76. Ohľadom majetkových pomerov otca bolo zistené, že poberá pravidelný mesačný príjem zo zamestnania, nevykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia, nie je konateľom, spoločníkom alebo akcionárom v obchodných spoločnostiach, nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, nepoberá nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti ani žiaden druh dôchodku. Na základe zistení súd ustálil priemerný mesačný čistý príjem otca vo výške 53.119,08 Kč, t.j. 2.186,96 eur (zo závislej činnosti za obdobie od 03/2025 do 02/2026- spolu 637.429 kč / 12 = 53.119,08 Kč, kurz k 22.5.2026 v eurách 2.186,96 eur). 77. Ohľadom výdavkov otca bolo zistené, že hradí mesačne náklady na bývanie a to vo výške 34,28 eur, t.j. spolu vo výške 34,28 eur. (náklady na bývanie spolu 240 eur / 7 osôb v domácnosti matky – prastarý otec, prastará matky, stará matka, starý otec, otec, brat a maloletý). Ďalej otec hradí mobil 40 eur. Súd ustálil náklady otca na stravu cca 200 eur, oblečenie cca 100 eur, hygien/drogéria cca 20 eur, t.j. spolu vo výške 320 eur, pričom tieto výdavky vzhľadom na ich opodstatnenosťou a výškou nevymykajú štandardným nákladom dospelej osoby. Z dôvodu, že otec pracuje v zahraničí súd v rámci jeho zamestnania uznal ako opodstatnené a nevyhnutné výdavky to PHM vo výške 100 eur – cesta do Čiech a spať .Teda mesačné náklady otca sú vo výške 494,28 eur. Na margo uvedeným výdavkom je potrebné uviesť, že tie sa pohybujú u dospelej osoby na mesiac za potraviny vo výške 103,10 eur, odev a obuv vo výške 103 eur. (https://datacube.statistics.sk/, index spotrebiteľských cien za obdobie 1-2 rok 2026). Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého. 78. Súd neuznal otcom uvedené výdavky ako sú cestovné náklady počas pobytu doma vo výške 150 eur, keďže ich výška nie je ničím opodstatnená a pri bežnej spotrebe auta ide o cca 800 km najazdených za 10 dní v mesiaci čo sa otec nachádza doma. Taktiež neboli uznané náklady na bývanie ako príspevok starým rodičom vo výške 150 eur a tiež náklady na energie vo výške 240 eur, ktoré jednak neboli podložené listinami a jednak ide o výšku za celú domácnosť teda 5 osôb, preto boli energie delene 5 osoba a uznaná výška 48 eur. 79. Na základe zistení súd ustálil priemerný mesačný čistý príjem otca vo výške 2.086,96 eur. 80. K osobe matky bolo zistené, že má ukončené stredné odborné vzdelanie – odbor kaderník. Aktuálne je nezamestnaná a vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu narodenia dieťaťa od 20.4.2024, neabsolvovala rekvalifikačné kurzy. V súčasnosti neužíva lieky spojené so zdravotnými problémami, jej zdravotný stav ju neobmedzuje vykonávať pracovnú činnosť. Nie držiteľom vodičského oprávnenia. Žije v nehnuteľnosti svojich rodičov na spoločnom pozemku spolu s maloletým. 81. Ohľadom majetkových pomerov matky bolo zistené, že nepoberá pravidelný mesačný príjem zo zamestnania, nevykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia, nie je konateľom, spoločníkom alebo akcionárom v obchodných spoločnostiach. Nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, poberá rodinné prídavky na maloletého vo výške 60 eur, nepoberá nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti ani žiaden druh dôchodku. 82. Ohľadom výdavkov matky bolo zistené, že hradí mesačne náklady na bývanie a to 87,27 eur/osoba. (plyn/voda/elektrina, SIPO,DIGI spolu 349,08 eur / 4 osôb v domácnosti matky – stará matka, starý otec, matka, maloletý). Súd ustálil náklady matky na stravu cca 200 eur, oblečenie cca 50 eur, hygien/drogéria cca 30 eur, t.j. spolu vo výške 280 eur, pričom tieto výdavky vzhľadom na ich opodstatnenosťou a výškou sa nevymykajú štandardným nákladom dospelej osoby. Teda celkové
mesačné náklady matky sú vo výške 367,27 eur. Na margo uvedeným výdavkom je potrebné uviesť, že tie sa pohybujú u dospelej osoby na mesiac za potraviny vo výške 103,10 eur, odev a obuv vo výške 103 eur. (https://datacube.statistics.sk/, index spotrebiteľských cien za obdobie 1-2 rok 2026). Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého. 83. K osobe maloletého bolo zistené, že mal. A. je v súčasnosti v celodennej starostlivosti matky vzhľadom na jeho vek. Zo zdravotného hľadiska je maloletý zdravý, prekonáva len bežné detské choroby. Podľa lekárskych záverov mu diagnostikovali diagnózu – strach z odlúčenia. 84. Výdavky na maloletého A. v domácnosti matky ako opodstatnené a nevyhnutné súd považuje mesačné náklady s bývaním vo výške 87,27 eur, poplatok za komunálny odpad vo výške 2,50 eur, teda spolu vo výške 89,77 eur. Náklady na zabezpečenie základných potrieb: strava vo výške 85,50 eur, ošatenie/obuv 30 eur, drogéria 10 eur, plienky vo výške 50 eur, t.j. spolu vo výške 175,50 eur. Teda celkové mesačné náklady mal. dieťaťa v domácnosti matky sú vo výške 265,27 eur/8,84 deň (265,27/30 dní), resp. 194,48 eur, t.j. 22 dní starostlivosti matky. 85. Výdavky na maloletého A. v domácnosti otca ako opodstatnené a nevyhnutné súd považuje mesačné náklady s bývaním vo výške 34,28 eur, teda spolu vo výške 34,28 eur. Náklady na zabezpečenie základných potrieb: strava vo výške 85,50 eur, ošatenie/obuv 30 eur, drogéria 10 eur, plienky vo výške 50 eur, t.j. spolu vo výške 175,50 eur. Teda celkové náklady mal. dieťaťa v domácnosti matky sú vo výške 209,78 eur/6,99 deň (209,78/30 dní), resp. 55,92 eur, t.j. 8 dní starostlivosti otca. 86. K výške výdavkov na stravu a oblečenie u maloletého je potrebné dodať, že nebolo reálne možné verifikovať množstvo finančných prostriedkov, ktoré sa vynaložia na stravu a oblečenie a súd vychádzal len z dostupných štatistík, pričom jednotlivé výdavky boli ustálené v takej výške, ktorá z objektívneho hľadiska zodpovedá veku dieťaťa. Napriek tomu možno konštatovať, že ak je v možnostiach rodičov prispievať na výživu vyššiu sumou, tak predmetné financie sa premietnu v cenách za kvalitnejšie potraviny a kvalitnejšie oblečenie a obuv. 87. V zmysle vyššie uvedeného boli ustálené opodstatnené a nevyhnutné mesačné náklady u matky na maloletého vo výške 194,48 eur (22 dní starostlivosti x 8,84 deň) a u otca vo výške 55,92 eur ( 8 dní starostlivosti x 6,99 eur) 88. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z mesačného príjmu otca, mesačné príjmu matky, taktiež rozsahom starostlivosti o maloleté dieťa zo strany oboch rodičov v spojení s nákladmi na bývanie a zabezpečenia základných potrieb počas starostlivosti a poberaním prídavku na maloleté deti (60 eur/ dieťa). 89. Pokiaľ ide o mesačné príjmy otca a matky, tie boli ustálené na základe dokazovania tak, že priemerný mesačný čistý príjem otca je vo výške 2.086,96 eur a priemerný mesačný čistý príjem matky je vo výške 0 eur. 90. Taktiež bolo potrebné prihliadať aj formu starostlivosti o maloleté dieťa. Napriek tomu, že bolo rozhodnuté o striedavej osobnej starostlivosti bolo nutné posúdiť aj jej trvanie. Nakoľko ide o nerovnomernú striedavú starostlivosť v pomere 22 dní matka a 8 dní otec počas mesiaca je evidentné, že dĺžka starostlivosti na strane matky je podstatne vyššia a tým sú aj vyššie náklady na zabezpečenie potrieb maloletého. Z dôvodu, že maloleté dieťa si vyžaduje celodennú starostlivosť vzhľadom na jeho vek a matka je práve tou osobou, ktorá bude v prevažnej časti zabezpečovať potreby dieťaťa vzhľadom na dĺžku starostlivosti, bolo potrebné pri určení výšky výživného zohľadniť starostlivosť matky. Z tohto dôvodu bolo možné pri určení výšky výživného zohľadniť starostlivosť len u matky a nie u otca ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť výšku výživného. 91. Zohľadnenie prídavku na dieťa nemá za následok odbremenenie povinného rodiča platiť výživné vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti, ale na druhej strane je potrebné nato prihliadať, keďže povaha prídavku je zameraná na pokrytie čiastočných potrieb dieťaťa. V tomto smere je potrebné poukázať na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa, v zmysle ktorého, prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného
dieťaťa. Inak povedané ide o dávku, ktorá svojou povahou je spôsobilá pokryť aspoň časť nákladov na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa pokiaľ rodič starajúci sa o dieťa je príjemcom dávky a tým sa prídavok dostane do dispozičnej sféry maloletého dieťaťa. V konkrétnom prípade bude poberať vzhľadom na rozhodnutie o nerovnomernej striedavej starostlivosti rodinné prídavky na maloleté deti vo väčšom rozsahu matka súlade s § 2 ods. 5 písm. a) zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa. 92. V danom prípade je nepochybné, že mesačný príjem otca ( 2.086,96 eur) je vyšší ako u matky ( 0 eur), a taktiež náklady na zabezpečenie potrieb na mal. A. B. sú počas starostlivosti matky a to 8,84 eur/deň 194,48 eur – 22 dní, vyššie ako počas starostlivosti otca a to 6,99 eur/deň 55,92 – 8 dní, pričom dĺžka starostlivosti jej podstatne vyššia na strane matky 22 dní ako u otca 8 dní za mesiac a preto bolo potrebné aj pri nariadení striedavej starostlivosti určiť vyživovaciu povinnosť u otca, aby sa poskytol maloletému rovnaký životný komfort ako v domácnosti matky tak aj otca. Potreby maloletého majú byť prispôsobené možnostiam rodičov a majú prednosť pred ostatnými výdavkami. Určené výživného zo strany otca zabezpečí, že všetky potreby dieťaťa ako opodstatnené a nevyhnutné budú pokryté nielen finančnými prostriedkami. Pokiaľ sú možnosti rodičov nadpriemerné, aj odôvodnené potreby dieťaťa budú hodnotené inak ako je to v prípade, keď sú pomery rodičov priemerné, v prípade aj podpriemerné. Pri určení výšky výživného sa okrem dosiahnutého príjmu oboch rodičov bralo do úvahy aj nevyhnutné a opodstatnené náklady maloletého v čase kedy budú v starostlivosti matka a otca. 93. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova (šatstvo, bielizeň, obuv) poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. 94. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletého dieťaťa, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. 95. K námietkam matky vo vzťahu k výživnému súd uvádza nasledovné: 96. K námietke matky ohľadom výšky výživného súd uvádza, že výška výživného sa odvíja od rôznych faktorov, ktoré boli súdom vyššie uvedené. Predstava matky, že zakupuje maloletému drahé oblečenie a veci osobnej potreby a je nutné pri určení výživného nato prihliadať sa nezakladá na pravdivosti. Životná úroveň maloletého dieťaťa je výlučne závislá na životnej úrovni rodičov. V prvom rade je úlohou určiť opodstatnené a nevyhnutné výdavky dieťaťa, ktoré musia byť primárne pokryté, aby nebol ohrozený život, zdravie a zdravý vývoj dieťaťa a až následne, ak to finančná situácia rodičov dovoľuje prihliadať aj na zvýšený štandard u dieťaťa, čo sa v konečnom dôsledku odzrkadlí na výške výživného. 97. K námietkam otca vo vzťahu k výživnému súd uvádza nasledovné: 98. K námietka otca, že v čase striedavej osobnej starostlivosti nemá byť určené výživné, je potrebné uviesť, že matka sa v súčasnosti stará o dieťa do 3 rokov, je bez príjmu a maloleté dieťa si vyžaduje celodennú starostlivosť, keďže dieťa sa na predprimárne vzdelávanie prijíma od troch rokov a skôr len výnimočne a za splnenia viacerých podmienok v zmysle § 59 a násl. Zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Teda u matky existujú objektívne dôvody, pre ktoré nemôže dosahovať príjem a pri rozhodovaní
o určení výživného nebolo možno z daných dôvodov prihliadať na potencialitu príjmu matky aký by mohla dosahovať ak by bola zamestnaná. Je potrebné poznamenať, že matka maloletého dieťaťa bola od počatia dieťaťa až po súčasnosť, čo sa týka dosahovania finančných príjmov vzhľadom na jej postavenie matky a zabezpečovania potrieb dieťaťa, v značnom rozsahu obmedzená. Z tohto hľadiska opodstatnenosť tvrdenia otca o rovnakých finančných pomeroch za účelom neurčenia výživného je úplne neopodstatnená. V neposlednom rade ani za predpokladu rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti nie je výslovne uvedené, že výživne sa rodičom neurčuje, ale naopak aj v týchto prípadoch sa skúmajú pomery na strane rodičov a dieťaťa. 99. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil námietky matka a otca týkajúce sa určenia výšky výživného za neopodstatnené, nemajúce oporu v zistenom stave veci a nespôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o určení výživného zo strany oboch rodičov počas trvania striedavej osobnej starostlivosti. 100. Predmetná výška výživného taktiež korešponduje s Metodikou pre výpočet výživného rodičov k deťom, podľa ktorej sa pri určení výšky vyživovacej povinnosti možno všeobecne riadiť napriek tomu, že má výlučne odporúčací charakter, pričom je potrebné brať na zreteľ: a) určenie čistého príjmu povinného rodiča, b) priradenie životnej etapy dieťaťa, c) zohľadnenie počtu vyživovacích povinností rodiča, d) zohľadnenie miery starostlivosti o dieťaťa a styku s dieťaťom. V zmysle uvedenej metodiky je rozdelená etapa života dieťaťa na: 1) predškolský vek (0 – 5 ) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 18 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 12 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 9 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 8 % z čistého príjmu povinného rodiča, 2) prvý stupeň základnej školy (6 – 9) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 20 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 14 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 11 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 10 % z čistého príjmu povinného rodiča. 3) druhý stupeň základnej školy ( 10 – 14 ) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 22 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 16 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 13 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 11 % z čistého príjmu povinného rodiča, 4) stredná škola ( 15 – 18 ) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 24 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 18 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 15 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 13 % z čistého príjmu povinného rodiča, 5) vysoká škola (19 a viac) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 26 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 20 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 17 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 15 % z čistého príjmu povinného rodiča. (/I.) 101. V konkrétnom prípade je maloletý A. B. zradený do etapy života – predškolský vek 0 – 5 rokov a vyživovacia povinnosť k 1. dieťaťu predstavuje 18 % zo sumy čistého príjmu otca ak by bol ako povinný rodič ( 2.086,96 eur čistý príjem x 18 % = 375,65 eur/mesiac). 102. Predmetná metodika má povahu odporúčacieho charakteru a nie je záväzná pre určenie konečnej výšky výživného. Pre sprehľadnenie dôvodov výšky výživného bolo potrebné poukázať na sumy výživného ak by maloleté deti boli zverené len jednému z rodičov. 103. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloletý je dlhodobo v starostlivosti matky a od podania návrhu matke reálne vznikali náklady so zabezpečovaním starostlivosti a preto bolo potrebné sa zaoberať aj určením dlžného výživného, ktoré vzniklo z objektívnych dôvodov za ten čas. Na mal. A. B. súd určil dlžné výživné od 6.3.2026 (podania návrhu) do rozhodnutia vo veci samej a to tak, že otec za celé obdobie mal zaplatiť za mesiace 03/2026, 04/2026,05/2026 = 900 eur (300 x 3 eur ). Na základe týchto skutočností vznikol otcovi reálny dlh na výživnom na mal. A. B. vo výške 900 eur. 104. Pri určení dlžného výživného zo strany otca sa súd zaoberal aj poskytovaným plnením otca nad rámec výživného za obdobie od začatia konania (6.3.2026) do rozhodnutia vo veci. O plnenie nad rámec výživného, ktoré je spôsobilé na započítanie musí svojou povahou zabezpečiť nevyhnutné a opodstatnené výdavky maloletého . Za dané obdobie bolo možné započítať do dlžného výživného plnenie nad rámec výživného zo strany otca a to finančný príspevok vo výške 100 eur.
105. Na základe takto zhodnotených skutočností bolo otcovi určené dlžné výživné za obdobie od 6.3.2026 do rozhodnutia vo veci samej na mal. A. B. vo výške 800 eur ( 900 eur – 100 eur ), pričom bola uložená povinnosť otcovi uhradiť dlžné do 3 dní od právoplatnosti rozsudku 106. Podľa § 44 CMP, sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením, teda osoba povinná z rozsudku v danom prípade otec je povinný hradiť určené výživné k rukám matky od doručenia rozsudku. Nesplnením tejto povinnosti sa stáva v tejto časti rozsudok exekučným titulom. 107. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine, Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností. 108. Podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. 109. Súd zamietol návrh otca na nariadenie výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. b) zákona o rodine z dôvodu, že nebolo preukázané porušovanie povinnosti rodiča vyplývajúcich z rodičovských práv a povinností alebo ich zneužívanie zo strany matky. Toto konštatovanie vychádza jednak z celkového zistenia skutočného stavu veci v rámci dokazovania a jednak, že rodina je niekoľko mesiacov sledovaná v rámci kolízneho opatrovníka, ktorým neboli zaznamenané žiadne skutočnosti smerujúce k opodstatneniu tohto návrhu. Pre doplnenie zamietnutia tohto návrhu súd poukazuje na vyjadrenie súdu k námietke otca že matka nie je spôsobilá vychovávať dieťa, v ktorom je konštatovaná jej neopodstatnenosť. 110. Podľa § 233 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok, na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie. 111. Súd zamietol návrh otca na predbežnú vykonateľnosť rozsudku podľa § 233 CSP z dôvodu, že nebolo zistené, aby hrozilo nebezpečenstvo vzniku ujmy spôsobené nedostatočným stykom otca s dieťaťom. Doposiaľ dochádzalo k styku otca s dieťaťom a nevznikla obava, aby tak nebolo aj naďalej. Taktiež v kontexte predmetného ustanovenia je nutné uviesť, že otec počas celého konania a dokonca od odlúčenia nepociťoval nedostatok styku s maloletým, keďže k nemu dochádzalo a preto tento návrh otca nemôže mať oporu v zákone. Je nutné dodať, že otec v prípade obáv mohol využiť inštitúty neodkladného opatrenia, ale tak neučinil, čo samo o sebe vytvára reálnu predstavu o neopodstatnenosti predmetného návrhu. 112. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 113. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 114. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 115. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/). V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. ( § 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.