Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 17P/71/2026 7626201490 14. 08. 2026 JUDr. Juraj Komár ECLI:SK:OSSN:2026:7626201490.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár v právnej veci mal. dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast, kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom E. F. XXXX/X, G. a otec H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX G., zast. J. I. G., advokátkou so sídlom Stará cesta 6, Spišská Nová Ves v konaní o návrhu matky na zvýšene výživného takto rozhodol: I. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na mal. A. B., nar. X.X.XXXX zo sumy 250 eur mesačne na sumu 500 eur mesačne počnúc od 2.4.2026 do budúcna, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. II. Dlh na výživnom na maloletú A. B., nar. X.X.XXXX za obdobie od 2.4.2026 do 31.7. 2026 vo výške 1.000 eur je otec povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. III. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4P/115/2021-55 zo dňa 02.12.2021, v o výroku, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť otca na maloletú A. B.. IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 2.4.2026 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca na maloleté dieťa. Matka svoj návrh odôvodnila tou skutočnosťou, že pomery na strane maloletej sa zmenili, keďže posledné rozhodnutie o výživnom bolo v roku 2021. 2. Otec a matka boli vyzvaní výzvou, aby súdu v lehote 10 dní od doručenia oznámili a doručili listiny preukazujúce ich tvrdenia a to ohľadom vzdelania, zamestnania, rekvalifikačných kurzov, vodičského oprávnenia, zdravotného stavu, vlastníctva majetku, výpisy z bankových účtov, výplatné pásky, vlastníctva majetku, poberania štátnych dávok, dôchodkov, nákladov na životné potreby a pod. 3. Súd vykonaným dokazovaním v priebehu pojednávania zistil nasledujúci skutkový stav 4. Matka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu. Okrem iného uviedla, že od roku 2021 sa otec stretával s maloletou nepravidelne a po dobu posledných troch rokov vôbec. Prekvapilo ju, že tento rok sa stretol s maloletou až dvakrát. Od určenia výživného v roku 2021 otec platí len to výživné, nič naviac, nenakúpil jej ani keď sa stretli. Všetky výdavky so školu alebo mimoškolskými akciami hradí matka. Pred rokmi otec matke povedal, že jej platí dostatočne vysoké výživné a nemá ju kontaktovať s platením iných vecí a od tej doby už otca nekontaktuje, aby prispel nad rámec výživného.
5. Otec na pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení. Tiež uviedol, že je už 5 mesiacov práceneschopný, mal úraz ramena, nevie dvihnúť ruku, vie šoférovať len jednou rukou. Teraz čaká na termín operácie v Spišskej Novej Vsi alebo v Bardejove, iné nemocnice neskúšal. Aktuálne nepoberá žiaden príjem a sociálna poisťovňa v Rakúsku mu vyplatí až po skončení práceneschopnosti a v súčasnosti všetko platí z úspor. Pokiaľ nepôjde na operáciu do konca júla, tak pôjde do práce aj cez bolesť. S maloletou si píše a stretáva sa občas na krátku dobu. Okrem výživného neprispieva nič nad rámec, vreckové jej nedáva, nezakupuje jej oblečenie ani obuv. Od matky nezisťuje, či je potrebné niečo maloletej zakúpiť. Na pojednávaní dňa 14.8.2026 uviedol, že už má po operácii a teraz ho čaká rehabilitácia. Nevedel povedať ako dlho bude prebiehať. Jeho stav zapríčinil, že nemá už úspory a teraz si musí požičať 2000 eur. 6. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a to návrh (čl. 1), rozsudok sp. zn. 4P//115/2021 (čl. 2), rodný list A. (čl. 7), potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa – Chloe (čl. 8 -11), potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku – matka (čl. 12- 13 ), uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka (čl. 24 ), písomné vyjadrenie - matka (čl. 32), lekárska správa – matka (čl. 35), predpis mesačných záloh, platby elektrina, plyn, poistenie, zmluva o úvere (čl. 35 zv), bankové výpisy (čl. 36zv, čl. 37 zv., 38 zv), správa zo Sociálnej poisťovne (čl. 46), správa z úradu práce, sociálnych veci a rodiny (čl. 50), správa kolízneho opatrovníka (čl. 51), písomné vyjadrenie otca (čl. 53), lekárska správa - otec (čl. 54), vyjadrenie otec (čl. 64), technický preukaz (čl.66), poistné (čl.67), telefón otec, (čl. 68), bytové družstvo (čl.69), splátkové úvery otec (čl.70), pracovná zmluva (čl. 72), rozhodnutie komunálny odpad (čl.73), výplatné pásky (čl.74- 81), výpis z účtu (čl.82), SIPO , plyn (čl.83), daň (čl.84), trvalý príkaz (čl.85), vodičský (čl.91), výpisy z účtov (čl. 92-120), zmluva úver (čl.120), vysvedčenie (čl.126), rodný list mal. dieťa (čl.127), LV (čl.128-129), potvrdenie o PN otca (čl.134), LV (čl.142), výplatné pásky (čl.143-144), prepúšťacia správa, správa zo šetrenia- pohovor s dieťaťom tabuľkové pásmo, správa ohľadne komunálneho odpadu, štatistický úrad, inflačná kalkulačka, výpis z obchodného registra otca a matky, výpis zo živnostenského registra otca a matky, aktualizovaná SP matka, spisový materiál 17P/93/2024, 4P/115/2021. 7. Z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané počas pojednávania okrem iného vyplýva nasledovné: 8. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom pod sp. zn. 4P/115/2021-55 zo dňa 2.12.2021, právoplatným dňa 8.12.2021, rozhodol, že I. Zveruje sa mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. A. výživným vo výške 250,- Eur mesačne, počnúc od 01.09.2021, ktoré výživné sa otec zaväzuje uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. II. Zaostalé výživné zo strany otca za obdobie od 01.09.2021 do 30.11.2021 na mal. A. v celkovej výške 750,- Eur je otec p o v i n n ý uhradiť do 60 dní o právoplatnosti tohto rozsudku. III. Prídavok na mal. A. bude p o b e r a ť matka. IV. Styk otca s mal. A. sud neupravuje. V. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a. VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 9. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 17P/71/2026-24 zo dňa 15.4.2026, súd ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves. 10. Z finančného pásma A na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov s účinnosťou od 1.1.2023, vydaného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vyplynulo, že v základnej škole - pásmo 11 rokov (mal. A.) je suma za raňajky 0,95 eur, desiata 0,80 eur, obed 2,10 eur, olovrant 0,70 eur, večera 1,20 eur, spolu 5,75 eur/deň, t.j. 172,50 eur/mesiac (5,75 eur x 30 dní).
11. Z finančného pásma A na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov s účinnosťou od 01.09.2019, vydaného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vyplynulo, že v základnej škole - pásmo 6 rokov (mal. A.) je suma za raňajky 0,56 eur, desiata 0,46eur, obed 1,08 eur, olovrant 0,31 eur, večera 0,68 eur, spolu 3,09 eur/deň, t.j. 92,70 eur/mesiac (3,09 eur x 30 dní). 12. Z inflačnej tabuľky – INEKO –Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy, vyplynulo, že hodnota pôvodne určeného výživného vo výške 250 eur v roku 2021 má v súčasnosti hodnotu 347,97 eur (rok 2026). https://www.ineko.sk/kalk.html (2021 rok právoplatnosti konania pod sp. zn. 4P/115/2021) 13. Ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom na článok 10 ods. 1 a 2 Základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/2003). Z vyššie uvedených skutočností súd na pojednávaní zamietol návrh otca na vyžiadanie si správy od ošetrujúceho lekára po skončení rehabilitácie na uplatneniu trhu práce, keďže navrhované dokazovanie je nadbytočné a v rozpore s požiadavkou hospodárnosti konania vzhľadom na to, že súd mal dostatočne zistený skutočný stav veci, ktorý postačoval na rozhodnutie vo veci samej.
14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 22. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak
je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania. 23. Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného bolo potrebné zaoberať sa všetkými skutočnosťami, ktoré sú dôležité pre zistenie skutočného stavu veci a rozhodnutie vo veci samej. Súd teda pri rozhodovaní vychádzal z mesačného príjmu povinného – otca, mesačné príjmu matky, rozsahom starostlivosti o maloletú zo strany oboch rodičov, vplyvom zabezpečenia potrieb maloletej poberaním prídavku na maloleté deti (60 eur/dieťa), ako aj nákladov spojených s bývaním a zabezpečením základných potrieb dieťaťa a vykonal komparáciu so zameraním na pomery, schopnosti a možnosti otca ako povinného a zmeny potrieb maloletej v období posledného rozhodnutia o výživnom so súčasným stavom, pričom vychádzal zo spisového materiálu sp. zn. 4P/115/2021 – posledné rozhodnutie a sp. zn. 17P/71/2026– aktuálny stav. 24. Zo spisového materiálu pod sp. zn. 4P/115/2021 bolo zistené: 25. K osobe matky, že bola zamestnaná v potravinách s priemernou mesačnou čistou mzdou 550 eur. Iný príjem nemala, nevykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia, nebola konateľom, spoločníkom alebo akcionárom v obchodných spoločnostiach. Nebola poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, nebola v okruhu posudzovaných osôb pre účely nároku na pomoc v hmotnej núdzi, nepoberala žiadne štátne dávky, nepoberal nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti ani žiaden druh dôchodku, poberala rodinné prídavky 25,50 eur. Žila v spoločnej domácnosti s maloletou v bytovom dome. Ohľadom výdavkov matky bolo zistené, že hradila mesačne náklady na bývanie a to 235 eur ako nájom, internet 20 eur, mobil 30 eur, životné poistenie 30 eur. 26. K osobe mal. A. bolo zistené, že navštevovala 1. ročník Základnej školy. Jej zdravotný stav bol dobrý, prekonávala len bežné detské choroby. Výdavky na mal. D. boli spojené s bývaním vo výške 117,50 eur – (235 eur/2 osoby ako nájom), spolu vo výške 117,50 eur/mesiac. Výdavky na stravu vo výške 92,70 eur, (https://www.minedu.sk/financne-pasma-pre-skolske-stravovanie/), ošatenie/obuv 30 eur, drogéria/ hygiena 5 eur, školský klub vo výške 8 eur, školské pomôcky vo výške 4,16 eur spolu vo výške 139,86 eur/mesiac. Celkové nevyhnutné a opodstatnené výdavky maloletej boli vo výške 257,36 eur. 27. Vzhľadom na vek detí v čase rozhodovania (v konaní pod sp. zn. 4P/115/2021) súd ustálil výdavky na stravu, ošatenie/obuv, drogéria/hygiena v takej výške, ktorá sa nevymyká opodstatneným výdavkom na maloleté deti. 28. Na základe vyššie uvedeného boli ustálené náklady v konaní pod sp. zn. 4P/115/2021 na mal. A. vo výške 257,36 eur mesačne. 29. K osobe otca, že pracoval vo Švédsku s mesačným príjmom 3.500 eur. Neužíval lieky spojené so zdravotnými problémami, jeho zdravotný stav ho neobmedzoval vykonávať pracovnú činnosť. Ohľadom výdavkov otca bolo zistené, že hradil mesačne náklady na bývanie a to inkaso 80 eur, nájom 200 eur, hypotéku 114 eur, lízing na auto 330 eur, telefón 60 eur, internet 20 eur, životné poistenie 20 eur. Býval v trojizbovom byte obytného domu so svojou priateľkou a jej dcérou a očakávali narodenie ich spoločného dieťaťa. 30. Zo skutočného stavu a z dokazovania v predmetnom konaní boli zistené tie skutočnosti: 31. K osobe matky bolo zistené, že má stredoškolské vzdelanie s maturitou – odbor marketing, v súčasnosti študuje na vysokej škole – odbor sociálna práca, neabsolvovala žiadne rekvalifikačné kurzy. Je zamestnaná a aktuálne je na rodičovskej dovolenke. V súčasnosti neužíva lieky spojené so zdravotnými problémami, jej zdravotný stav ju neobmedzuje vykonávať pracovnú činnosť. Je držiteľom vodičského oprávnenia (skupina B, B1,AM). Žije v byte, ktorého je vlastníčkou spoločne so svojim manželom spoločným dieťaťom a s maloletou A.. 32. Ohľadom majetkových pomerov matky bolo zistené, že je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom vo výške 671,12 eur v čistom za obdobie 06/2023 – 06-2024 a od 1.3.2025 poberá rodičovský
príspevok vo výške 500,10 eur (na mal. K.). Nevykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia, nie je konateľom, spoločníkom alebo akcionárom v obchodných spoločnostiach, nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, nepoberá nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti ani žiaden druh dôchodku. Poberá rodinné prídavky na maloleté deti vo výške 120 eur (60 eur/dieťa – A. a K.) a výživné na mal. A. vo výške 250 eur. Je vlastníčkou bytu a motorového vozidla. 33. Ohľadom výdavkov matky bolo zistené, že hradí mesačne náklady na bývanie vo výške 55 eur – bytové družstvo (220 eur/4), elektrina vo výške 14,07 eur ( 56,30 eur/4), plyn vo výške 2 eur (8 eur/4), tv/ internet vo výške 8 eur (32 eur/4), komunálny odpad vo výške 3,33 eur, spolu vo výške 82,40 eur. Hradí mesačné splátky úveru vo výške 487,76 eur, mobilný telefón vo výške 23 eur, poistenie rodiny 84,50 eur (169 eur – 4 osoby). Vzhľadom na skutočnosť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami nebolo potrebné pre rozhodnutie súdu zisťovanie výdavkov matky na stravu, oblečenie a hygienické potreby. Na margo uvedeným výdavkom je potrebné uviesť, že tie sa pohybujú u dospelej osoby na mesiac za potraviny vo výške 101,40 eur, odev a obuv vo výške 101,30 eur. (https://datacube.statistics.sk/, index spotrebiteľských cien za obdobie 1-2 rok 2026). Matka ešte inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej A. a to k mal. K.. 34. K osobe otca bolo zistené, že má ukončené stredné odborné vzdelanie s maturitou – odbor drevárstvo a nábytkárstvo, neabsolvoval žiadne rekvalifikačné kurzy. Je zamestnaný v Rakúsku. Od 15.2.2026 je práceneschopný z dôvodu úrazu – pomliaždenie pleca a ramena s diagnozami: bursitída SA 1 dx, parciálna ruptúra svalu SSP 1 dx a ruptúra labra pravého ramena s odporúčaním chirurgického zákroku v režime jednodňovej zdravotnej starostlivosti, ktorý absolvoval. Je držiteľom vodičského oprávnenia (skupiny AM, B1, B, C1, C, BE,C1E,CE,T). Žije v byte, ktorého je vlastníkom spoločne so svojou družkou a ich spoločným synom a dcérou jeho družky z predchádzajúceho vzťahu. 35. Ohľadom majetkových pomerov otca bolo zistené, že poberal pravidelný príjem v priemernej mesačnej výške 4.774,70 eur do dňa vzniku práceneschopnosti (od 15.2.2026). (za mesiace 04/2025, 05/2025, 06/2025, 07/2025, 09/2025, 01/2026, 02/2026 spolu vo výške 33.422,93 eur / 7 mesiacov). V máji 2026 a v júni 2026 nedostal žiadne dávky, náhradu za práceneschopnosť v prvých dvoch mesiacoch mal vo výške 3000 eur a 1600 eur. Nevykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia, nie je konateľom, spoločníkom alebo akcionárom v obchodných spoločnostiach. Nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, nebola v okruhu posudzovaných osôb pre účely nároku na pomoc v hmotnej núdzi, nepoberá žiadne štátne dávky, nepoberá nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti ani žiaden druh dôchodku, nepoberá rodinné prídavky a dávku v hmotnej núdzi. Je vlastníkom bytu a vlastníkom motorového vozidla.
36. Ohľadom výdavkov otca bolo zistené, že hradí mesačne náklady na bývanie vo výške 95,32 eur – bytové družstvo (381,28 eur/4), elektrina vo výške 13,75 eur ( 55 eur/4), plyn vo výške 9,5 eur (38 eur/4), komunálny odpad vo výške 3,33 eur, spolu vo výške 121,90 eur. Hradí mesačné splátky na úveru vo výške 159,02 eur, mobilný telefón vo výške 135,64 eur, sporenie k úveru vo výške 30 eur, životné poistenie 107,20 eur, doplnkové dôchodkové poistenie vo výške 20 eur, daň z nehnuteľnosti 1,26 eur, komunálny odpad pre syna 3,33 eur, postenie syna 40 eur, mesačné poplatky za škôlku 18 eur, strava v škôlke 55 eur, poistenie pre syna 40 eur. Pre doplnenie otcových výdavkov treba poukázať na to, že sám otec uvádza náklady na svojho syna okrem vyššie uvedeného aj na bežnú zdravotnú starostlivosť vo výške 50 eur, zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť počas choroby vo výške 150 eur a oblečenie a obuv 25 eur, teda celkové otcom tvrdené výdavky na jeho maloletého synu vypočítal na sumu 338 eur na mesiac. Vzhľadom na skutočnosť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami nebolo potrebné pre rozhodnutie súdu zisťovanie výdavkov otca na stravu, oblečenie a hygienické potreby pre seba, jeho manželku a maloletého syna. Na margo uvedeným výdavkom je potrebné uviesť, že tie sa pohybujú u dospelej osoby na mesiac za potraviny vo výške 101,40 eur, odev a obuv vo výške 101,30 eur. (https://datacube.statistics.sk/, index spotrebiteľských cien za obdobie 1-2 rok 2026). Otec ešte inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej A. a to k mal. H. (nar. XXXX). 37. Napriek tomu, že otec je od februára 2026 práceneschopný, tak súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z jeho priemerného mesačného príjmu do času úrazu a neakceptoval tvrdenia otca, že nie je možné rozhodnúť o výške, ak nie je ustálený zdravotný stav otca a to z nasledujúcich
dôvodov: za prvé: otec napriek tomu, že je od februára práceneschopný, má vedomosť, že potrebuje chirurgický zákrok a jeho mesačne výdavky prevyšujú 2.300 eur, tak sa obmedzil na odstránenie tohto stavu len na dve nemocnice a vyčkával pár mesiacov, pokiaľ dostal termín zákroku, za druhé: otec pri šetrení kolíznym opatrovníkom sám uviedol, že je ochotný platiť výživné vo výške 300 eur, lebo aktuálne mu viac nevychádza z dôvodu práceneschopnosti a z dôvodu, že sa pokúša zaobstarať si úver na výstavbu domu, za tretie: otec napriek opakovanému tvrdeniu, že mu jeho zranenie bráni v bežnom živote a čaká na operáciu, na druhej strane na pojednávaní sám uviedol, že ak sa neuskutoční operácia, tak pôjde napriek tomu do práce aj cez bolesť. za štvrté: otec má tak nastavenú vysokú životnú úroveň, kedy potrebuje mesačne na poplatky viac než 2.300 eur a dlhodobo pracuje za mzdu presahujúcu 4.500 eur, že je nepravdepodobné, aby si aj vzhľadom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť ako aj plány na výstavbu domu znižoval príjem, za piate: vzhľadom na lekárske správy s tým, že u otca išlo o jednodňový chirurgický zákrok je vysoký predpoklad, že po rehabilitácii sa otec vráti do bežného pracovného života, keďže jeho zdravotný stav je len dočasného charakteru. Ak by sa jednalo o akútne zhoršenie zdravotného stavu otca spojeného s pohybovým ústrojenstvom je pravdepodobné, že operácia by sa vykonala akútne hneď po úraze a samotný zákrok by nebol jednodňovou chirurgiou, za šieste: otec na jednej strane poukazoval na nedostatok príjmu, ale na druhej strane sám uviedol, že si musí požičať 2.000 eur na poplatky, pričom z charakteru pôžičky je zrejmé, že ju musí vrátiť, teda sám počíta s tým, že sa vráti do zamestnania s príjmom, ktorý dosahoval. Tu je potrebné upriamiť pozornosť aj na fakt, že otec počas celého konania tvrdil, že všetky výdavky domácnosti hradí on bez pomoci jeho manželky, že všetky úspory, ktoré mali na účte jeho manželky, keďže tam si posielal výplatu sa minuli, tak je evidentné, že samotný otec počíta s rýchlym návratom do zamestnania, za siedme: ak by si otec požičiaval aj opakovane mesiac alebo dva, tri po 2.000 eur, aby pokryl jeho nevyhnutné výdavky, tak je evidentné, že podstatná časť výdavkov otca zahŕňa poplatky za úvery, poistenia cca 340 eur, ktoré nemajú prednosť pred výživným. Ako aj výdavky na maloletého syna za zdravotné potreby 50 eur mesačne a 150 eur mesačne v prípade choroby teda 200 eur mesačne, pre predstavu ide o 2.400 eur ročne na zdravotnú starostlivosť pre maloleté dieťa, ktoré prekonáva len bežné choroby vyplývajúce z jeho veku, keďže otec počas konania až do rozhodnutia žiadnym spôsobom nepreukázal listinami zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť o syna a ide len o jeho subjektívny odhad a nadhodnotené predmetné výdavky. Na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj samotného konania otca a jeho vyjadrení, mal súd vytvorený dostatočný záver o tom, že bolo možné rozhodnúť o zvýšení výživného zo strany otca, nakoľko neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by otcovi z dlhodobého hľadiska bránili v platení výživného. 38. Vznik ďalšej vyživovacej povinnosti nemôže byť na úkor oprávnených potrieb maloletého dieťaťa, keďže nejde o objektívny dôvod na strane otca a matky, ktorý nemohli predpokladať. Ak povinný rodič v danom prípade otec, ale aj matka ako oprávnená plánovali zmenu počtu vyživovacích povinností, museli konať tak, aby touto skutočnosťou neohrozili už existujúce vyživovacie povinnosti, pričom mali mať na pamäti, že výdavky na deti sa budú v priebehu rokov zvyšovať vzhľadom na vek, štúdium, socializáciu a pod. Ak by ďalšia vyživovacia povinnosť bola spôsobilá na zníženie výživného, malo by to za následok presúvanie zodpovednosti otca ako povinného za zdravie a život dieťaťa na rodiča, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú, a týmto spôsobom si plní svoju vyživovaciu povinnosť, obdobne platí aj situácia, ak by matka ako oprávnená žiadala zvýšenie výživného z dôvodu, že sa jej narodilo ďalšie dieťa, presúvala by výživu vo väčšom rozsahu na otca, pričom aj matka je v určitom štádiu života povinná podieľať sa aj finančné na starostlivosti o dieťa, ak dieťa nevyžaduje celodennú starostlivosť a matke nebarania prekážky sa zamestnať. Rovnaký názor bol aj vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 21Cop/81/2019, ktorý uviedol, že pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávneného dieťaťa v súvislosti s jeho vekom, rastom a štúdiom. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade, by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Teda otec napriek tomu, že už bol otcom maloletého dieťaťa mal. A. (nar. v roku 2015) sa následne sa stal otcom ďalšieho maloletého dieťaťa. Obdobne to platí aj u matky, ktorá si bola vedomá, že vznikom ďalšej vyživovacej povinnosti sa náklady budú zvyšovať a preto pri rozhodovaní o výške výživného súd ustálil aj u matky mesačný príjem, keďže vzhľadom na vek maloletej, je aj matka povinná prispievať finančne na jej potreby.
39. Na základe zistení súd ustálil priemerný mesačný čistý príjem matky vo výške 671,12 eur a otca vo výške 4.774,70 eur. 40. K osobe mal. A. bolo zistené, že v súčasnosti navštevuje 5. ročník základnej školy v G.. Navštevuje umeleckú školu – výtvarný a tanečný odbor, chodí na doučovanie anglického jazyka. Maloletá neužíva žiadne lieky, je zdravá a prekonáva len bežné detské choroby. 41. Výdavky na mal. A. v domácnosti matky ako opodstatnené a nevyhnutné súd považuje mesačné náklady na bývanie vo výške 55 eur – bytové družstvo (220 eur/4), elektrina vo výške 14,07 eur ( 56,30 eur/4), plyn vo výške 2 eur (8 eur/4), tv/internet vo výške 8 eur (32 eur/4), komunálny odpad vo výške 3,33 eur, spolu vo výške 82,40 eur. Náklady na zabezpečenie základných potrieb: strava vo výške 172,50 eur/mesiac, ošatenie/obuv 70 eur/mesiac, drogéria/hygiena 10 eur/mesiac, učebnice/školské poplatky vo výške 25 eur/mesiac, doučovanie anglického jazyka 8 eur, tanečný krúžok 12,50 eur, výtvarný krúžok 5 eur, mobil 10 eur, spolu vo výške 313 eur/mesiac. Spolu náklady na dieťa sú vo výške 395,40 eur/ mesiac. 42. K výške výdavkov na stravu a na oblečenie je potrebné dodať, že nebolo reálne možné verifikovať množstvo finančných prostriedkov, ktoré uhradí matka na stravu a oblečenie maloletej a teda súd vychádzal len z dostupných štatistík a odporúčaní. Napriek tomu možno konštatovať, že ak je v možnostiach rodičov prispievať na výživu vyššiu sumou, tak predmetné financie sa premietnu v cenách za kvalitnejšie potraviny a kvalitnejšie oblečenie a obuv. Pokiaľ ide o náklady spojené s bývaním maloletej, súd ich rozdelil na počet osôb v domácnosti (matka a jej manžel a 2 maloleté deti, teda položky na bývanie sa delili 4 osobami). 43. Na základe vyššie uvedeného boli ustálené náklady na mal. A. vo výške 395,40 eur mesačne. 44. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova (šatstvo, bielizeň, obuv) poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. 45. Pokiaľ ide o formu starostlivosti o maloleté dieťa, tak napriek tomu, že rozsudkom pod sp. zn. 4P/115/2025, bolo rozhodnuté o úprave rodičovský práv a povinnosti k maloletej s tým, že styk otca nebol upravený, otec akýkoľvek styk dlhodobo nerealizuje bez toho, aby mu v tom bránili či už subjektívne resp. objektívne dôvody. Argument otca, že styk sa nerealizuje z dôvodu na strane matky nemožno akceptovať, keďže otec od posledného rozhodnutia mal dostatok času vytvoriť si vzťah s dieťaťom tak, aby sa s dcérou stretával pravidelne. Nebolo otcom preukázané, že by mu bolo bránené v styku so strany matky a teda možno konštatovať, že starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka, ktorá mu zabezpečuje bývanie a zaobstaráva všetky ostatné potreby z výchovy vyplývajúce (škola, oblečenie, potraviny a pod. ). Tieto skutočnosti potvrdzuje aj samotná maloletá, ktorá uviedla, že s otcom sa stretáva len minimálne a mimo výživného jej nezakupuje žiadne veci a ani neprispieva finančne. Napriek tomu, že maloletá nevyžaduje celodennú starostlivosť vzhľadom na jej vek, je práve matka tou osobou, ktorá v prípade potreby je jej nápomocná a pokrýva tie situácie, ktoré nemôže zaobstarať. Pri určení výšky výživného bolo potrebné zohľadniť starostlivosť matky s možnosťami prispievať na jej na výživu, vzhľadom nato, že nevykonáva neustálu starostlivosť. Z celkového hľadiska starostlivosti o maloletú zo strany matky je zjavné, že všetka starostlivosť, zodpovednosť a povinnosť zabezpečiť všetky potrebné veci boli a stále sú na pleciach matky. Z týchto dôvodov nebolo možné pri určení výšky výživného zohľadniť starostlivosť otca o dieťa, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť jeho výšku.
46. Zohľadnenie prídavku na dieťa nemá za následok odbremenenie povinného rodiča platiť výživné vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti, ale na druhej strane je potrebné nato prihliadať, keďže povaha prídavku je zameraná na pokrytie čiastočných potrieb dieťaťa. V tomto smere je potrebné poukázať na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa, v zmysle ktorého, prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Inak povedané ide o dávku, ktorá svojou povahou je spôsobilá pokryť aspoň časť nákladov na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa pokiaľ rodič starajúci sa o dieťa je príjemcom dávky a tým sa prídavok dostane do dispozičnej sféry maloletého dieťaťa. V konkrétnom prípade bolo preukázané, že prídavky na maloletú poberá matka, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa a dokáže pokryť časť potrieb maloletého prostredníctvom predmetnej sociálnej dávky. 47. Na základe takto vykonanej komparácie s tým, že súd prihliadal na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného za rešpektovania kritérií vymedzených v čl. 5 Zákona o rodine, v prvom rade bolo úlohou súdu vyriešiť otázku, či nastali také zmeny pomerov na strane mal. dieťaťa, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výšky výživného, keďže ide o hmotnoprávnu podmienku na to, aby mohlo byť opätovne rozhodnuté o výške vyživovacej povinnosti. Za prvé: z časového hľadiska nastali zmeny u maloletej, nakoľko posledné rozhodnutie o určení výživného je z roku 2021 (sp.zn. 4P/115/2021 rozsudok zo dňa 2.12.2021, právoplatný 8.12.2021), kedy maloletá A. mala 6 rokov a bola žiačkou 1. ročníka základnej školy, naproti v súčasnosti dovŕšila 11 rokov je žiačkou 6. ročníka základnej školy (od 1.9.2026). Za druhé: zdravotný stav maloletej sa nezmenil, je zdravá a prekonáva len bežné ochorenia, teda zvýšenie výživného z hľadiska zhoršenia zdravotného stavu nenastalo. Za tretie: od posledného rozhodnutia o výživnom z roku 2021 došlo k zvýšeniu výdavkov na strane maloletej a to zo sumy 257,36 eur/mesiac (rok 2021) na sumu 395,40 eur/mesiac ( rok 2026). Za štvrté: určené výživné nepokrýva inflačný rast, nakoľko hodnota výživného 250 eur (r.2021) má hodnotu 3447,97 eur (r. 2026). (inflačná kalkulačka). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno jednoznačne konštatovať, že v čase rozhodovania vo veci samej u maloletej nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného a nie je dočasná resp. náhodilá, ale ide o dlhodobú zmenu do budúcna a náklady spojené s uhrádzaním základných potrieb sa zvýšili nie len aktuálne ale v dlhodobom horizonte. Teda inak povedané, určené výživné nepostačuje v súčasnosti na zaobstaranie oprávnených potrieb maloletej, ako tomu bolo v čase jeho určenia a teda pôvodne určené výživné (250 eur) je neprimerané vzhľadom na oprávnené nároky dieťaťa. 48. Po zhodnotení zmeny pomerov u oboch rodičov bolo potrebné opätovne prehodnotiť rozsah vyživovacej povinnosti otca s prihliadnutím na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Základným kritériom pre určenie výšky výživného bola pre súd opodstatnenosť potrieb maloletej (po zohľadnení veku, rozsahu starostlivosti o dieťa, iných vyživovacích povinností, finančných možností rodičov). Výšku určeného výživného bola ustálená na sumu 500 eur mesačne v prepočte 16,66 eur na deň (500/30 dní). Takto určenú výšku výživného možno považovať za adekvátnu, vzhľadom na opodstatnené potreby maloletej a na preukázaný príjem otca. 49. Výška výživného sa odvíja aj od toho, či druhý rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti zabezpečuje dieťaťu starostlivosť. V danom prípade sa prihliadalo aj na možnosti matky prispievať na výživu maloletej v rámci svojich schopností a možností aj finančne v istej časti po zohľadnení jej starostlivosti, napriek tomu, že je na rodičovskej dovolenke. Z vykonaného dokazovania je evidentné, že určená výška výživného zo strany otca spolu s finančnými možnosťami matky pokryjú nie len nevyhnutné a opodstatnené výdavky maloletej, ale aj výdavky nad rámec bežných. Maloletí sa podieľajú na životnej úrovni svojich rodičov a ak je v možnostiach otca je povinný hradiť také výživné, ktoré zohľadní aj jeho životnú úroveň. Inak povedané, že rodič má voči svojmu dieťaťu od jeho narodenia určité práva a povinnosti. Jednou z povinností je aj prispievanie na výživu dieťaťa. Výška výživného sa neriadi len tým, čo je a čo nie nevyhnutný výdavok na dieťa. Ale je potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Teda v danom konaní bolo preukázané, že otec dosahuje taký príjem, že vie poskytnúť maloletej určené výživné a tým zabezpečiť časť úhrady jej potrieb. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanosť, vedomosť, zručnosti a pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Teda pokiaľ ide o zmenu okolnosti na strane otca ako povinného, tak od posledného rozhodnutia nenastali také skutočnosti, ktoré by objektívne obmedzovali otca prispievať určeným výživným na
maloletú. Nezmenil sa jeho zdravotný stav v takom rozsahu, ktorý by spôsobil nútenú zmenu jeho zamestnania, nakoľko ako v pôvodnom rozhodnutí aj v rámci tohto konania bolo zistené, že otec je zamestnaný, pričom jeho príjem sa zvýšil zo sumy 3.500 eur (konanie pod sp. zn.. 4P/115/2021) na sumu 4.774,70 eur v súčasnosti. V zmysle uvedeného možno konštatovať, že určené výživné je v takej výške, ktorú je otec spôsobilý hradiť, nakoľko je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem a určené výživné aj hradiť. U matky je potrebné zohľadniť skutočnosť, čo všetko pre dieťa dlhodobo sama zabezpečuje - starostlivosť, zabezpečenie bývania, stravy, obliekanie, nakupovanie, varenie a pod. Týmto spláca svoju časť vyživovacej povinnosti a preto nie je možné porovnávať pri určení výšky výživného oboch rodičov rovnako z hľadiska finančného. Čiže ak pomery jedného z rodičov sú priaznivejšie, je povinný prispievať na výživu dieťaťa vyššou sumou, keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pokiaľ sú možnosti rodičov nadpriemerné a dieťa sa má podieľať na ich životnej úrovni, aj odôvodnené potreby dieťaťa budú hodnotené inak, ako je to v prípade, keď sú pomery rodičov priemerné, v prípade aj podpriemerné, čo je v konečnom dôsledku reflektované vo výške výživného. 50. Predmetná výška výživného taktiež korešponduje s Metodikou pre výpočet výživného rodičov k deťom, podľa ktorej sa pri určení výšky vyživovacej povinnosti možno všeobecne riadiť napriek tomu, že má výlučne odporúčací charakter, pričom je potrebné brať na zreteľ: a) určenie čistého príjmu povinného rodiča, b) priradenie životnej etapy dieťaťa, c) zohľadnenie počtu vyživovacích povinností rodiča, d) zohľadnenie miery starostlivosti o dieťaťa a styku s dieťaťom. V zmysle uvedenej metodiky je rozdelená etapa života dieťaťa na: 1) predškolský vek (0 – 5 ) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 18 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 12 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 9 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 8 % z čistého príjmu povinného rodiča, 2) prvý stupeň základnej školy (6 – 9) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 20 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 14 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 11 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 10 % z čistého príjmu povinného rodiča. 3) druhý stupeň základnej školy ( 10 – 14 ) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 22 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 16 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 13 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 11 % z čistého príjmu povinného rodiča, 4) stredná škola ( 15 – 18 ) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 24 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 18 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 15 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 13 % z čistého príjmu povinného rodiča, 5) vysoká škola (19 a viac) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 26 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 20 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 17 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 15 % z čistého príjmu povinného rodiča. (/https://www.justice.gov.sk/ agenda-ministerstva/rodinnopravna-agenda/). 51. Pri posudzovaní výšky výživného za aplikácie vyššie uvedenej metodiky súd neprihliadal u otca na vznik ďalšej vyživovacej povinnosti z iného vzťahu. Vznik ďalšej vyživovacej povinnosti nemôže znižovať životnú úroveň skôr narodeného dieťaťa, nakoľko si otec vedel, že týmto sa mu budú zvyšovať náklady. V opačnom prípade by vznikla situácia, kedy by rodič zvyšovaním si počtu maloletých detí v iných vzťahoch znižoval povinnosť prispievať na výživu už skôr narodením deťom. Preto pri zohľadnení metodiky bola mal. A. zaradená do príslušnej etapy života s vyživovacou povinnosťou otca k 1 dieťaťu. 52. V konkrétnom prípade je maloletá A. zaradená do etapy života – druhý stupeň základnej školy ( 10 – 14 ) a vyživovacia povinnosť k 1. dieťaťu predstavuje 22 % zo sumy čistého príjmu povinného rodiča – otca ( 4.774,70 eur eur čistý príjem x 22 % = 1.050,43 eur/mesiac). 53. Napriek tomu je potrebné poukázať nato, že aj v prípade, ak by bola u otca určená vyživovacia povinnosť k 2. maloletým deťom, tak z hľadiska metodiky by to predstavovalo 16 % z čistého príjmu povinného rodiča, teda 763,95 eur/mesiac (4.774,70 eur príjem x 16 % = 763,95 eur/mesiac) 54. Predmetná metodika má povahu odporúčacieho charakteru a nie je záväzná pre určenie konečnej výšky výživného.
55. Na mal. A. súd určil dlžné výživné od 2.4.2026 (podania návrhu) do rozhodnutia vo veci samej a to tak, že otec za celé obdobie mal zaplatiť za mesiace 04/2026, 05/2026, 06/2026, 07/2026 = 2.000 eur (4 x 500 eur ). Z toho bolo preukázané, že otec uhradil za dané obdobie výživné vo výške 1.000 eur (4 x 25 eur). Na základe týchto skutočností vznikol otcovi reálny dlh na výživnom na mal. A. vo výške 1.000 eur (2.000 eur – 1.000 eur). 56. Pri určení dlžného výživného zo strany otca sa súd zaoberal aj poskytovaným plnením otca nad rámec výživného za obdobie od začatia konania (2.4.2026) do rozhodnutia vo veci. O plnenie nad rámec výživného, ktoré je spôsobilé na započítanie musí svojou povahou zabezpečiť nevyhnutné a opodstatnené výdavky maloletej. Za dané obdobie nebolo možné započítať do dlžného výživného plnenie nad rámec výživného zo strany otca žiadne plnenie. 57. Na základe takto zhodnotených skutočností o hradení výživného a možnosti započítania plnenia do dlžného výživného bolo otcovi určené dlžné výživné za obdobie od 2.4.2026 do rozhodnutia vo veci samej na mal. A. vo výške 1.000 eur ( 2000 eur – 1000 eur), pričom bola uložená povinnosť otcovi uhradiť dlžné do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 58. Podľa § 44 CMP, sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením, teda osoba povinná z rozsudku v danom prípade otec je povinný hradiť určené výživné k rukám matky od doručenie rozsudku. Nesplnením tejto povinnosti sa stáva v tejto časti rozsudok exekučným titulom. 59. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak 60. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 61. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 62. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/). V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. ( § 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.