Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 4P/75/2026 7626201622 18. 06. 2026 JUDr. Miroslav Juričko ECLI:SK:OSSN:2026:7626201622.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudcom JUDr. Miroslavom Juričkom v právnej veci maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C. D. E., dieťa rodičov: matky F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., A. D. G. H. XXXX/XX, C., a otca H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, na návrh J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, v konaní o návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto rozhodol: I. Zveruje sa mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti J. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia, má právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. II. Matka F. B., nar. XX.XX.XXXX je povinná platiť na výživu maloletého A. mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to vždy vopred do 20. dňa v mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. D. E.. III. Otec H. I., nar. XX.XX.XXXX je povinný platiť na výživu maloletého A. mesačne sumu XXX,- Eur, a to vždy vopred do 20. dňa v mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. D. E.. IV. Styk matky ani otca s mal. Teom súd neupravuje. V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka domáhala, aby súd zveril maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti. 2. Podaný návrh bol zdôvodnený tým, že matka sa o maloleté dieťa nestará, nejaví o neho záujem, nemá žiadnu prácu ani bývanie a na maloletého finančne neprispieva. Otec maloletého dieťaťa pracuje v zahraničí a nemôže sa o maloletého starať. Má s ním pravidelný kontakt a veľmi pozitívny vzťah. Maloletý A. sa od K. XXXX nachádza väčšinou u navrhovateľky, ktorá mu zabezpečuje plnohodnotnú starostlivosť. Navrhovateľka je schopná zabezpečiť maloletému riadnu starostlivosť, bývanie, stravu a všetky jeho potreby. 3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 4P/75/2026-8 zo dňa XX.XX.XXXX bol maloletému dieťaťu ustanovený kolízny opatrovník, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C. D. E., na jeho zastupovanie v tomto konaní.
4. Obec B. doručila súdu dňa XX.XX.XXXX správu o povesti v zmysle ktorej je navrhovateľka vydatá a býva v rodinnom dome so svojím manželom. Do obce sa nasťahovali v roku XXXX, kde si prerábali starší dom. Navrhovateľka je priateľskej a nekonfliktnej povahy, o svoju rodinu sa riadne stará. Na verejnosti s ňou neboli žiadne problémy a pred komisiou ochrany verejného poriadku nebola nikdy riešená. Otec maloletého dieťaťa sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava od B. XXXX, kedy sa celá rodina odsťahovala do podnájmu v C. D. E.. Od tohto času o ňom obec nemá žiadne informácie. 5. Sociálna poisťovňa pobočka C. D. E. dňa XX.XX.XXXX doručila súdu správu, z ktorej vyplynulo, že navrhovateľka nepoberá nemocenské dávky ani dávky v nezamestnanosti. Od XX.XX.XXXX je poberateľkou starobného dôchodku vo výške XXX Eur mesačne. Matka maloletého dieťaťa nepoberá nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti a nie je poberateľkou dôchodku. 6. Dňa XX.XX.XXXX Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C. D. E. doručil súdu správu, podľa ktorej matka od XX.XX.XXXX nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bola vyradená z evidencie dňa XX.XX.XXXX z dôvodu narodenia dieťaťa. Nebola poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov, nebola v okruhu spoločne posudzovaných osôb pre účely nároku na pomoc v hmotnej núdzi a príspevkov, je poberateľkou štátnych sociálnych dávok, prídavku na maloleté deti vo výške XX Eur mesačne. Od XX.XX.XXXX je výplata prídavku na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX pozastavená. Je poberateľkou rodičovského príspevku od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na maloletého A. vo výške XXX,XX Eur mesačne, pričom od XX.XX.XXXX je táto výplata pozastavená. 7. Otec maloletého dieťaťa doručil dňa XX.XX.XXXX vyjadrenie k návrhu, podľa ktorého s návrhom na zverenie do dočasnej starostlivosti starej matky súhlasí z dôvodu, že sa nachádza v zahraničí za účelom zabezpečenia stability bývania, finančného zázemia a lepšej budúcnosti pre seba a svojho syna. Jeho rozhodnutie nie je prejavom nezáujmu o maloletého, ale dočasným a zodpovedným riešením situácie v jeho najlepšom záujme. O syna má naďalej záujem, chce s ním ostať v kontakte, pravidelne sa informovať o jeho potrebách a po vytvorení vhodných podmienok si ho prevezme do svojej starostlivosti. Mesačné výživné navrhuje určiť vo výške XXX Eur mesačne. Spolu s vyjadrením súdu predložil listinné dôkazy ako faktúry za vykonané práce, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok XXXX, podľa ktorej základ dane tvoril príjem zo živnosti vo výške XX.XXX,XX Eur. 8. Dňa XX.XX.XXXX Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad doručil súdu správu, podľa ktorej navrhovateľka nie je evidovaná ako príjemca dávky a príspevkov k dávke pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok. Matka nie je evidovaná ako príjemca dávky a príspevkov k dávke pomoci v hmotnej núdzi, je evidovaná ako príjemca rodičovského príspevku v sume XXX,XX Eur a prídavku na maloletého A. v sume XX Eur mesačne od XX.XX.XXXX. Od XX.XX.XXXX je výplata rodičovského príspevku a prídavku na dieťa pozastavená. Otec maloletého dieťaťa nie je evidovaný ako príjemca dávky a príspevkov k dávke pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok. 9. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C. D. E. doručil súdu dňa XX.XX.XXXX správu, podľa ktorej maloletý A. pochádza z rodičov, F. B., nar.XX.X.XXXX a H. I., nar. XX.X.XXXX. Matka má vyživovaciu povinnosť aj k mal. K. C., nar.XX.X.XXXX, ktorého otcom je F. C., nar.XX.X.XXXX. Dieťa bolo na základe uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 18P/82/2026 zo dňa XX.X.XXXX odovzdané do dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny Remetské Hámre. Intenzívna spolupráca s rodinou začala v marci XXXX, kedy bola úradu zo strany C. L. M. N. v C. D. E., ktorej žiakom bol mal. K., zaslané dožiadanie na prešetrenie rodinných pomerov. Matka v tom čase bývala s obidvomi maloletými deťmi a otcom mal. K., v prenajatom byte na C. O. E. C. D. E.. Aj napriek tomu, že užívali spoločný byt, zhodne uvádzali, že nevedú partnerský život. Podľa vyjadrenia matky, jej partnerom bol p. H. I., ktorý pracoval v Nemecku a nebol zapísaný v rodnom liste mal. A.. Starostlivosť o maloleté deti zo strany rodiny nebola na požadovanej úrovni. Matka nerešpektovala pokyny detskej lekárky, mal. A. nevyzdvihla predpísané umelé mlieka, neabsolvovala potrebné odborné vyšetrenia. Vo vzťahu k mal. K. nespolupracovala so školou, dieťa zanášala do školy neskoro a to aj napriek tomu, že bola upozornená na to, že je to dieťa, ktoré si vyžaduje pevný režim, nakoľko má diagnostikovanú poruchu autistického spektra. Dňa XX.X.XXXX úrad prostredníctvom pohotovostného telefónu kontaktovala stará matka mal. K., p. M. C.. Uviedla, že matka s deťmi sa nachádza a prespáva dva dni v byte u svojho bývalého partnera na adrese P. I. X, C. (H. Q.) a údajne je pod vplyvom omamných látok. Úrad vykonal sociálne zisťovanie na uvedenej adrese za asistencie policajnej hliadky, kde ani po dlhšom klopaní nikto neotváral. V rovnakej dobe úrad
opakovane kontaktovala stará matka a uviedla, že matka sa medzičasom vrátila k nej do domácnosti na adresu Slovenská 40 Spišská Nová Ves. Mala byť v zlom stave a kričala, že sa vzdá detí a odišla. Matka priznala, že sa nemá kde s deťmi vrátiť a preto súhlasila, aby ostali u p. C.. Po kratšom časovom úseku matka svoje rozhodnutie prehodnotila, upokojila sa a uviedla, že sa chce k deťom vrátiť. Matka bola zo strany polície podrobená testu na prítomnosť návykových látok s negatívnym výsledkom. V tom čase sa už v domácnosti p. C. nachádzal aj p. H. I., pričom bolo zrejmé, že mal. A. má k nemu vytvorený vzťah, vyhľadáva ho. Preto bol p. I. vyzvaný, aby sa zapísal do rodného listu dieťaťa. Dňa XX.X.XXXX sa p. I. na úrad dostavil s tým, že sa bol už zapísať do rodného listu dieťaťa. Mal za to, že otec maloletého K. matku detí psychicky týra, čo v matke vyvoláva stres a nepokoj. Údajne aj to bolo dôvodom jej vyjadrenia, že sa chce detí zriecť. Úradu potvrdil, že sa o matku a obe deti postará. Mal v úmysle nájsť spoločný podnájom. V tom čase sa už mal. K. nachádzal v domácnosti starej matky, p. C., ktorá si krátko na to podala návrh na neodkladné opatrenie na jeho zverenie do svojej dočasnej starostlivosti. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 10P/153/2025 zo dňa XX.X.XXXX, bol mal. K. zverený do dočasne starostlivosti starej matky, p. M. C.. Otec mal. A. predložil úradu zmluvu o prenájme bytu na adrese R. X, C. D. E., odo dňa X.XX.XXXX, kde sa matka spolu s mal. A. začala zdržiavať. Dňa X.XX.XXXX otec mal. A. prostredníctvom mailovej komunikácie úradu oznámil, že to, čo bolo dohodnuté s matkou ruší, nakoľko tá odišla z jeho domácnosti na adresu P. I. X, C., k p. Q. a údajne malo dôjsť aj k fyzickému napadnutiu otca zo strany menovaného. V ďalšej komunikácii otec úradu potvrdil, že matka sa stále spolu s mal. A. nachádza v domácnosti p. Q., s tým, že ho spochybnil a označil ako osobu, ktorá užíva návykové látky. Vzhľadom na vtedajší spôsob fungovania matky, bolo s oboma rodičmi dohodnuté, že otec si pôjde mal. A. z domácnosti p. Q. vyzdvihnúť, nakoľko sa to v tom čase javilo ako najlepšie riešenie. Nakoľko otec pracoval formou turnusovej práce v D., bol dohodnutý s prastarou matkou dieťaťa, p. J. H., nar.X.X.XXXX, že mu s dieťaťom vypomôže spôsobom, že pokiaľ bude otec vycestovaný v zahraničí, dieťa bude v jej domácnosti na adrese B. XX. Dňa XX.X.XXXX sa na úrad dostavila prastará matka dieťaťa a poukazovala na skutočnosť, že forma starostlivosti akou fungujú, nie je pre dieťa vyhovujúca, pretože dieťa plače zakaždým, keď odchádza od otca a potom aj keď odchádza z ich domácnosti k otcovi. Dieťa bolo v domácnosti prastarých rodičov v termínoch od XX.XX.-X.XX.XXXX, XX.XX.-XX.XX.XXXX a od XX.X.XXXX, k termínu rozhovoru. Ďalej prastará matka uviedla, že má vedomosť, že matka dieťaťa opäť bývala v domácnosti otca, niekedy v období vianočných sviatkov. Prastará matka vyčítala otcovi, že má v prvom rade riešiť svoje dieťa a nie matku, na čo jej mal uviesť, že nemá to srdce ju vyhodiť z bytu a že s matkou neudržiava partnerský vzťah. Úrad mal vedomosť o tom, že otec maloletého utrpel vážny úraz, po ktorom bol hospitalizovaný. Na základe predmetnej informácie, úrad dňa XX.X.XXXX kontaktoval prastarú matku ohľadom informácie o tom, kde sa dieťa práve nachádza. Tá úradu potvrdila, že dieťa je od mesiaca január stále v jej domácnosti. Zároveň potvrdila informáciu o tom, že otec dieťaťa utrpel vážny úraz po tom, ako navštívil domácnosť p. Q., ktorý mal na otca zaútočiť sekerou. Zároveň uviedla, že otec o svoje bývanie na adrese R. X, C. D. E., prišiel. S prastarou matkou bolo dohodnuté, že dieťa ostane v jej domácnosti, kde bude mať zabezpečenú riadnu starostlivosť. Dňa X.X.XXXX sa na úrad dostavila prastará matka, spolu so svojou dcérou a zároveň starou matkou dieťaťa, p. P. H., za účelom riešenia celkovej situácie v rodine. Stará matka uviedla, že po tom, čo sa udialo, sa dohodli, že otec dieťaťa sa presťahuje k nej do bytu v Nemecku, kde sa chce dať do poriadku a celkovo „odstrihnúť“ sa od prostredia, v ktorom doposiaľ fungoval. Prastará matka uviedla, že dieťa je od januára, kedy jej otec dieťaťa zavolal, aby si po neho prišli, nepretržite v ich domácnosti. Počas uvedenej doby, čo sa dieťa nachádzalo v domácnosti prastarej matky, otec prispel na jeho starostlivosť celkovou sumou XXX Eur, matka na dieťa nijakým spôsobom neprispela, aj napriek tomu, že ešte poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. S dieťaťom bola v kontakte len v čase, keď sa zdržiavalo v domácnosti otca. Podľa vyjadrenia prastarej matky, v lekárskej prepúšťacej správe otca malo byť uvedené užitie návykových látok. Úrad nepozná názor matky na prejednávanú vec, nemá o nej bližšie informácie, nakoľko na telefonáty nereaguje. Len z okruhu jej známych osôb má vedomosť, že nemá stabilné bývanie a prebýva u rôznych známych a taktiež, že očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. Úrad vo vzťahu k pojednávaniu telefonicky komunikoval s otcom dieťaťa, ktorý uviedol, že sa nachádza v D., kde aj pracuje. Dlhodobo tam vzhľadom k uplynulým udalostiam plánuje ostať. Bol oboznámený s návrhom, ktorý podala jeho stará matka a súhlasí s ním. Vo vzťahu k výške výživného súhlasil so sumou XXX-XXX Eur mesačne. Na základe uvedených skutočností má úrad za to, že toho času biologickí rodičia nie sú schopní zabezpečiť mal. A. riadnu a potrebnú starostlivosť. Prastará matka má vytvorené podmienky a zabezpečuje dieťaťu celkovú osobnú starostlivosť dlhšiu dobu. Dieťa v domácnosti prospieva, prastarú matku vníma ako blízku osobu, na ktorú je naviazané. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o dieťa v útlom veku, pre vývin ktorého je dôležité stabilné a nemenné výchovné prostredie, sa toho času javí jeho zverenie do starostlivosti navrhovateľky ako najlepšie riešenie.
10. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad vo svojej správe zo dňa XX.XX.XXXX doručil tunajšiemu súdu správu, podľa ktorej prastará matka spoločne s manželom zabezpečuje mal. A. riadnu výchovu a celkovú starostlivosť. Prastarí rodičia uviedli, že A. otec sa prostredníctvom sociálnych sietí informuje o svojom synovi. A. matka sa doposiaľ s nimi neskontaktovala a neinformovala sa ohľadne mal. A.. Prastarí rodičia sú starobní dôchodcovia, dom v ktorom bývajú je v ich osobnom vlastníctve. Rodinný dom pozostáva zo štyroch izieb, dvoch kuchýň, dvoch kúpeľní a dvoch sociálnych zariadení. Domácnosť je zariadená potrebným nábytkom, pôsobí útulne a usporiadane. Prastarí rodičia uhrádzajú náklady spojené s bývaním. Mal. A. má v domácnosti prastarých rodičov vytvorené vhodné podmienky na jeho priaznivý rast a vývin. Mal. A. má svoj priestor na hranie, postieľku, dostatok oblečenia, hygienických potrieb. Je kŕmený bežnou stravou. Prespí celú noc. Pediatričkou dieťaťa je MUDr. Slávka Šefčíková v C. D. E.. Mal. A. je zdravotne poistený v O. zdravotnej poisťovni. Podľa vyjadrenia prastarej matky je to zdravý chlapec, prekonáva bežné detské ochorenia. Má absolvované preventívne prehliadky aj očkovania. Prastarí rodičia uviedli, že mal. A. je dobrý, poslušný a bystrý chlapček. Sú radi, že ho majú. Mal. A. sa rád vozí v aute, v ktorom má svoju autosedačku. Chodievajú s A. na prechádzky, alebo sa s nim hrajú v dome aj v záhrade. Počas šetrenia mal. A. spal vo svojej postieľke. Počas šetrenia neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o mal. A.. 11. Dňa XX.XX.XXXX sa uskutočnilo súdom nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka a zástupca kolízneho opatrovníka. Rodičia sa pojednávania nezúčastnili, otec svoju neprítomnosť ospravedlnil. Na tomto pojednávaní súd vykonal dôkaz výsluchom navrhovateľky, ktorá vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že návrh podala z dôvodu, že otec pracuje v zahraničí a matka sa o maloletého nezaujíma. Maloletý je u navrhovateľky od K. XXXX s dvoma malými prestávkami. Rodičia spolu ani nežili, od narodenia do K. XXXX sa o maloletého starala matka. Následne však ošetrujúca lekárka zavolala sociálku z dôvodu zanedbania dieťaťa. Otec následne dieťa doniesol jej, nakoľko pracuje v D.. Pracuje tam cez slovenskú firmu väčšinou viac ako mesiac. Navrhovateľka nemá vedomosť o tom, kde je matka maloletého A.. Vôbec maloletého nekontaktuje. Naposledy s ním bola cez Vianoce, kedy si ho vzal otec a ona ho tam uvidela. Matka má vedomosť o tom, že sa dieťa nachádza v jej starostlivosti, o maloletého však neprejavila záujem. Navrhovateľka nemá žiadne zdravotné problémy. Jej príjem pozostáva z dôchodku vo výške XXX Eur a manžel dostáva XXX Eur mesačne. K výdavkom uviedla plyn vo výške XXX Eur, elektrinu vo výške XX Eur, internet, TV a mobilné telefóny v sume XX Eur, a stravu vo výške XXX Eur. Matka na maloletého neprispieva, otec posiela finančné prostriedky, teraz poslal XXX Eur a XXX Eur. Otec chce prispievať na maloletého A. sumou XXX Eur mesačne. O majetkových pomeroch otca nevie nič uviesť. Maloletý A. možno nastúpi od septembra do škôlky, keď si zvykne na deti. Jeho zdravotný stav je dobrý a ošetrujúcou lekárkou je MUDr. Šefčíková. Plienky, oblečenie a strava pre maloletého vychádzajú približne XXX Eur mesačne. Navrhovateľka má záujem starať sa o maloletého A.. 12. Po takto vykonanom dokazovaní súd vec takto právne posúdil: 13. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. 14. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
15. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. 16. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. 17. Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. 18. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. 19. Podľa § 39 ods. 4 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká. 20. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. 21. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. 22. Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. 23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 26. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 168/2025 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2025 suma alebo úhrn súm 129,74 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa. 27. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 01.07.2025 predstavuje čiastku 38,92 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa. 28. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 29. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 30. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 31. Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa. 32. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov. 33. Súd sa teda vykonaným dokazovaním zameral na preskúmanie všetkých rozhodujúcich okolnosti na strane maloletého dieťaťa, jej rodičov ako aj navrhovateľky. 34. Rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej starostlivosti podľa § 44 zákona o rodine predstavuje podstatný a faktický zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, pretože týmto inštitútom sa nahrádza výkon jednej časti rodičovských práv a povinností, a to práve osobnej starostlivosti o dieťa resp. detí. Ustanovenie § 44 zákona o rodine upravuje rôzne formy náhradnej osobnej starostlivosti, pričom súdy sú povinné rešpektovať ich systémovú prioritu tak sú zoradené v odseku 3 predmetného ustanovenia. Všetky formy náhradnej starostlivosti sa však vyznačujú charakteristickými znakmi, ktorými sú nevyhnutnosť, dočasnosť a ich nariadenie len na základe rozhodnutia súdu.
35. Súd teda môže dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby než rodiča, ak rodičia osobnú starostlivosť z rôznych objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Podľa čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa má totiž každé dieťa okrem iného právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Súd je povinný vziať do úvahy len dve skutočnosti - záujem maloletého dieťaťa a to, či sa skutočne žiadny z rodičov nemôže alebo nechce o svoje dieťa starať (t. j. nevyhnutnosť náhradnej osobnej starostlivosti), pričom záver svedčiaci o tom, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zaistiť riadnu výchovu dieťaťa musí vychádzať zo starostlivého a spoľahlivého objasnenia týchto okolností. 36. Rozhodovanie o náhradnej osobnej starostlivosti v prípadoch, kedy rodičia nemôžu alebo nechcú sa o maloleté dieťa starať a poskytovať mu výchovu, musí byť nájdením najvhodnejšieho optimálneho modelu starostlivosti o maloleté dieťa zo strany súdu. 37. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky spĺňa zákonné predpoklady k tomu, aby súd tomuto vyhovel, je totiž predovšetkým v záujme maloletého A.. Maloleté dieťa žije so starými rodičmi od K. XXXX. Matka o maloletého A. dlhodobo nejaví žiaden záujem, nekontaktuje ho a finančne na jeho starostlivosť neprispieva. Otec o maloleté dieťa javí záujem, je s ním v pravidelnom kontakte, avšak skrz jeho prácu v zahraničí mu momentálne nedokáže zabezpečiť potrebnú starostlivosť. Navrhovateľke finančne prispieva na starostlivosť o maloletého A. a súhlasí s podaným návrhom aj s určením vyživovacej povinnosti. V domácnosti navrhovateľky má maloletý A. vytvorené vhodné podmienky pre jeho zdravý rast a vývin, čo preukázali výsledky vykonaného dokazovania, a to najmä prostredníctvom sociálneho šetrenia v domácnosti vykonaného zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Maloletý je na túto domácnosť bezpochyby zvyknutý, rovnako aj na navrhovateľku a jej manžela. Starostlivosť o maloletého A. zabezpečuje navrhovateľka spoločne s jej manželom, vzťahy medzi manželmi a maloletým dieťaťom sú dobré. U navrhovateľky súd zistil také osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, ktoré zaručujú, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého. Zároveň bol navrhovateľke určený rovnaký rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu aký majú rodičia. 38. Pokiaľ ide o výživné na maloletého A., súd sa riadil možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi oboch rodičov. Na základe toho určil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého v minimálnej zákonom stanovej výške 30% zo sumy životného minima, a to na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. D. E., počnúc od právoplatnosti rozsudku, vždy vopred do 20. dňa v mesiaci. Súdu sa v priebehu konania nepodarilo zistiť majetkové, osobné a sociálne pomery matky maloletého dieťaťa. Matka údajne nemá stabilné bývanie, prebýva u rôznych známych a očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. Napriek tomu je však dané, že minimálne výživné je povinný uhrádzať každý rodič bez ohľadu na zárobkové a majetkové pomery, z tejto povinnosti neexistuje žiadna výnimka, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 39. Súd zaviazal otca úhradou vyživovacej povinnosti na maloletého A. vo výške XXX Eur mesačne na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. D. E., vždy vopred do 20. dňa v mesiaci. Pri určovaní výšky výživného prihliadal na jeho príjmové pomery, zistené osobné, majetkové a sociálne pomery, na jeho vyjadrenia ako aj vyjadrenia navrhovateľky či kolízneho opatrovníka. Súd má za preukázané, že otec pracuje v súčasnej dobe v zahraničí a vzhľadom na jeho pravidelný príjem a výdavky je stanovená výška vyživovacej povinnosti je v jeho schopnostiach a možnostiach, samotný otec s určenou výškou vyživovacej povinnosti súhlasil. Súd na základe vyššie uvedeného rozhodol tak ako je uvedené v III. výroku tohto rozhodnutia. 40. Čo sa úpravy styku otca a matky s maloletým dieťaťom týka, súd dospel k záveru, že tento nie je potrebné upravovať, tento sa realizuje na základe vôle rodičov a dohody so starou matku. 41. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 42. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
43. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 44. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal ich náhradu, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovanie o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v piatich vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 CSP). V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.