Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 16Csp/26/2026 7626201962 07. 05. 2026 JUDr. Radoslav Baláž ECLI:SK:OSSN:2026:7626201962.1
Uznesenie Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, proti žalovanému: D. B., E., F. F. G. X, G. – B., H.: XX XXX XXX, v konaní o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Zamieta sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. II. Nepriznáva sa žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.04.2026 sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na vykonanie zrážky zo mzdy a iných príjmov vyplývajúcej z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 402039, uzatvorenej v súvislosti so Zmluvou o pôžičke zo dňa 12.01.2026, a to najmä zdržať sa predloženia tejto dohody akémukoľvek platiteľovi mzdy alebo iného príjmu žalobkyne, zdržať sa výkonu týchto zrážok a zdržať sa uplatnenia akýchkoľvek práv vyplývajúcich z tejto dohody; aby súd nariadil, že toto neodkladné opatrenia bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. 402039, uzatvorenej v súvislosti Zmluvou o pôžičke zo dňa 12.01.2026 a zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia v plnom rozsahu. 2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila, tým že dňa 12.01.2026 ako dlžníčka uzatvorila prostredníctvom internetového portálu www. I. Zmluvu o pôžičke s investorom v zmluve označeným ako Veriteľ, zastúpeným žalovaným ako poskytovateľom. Predmetom zmluvy bola bezúčelová a bezúročná pôžička vo výške 400 ,-Eur. Zo zmluvy zároveň vyplýva, že žalovaný bol oprávnený z poskytnutej pôžičky zraziť spracovateľský poplatok a na účet žalobkyne poukázať len rozdiel medzi výškou pôžičky a týmto poplatkom. Pôžičku sa zaviazala vrátiť najneskôr do 27.01.2026. V ten istý deň uzatvorila aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 402039. Z textu dohody vyplýva, že podľa podmienok uvedených vo VZP bola povinná poskytnúť veriteľovi zabezpečenie svojho záväzku práve vo forme uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Podľa tejto dohody sa zrážkami zo mzdy nezabezpečuje len vrátenie pôžičky, ale aj jej príslušenstvo, najmä úroky z omeškania, zmluvné pokuty, iné platby pri porušení zmluvy a náklady veriteľa spojené s ich uplatnením. Dohoda zároveň uvádza, že pre výšku dlžnej sumy sú určujúce údaje účtovnej evidencie veriteľa, resp. poskytovateľa. Veriteľ má podľa dohody právo predložiť túto dohodu platiteľovi mzdy žalobkyne v prípade, ak zabezpečená pohľadávka nebude splnená riadne a včas. Má za to, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy je v spotrebiteľskom vzťahu neplatná, prípadne neprípustná. Hoci je formálne vyhotovená na samostatnej listine, zo samotnej zmluvy o pôžičke aj z dohody o zrážkach jednoznačne vyplýva, že zmluvu o pôžičke uzatvárala vždy spoločne s Dohodou o zrážkach, a to jedným spoločným klikom pod textom „Súhlasím a uzatváram Zmluvu o pôžičke s povinnosťou úhrady Spracovateľského poplatku a zároveň súhlasím a uzatváram Dohodu o zrážkach." Zároveň dohoda sama uvádza, že podľa VZP bola povinná takéto zabezpečenie
poskytnúť. Žalobkyňa je toho názoru, že z uvedeného vyplýva, že nemala reálnu a slobodnú možnosť Dohodu o zrážkach odmietnuť a napriek tomu uzatvoriť samotnú zmluvu o pôžičke. Podľa aktuálnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, podľa žalobkyne nemožno v spotrebiteľskom vzťahu vychádzať len zo všeobecnej úpravy dohody o zrážkach zo mzdy podľa Občianskeho zákonníka, ale je potrebné prihliadať aj na osobitné pravidlá ochrany spotrebiteľa. Uvádza, že aj pri súčasnej právnej úprave platí, že dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskom vzťahu musí byt' výsledkom skutočne slobodného a informovaného súhlasu spotrebiteľa a podľa jej názoru v jej prípade zo zmluvnej dokumentácie nevyplýva, že by bola osobitne a zrozumiteľne poučená o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, ani to, že by mala reálnu možnosť túto Dohodu odmietnuť a napriek tomu uzavrieť samotnú zmluvu o pôžičke. Naopak, z obsahu zmluvy a súvisiacej dokumentácie vyplýva, že uzatvorenie Dohody o zrážkach bolo fakticky viazané na uzatvorenie samotnej zmluvy o pôžičke. Dohoda je podľa jej názoru formulovaná mimoriadne široko, nakoľko zrážkami zo mzdy zabezpečuje nielen samotnú istinu, ale aj sankcie, iné platby a náklady vymáhania, pričom výšku dlhu má určovať evidencia veriteľa alebo poskytovateľa. Takto koncipované dojednanie podľa úvah žalobkyne vytvára výraznú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a umožňuje žalovanému alebo veriteľovi uplatňovať voči jej mzde aj sporné a jednostranne určované plnenia bez predchádzajúcej súdnej kontroly. Uvádza, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná tým, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá najneskôr do dňa 27.01.2026 a podľa dohody o zrážkach môže veriteľ, resp. žalovaný ako subjekt oprávnený konať v jeho mene, kedykoľvek po omeškaní predložiť Dohodu platiteľovi mzdy žalobkyne a tak dosiahnuť vykonávanie zrážok bez predchádzajúceho súdneho prieskumu jej platnosti a prípustnosti. Hrozbu zásahu do jej mzdy preto nie je možné vnímať len hypoteticky, ale je bezprostredná a reálna a ak by súd bezodkladne nezasiahol, mohla by jej vzniknúť priebežná majetková ujma formou vykonávania zrážok aj na základe sporných sankcií a vedľajších plnení. 3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila v kópií Zmluvu o spolupráci zo dňa 28.09.2023, Zmluvu o pôžičke zo dňa 12.01.2026, Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. 402039, zo dňa 12.01.2026 a Plnomocenstvo zo dňa 31.03.2021. 4. Podľa Zmluvy o spolupráci zo dňa 28.09.2023 táto bola uzavretá medzi žalobkyňou v postavení dlžníka a žalovaným v postavení poskytovateľa. Žalobkyni v uvedenej Zmluve o spolupráci bol pridelený Kód klienta: XXXXXXXX. Predmet tejto zmluvy je vymedzený ako úprava práv a povinností Zmluvných strán súvisiacich s využívaním Služieb poskytovateľa. Na základe tejto Zmluvy o spolupráci sa žalovaný ako poskytovateľ zaväzuje žalobkyni ako dlžníkovi poskytnúť služby spočívajúce v sprostredkovaní sprístupnenia pôžičiek podľa jeho požiadaviek a v rozsahu zodpovedajúcom posúdeniu platobnej schopnosti prostredníctvom internetového portálu; spravovanie osobného účtu; sprostredkovanie uzatvorenia dohody o zmene zmluvy na návrh dlžníka; sprostredkovanie uzatvorenia Dohody o zrážkach; poskytovanie ďalších služieb súvisiacich so sprostredkovaním sprístupnenia pôžičiek bližšie špecifikovaných v ustanoveniach tejto zmluvy a Všeobecných zmluvných podmienkach poskytovateľa („VZP“). Dlžník sa na základe tejto zmluvy zaväzuje zaplatiť poskytovateľovi za poskytnuté služby dohodnutú odplatu, spôsobom a podľa podmienok dohodnutých na základe zmluvy. 5. V zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.01.2026, sa veriteľ označený Kódom klienta : XXXXXXXX, zastúpený žalovaným, zaviazal poskytnúť žalobkyni ako dlžníkovi v uvedenej zmluve identifikovanej prostredníctvom Kódu klienta: XXXXXXXX bezúčelovú a bezúročnú pôžičku vo výške 400 ,- Eur, a to bezhotovostným prevodom na osobný bankový účet dlžníka. Dlžník sa na druhej strane zaviazal veriteľovi pôžičku, v termíne, rozsahu a spôsobom dohodnutým zmluvou, vrátiť. Dátum splatnosti bol zmluvou určený najneskôr do dňa 27.01.2026, pričom žalobkyňa v zmysle tejto zmluvy je povinná pôžičku vrátiť poskytovateľovi v plnej výške, na jeden z bankových účtov vymedzených v zmluve, a to najneskôr do tohto dňa. 6. Podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXX, zo dňa 12.01.2026, túto uzatvorila žalobkyňa v postavení dlžníka v uvedenej zmluve identifikovaná prostredníctvom Kódu klienta : XXXXXXXX s veriteľom označeným v tejto dohode Kódom klienta : XXXXXXXX, zastúpeným žalovaným, ako poskytovateľom. Predmetom tejto Dohody je zabezpečenie práva veriteľa a záväzku dlžníka na vrátenie poskytnutej pôžičky, vrátane jej príslušenstva, pričom veriteľ má na základe tejto dohody právo na výplatu zrážok zo mzdy žalobkyne, až po dobu úplného splatenia vzniknutého dlhu. Právo takéto zrážky vykonať veriteľ nadobúda okamihom predloženia tejto Dohody platiteľovi mzdy, pričom veriteľ je oprávnený na predloženie tejto dohody platiteľovi mzdy za predpokladu ak pohľadávka
veriteľa nebola splnená riadne a včas. Žalobkyňa, ako dlžník, podpisom dohody súhlasila s predložením dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov platiteľovi jej mzdy, v prípade nesplnenia jej záväzku. 7. V zmysle Plnomocenstva zo dňa 31.03.2021, veriteľ označený Kódom klienta: XXXXXXXX, u ktorého identifikačné údaje (meno, priezvisko , dátum narodenia , rodné číslo a trvalý pobyt) sú „začiernené“ a teda nečitateľné, splnomocnil žalovaného ako poskytovateľa pre účely plnenia Zmluvy a poskytovania Služieb Poskytovateľa, aby ho tento zastupoval vo vymedzených úkonoch súvisiacich s poskytnutím pôžičky žalobkyni a to vrátane ochrany jeho práv a povinností vyplývajúcich z ich zmluvného vzťahu. 8. Podľa § 324 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená. 11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 13. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 17. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
18. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 19. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 20. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 21. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. 22. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. 23. Súd na úvod poznamenáva, že podľa platnej právnej úpravy môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. 24. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa (v tomto prípade rozumej žalobkyne) odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle ust. § 185 a násl. CSP. 25. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti)., c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu , ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebudú vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1092). 26. Všetky vyššie uvádzané zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcami osvedčenému porušeniu ich práv a právom chránených záujmov; t. j. či ide o zásah primeraný.
27. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.). 28. V danom prípade je existencia právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným osvedčená. Z listín a zmlúv predložených žalobkyňou, je zrejmé, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli na základe Zmluvy o spolupráci, Zmluvu o pôžičke finančných prostriedkov, vrátane Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, a to na podklade Plnomocenstva, v zmysle ktorého žalovaný, zastupuje veriteľa a vystupuje ako poskytovateľ služieb vyplývajúcich z daného zmluvného vzťahu. 29. Žalobkyňou podaný návrh spadá pod úpravu § 325 ods. 2 písm. d), a teda žalobkyňa sa domáha, aby súd žalovanému uložil povinnosť niečoho sa zdržať. Resp. zdržať sa výkonu práva na zrážku zo mzdy vyplývajúcej z Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. 402039. 30. Súd predovšetkým konštatuje, že Zmluva o pôžičke zo dňa 12.01.2026 uzavretá medzi veriteľom označený Kódom klienta : XXXXXXXX a žalobkyňou ako dlžníkom označenou v zmluve Kódom klienta : XXXXXXXX nie je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka . Súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR č sp.zn. X I. XX/XXXX zo dňa 31.01.2019, podľa ktorého v obdobnej veci (pôžička cez internetový portál)" nejde o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Ide tu o vzťah viacerých fyzických osôb, z ktorých ani jeden nie je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák., t. j. nie je osoba, ktorá koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzťahy medzi účastníkmi vznikli na základe crowdfundingu, ktorý patrí medzi alternatívne finančné nástroja a ktorý vznikol ako dôsledok rozvoja finančných technológií. V Slovenskej republike medzi tzv. "peer to peer" crowdfundingové platformy patrí aj Zinc Euro. Prostredníctvom týchto portálov je možné požičať prostriedky konkrétnej osobe, ktorá má možnosť získať lepší prístup k peňažným prostriedkom. Peer to peer pôžičky vznikli na základe myšlienky, že na jednej strane existuje veľké množstvo ľudí, ktorí potrebujú peniaze a nedostanú bežné bankové pôžičky a na druhej strane existujú ľudia, ktoré pre svoje peniaze hľadajú zaujímavé investičné príležitosti, ktoré im banka neponúka. Spárovanie ponuky a dopytu cez internetový portál im tak môže priniesť prospech v podobe výhodného úročenia obom stranám. Na tieto pôžičky sa nevzťahuje zákon o spotrebiteľskom úvere, ide tu totiž o pôžičku medzi fyzickými osobami a jej poskytovanie sa riadi Občianskym zákonníkom."(porovnaj body 11 a 12. odôvodnenia vyššie uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR). 31. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predmetnú Zmluvu o pôžičke uzatváral veriteľ , ktorým vychádzajúc aj z pripojeného Plnomocenstva zo dňa 31.03.2021, v ktorom predmetný veriteľ označený Kódom klienta: XXXXXXXX má uvádzané identifikačné údaje (meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a trvalý pobyt), ktoré sú však z dôvodu ochrany osobných údajov „začiernené“, je fyzickou osobou, čo znamená, že nekonal ako obchodník (resp. podľa pôvodnej úpravy Občianskeho zákonníka ako dodávateľ), a preto nie je možné uvedenú Zmluvu o pôžičke považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa uvádzaného ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale je potrebné ju považovať len za klasickú zmluvu uzavretú v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. 32. Z tohto pohľadu preto na vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý zastupuje vyššie uvedeného veriteľa nie je možné prihliadať ako na spotrebiteľskoprávny vzťah, ktorý by požíval zvýšenú mieru ochrany oproti bežným občianskoprávnym vzťahom. 33. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná , čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. 34. Žalobkyňa v tomto prípade neosvedčila opodstatnenosť jej návrhu na naradenie neodkladného opatrenia, teda že ňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
35. V tejto súvislosti súd uvádza, že súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak opis rozhodujúcich skutočností , ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu síce daný , avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil , má to nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu . Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ako absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle § 326 ods. 2 CSP. Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie . Aplikuje sa pritom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1110). 36. Súd tiež uvádza, že potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná , čo zahŕňa aj prvok , že ide o akútny a jednorazový stav. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené , ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie škody alebo inej ujmy , dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov , prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1093). 37. Naliehavosť a nutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobkyne, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. 38. To sa v danom prípade nestalo. Súd dáva predovšetkým do pozornosti , že žalobkyňa vôbec neosvedčila dôvodnosť svojej obavy, že jej hrozí akákoľvek bezprostredná ujma v súvislosti s uspokojením pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke prostredníctvom zrážok zo mzdy. 39. Samotná žalobkyňa v odôvodnení svojho návrhu uvádza len splatnosť uvedenej pôžičky, ktorá mala nastať dňa 27.01.2026, avšak vôbec neuvádza, či túto pôžičku vôbec splatila alebo neplatila, prípadne len v akej výške , a že by vôbec žalovaný pristúpil k vymáhaniu akéhokoľvek plnenia voči žalobkyni prostredníctvom predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Tu len súd poznamenáva, že k uplatneniu týchto nárokov skrz Dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť len v súčinnosti s platiteľom mzdy žalobkyne, pričom táto vôbec neosvedčila že je zamestnaná, resp., že vôbec nejaký platiteľ mzdy u nej prichádza v úvahu. 40. Žalobkyňa tak nepreukázala, že by v čase podania návrhu na neodkladné opatrenie bola poškodená na svojich majetkových právach tým, že by bola vystavená nepriaznivej finančnej situácií v dôsledku platenia nárokov, ktoré nie je povinná platiť a teda aby realizáciou zrážok zo mzdy dochádzalo k majetkovej ujme žalobkyne. 41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 43. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 44. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 45. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 47. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 48. Podľa článku 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 49. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkami 4 a 17 Základných princípov CSP teda prihliadajúc na pomer úspechu strán v spore, ako aj na skutočnosť, že si úspešná strana v spore nárok na náhradu trov konania neuplatnila, resp. že jej v danom štádiu konania ani žiadne nemohli vzniknúť. 50. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalovaného v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bol 100%. Žalovanému ako úspešnej strane sporu by tak vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. V danom spore si však pre toto konanie, ktoré sa týka nariadenia neodkladného opatrenia , žalovaný trovy konania neuplatnil a ani nebol nijako procesne aktívne činný, keďže súd s ním v rámci rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie ani nekonal. 51. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, resp. kedy jej tieto ani vzhľadom na procesný postup ( pri zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie sa protistrane nedoručuje ani rozhodnutie a ani návrh) nemohli vzniknúť. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona ( analogia legis alebo analogia iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne ďalším rozhodnutím o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnený žalovaný síce bol úspešný v spore, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, resp. s ním dosiaľ v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nekonalo, , by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. 52. Súd preto rozhodol tak , že žalovanému ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia voči žalobkyni. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 357 písm. a) a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Neodkladné opatrenie uvedené vo výroku I tohto uznesenia je vykonateľné jeho dňom jeho vyhotovenia ( § 332 ods. 2 CSP ). Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.(§ 336 ods. 1 prvá veta a § 336 ods. 3 CSP).