Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 4Csp/10/2024 6123409836 03. 09. 2024 JUDr. Barbora Kovaliková ECLI:SK:OSVT:2024:6123409836.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803 zast.: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava-Petržalka, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: A. A., nar: 19.3.1997, B. XXX, XXX XX B. o zaplatenie 8244,57 Eur s príslušenstvom takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Žalobca sa návrhom podaným na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 28. 09. 2023 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť istinu vo výške 8.244,57 Eur, úrok vo výške 1.941,66 Eur, úrok z omeškania vo výške 691,76 Eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 8.151,15 od 01. 03. 2023 do zaplatenia a náhradu trov konania. 2. Podanie návrhu právny predchodca žalobcu odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 13. 11. 2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155 (ďalej len „postupca") a žalobcom a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 28.02.2023 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 12. 07. 2019 Zmluvu č. 247269111110719 (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP"). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému úver za nasledujúcich podmienok: Výška úveru: 9.000,00 Eur, Druh úveru: bezúčelový spotrebný úver, Typ a výška úrokovej sadzby: fixná, 7,90% p.a. Spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo na účet dlžníka dňa 12. 07. 2019, Výška splátky a splatnosť: 152,81 EUR mesačne, k 1. dňu v kalendárnom mesiaci, Splatnosť prvej splátky: 01. 08. 2019, Splatnosť úrokov a poplatkov: mesačne, ku dňu splatnosti splátky v kalendárnom mesiaci, Počet splátok: 84, RPMN:
8,45 %, Celková čiastka spojená s úverom: 11.807,16 Eur. Žalovaný neplnil splátky v dohodnutých termínoch v zmysle Zmluvy, čím sa dostal do omeškania, na základe čoho postupca opakovane vyzýval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, a to aj Treťou upomienkou – pokus o zmier zo dňa 12. 05. 2021, kedy postupca evidoval nesplatené splátky vo výške 481,53 Eur. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník k 17. 06. 2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 10.877,99 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 8.151,15 Eur, z riadneho úroku vo výške 1.941,66 Eur, z úroku z omeškania vo výške 691,76 Eur a z poplatkov vo výške 93,42 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: 0 Eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 10.877,99 Eur pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 8.151,15 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 1.941,66 Eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 691,76 Eur, z neuhradených poplatkov vo výške 93,42 Eur. V súvislosti s otázkou určenia začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch poukazuje žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30. 11. 2022, podľa ktorého: „V súdenej veci dospel súd prvej inštancie k záveru (bod 54. a 55. rozsudku), že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená k 23. máju 2016 pre nezaplatenú splátku splatnú dňa 25. januára 2016, keďže splátky boli splatné k 25. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Splatnosť nesplnenej splátky, kvôli ktorej nastala zročnosť celého dlhu, tak podľa súdu prvej inštancie nastala 25. januára 2016 a premlčacia doba celého dlhu tým začala plynúť 25. januára 2016 a uplynula 25. januára 2019. Odvolací súd sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožnil a vyjadril právny názor, že v zmysle § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka plynie (aj v prípade spotrebiteľských zmlúv) premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Nakoľko v danom prípade išlo o splátku splatnú 25. januára 2016, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu preto uplynula najneskôr 25. januára 2019.... Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). V kontexte uvedeného najvyšší súd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu (a tiež súdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Žalobca oznamuje súdu, že v časti D) formulára v rámci položky "Istina" uvádza súčet neuhradenej istiny úveru, neuhradených poplatkov a neuhradeného poistenia splátok. Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 07. 2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07. 08. 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia: „v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto
záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania." Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 01.03.2023, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. 3. V predmetnej veci pôvodne rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobným rozkazom sp. zn. 25Up/1658/2023 zo dňa 31. 10. 2023, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. 4. Žalobca na výzvu súdu podal návrh na pokračovanie v konaní. Preto sa platobný rozkaz zo zákona zrušil v súlade s § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 o upomínacom konaní v platnom znení a vec bola postúpená tunajšiemu súdu. 5. Žalovanej bola žaloba doručená fikciou doručenia podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len CSP alebo Civilný sporový poriadok), ostatné písomnosti fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 15.05. 2024. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom 31.05. 2024. Žalovaná sa k predmetnej žalobe nevyjadrila. 6. Následne sa v podaní zo dňa 31. 05.2 024 žalobca vyjadril k výzve súdu zo dňa 15. 05. 2024. V predmetnom podaní uviedol, že Postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovanými v Zmluve úvere v čl. I. ods. 5 písm. b). Postupca Treťou upomienkou zo dňa 12. 05. 2021 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 481,53 Eur a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca predložil spolu so žalobou dňa 28. 09. 2023 k predmetnej výzve aj podací hárok, ktorý preukazuje doručovanie žalovanému. Zároveň predložil aj printscreen zo stránky slovenskej pošty https://tandt.posta.sk/, ktorý dokazuje doručenie žalovanému dňa 17. 05. 2021. Dovoľuje si poukázať na reťazec vytlačený na okraji predloženého podacieho hárku UPOMIE3_NEZ_20210512213539_100PP.DAT_afp_JOBID_3387409_CPSC6_1_HAROK. Uvedený reťazec je automaticky pridávaný na podací hárok v stredisku tlače, pričom úvod tohto reťazcu UPOMIE3 predstavuje identifikáciu zásielky dávanej do poštovej prepravy. Zároveň si dovoľuje uviesť, že ide o plne automatizovaný proces do ktorého nie je možné vstúpiť. Z predloženej platobnej histórie je zrejmé, že žalovaný omeškané splátky neuhradil, a preto podaním zo dňa 17.06.2021 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. Súčasťou podanej žaloby bola aj doručenka, ktorá preukazuje doručenie žalovanému dňa 21. 06. 2021. Žalobca zastáva názor, že v spornom prípade došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to: - Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 17. 06. 2021. Žalobca považuje za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB. Zároveň žalobca predkladá podací hárok k Oznámeniu o postúpení pohľadávky zo dňa 06. 03. 2023 spolu s printscreen zo stránky https://tandt.posta.sk/, ktorý preukazuje doručenie predmetnej listiny žalovanému dňa 09. 03. 2021. Metodiku výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať (ďalej ako „DSTI“) stanovilo opatrenie v ust. § 2 ods. 1, pričom vzorec na jej výpočet je nasledovný: DSTI=(výdavky (V))/(prijem (P)-náklady na zabezpečenie základných životných potrieb(N)) V = výška existujúcich záväzkov a výška splátky poskytnutého úveru P = čistý príjem spotrebiteľa N = životné minimum spotrebiteľa a členov jeho domácnosti V konkrétnom prípade postupoval veliteľ nasledovne. Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa: V tejto súvislosti dáva súdu osobitne do pozornosti skutočnosť, že pri výdavkoch znižujúci príjem spotrebiteľa sa vychádza výlučne z úverových peňažných záväzkov. V tejto súvislosti poukazuje na priloženú odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14. 03. 2024 vo veci NBS-000-096-061, ktorý potvrdzuje uvedený názor žalobcu„ Túto kategóriu výdavkov spotrebiteľa tvoria predovšetkým záväzky z úverových vzťahov, pripadane z nadväzujúcich záväzkov z finančných služieb (napr. poistenie schopnosti splácať úver
dojednané spolu s úverom) a nie je možné ich rozširovať o výdavky spotrebiteľa, ktoré vstupujú do vzorca v paušalizovanom vyjadrení v predchádzajúcej kategórií nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa“ Z úverového registra mal veriteľ informáciu, že žalovaný mal dva existujúce záväzky s mesačnou splátkou spolu vo výške 113 Eur. Predmetné záväzky vyplácal novoposkytnutým úverom. Vzhľadom na túto skutočnosť veriteľ rátala s mesačnými splátkami vo výške 0 Eur. Nový úver bol poskytnutý s mesačnou splátkou 152,81 Eur - mesačná splátka s poistením bez zľavy s úrokovej sadzby. Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa teda boli vo výške 152,81 Eur. Celková výška čistých príjmov spotrebiteľa Spotrebiteľ v žiadosti o úver deklaroval čistý príjem za posledné tri mesiace vo výške 500 Eur. Veriteľ si predmetnú skutočnosť overil dopytom v Sociálnej poisťovni, ktorý predkladáme v prílohe. Veriteľ teda počítal s mesačným čistým príjmom vo výške 500 Eur. Výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa v celkovej sume 210,20 Eur, nakoľko spotrebiteľ neuviedol v žiadosti o úver žiadne maloleté deti a rodinný stav slobodný. Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 20 % - teda 57,96 Eur ((500,00 Eur - 210,20 Eur) * 20%). V tejto súvislosti poukazuje na priloženú odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14. 03. 2024 vo veci NBS-000-096-061, ktorý potvrdzuje uvedený názor žalobcu: „uvádzame, že výdavky na bývanie, dopravu, telefón, internet a ostatné výdavky na domácnosť považujeme za súčasť kategórie „náklady na zabezpečenie základných životných potrieb“. (...) Je zrejmé, že zákonodarca vie, že spotrebitelia majú rôzne výdavky, avšak s ohľadom na potrebnosť údajov a primeranosť zásahu do súkromia spotrebitelia pri skúmaní bonity, obmedzil rozsah nákladov, ktoré je nutné pre výpočet ukazovateľa brať do úvahy. Do vzorca budú vstupovať iba paušalizované výdavky na základné životné potreby, najmä bežné výdavky spotrebiteľa napr. za daný miesiac. (...) v kontexte v ktorom je použitý výraz „celková výška“ (pozn.: v ust. § 2 ods. 5 Opatrenia) je zrejmé, že ide o celkovú sumu / komplexnú čiastku, ktorá zahŕňa všetky náklady spojené s uspokojovaním základných potrieb spotrebiteľa. Ide teda o uzatvorenú množinu, ktorá odhaduje prostredníctvom paušalizovanej sumy životnému minima finančnú záťaž spojenú s dosiahnutím stanovených podmienok alebo základných štandardov pre životné potreby spotrebiteľa.“ Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 268,16 €. Výpočet DSTI bol teda realizovaný nasledovne: DSTI=(152,81 €)/(500 € -268,16€ ) DSTI = 0,66 Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená v súlade s Opatrením a ZoSU. 7. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Keďže žalovaný v danej veci nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu, tieto sa považujú za nesporné a súd z nich pri rozhodnutí vo veci vychádzal. 8. Súd vo veci pojednával dňa 05. 09. 2024 v neprítomnosti strán sporu v zmysle § 180 CSP, pričom žalobca súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, resp. v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Žalovaná svoju neprítomnosť neospravedlnila. 9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 11. 2020, prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 02. 2023, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB pôžička“ zo dňa 12.07.2019, žiadosťou o VÚB pôžičku zo dňa 11. 07. 2019, výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 17.06.2021 s doručenkou, všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 01. 01. 2019, Cenníkom VÚB Občania, vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav: 10. Pôvodný veriteľ a žalovaná uzavreli dňa 12. 07. 2019 zmluvu o úvere č. 247269111110719. Predmetom zmluvy bol spotrebiteľský úver – VÚB pôžička na refinancovanie vo výške 9 000 Eur. Lehota splatnosti bola 84 mesiacov, úver bol čerpaný jednorazovo dňa 12. 07. 2019, počet splátok 84, dátum prvej anuitnej splátky 01. 08. 2019, výška mesačnej splátky 139,49 Eur, výška splátky
vrátane poistného 152,81 Eur, výška úrokovej sadzby 7,90%. Právny predchodca žalobcu k 17. 06. 2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 10 877,99 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 8 151,15 Eur, z riadneho úroku vo výške 1.941,66 Eur, z úroku z omeškania vo výške 691,76 Eur a z poplatkov vo výške 93,42 Eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 10 877,99 Eur pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 8.151,15 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 1 941,66 Eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 691,76 Eura z neuhradených poplatkov vo výške 93,42 Eur. 11. Výzvou zo dňa 12. 05. 2021 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 481,53 Eur a vyzval ju na úhradu. Výzva bola žalovanej doručená dňa 17. 05. 2021. 12. Vo výzve na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom z 17. 06. 2021 právny predchodca žalobcu uviedol, že dlh žalovanej sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 8.816,67 Eur. Žalovaná výzvu prevzala dňa 21. 06. 2021. 13. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 28. 02.2 023 postúpila banka pohľadávku žalobcovi. 14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 15. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 16. Podľa §53 ods.9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 Občianskeho zákonníka, najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 19. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 20. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
21. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. 22. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a. poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b. posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver 23. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 25. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v predmetnej veci, teda otázkou, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi bankou a žalobcom. 26. Súd má za to, že v danom prípade, napriek výzve súdu žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru žalovanej, keďže nepreukázal, že zisťoval jej výdavky. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovanej, čo znamená povinnosť zistiť jednak jej príjem a taktiež aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti C. D. a ďalší) zo dňa 18. 12. 2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26. 02. 2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25. 07. 2018 a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20. 03. 2019. 27. Pri overovaní bonity žalovanej nemal právny predchodca žalobcu k dispozícii údaje o výdavkoch žalovanej, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovanej o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Žalobca predložil jedine výstup z počítača o zisťovaní úverov žalovanej, okrem toho žalobca nijak nezisťoval a neoveroval reálne výdavky žalovanej. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ
(žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovanej). Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. 28. Dôsledkom toho teda nastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 vety druhej a tretej zákona č. 129/2010 Z.z. 29. Zároveň však súd vychádzal zo záveru o nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru a to s poukazom na § 11 ods. 2 vetu prvú zákona č. 129/2010 Z.z. po zohľadnení zásady „a minori ad maius“ vzhľadom na to, že dospel k záveru o hrubom porušení povinnosti veriteľa v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalovanej splácať úver. Z toho dôvodu bolo nutné aplikovať aj vetu prvú citovaného zákonného ustanovenia. Súd preto predčasné zosplatnenie úveru vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon veriteľa pre rozpor so zákonom, teda citovaným zákonným ustanovením a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. 30. V kontexte s vyššie uvedeným právnym záverom súd preto posudzoval aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.02.2023 v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia spomínanej zmluvy. 31. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 32. V danom prípade konečná splatnosť úveru podľa zmluvy mala nastať až 01. 07. 2026, čo znamená, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 02. 2023 ešte nenastala konečná splatnosť úveru a teda predmetom postúpenia pohľadávky bol takzvaný živý úver, teda úver, ktorý nebol splatný a preto spomínaná zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore s týmto zákonným ustanovením, a teda je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Znamená to nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore. 33. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 73/2009, pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno podľa platného právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). 34. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, lebo nepreukázal platné postúpenie predmetnej pohľadávky, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, súdu neostávalo iné ako žalobu žalobcu zamietnuť. 35. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že v prípade zamietnutia žaloby sa bude jednať o prekvapivé rozhodnutie, ktorým by bolo porušené právo na spravodlivý proces, súd sa s týmto nestotožňuje. 36. Podľa čl. 2, ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 37. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
38. Podľa § 153, ods. 1, 2 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 39. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 40. Súd vyzval žalobcu, aby preukázal ako jeho právny predchodca zisťoval bonitu žalovaného a ako ju vyhodnotil, na čo žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 31. 05. 2024. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 27. 08. 2024 a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd následne pojednával bez prítomnosti strán sporu. Súd rozhodol na základe dovtedy predložených dôkazov. Strany sú v konaní povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Ak žalobca mal k dispozícii aj iné dôkazy, ktoré chcel súdu predložiť, mal ich predložiť všetky včas. Súd nevidel dôvod odročovať pojednávanie, nakoľko žalobca cestou právneho zástupcu ospravedlnil jeho neúčasť a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Odročenie pojednávania by bolo podľa názoru súdu v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Zúčastniť sa na pojednávaní je právom, a nie povinnosťou strán sporu a stranám nič nebráni v tom, aby svoje procesné práva vykonali inak ako svojou účasťou na pojednávaní. Konať so súdom bezprostredne a ústne nie je ich povinnosťou, no na druhej strane nie je ich právom, aby s nimi súd alebo strana konali sprostredkovane a písomne, ak im je nariadením pojednávania daná možnosť konať bezprostredne a ústne na pojednávaní. Čo sa týka konkrétneho rozhodnutia v danej veci, súd je toho názoru, že jeho rozhodnutie je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a v žiadnom prípade sa nejedná o prekvapivé rozhodnutie. 41. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 42. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 43. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 45. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. V konaní bol úspešnejší žalovaný, nakoľko žalovanému ale žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že mu náhradu trov konania nepriznal, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 5/2017 zo dňa 25. 01. 2017. 46. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.