Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 3C/37/2024 6124228952 23. 09. 2024 JUDr. Jaroslava Tóthová Gederová ECLI:SK:OSVT:2024:6124228952.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., IČO: 51 417 685, so sídlom Žižkova 2073/19, Košice, proti žalovanej: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, C. H. I., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho s.r.o., IČO: 55 962 165, Stankovany 549 o zaplatenie 30 000,- Eur takto rozhodol: I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 30.000,- Eur, úrok vo výške 10 % ročne zo sumy 30.000,- Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 30.000,- Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia istiny 30.000,Eur s príslušenstvom titulom poskytnutej pôžičky. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalovanou Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 30.000,- Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť jednorazovo do XX.XX.XXXX spolu s úrokom vo výške 10 % ročne. Žalovaná si svoju povinnosť v zmysle zmluvy neplnila a svoj záväzok neuhradila. Žalobca si zároveň uplatňuje úroky z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po dojednanom dni vrátenia pôžičky, t.j. od XX.XX.XXXX. 2. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu Zmluvu o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX a potvrdenie o prevzatí pôžičky zo dňa XX.XX.XXXX. 3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 37Up/298/2024 zo dňa 05.03.2024, voči ktorému podala žalovaná odpor. 4. Žalovaná vo svojom odpore uviedla, že návrh neuznáva v celom rozsahu. Podľa jej názoru úroková sadzba je v rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že podľa priemerných úrokových mier z úverov so splatnosťou od 1 do 5 rokov v mesiaci X/XXXX bola priemerná úroková miera vo výške 5,63 %. Pričom poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/26/2015, v zmysle ktorého odporuje dobrým mravom úrok, ktorý prevyšuje priemer úrokov na trhu o viac ako 100 %. Keďže úroková sadzba skoro viac ako o 77 % prevyšuje priemerné úrokové miery obdobných úverov v čase uzatvorenia zmluvy, je Zmluva o pôžičke v časti zmluvného úroku neplatná. Taktiež uviedla, že zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia týkajúce sa za akých podmienok a akým spôsobom je potrebné pôžičku vrátiť, preto okrem zmluvného úroku aj v časti spôsobu a určenia podmienok považuje zmluvu za neplatný právny úkon.
Pričom vzhľadom na to, že nebola vyzvaná žalobcom na uhradenie dlžnej sumy, žalobca má nárok na úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po doručení žalobného návrhu a nie od XX.XX.XXXX. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že zmluva bola uzatvorená na základe dohody oboch zmluvných strán, pričom žalovaná na znak súhlasu Zmluvu o pôžičke vlastnoručne podpísala, pričom podmienky poskytnutia a vrátenia peňažnej pôžičky sú upravené v článku III. zmluvy, v zmysle ktorého sa žalovaná zaviazala vrátiť pôžičku do XX.XX.XXXX v hotovosti k rukám veriteľa. Zároveň sa zaviazala uhradiť aj úrok za poskytnutie pôžičky, a to od XX.XX.XXXX. Rovnako bola žalovaná upozornená, že v prípade, ak bude v omeškaní, je veriteľ oprávnený požadovať aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide o úrok z úveru, žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo/526/2001. Žalobca považuje úrok za primeraný a v súlade s dobrými mravmi. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená na žiadosť žalovanej. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol vzájomne dojednaný od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Poukázal na to, že pokiaľ má byť úrok v rozpore s dobrými mravmi, musí podstatne a teda mnohonásobne presahovať obvyklú úrokovú mieru v dobe dojednania. Úrok bol teda dojednaný v súlade s dobrými mravmi, pretože ani dvojnásobne nepresahuje obvyklú úrokovú mieru. Pokiaľ ide o omeškanie žalovanej, tu poukázal na to, že dohodnutý čas vrátenia pôžičky bol XX.XX.XXXX a teda keďže čas plnenia bol dohodnutý a žalovaná s ním bola riadne uzrozumená, žalobca nemal povinnosť ju vyzvať na vrátenie poskytnutej pôžičky. 6. Žalovaná vo svojom vyjadrení zotrvala na všetkých doterajších vyjadreniach, pričom poukázala na to, že súčasná situácia jej neumožňuje uhradiť dlžnú sumu jednorazovo, ale iba v mesačných splátkach maximálne po 50,- Eur. Od XX.XX.XXXX žalovaná nastupuje do nového zamestnania a bude schopná uhrádzať mesačnú splátku aj vo väčšej výške. 7. Vo veci bolo dňa 23.09.2024 nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca ako aj jeho právna zástupkyňa. Neprítomná žalovaná ako aj jej právny zástupca. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej. 8. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalovaná kontaktovala žalobcu so žiadosťou o pomoc, a to o poskytnutie pôžičky vo výške 30.000,- Eur. Vzhľadom na to, že žalobca žalovanú poznal a bol si vedomý jej majetnosti, pôžičku jej poskytol. Obranu žalovanej považujú za účelovú s cieľom zbaviť sa zodpovednosti vrátiť požičanú sumu spolu so zmluvným úrokom. Mali za to, že pokiaľ žalovaná žiadala o plnenie v splátkach, došlo z jej strany k uznaniu dlhu a teda právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je nesporný. Zo strany právneho zástupcu žalovanej bol iniciovaný návrh na uzavretie zmieru, ktorý spočíval v tom, že žalovaná uhradí žalobcovi sumu 20.000,- jednorazovo a zvyšok by uhradila v splátkach po 50,- Eur mesačne. Upriamili pozornosť na to, že žalovaná nie je nemajetná aj napriek tomu, že v súčasnosti nie je zamestnaná. Vlastní nehnuteľnosti a splnenie dlhu by bolo možné akýmkoľvek spôsobom, čo preukazuje aj skutočnosť, že predala jednu zo svojich nehnuteľností, z ktorých je schopná uhradiť žalobcovi sumu 20.000,- Eur. Plnenie v splátkach vo výške 50,- Eur by bolo neprimerané, nakoľko pri sume 10.000,- Eur spolu s príslušenstvom by doba trvania úhrady trvala približne 26 rokov, čo považujú za neprijateľné. Navrhuje, aby súd žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu spolu s úrokmi z omeškania bez možnosti plnenia v splátkach. V záverečnej reči uviedla, že žalovaná je vlastníčkou niekoľkých nehnuteľností, pričom z výpisu z listu vlastníctva je zrejmé, že predáva svoj podiel na byte vo C. H. I.. Poukázala na to, že žalovaná pravdepodobne ubytovávala Ukrajincov a teda mala mať príjem aj z ubytovania. Zároveň žalovaná dlhodobo nepracuje a nemá záujem sa ani zamestnať. 9. Žalobca uviedol, že žalovaná býva vo C. v rodinnom dome, ktorého je vlastníčkou, pričom v tomto dome ubytováva Ukrajincov, z čoho má pravdepodobne aj príjem. 10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj výsluchom žalobcu a zistil tento skutkový a právny stav veci: Medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 30.000,- Eur. Prevzatie finančných prostriedkov potvrdila žalovaná svojím podpisom, a to v potvrdení zo dňa XX.XX.XXXX. Zároveň prevzatie finančných prostriedkov vyplýva aj z článku III. ods. 1 Zmluvy o pôžičke, kde si strany sporu dohodli aj vrátenie
istiny jednorazovo najneskôr do XX.XX.XXXX spolu s úrokom vo výške 10 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia k rukám veriteľa. 11. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 12. Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 13. Podľa ustanovenia § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. 14. Podľa ustanovenia § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas. 15. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 16. Podľa ustanovenia § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. 17. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca požičal žalovanej finančné prostriedky vo výške 30.000,Eur dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť jednorazovo do XX.XX.XXXX spolu s úrokmi vo výške 10 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Medzi stranami zostalo sporné, či dohodnuté úroky nie sú v rozpore s dobrými mravmi. 19. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov Zmluvy a pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21Cdo/1484/2004 z 15.12.2004). 20. Neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe ich dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek. Priemerné úrokové miery v rozhodnom období, t.j. 10/2017, sa u spotrebiteľských úverov poskytovaných v rozmedzí od 1 do 5 rokov pohybovali vo výške 7,27 %. Z uvedeného je teda zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi sporu v danom prípade takmer trojnásobne prevyšovala mieru úrokov poskytnutých v tomto období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1NCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009). 21. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014). Keďže pri úveroch poskytovaných bankami v rozmedzí od 1 do 5 rokov v čase X/XXXX bol úrok vo výške 5,63 %, úroky dohodnuté stranami sporu neprevyšovali viac
ako o 100 % priemernú sadzbu úrokov pri úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. Súd preto dospel k záveru, že dohodnutá výška úrokov nie je v rozpore s dobrými mravmi. 22. Pokiaľ ide o námietky žalovanej, že neboli dohodnuté podmienky a spôsob vrátenia peňazí, súd k uvedenému dodáva, že v zmysle čl. III ods. 1 zmluvy sa strany sporu dohodli, že žalovaná dlh splatí jednorazovo do XX.XX.XXXX v hotovosti k rukám veriteľa. Keďže miesto plnenia nebolo medzi stranami dohodnuté, miesto plnenia určilo ustanovenie § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dohody niet, nastupuje všeobecné pravidlo určené zákonom, podľa ktorého je miestom plnenia dlhu bydlisko alebo sídlo dlžníka. Teda nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovanej, že nebol dohodnutý spôsob a podmienky vrátenia pôžičky, pretože peniaze v zmysle zmluvy mala vrátiť do XX.XX.XXXX k rukám veriteľa vo svojom bydlisku. 23. Úroky z omeškania predstavujú paušalizovanú náhradu škody, ktorá veriteľovi vznikla tým, že nemohol po dobu omeškania zhodnotiť istinu dlhu. Keďže, žalovaná v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke mala dlh splniť do XX.XX.XXXX, uplynutím doby splatnosti dlhu sa žalovaná dostala do omeškania s plnením záväzku a veriteľovi vzniklo právo od žalovanej požadovať aj úroky z omeškania od času, ktorý bol dojednaný v zmluve. Keďže žalovaná mala plniť do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX je v omeškaní s plnením dlhu a teda od tohto dátumu vznikol žalobcovi aj nárok na priznanie úrokov z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 24. Súd vzhľadom na uvedené mal za to, že nárok žalobcu je dôvodný a preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny vo výške 30 000,- Eur spolu s úrokom vo výške 10% ročne z dlžnej sumy odo dňa poskytnutia úveru t.j. od XX.XX.XXXX a úroky z omeškania odo dňa XX.XX.XXXX, kedy sa žalovaná dostala s plnením do omeškania. 25. Žalovaná žiadala zaplatiť dlh v splátkach po 50,- Eur. Súd v priebehu konania zistil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou rodinného domu so súp. č. XX postavenom na parc. č. XX a záhrad nachádzajúcich sa v kat. úz. C.. Žalovaná nadobudla polovicu nehnuteľnosti dedením a polovicu na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná pod č. C. XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX. Zároveň je podielovou spoluvlastníčkou bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí vo C. H. I. so súp. č. XXXX, z ktorého je zrejmé, že podiel žalovanej sa predáva, nakoľko na liste vlastníctva je vyznačená plomba z dôvodu uzavretia kúpnej zmluvy. Odpredaj spoluvlastníckeho podielu potvrdila aj samotná žalovaná v e-mailovej komunikácii medzi právnymi zástupcami strán sporu. Súd je toho názoru, že nie je možné uložiť žalovanej zaplatiť dlh v splátkach aj napriek tomu, že je osobou v hmotnej núdzi a poberá dávky vo výške XXX,- Eur mesačne. Súd bral najmä v úvahu výšku dlhu a zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaná dlhodobo (min. od roku 2015) nepracuje. Aj napriek tomu, že žalovaná nemala žiaden príjem, dokázala si však v r. XXXX odkúpiť polovicu nehnuteľnosti v kat. úz. C., v ktorom v súčasnosti býva. Zároveň žalovaná odpredáva spoluvlastnícky podiel na byte vo C. H. I., čím jej odpadli aj náklady na vedenie tejto domácnosti. Súd na základe uvedeného je toho názoru, že žalovaná disponuje dostatkom finančných prostriedkov, čo preukazuje najmä to, že aj napriek svojej nezamestnanosti dokázala nazhromaždiť finančné prostriedky na kúpu časti nehnuteľnosti v kat. úz. C. a zároveň nadobudla finančné prostriedky z odpredaja spoluvlastníckeho podielu na byte vo C. H. I.. Je potrebné poukázať aj na fakt, že žalovaná má zabezpečovať ubytovanie iným osobám vo svojej nehnuteľnosti v k.ú. C., pričom sa dá predpokladať, že ubytovanie s najväčšou pravdepodobnosťou neposkytuje bezodplatne, ale má z toho určitý príjem. Skutočnosť, že žalovaná disponuje finančnými prostriedkami preukazuje aj fakt, že sa dala právne zastúpiť. Pokiaľ by nemala peniaze ako osoba v hmotnej núdzi by požadovala o zastúpenie prostredníctvom centra právnej pomoci, čo sa v danom prípade nestalo. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaná disponuje dostatočným množstvom finančných prostriedkov na to, aby uhradila dlh žalobcovi v celosti. 26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a teda v danom prípade bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, súd mu preto priznal plnú náhradu trov konania. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho Okresnom súde Vranov nad Topľou (§ 355 ods. 1 CSP a § 362 ods. 1 CSP).
doručenia na
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).