KAUZIS.SK
UznesenieOkresný súd Vranov nad Topľou30. 9. 2024plný text

Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/36/2023 z 30. 9. 2024

CitáciaUznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou z 30. septembra 2024, sp. zn. 5C/36/2023, ECLI:SK:OSVT:2024:6723200779.7

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 5C/36/2023 6723200779 30. 09. 2024 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2024:6723200779.7

Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., XXX XX C., adresa na doručovanie: C. XX, XXX XX C., zastúpená JUDr. Petrom Šramkom, advokátom so sídlom Štúrova 51, 977 01 Brezno, IČO: 50 525 468, proti žalovanému: D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX G., XXX XX H. I. J., zastúpený: AK NOVIKMEC s.r.o. so sídlom Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 868 701, o zaplatenie 5.560,- eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Konanie zastavuje. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 2 5C/36/2023

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 5560,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 22.2.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uvedeného sa domáhala od žalovaného na základe poskytnutých pôžičiek v období od januára do septembra roka 2021, ktoré žalovanému poskytla na základe jeho žiadostí za účelom zakúpenia vecí alebo úhrad za poskytnutie služieb spolu sumu 4300,- eur. Zároveň sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v prípade odmeny žalobkyne od jej zamestnávateľa vyplatenej na účet žalovaného v sume 1260,- eur. 2. Na pojednávaní dňa 13.6.2024 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu predniesla žalobu, pričom došlo k odročeniu pojednávania za účelom doplnenia dokazovania na deň 15.8.2024. Následne došlo k odročeniu pojednávania na deň 30.9.2024 na základe žiadosti právneho zástupcu žalovaného z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní medzi stranami sporu. 3. Dňa 25.9.2024 doručila žalobkyňa súdu späťvzatie žaloby, v ktorom uviedla, že došlo k mimosúdnej dohode medzi stranami sporu po tom, čo žalovaný zaplatil žalovanú istinu. Žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu a uviedla, že si neuplatňuje žiadne trovy konania, navrhla konanie zastaviť s tým, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 27.9.2024 uviedol, že medzi stranami došlo k mimosúdnej dohode v tom zmysle, že žalovaný uhradil žalobkyni istinu, pričom vyjadril svoj súhlas so späťvzatím žaloby a navrhol konanie zastaviť s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. 6. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 8. Procesným dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania. V danej veci žalobkyňa vzala účinne žalobu späť v celom rozsahu podaním z 25.9.2024, teda po prvom pojednávaní vo veci. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 27.9.2024 so späťvzatím žaloby súhlasil, súde preto konanie podľa citovaného ustanovenia zastavil. 9. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 11. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010). 12. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017. 13. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/12/2018 z 20. 11. 2018 14. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09). (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010) 15. Žalobkyňa ako aj žalovaný vo svojich vyjadreniach zhodne uviedli, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody v tom zmysle, že žalovaný uhradil žalobkyni žalovanú istinu bez ďalšieho príslušenstva, pričom z uvedeného dôvodu navrhli, aby súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. 16. Súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu.

17. Keďže v danom prípade bolo dôvodom späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne mimosúdne vyriešenie veci vrátane príslušenstva pohľadávky, zavinenie na zastavení tak jednoznačne nemožno pričítať ani jednej zo strán a súd na základe zhodného návrhu strán sporu v súlade so zásadou hospodárnosti rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 18. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania súd poukazuje napríklad na názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/356/2016 zo dňa 27. 01. 2017 alebo v uznesení Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/293/2016 zo dňa 12. 09. 2016. Poučenie: 2 5C/36/2023

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje