Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 4C/58/2022 7122209366 06. 09. 2024 JUDr. Barbora Kovaliková ECLI:SK:OSVT:2024:7122209366.11
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcov: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, C., 2. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, C., zast. žalobcom v 1. rade, proti žalovaným: 1. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, C., 2. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, C., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaných k nehnuteľnostiam: pozemok parcelné číslo 237/72, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 326 m2, pozemok - parcelné číslo 237/95, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, chata - súpisné číslo XXX, postavená na parcele CKN č. 237/95, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie E. C., obec Nová Kelča, okres H. E. I. a v y p o r i a d a v a ich tak, že nehnuteľnosti pozemok parcelné číslo 237/72, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 326 m2, pozemok - parcelné číslo 237/95, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, chata - súpisné číslo XXX, postavená na parcele CKN č. 237/95, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, ktoré sú zapísané na LV XXX, katastrálne územie E. C., obec E. C., okres Vranov nad Topľou prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu v I. rade a žalobkyne v II. rade. II. Žalobca v I. rade a žalobkyňa v II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v I. rade sumu 4.583 Eur a žalovanej v II. rade sumu 4.583 Eur ako náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaný v I. rade a žalovaná v II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne vydať žalobcovi v I. rade a žalobkyni v II. rade zväzok kľúčov od chaty do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných k pozemkom zapísaných na LV č. XXX k.ú. E. C., pozemok - parcelné číslo 237/72, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 326 m2, pozemok - parcelné číslo 237/95, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, chata - súpisné číslo XXX, postavená na parcele CKN č. 237/95, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie E. C., obec E. C., okres Vranov nad Topľou a vyporiadal ich tak, že nehnuteľnosti pozemok - parcelné číslo 237/72, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 326 m2, pozemok - parcelné číslo 237/95, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, chata - súpisné číslo XXX, postavená na parcele CKN č. 237/95, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, ktoré sú zapísané na LV XXX, katastrálne územie E. C., obec E. C., okres Vranov nad Topľou prikáže do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu v 1. rade a žalobkyne
v 2. Rade, pričom ich zaviaže zaplatiť žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade zaplatiť každému po 2 950,-Eur. 2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre okres H. E. I., katastrálne územie E. C., pod A ako parc. reg. „C“, č. parc. 327/95, o výmere 184 m2, zastavané plochy a nádvoria, ako stavby chaty s. č. XXX, postavenej na parc. č. 327/95 a parc. č.327/72, o výmere 326 m2, zastavané plochy a nádvoria pod B1 v podieli 1/3-tiny a podieloví spoluvlastníci každý z nich pod B4 a B5 v podieli po 1/6-ine, spolu teda vlastnia celkovo 2/3-tiny z nehnuteľností. Žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre okres Vranov nad Topľou, katastrálne územie E. C., pod A ako parc. reg. „C“, č. parc. 327/95, o výmere 184 m2, zastavaná plocha a nádvorie ako stavby chaty s. č. XXX, postavenej na parc. č. 327/95 a parc. 327/72, o výmere 326 m2, zastavaná plocha a nádvorie pod B2 a 3, každý jeden z nich v podieli po 1/6. O nehnuteľnosť sa od roku 1987 starali každý podľa svojich schopností a možností a všetky investície do nehnuteľnosti hradili z prenájmu nehnuteľností, pričom žalobca v 1. rade spolupracoval pri vyhotovení kúpnych zmlúv, vyhotovil darovacie zmluvy, každoročne pokosil obe parcely a prístupovú cestu, žalovaný v 1. rade vyhotovil rozvádzač elektriny, mreže na chate, napojil odpad na vtedy osadenú plastovú žumpu a pred sprchovacím kútom osadil dlaždičky, manželky upratovali a varili pre svoje rodiny. Na chatu chodili s deťmi, žalobcovia s 2, žalovaní s 3 a pôvodní spoluvlastníci A. a H. J. s 2 deťmi. Dane platili žalobcovia, až od r.2021 aj žalovaní pomerne 1/3. Elektrinu platili len Weissovci. Žalobcovia od Weissovcov odkúpili ich 1/3-ový podiel z nehnuteľností za kúpnu cenu 6667,-Eur, ktorú ponúkli aj žalovaným. Obec E. C. odpojila chatu od vody, kvôli únikom vody zo starého potrubia. Plastová žumpa sa pretrhla a zdeformovala vplyvom počasia. Pozemky časom zarástli náletovými drevinami. Žalobcovia a žalovaní sa nevedia dohodnúť na užívaní nehnuteľnosti, ktorá nebola v posledných rokoch užívaná. Preto, keďže zo strany žalovaných nebola ani len snaha nehnuteľnosť dať do užívania schopného stavu, rozhodli sa žalobcovia aj od žalovaných odkúpiť ich podiely. Žalovaní však požadovali spolu 10.000.-Eur. Žalovaní napriek tomu, že mali záujem predať svoj podiel na nehnuteľnosti chatárovi v susedstve p. K. za 6.667,-Eur, odmietli svoje podiely z nehnuteľnosť predať žalobcom, ktorí do nehnuteľnosti už investovali cca 3.000.- Eur. Vzhľadom na nedohodu o výške náhrady za podiely žalovaných žalobca v 1. rade bol nútený objednať vypracovanie znaleckého posudku, ktorý určil trhovú hodnotu nehnuteľnosti. 3. K žalobe sa podaním zo dňa 07. 02. 2023 vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že od začiatku kúpy tejto nehnuteľnosti mal žalovaný v 1. rade na starosť opravu a údržbu tejto nehnuteľnosti. Túto nehnuteľnosť každý rok pred začiatkom letnej sezóny dával do prevádzky a to kosením trávy a náletových drevín, revíziou elektroinštalácie, spustením vody a všetky bežné údržby na chod chaty. Ak bolo potrebné niečo opraviť, tak to bolo na ňom. Po letnej sezóne opäť on robil odstávku a ukončenie a to vypustením vody z celej chaty, skontrolovaním a vypnutím elektriny. Je pravda že žalobca v 1. rade kosil trávu, ale to len vtedy keď prišli na chatu jeho deti. Taktiež jedinýkrát nechal ukončiť sezónu p. B. C., ktorý mal urobiť odstávku, ktorá skončila prasknutým bojlerom a prasknutou toaletou dôsledkom nevypustenia vody. Nasledujúci rok pred letnou sezónou sa musel kúpiť nový bojler aj toaleta, ktoré sa financovali z vkladnej knižky písanej na meno B. E.. Táto vkladná knižka vznikla tak, že na chate bola s nimi manželkina sestra L. B., ktorej sa tam veľmi páčilo a založila vkladnú knižku na meno B. E., na ktorú vložila aj sumu 500 korún slovenských, nakoľko je vlastníkom vkladnej knižky, ktorá sa mala používať na financovanie nehnuteľnosti, vody, platenia daní za Domašu, do tejto vkladnej knižky vkladali peniaze za prenájom a zároveň dal dispozičné právo na p. B. C., ktorý z nej len vyberal peniaze. Táto vkladná knižka je dosť podstatná a žalobca mu ju nechce vrátiť, nakoľko uviedol, že ju v ruke živote nemal a že nie je vlastníkom, pričom v nej je napísané kto a koľko peňazí do nej vložil a vybral. Na túto nehnuteľnosť sa prestalo chodiť, odkedy im odstavili vodu z dôvodu že im prasklo potrubie, ktoré smerovalo do ich chaty. Aj napriek tomu každý rok oslovil spoluvlastníkov nehnuteľnosti, aby sa dala chata a pozemok do poriadku. Odpoveďou bolo, že nemajú čas. Po istom čase padla reč, že by tú nehnuteľnosť mohli predať za 30.000 Eur,- nakoľko sa všetci zhodli. Následne prišlo leto a ozval sa mu p. B. C., že je potrebné ísť na chatu, aby zobral kosu a pokosil, na čo mu povedal, že sú veľké horúčavy a odmieta ísť teraz tam kosiť. Na čo mu odpovedal, že on tam pôjde. Znova sa mu ozval p. B. C. s tým, že ho e-mailom kontaktoval istý záujemca M. N. ktorý ma záujem o kúpu spoločnej nehnuteľnosti v sume 20.000 Eur, na čo uviedol, že s tým nesúhlasí, nakoľko sa dohodli už predtým, že ju predajú za 30.000 Eur. O pár dní na to prišiel za ním p. B. C., že za tých 20.000 Eur by mal on záujem, že to vychádza v podiele na rodinu 6.667 Eur, na čo mu povedal, že nesúhlasí so sumou, nakoľko bola dohoda 30.000 Eur, čo je podiel 10.000 Eur pre rodinu. Taktiež ako spoluvlastník nebol informovaný o predaji podielu nehnuteľnosti jeho sestry
A. J. v prospech B. C. a jeho manželky, nakoľko aj on je majiteľom nehnuteľnosti. Nebol informovaný o výkopových prácach na pozemku (žumpa) a vykopaní studne. Naďalej trvá na vyplatení podielu z nehnuteľnosti za sumu, ktorá je podľa neho a podľa dnešných trhových pomerov adekvátna, nakoľko sa nachádza neďaleko vodnej nádrže Domaša. Tak ako už uviedol žalobcovi, trvá na vyššej cene než akú ponúka a je ochotný spolu s manželkou G. E. sa dohodnúť na zníženej sume z 10.000 Eur na konečnú sumu 9.000 Eur. Ak žalobca nebude mať záujem o odkúpenie, vlastnícky podiel si ponechajú. Nie sú si vedomí, že musia predať svoj podiel, nakoľko tam má so svojou rodinou pekné spomienky, tak isto odmietajú platiť súdne trovy, znalecký posudok ako už p. B. C. v žalobe uviedol a vypočítal. 4. Následne sa opäť podaním zo dňa 03. 04. 2023 vyjadrili žalobcovia prostredníctvom žalobcu v 1. rade, ktorý uviedol, že každý z 3 rodín na nehnuteľnostiach robil to, čo robiť vedel a tak, ako sa dohodlo pred kúpou resp. darovaním nehnuteľností. Žalovaný v 1. rade vykonával údržbu na chate, za čo si z vkladnej knižky na ktorú sa ukladali príjmy z prenájmu vyberal finančné prostriedky alebo z príjmu z prenájmu, ak sa niečo kupovalo na údržbu chaty. S vkladnou knižkou žalobca v 1.rade nedisponoval vôbec, aj keď mal dispozičné právo, žalobkyni v 2 rade ju odovzdal žalovaný v 1. rade ako sestre v r. 2005, po tom čo sa žalovaná v 2. rade pohádala s A. J.. Odvtedy sa s VK vôbec nedisponovalo. Je tam zostatok 28,34 Eur / 854. Sk /Žalovaní klamú resp. účelovo skresľujú pravdu, pretože nikdy žalobcu v 1. rade neoslovili dať chatu do poriadku, práve naopak žalobca v 1. rade po odchode na SD /01.04.2020/, a po pandémii, až v r.2022 oslovil žalobcov a žalobca v 1. rade uviedol, koncom apríla 2022, že ho bolí noha, a preto sa nemôže podieľať na uvedení chaty do užívaniaschopného stavu a že chcú chatu predať za každú cenu a ako sa vyjadril žalovaný v 1. rade treba sa chaty zbaviť, a údajne sestre A. J. uviedol, že aj zadarmo, čo zrejme nemyslel vážne. Preto s Weissovcami 2. mája 2022 sa pustili do dania chaty do užívania schopného stavu, ale Weissovci neskôr v júni 2022 nechceli pokračovať v prácach, preto sa žalobcovia rozhodli odkúpiť všetky podiely, pretože ponuky na kúpu boli vzhľadom na stav chaty / bez vody a bez odpadu z WC a zalesnený celý pozemok / vždy len do 20.000 resp. pod 20.000 Eur, od každého za kúpnu cenu zodpovedajúcu ich podielu z ponúkanej ceny záujemcami, teda sumy 20.000.Eur. Prvý záujemca bol p. K., ktorý si takú istú chatu v susedstve vynovil a ktorému boli žalobcovia ochotní za celkovú sumu 20.000 Eur nehnuteľnosti predať. Čo viedlo žalovaných k zmene postoja k predaju nehnuteľností žalobcom niekedy na prelome júna a júla 2022, keď ich žalobca v 1. rade opakovane navštívil si nevie vysvetliť, pretože ich vzťahy dovtedy boli korektné. Nie je pravdou, že záujemca K. N. kontaktoval žalobcu v 1. rade, pravdou je, že záujemca o kúpu doručil list nielen žalobcom ale aj žalovaným a J. a oni žalobcu v 1. rade poverili reagovať na ponuku kúpy, čo žalobca v 1.rade vykonal a až komunikáciu zo záujemcom žalobca v 1. rade doručil mailom žalovaným a J.. Pretože Weissovci vzhľadom na uvedenú komunikáciu a vedomosť podobne ako žalobcovia vedeli o nemožnosti dojednať vyššiu kúpnu cenu, súhlasili s predajom podielu žalobcom. Žalobca v 1.rade vyhotovil jednu kúpnu zmluvu, súc si vedomý súhlasu Weissovcov a žalovaných, kde uviedol ako predávajúcich Weissovcov a žalovaných, ale pretože žalovaní koncom júna 2022 zmenili pôvodný zámer predať nehnuteľnosti, a to len preto, že ju chceli kúpiť žalobcovia do BSM, teda aj sestra žalovaného v 1. rade, zmenil žalobca v 1. rade vyhotovenie kúpnej zmluvy a to tak, že sa uzavrela len s Weissovcami ako predávajúcimi. Žalobca v 1. rade následne vykonal práce spojené s uvedením chaty do užívaniaschopného stavu. 5. Podaním zo dňa 10. 05. 2023 sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že keď žalobca v 1. rade uviedol, že každý z troch rodín na nehnuteľnostiach robil to čo robiť vedel a tak ako sa dohodlo pred kúpou resp. darovaním nehnuteľnosti, tak musí reagovať, že absolútne nič sa vopred nedohodlo, čo sa týka prác a spravovania chaty pred kúpou nehnuteľnosti. Je pravdou, že všetky opravy a údržby prevádzal na nehnuteľnosti žalovaný v prvom rade. Je pravdou, že žalobca v prvom rade ho oslovil dať chatu do poriadku, ale nie v apríli ako sám tvrdí, ale až v júni 2022, aby sa sprevádzkovala chata a orezala sa od náletových drevín. On, žalovaný v prvom rade tieto práce odmietol, pretože v tom období boli už veľké letné horúčavy, a preto v tomto období sa takéto zásahy do vegetácie už nerobia . Aj napriek tomu žalovaný od kúpy nehnuteľnosti každý rok prišiel pokosiť a sprevádzkovať chatu, a taktiež na jeseň chodil chatu odstavovať na prezimovanie. Nesúhlasí s tým čo žalobca v prvom rade tvrdí, že vkladná knižka sa mu odovzdala v roku 2005, pretože vkladná knižka bola splnomocnená a odovzdaná žalobcovi v prvom rade v roku 1999 pre nezhody ktoré vznikli v dôsledku užívania a prenájmu chaty. Na vkladnú knižku som žalovaný v 1. rade neustále vkladal peniaze avšak nikdy nevybral ani halier. Ku vkladnej knižke bol založený aj poznámkový zošit do ktorého som žalovaný v prvom rade písal všetky príjmy ktoré sa získali z prenájmu chaty cca 25 000 Sk a výdaje ktorými sa platili energie za daný kalendárny rok. Odkedy žalobca v prvom rade dostal plnú moc ku vkladnej knižke nikdy sa už nikomu nezmieňoval koľko peňazí vyberal a kedy bolo vyberané. Naposledy v roku 2021 ho požiadal, aby spolu išli zrušiť
vkladnú knižku do N. F. ešte stále aktívnu . Tak mu povedali žalobcovia, že žalobca v 1. rade nikdy vkladnú knižku nemal v ruke ani ju nevidel. Keď sa dotknutá nehnuteľnosť kupovala v tom období boli tri chaty zapojené na spoločný odber elektrickej energie vody a kanalizácie. Nakoľko sa potrubie neustále upchávalo a on ho musel pravidelne čistiť, preto sa rozhodli kúpiť plastovú žumpu pre ich chatu. Pôvodná rúra ktorá vyčnieva spod chaty je ten odpad ktorý bol povodne zapojený do spoločnej žumpy. Keďže tieto tri chaty boli napojené na spoločné rozvody elektriny a vody, tak namontoval pod chatu podružný vodomer a taktiež vyrobil rozvádzač elektrickej energie ako osoba oprávnená na vykonávanie týchto prác. Vyrobil rozvádzač elektrickej energie pre štyri odberné miesta a zariadili spolu so susedom pánom K. v elektrárňach, aby každá chata mala svoje odberné miesto. Pracovne tam strávil desať dní a desať nocí. V predošlom čase urobil železné mreže na terase, vybudoval nový sprchovací kút, dlažbu v kúpeľni a taktiež vchodové dvere na terase, na tieto vyššie uvedené práce mu nikto neprispel so spolumajiteľov chaty. Pri užívaní a prenájme danej nehnuteľnosti medzi majiteľmi dochádzalo k nezhodám a preto žalobcovia navrhli, že chata sa prenajímať nebude a odvtedy chatu cca sedem rokov užívali žalobcovia respektíve ich deti s priateľmi, ktoré tam prichádzali v polovičke júna a odchádzali v polovičke septembra. Nakoľko v tom období ich deti navštevovali stredné a vysoké školy. Keď deti žalobcov v prvom a druhom rade prestali chodiť na spoločnú chatu, prestal mať žalobca absolútny záujem o nehnuteľnosť a o jej udržiavanie, pretože nebol dôvod o udržiavanie spomínanej nehnuteľnosti. Trvá na tom, že bol žalobca oslovený každý rok o údržbu a prevádzkovanie chaty, teda nemal v záujme dať chatu do poriadku. Preto žiada žalobcov, aby mu bolo vyplatených deväť tisíc eura za odpredaj nehnuteľnosti, lebo vykonal veľa práce a zveľadil dostatočne majetok na danú hodnotu. 6. Súd vo veci pojednával dňa 26. 09. 2023, kde každá strana popísala situáciu ohľadom nehnuteľnosti od začatia užívania v roku 1995 až doteraz. Žalovaný uviedol, že on so žalovanou v 2. rade má taktiež záujem nadobudnúť nehnuteľnosť a je ochotný žalobcom hneď vyplatiť 18 000,-Eur. Žalobca však uviedol, že trvá na podanej žalobe. Taktiež súd poučil žalovaného, že ak si chce uplatniť nejaký nárok proti žalobcom, tak je potrebné tento návrh uplatniť samostatnou vzájomnou žalobou, ktorá musí obsahovať náležitosti v súlade s CSP. 7. Následne podaním zo dňa 29. 09. 2023 žalovaný oznámil súdu, že žalovaní nemajú záujem nadobudnúť celú nehnuteľnosť do vlastníctva. 8. Súd vo veci pojednával dňa 24. 05. 2024, kde žalobca uviedol, že vynaložil do nehnuteľnosti investície, pričom žalovaný uviedol, že o týchto investíciách nevedel, čo žalovaný nepopiera. Následne súd oboznámil strany sporu s judikatúrou v obdobných veciach na základe ktorej je možné o investíciách rozhodnúť len v tom prípade, ak si ich strana v konaní uplatní riadne podaným návrhom. 9. Zo znaleckého posudku č. 3/2024 znalca Ing. Kozlovského vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných v katastrálnom území E. C., okr. Vranov nad Topľou, obec E. C., na LV XXX, parcelné číslo 237/72, druh pozemku zastavaná plocha nádvorie vo výmere 326 m2, parcelné číslo 237/95, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 184 m2, druh stavby chata s príslušenstvom, súpisné číslo 322 je 27.500 Eur. Všeobecná hodnota nehnuteľností evidovaných na LV XXX, bez žumpy a studne s prípojkami je 20.000 Eur. Na miestnom šetrení s ohliadkou nehnuteľnosti dňa 07. 02. 2024 na mieste samom neboli podané žiadne otázky účastníkov konania v súvislosti s oceňovaním nehnuteľnosti. Oceňovanie nehnuteľnosti sa vykonávalo dňa 07. 02. 2024, to znamená v danom čase a mieste sa predmetné nehnuteľnosti stavebno-technicky zdokumentovali k riadnemu vypracovaniu znaleckého posudku. Z daného podania použil stavebno-technické informácie ohľadom studne a žumpy, ktoré zapracoval do znaleckého posudku. Neprináležalo mu ako znalcovi z odboru stavebníctvo a odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti prihliadať v znaleckom posudku na informácie ohľadom vykonaných prác, montáž, demontáž, vyrúbanie, vypílenie a spôsob či množstvo použitého ručného náradia. Túto skutočnosť ozrejmil aj žalobcovi na miestnom šetrení. 10. Z doplnenia znaleckého posudku č. 3/2024 vyplýva, že meranie predmetných nehnuteľností znalec vykonával laserovým meračom vzdialenosti a zvinovacím metrom. Pre výpočet zastavanej plochy použil namerané veličiny. Na základe uznesenia zo dňa 05. 12. 2023 bod II. mu bolo uložené stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti ku dňu vykonania obhliadky t.j. 07. 02. 2024. Daný koeficient podľa štatistických údajov ŠÚ SR platný pre 4. štvrťrok 2023 bol na úrovni 3,661. Na základe uznesenia zo dňa 05. 12. 2023 bod II. mu bolo uložené stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti ku dňu vykonania ohliadky t.j. 07. 02. 2024. Daný koeficient podľa štatistických údajov ŠÚ SR platný pre 4. štvrťrok 2023
bol na úrovni 3,661. Pri ďalšom výpočte uvažoval správne s týmto koeficientom. Kovové schodisko tvorí jediný vstup cez prekrytú terasu do objektu. Je správne ho zatriediť do zastavanej plochy objektu a prideliť mu hodnotu rozpočtového ukazovateľa. Schodisko tvorí súčasť prekrytej terasy, nakoľko bez neho by nebol možný riadny vstup do objektu. Žalobca poukázal iba na časť zdôvodnení pri prideľovaní tried pri výpočte koeficientu polohovej diferenciácie. Trieda IV o ktorú sa žalobca dožaduje nie je vhodná, nakoľko v obci Nová Kelča nie je lekár, zubár, reštaurácia. Jeho zatriedenie do III. triedy považuje za správne. Porovnávanie všeobecnej hodnoty dvoch znaleckých posudkov vyhotovených v rozdielnom čase nie je zo strany žalobcu správne. K zatriedeniu občianskej vybavenosti a predsadených schodov sa vyjadril v bodoch 8 a 4. Na základe uznesenia zo dňa 05. 12. 2023 bod II. mu bolo uložené stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti ako aj nehnuteľnosti bez studne a žumpy. V časti otázky a odpovede ZP 3/2024 ich hodnotu jasne zadefinoval. Má za to, že znalecký posudok je vypracovaný správne, účelne a nestranne. Znalec trvá na všeobecnej hodnote nehnuteľnosti 27.500 Eur. 11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, a to najmä výpisom z LV č. XXX, k.ú. E. C., poštovými poukážkami o platení dane, znaleckým posudkom č. 29/2022 Ing. Stanislava Tótha, e-mailovou komunikáciou, fotodokumentáciou nehnuteľnosti, čestným vyhlásením A. J., znaleckým posudkom č. 3/2024 a jeho doplnením K. A. C., vyjadreniami žalobcov a žalovaných, ako aj ostatným spisovým materiálom, a zistil nasledovný skutkový stav: 12. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre okres Vranov nad Topľou, katastrálne územie E. C., pod A ako parc. reg. „C“, č. parc. 327/95, o výmere 184 m2, zastavané plochy a nádvoria, ako stavby chaty s. č. XXX, postavenej na parc. č. 327/95 a parc. č.327/72, o výmere 326 m2, zastavané plochy a nádvoria pod B1 v podieli 1/3-tiny a podieloví spoluvlastníci každý z nich pod B4 a B5 v podieli po 1/6-ine, spolu teda vlastnia celkovo 2/3tiny z nehnuteľností. Žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre okres Vranov nad Topľou, katastrálne územie E. C., pod A ako parc. reg. „C“, č. parc. 327/95, o výmere 184 m2, zastavaná plocha a nádvorie ako stavby chaty s. č. XXX, postavenej na parc. č. 327/95 a parc. 327/72, o výmere 326 m2, zastavaná plocha a nádvorie pod B2 a 3, každý jeden z nich v podieli po 1/6. Žalobcovia sa domáhali vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to tak, že nehnuteľnosti pripadnú do ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom budú povinní ako náhradu zaplatiť žalovaným v1. a 2. rade po 2 950,-Eur. Žalovaní nesúhlasili s uvedenou sumou, s prikázaním nehnuteľnosti žalobcom súhlasili. 13. Podľa § 136 ods. 1, 2 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. 14. Podľa § 137 ods. 1, 2 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. 15. Podľa § 141, ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 16. Podľa § 142, ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 17. Žalobcovia sa domáhali vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Z povahy podielového spoluvlastníctva, ako spoločenstva vlastníckych práv, založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže požiadať súd o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 OZ, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom, a to z dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Súd preto vychádzajúc z vyššie uvedenej zásady zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku tohto rozsudku, nezistiac žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 OZ. 18. S ohľadom na to, že § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje nielen spôsoby vysporiadania podielového spoluvlastníctva, ale tiež ich záväzné poradie, zaoberal sa súd najprv tým, či nehnuteľnosť je reálne deliteľná, pričom dospel k názoru, že v danom prípade uvedené nehnuteľnosti vzhľadom na ich charakter (chata a priľahlé pozemky) reálne deliteľné nie sú. Bolo preto potrebné posúdiť ďalší spôsob vysporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva jednému z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu. V danom prípade žalovaní neprejavili záujem o prikázanie nehnuteľností do ich vlastníctva, a teda súd ju prikázal žalobcom. Následne musel súd rozhodnúť o náhrade ustupujúcim spoluvlastníkom. Tu vychádzal súd zo znaleckého posudku Ing. Kozlovského, ktorého v konaní ustanovil súd, a ktorý hodnotu nehnuteľnosti určil na 27.500 Eur. 1/6 z predmetnej sumy teda predstavovala 4 583 Eur. Znalecký posudok Ing. Tótha súd nemohol brať do úvahy, nakoľko tento bol vypracovaný ešte za inej situácie a v inom stave nehnuteľností, keď studňa ani žumpa ešte neboli postavené, pričom pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa berie do úvahy stav nehnuteľnosti ku dňu vyporiadania. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR treba vedľajšie stavby (septik, studne a oplotenie) považovať v zmysle § 121 OZ za príslušenstvo veci, a ak sú pevne spojené so zemou (studňa vytvorená z betónových skruží, septik, ak nejde o nádrž z umelej hmoty alebo železnú nádrž), ide o veci nehnuteľné.58) Táto úvaha je založená na tom, že uvedené nehnuteľnosti podľa charakteru hospodársky súvisia so stavbou. Bolo teda nesporné, že studňa a žumpa tvoria príslušenstvo chaty a teda ich hodnotu je potrebné započítať do hodnoty z ktorej sa počíta náhrada ustupujúcim spoluvlastníkom. Nejedná sa o samostatné veci, ktoré pri vyporiadaní nemožno brať do úvahy. 19. Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991) Žalobcovia síce tvrdili, že žumpu aj studňu postavili z vlastných prostriedkov, avšak takýto nárok si za investície za žumpu a studňu neuplatnili ani po tom, ako súd na pojednávaní oboznámil strany sporu s aktuálnou judikatúrou. Žalobcovia v návrhu uvádzajú, že objednali znalecký posudok, ktorý určil trhovú hodnotu nehnuteľnosti a z ktorej vychádzali pri určení náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom, pričom v súčasnosti sú súčasťou nehnuteľnosti aj studňa a žumpa, ktoré znalec do hodnoty nezapočítal, keďže v tom čase ešte neexistovali. Následne bol vypracovaný znalecký posudok znalcom, ktorého určil súd, ktorý určil hodnotu nehnuteľnosti vrátane studne a žumpy, keďže medzičasom boli postavené. Aby sa súd vôbec mohol zaoberať nárokom žalobcov na náhradu nákladov za studňu a žumpu, k tomu je nevyhnutné riadne uplatnenie návrhom čo sa však nestalo, lebo žalobcovia žiadali iba vyporiadať podielové spoluvlastníctvo a aby im súd uložil vyplatiť žalovaným primeranú náhradu. Súd sa teda vôbec nezaoberal investíciami žalobcov, neposudzoval či išlo o investície nevyhnutné alebo dobrovoľne vynaložené na zhodnotenie nehnuteľnosti, resp. či žalovaní o investíciách vedeli alebo nie. Primeraná náhrada teda vyplynula zo znaleckého posudku Ing. Kozlovského, ktorý určil hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania na sumu 27 500,-Eur, z čoho vyplýva, že žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 4 583 Eur a žalovanej v 2. rade taktiež sumu 4 583 Eur. 20. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 21. V zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 22. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
23. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. V konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium duplex (žalobu môže podať ktorákoľvek strana a obe strany sú vzájomne v postavení zodpovedajúcom procesnej pozícii žalobcu aj žalovaného súčasne bez ohľadu na to kto žalobu podal). Takzvaný „spor“ o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva môže byť zahájený na základe žaloby ktoréhokoľvek spoluvlastníka, ktorý sa cíti byť v spoluvlastníctve nespokojný a nechce v ňom zotrvať. Miera úspešnosti strán sporu v konaní o vyporiadanie spoluvlastníctva je preto z majetkového hľadiska porovnateľná, pretože v tomto konaní objektívne niet „víťaza“ ani „porazeného“. Pomer úspechu strán sporu v konaní o vyporiadanie zrušeného spoluvlastníctva podľa kritérií „klasického“ sporového konanie je teda nepriliehavý a nezodpovedá jeho ústavnoprávnym, hmotnoprávnym ani procesným špecifikám. O trovách konania súd rozhodol vzhľadom na charakter sporu, kde žalobu môže podať ktokoľvek zo spoluvlastníkov, pričom nie je možné konštatovať, že úspech mal ten čo podal žalobu. Preto súd náhradu trov konania stranám nepriznal. Súd poukazuje aj na právny názor uvedený v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV.ÚS 404/22 podľa ktorého plný úspech je daný len vtedy, ak súd zamietne návrh na zrušenie spoluvlastníctva. V takom prípade možno hovoriť o plnom úspechu či neúspechu vo veci. Procesný úspech však nie je možné odvodzovať od spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže súd je viazaný postupnosťou v OZ. Taktiež žiadna z procesných strán výsledkom nestráca a obe odchádzajú s rovnakou majetkovou hodnotou s ktorou do nej vstúpili. Taktiež žiadnemu z účastníkov nie je možné pričítať, že odmieta určitý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva či už objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, lebo to vyplýva z jeho ústavne zaručeného práva podľa čl.11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. 25. Súd v konaní nevidel žiadne osobitné dôvody pre ktoré by mal zaviazať či už jednu alebo druhú stranu na náhradu trov konania (napr. šikanózne správanie), a preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.