KAUZIS.SK
UznesenieOkresný súd Vranov nad Topľou12. 9. 2024plný text

Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6Er/12/2008 z 12. 9. 2024

CitáciaUznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou z 12. septembra 2024, sp. zn. 6Er/12/2008, ECLI:SK:OSVT:2024:8808200760.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 6Er/12/2008 8808200760 12. 09. 2024 JUDr. Norbert Halas, PhD. ECLI:SK:OSVT:2024:8808200760.2

Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E. F. G. proti povinnému: H. B., nar. XX.XX.XXXX, zom. 01.02.2020, naposledy bytom C. D. XXXX/XX, E. F. G. o vymoženie uloženej povinnosti a bežného výživného, súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským, PhD., Exekútorský úrad Vranov nad Topľou takto rozhodol: I. Exekúciu z a s t a v u j e. II. Vo vzťahu oprávnený a povinný žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. III. U k l a d á učtárni tohto súdu, aby vyplatila po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia sumu 155,80 eur zo štátnych prostriedkov na účet súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského, PhD., Exekútorský úrad Vranov nad Topľou. odôvodnenie: 1. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 30.01.2008 začal súdny exekútor exekúciu o vymoženie uloženej povinnosti a bežného výživného. 2. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinných od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 3. V zmysle § 9a ods. 1 a 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 4. Súd lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky v priebehu konania zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Dedičské konanie vedené po poručiteľovi (povinnom) na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5D/45/2020 bolo uznesením sp. zn. 5D/45/2020 zo dňa 14.04.2020 zastavené z dôvodu nemajetnosti poručiteľa (povinného). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2020. 5. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 7. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. 8. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 9. Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku). 10. Ak strana stratí procesnú subjektivitu počas konania, súd posúdi, či táto okolnosť bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní, alebo je možné v konaní riadne pokračovať s právnym nástupcom takejto strany. Strata procesnej subjektivity bráni pokračovaniu v konaní i vtedy, ak strana nemá žiadneho právneho nástupcu, ktorý by prevzal právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide. V týchto prípadoch nemožno v konaní pokračovať a preto súd konanie zastaví. Judikatúra zastáva právny názor, že ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, resp. majetok poručiteľa (povinného) nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa a zároveň nebolo ani v prebiehajúcom sporovom konaní preukázané, že by poručiteľ mal iný majetok, ktorého existencia by umožňovala súdu samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku prichádza do úvahy právne nástupníctvo inej osoby, je potrebné konanie zastaviť podľa § 63 ods. 1 CSP, keďže z povahy veci nie je možné v konaní pokračovať, ak neexistuje právny nástupca zomretej strany, teda osoby, ktorú právny poriadok dosadzuje vo vzťahu k neuhradeným dlhom do právneho postavenia zomretého podľa § 470 Občianskeho zákonníka. 11. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov, pričom mal preukázané, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda po začatí exekučného konania ešte pred jeho právoplatným skončením. Súd mal ďalej preukázané, že dedičské konanie po povinnom bolo zastavené, pretože povinný nezanechal žiadny majetok a majetok poručiteľa tak nedosahoval výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa. Neexistuje žiadna osoba (dedič), ktorá by nadobudla dedičstvo po nebohom povinnom podľa § 460 Občianskeho zákonníka a zároveň by zodpovedala za poručiteľove dlhy podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 63 CSP upravuje prípady, kedy k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby, teda k jeho smrti, došlo počas konania. Povinný zomrel po začatí konania, pričom zomrel skôr, než bolo konanie právoplatne skončené. Keďže boli splnené podmienky pre zastavenie konania podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 63 ods. 1 CSP súd exekučne konanie voči povinnému zastavil. 12. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 14. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že oprávnenému a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže k zastaveniu exekúcie došlo bez zavinenia oprávneného, ako aj povinného a exekúcia bola zastavená v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 v spojení s § 63 ods. 1 CSP. 15. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkony exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. 16. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

17. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 14, § 15, § 22 a § 23 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. a vzhľadom k tomu, že v danom prípade dôvodom zastavenia bola skutočnosť, že povinný zomrel a zároveň dedičské konanie po ňom bolo zastavené z dôvodu, že nedisponoval žiadnym majetkom, súd zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie. 18. V zmysle § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 19. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo pred 1.5.2008, súd rozhodoval o trovách exekúcie podľa znenia vyhlášky platného do 30.04.2008. 20. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. 21. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. 22. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur 23. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zaisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 24. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. 26. Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu. 27. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 28. Odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), a ods. 2 vyhlášky (tzv. hodinovú odmenu), možno priznať len za čas účelne vynaložený na exekúciu. Jedná sa o čas stráveného exekútorom a jeho zamestnancami, predovšetkým pri vypracovaní úkonov exekútorom, upravený Exekučným poriadkom. Je právom súdu posúdiť, či činnosť uvádzaná exekútorom v špecifikácii jednotlivých úkonov exekučnej činnosti zodpovedá konkrétnej exekučnej veci, a to tak v súvislosti s rozsahom vymáhaného nároku, ako aj v

súvislosti s existenciou procesných a faktických prekážok vznikajúcich pri vykonávaní exekúcie. Súd je oprávnený posúdiť aj to, či čas, aký exekútor uvádza v časovej špecifikácii, bol potrebný a účelne vynaložený na exekúciu. 29. Pri rozhodovaní o priznaní paušálnej odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti treba vychádzať z ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky. Ak sa úkon odmeňuje paušálnou odmenou nemôže byť odmenený súčasne aj tzv. časovou odmenou. 30. Súdny exekútor si vo svojom vyúčtovaní žiadal priznať trovy exekúcie v sume 163,76 eur, ktorá predstavuje hodinovú odmenu súdneho exekútora za celkovo 7 hodín úkonov v sume 46,48 eur, odmenu súdneho exekútora za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti, celkovo 24 úkonov v sume 79,68 eur, náhrada hotových výdavkov v sume 10,31 eur a DPH v sume 27,29 eur. 31. Súdny exekútor uviedol nasledujúce úkony, na základe ktorých si žiadal priznať hodinovú odmenu: - prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitosti v rozsahu 30 minút - vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v rozsahu 30 minút - vypracovanie oznámenia pre oprávneného I v rozsahu 30 minút - vypracovanie oznámenia pre oprávneného II v rozsahu 30 minút - vypracovanie oznámenia pre oprávneného III v rozsahu 30 minút - vypracovanie oznámenia pre oprávneného IV v rozsahu 30 minút - vypracovanie oznámenia pre oprávneného V v rozsahu 30 minút - vypracovanie oznámenia pre oprávneného VI v rozsahu 30 minút - vypracovanie oznámenia pre oprávneného VII v rozsahu 30 minút - vypracovanie oznámenia pre oprávneného VIII v rozsahu 30 minút - vypracovanie oznámenia pre oprávneného IX v rozsahu 30 minút - vypracovanie oznámenia pre oprávneného X v rozsahu 30 minút - vypracovanie výzvy na zloženie preddavku v rozsahu 30 minút Spolu 390 min, t.j. 6,5 hodín. 32. Súdny exekútor uviedol nasledujúce úkony, na základe ktorých si žiadal priznať tarifnú odmenu v sume 3,32 eur za jeden úkon exekučnej činnosti: - získanie poverenia na vykonanie exekúcie - 1x, - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 1x, - každé zaisťovanie bydliska povinného - 5x, - každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného - 7x, - každé zisťovanie účtu povinného - 1x, - každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - 9x. 33. Súd po preštudovaní exekučného spisu Ex 16/2008 dospel k záveru, že vyúčtovaniu exekútora nemožno vyhovieť v celom rozsahu, nakoľko súdny exekútor si uplatnil odmenu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. za úkon vyšpecifikovaný vo vyúčtovaní ako „vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v rozsahu 30 min.“ a súčasne si uplatnil aj odmenu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. v spojení s § 15 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za čas potrebný na vykonanie vyššie uvedeného úkonu, nakoľko má za to, že exekútor si odmenu za tento úkon uplatnil dvakrát, nakoľko uvedený úkon bol samostatne odmenený v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. ako úkon, ktorý sa odmeňuje paušálnou sumou v sume 3,32 eur. 34. Súd sčítal časy trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určil, že súdny exekútor na výkon exekučnej činnosti účelne vynaložil čas viac ako 360 minút, t.j. 6 hodín, za čo mu priznal odmenu v sadzbe 6,64 eur za každú aj začatú hodinu, t.j. v celkovej výške 39,84 eur. 35. Ďalej v zmysle § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil právo na paušálnu sumu odmeny za 24 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 eur, teda spolu v sume 79,68 eur. Túto odmenu súd exekútorovi priznal, nakoľko vykonanie predmetných úkonov exekučnej činnosti mal súd za preukázané z predloženého exekučného spisu.

36. Čo sa týka hotových výdavkov, súdny exekútor preukázal poštovné v sume 10,31 eur, čo vyplýva aj z priloženého exekučného spisu Ex 16/2008. Uvedenú sumu mu súd následne priznal. 37. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume 119,52 eur a hotové výdavky v sume 10,31 eur, t.j. odmena spolu 129,83 eur. Nakoľko je súdny exekútorom platcom DPH má tak nárok na 20% sadzbu z priznanej odmeny, t.j. sumu 25,97 eur. Spolu tak ide o sumu 155,80 eur. 38. Na základe tohto vyúčtovania exekučných trov a v zmysle citovaných ustanovení bude súdnemu exekútorovi vyplatená odmena v sume 155,80 eur zo štátnych prostriedkov s poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku nakoľko išlo o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom a v takomto prípade znáša trovy exekúcie súd. 39. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.