Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 3Er/1103/2010 8810210391 06. 11. 2024 JUDr. Viktória Petrová ECLI:SK:OSVT:2024:8810210391.2
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, IČO:31 690 904, Garbiarska 2, 040 01 Košice, zast. správkyňou konkurznej podstaty - A. B. C., proti povinnému: D. C., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX, o vymoženie 37,77 eur s príslušenstvom súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kočim, Exekútorský úrad Michalovce, nástupcom súdnej exekútorky JUDr. Eriky Beňovej, Exekútorský úrad Košice, takto rozhodol: I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. Súd nepriznáva súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Uznesením tunajšieho súdu, sp. zn. 3Er/1103/2010 -19 zo dňa 29.04.2011, bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietnutá. Voči tomuto rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd uznesením č. k. 14CoE/44/2011-58 zo dňa 08.02.2012 uznesenie súdu prvého stupňa ohľadom zamietnutia poverenia na vykonanie exekúcie potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2012. 2. Podaním doručeným súdu dňa 23.07.2018 sa správkyňa konkurznej podstaty oprávneného na výzvu súdu zo dňa 22.06.2018 vyjadrila tak, že nepodáva návrh na pokračovanie v konaní, čo má účinky späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie. 3. Podľa ust. 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinných od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 4. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku (prvá veta), ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. 5. Súd v danom prípade mal 2 dôvody na zastavenie konania, a to z dôvodu právoplatnosti uznesenia o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie, č. k. 3Er/1103/2010 -19 zo dňa 29.04.2011 na jednej strane a na strane druhej z dôvodu späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie zo strany správkyne konkurznej podstaty. Keďže uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť skôr, ako bolo súdu doručené späťvzatie návrhu, súd predmetnú exekúciu EX 1158/2010 zastavil podľa ustanovenia § 44 ods. 4 Exekučného poriadku.
6. V zmysle § 47 ods. 3. druhá veta Exekučného poriadku, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. 7. Podľa §196 Ex. por., za výkony exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. 8. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy konania. 9. Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (ust. § 197 Exekučného poriadku). Z tohto pravidla, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný, existujú dve výnimky, kedy trovy znáša oprávnený. Prvá je, keď prišlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku), kedy existuje možnosť uložiť povinnosť hradiť trovy oprávnenému a druhá situácia, kedy je povinnosť zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie, nastane vtedy, ak je preukázané, že povinný je nemajetný (ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku). V danom prípade sa súd musel zaoberať otázkou, či zastavenie nezavinil oprávnený, a teda či nie je povinný znášať trovy. Súd dospel k záveru, že oprávnený vyvinul také konanie, ktoré znamenalo vznik exekučného konania a vznik trov, preto nie je dôvod na to, aby trovy znášal povinný. Oprávnený nepredložil žiadny exekučný titul, ktorý by spĺňal kritériá v zmysle exekučného poriadku a na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia, a teda zbytočne zapríčinil vznik trov exekúcie, nakoľko mohol a mal vedieť, že predložený exekučný titul nie je dostatočným exekučným titulom. 10. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. V predmetnej exekúcii oprávnený nepredložil exekučný titul, na podklade ktorého by mohla byť exekúcia vedená. Nakoľko vo veci nebolo vydané súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie a samotná exekúcia tak ešte nezačala, súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie podľa ustanovenia § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vo výške najmenej 33,19 eur. Do vydania poverenia by mal súdny exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súdny exekútor nespisoval návrh na vykonanie exekúcie, preto by v danom prípade mal nárok iba na náhradu hotových výdavkov. Súd však prihliadol aj na skutočnosť, že na majetok oprávneného bol v priebehu konania vyhlásený konkurz č. k. 31K/28/2017, a tento k dnešnému dňu ešte nie je ukončený. Súd vedený týmito úvahami o náhrade trov exekučného konania rozhodol podľa vyššie cit. ust. § 257 Civilného sporového poriadku. 12. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.