KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokOkresný súd Vranov nad Topľou14. 5. 2024plný text

Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10C/7/2022 z 14. 5. 2024

CitáciaRozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 14. mája 2024, sp. zn. 10C/7/2022, ECLI:SK:OSVT:2024:8822200521.5

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 10C/7/2022 8822200521 14. 05. 2024 JUDr. Martin Kopina ECLI:SK:OSVT:2024:8822200521.5

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: Mesto Vranov nad Topľou, Dr. C. Daxnera 87/1, Vranov nad Topľou, zast. JUDr. Ing. Michal Plenta, advokát AK, Sídlisko Okulka 19/42, Vranov nad Topľou, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXXX/XX, D. E. F., o vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie 617,98 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanej, aby do 15 dní od právoplatnosti rozsudku vypratala a odovzdala žalobcovi byt č. XXX, vo vchode č. X, na poschodí treťom, v stavbe súpisné číslo XXXX/ XX na ulici C. D. D. E. F., stavba zapísaná na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. E. F., a v časti o zaplatenie sumy 13,56 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e . II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť k rukám žalobcu sumu 604,42 eur, vrátane poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 438,06 eur od 01.01.2022 do zaplatenia, a vrátane úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 166,36 eur od 01.03.2022 do zaplatenia, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať a odovzdať byt žalobcovi a zaplatiť k rukám žalobcu sumu 617,98 eur s prísl. a nahradiť trovy konania, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom stavby súp. č. XXXX, na ul. C. D. D. E. F.. Stavba je zapísaná na LV č. XXXX, okres D. E. F., k.ú. D. E. F.. Medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 15.12.2018 uzavretá nájomná zmluva na prenájom bytu č. XXX, vchod G., poschodie G.. o výmere XX,XX m2. Nájomná zmluva zo dňa 30.6.2021 bola uzatvorená na dobu určitú od 1.7.2021 do 31.12.2021. Ďalšia nájomná zmluva podpísaná nebola, nakoľko žalovaná vykazovala nedoplatky. Dohodnutá mesačná úhrada za užívanie bytu bola vo výške 83,18 eur ( z toho nájom v sume 26,55 eur ). Mesačné nájomné a úhrady za služby sú splatné do 15-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Po uplynutí dohodnutej doby nájmu žalovaná strana dobrovoľne byt nevypratala a naďalej ho užívala. Na platbách eviduje žalobca nedoplatok žalovanej v sume 617,98 eur. Uvedenú sumu považuje žalobca za primeranú a zodpovedajúcu cene obvyklej v danom mieste a čase. Žalobca si uplatňuje obvyklú odplatu za užívanie bytu a obvyklú odplatu za služby, ktoré boli dodané pre žalovanú a ňou spotrebované. Žalobca vyzval žalovanú na vypratanie bytu a na zaplatenie nedoplatku a upozornil ju, že nebude uzatvorená nová nájomná zmluva. Súčasne bola vyzvaná na úhradu nedoplatku v lehote 10 dní od prevzatia výzvy.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe dňa 25.5.2022 uviedla, že žiada okresný súd o prehodnotenie mestského rozhodnutia, nakoľko sa chce dohodnúť s bytovým oddelením a vyrovnať svoj dlh. Veľmi ľutuje, že sa zadlžila v týchto rokoch, lebo manžel nepracoval, bol COVID -19 a nemohol sa zamestnať, teraz je živnostník a má prácu. Majú spolu 5 detí, všetky chodia do školy. Žalovaná chce poprosiť ešte o jednu šancu, lebo nemá s rodinou kam ísť. K tomuto vyjadreniu dokladovala príjmy za rok 2021 — 2022, ktoré sú vo výške 0 eur mesačne. 4. Podaním zo dňa 30.8.2022 uviedol žalobca svoje stanovisko k vyjadreniu žalovanej, kde uviedol, že vôľa účastníkov nájomnej zmluvy a to s prihliadnutím k účelu, ktorý účastníci uzavretím nájomnej zmluvy sledovali je nesporná. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú. Je nepochybné, že žalovaná strana v dobe uzatvárania nájomnej zmluvy musela vedieť, že uzatvára zmluvu na dobu určitú a aj žalobca považoval nájomnú zmluvu za zmluvu uzavretú na dobu určitú. Písomná nájomná zmluva v texte bola výslovne dojednaná na dobu určitú a nevyplývala z nej automatická prolongácia. Ustanovenie § 676 ods. 2 OZ neplatí pre zánik nájmu bytu uplynutím tohto času. Základným predpokladom na podpísanie nájomnej zmluvy na nové obdobie je nulový dlh, čo je aj zákonná podmienka na požiadanie o príspevok na bývanie. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že oprávnené subjekty mali mať nárok na štátny príspevok na bývanie, ktorý je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním, ktorý sa poskytuje vo výške 94,80 eur mesačne. Uvedená suma plne kryje sumu mesačného predpisu za byt t. j. 83,13 eur. Dôvodom na odňatie príspevku je situácia, ak nájomca odmieta platiť prenajímateľovi mesačný predpis. Žalovaná sa vlastným pričineným zbavila vyplácania príspevku na bývanie a z konkludentného správania sa žalovanej vyplýva, že tento príspevok bol použitý v rozpore so zákonom na úhradu iných nákladov než sú platby spojené s bývaním. Na splátkový kalendár nie je na strane žalovanej právny nárok, dôvod neakceptovania splátkového kalendára spočíva najmä: v nedodržiavaní skorších splátkových kalendárov, neplatenie úhrad za užívanie bytu, nedostatok súčinnosti a ignorovanie zo strany nájomcov a to aj po osobných návštevách zástupcov mesta. Žalovaná nevyvinula dostatočné úsilie svoju nepriaznivú sociálnu situáciu riešiť. A preto uvedené nemôže byť na ťarchu vlastníka vypratávaného bytu ( žalobcu ) a to navyše za situácie, keď si žalovaná dlhodobo neplnila a aj v súčasnosti si neplní svoje základné povinnosti - platenie nájomného, resp. odplaty za užívanie bytu a za poskytnuté služby. Žalovaná nepreukázala, že by využila niektorý z nástrojov všeobecne dostupných pre danú situáciu, aby zlepšila svoju finančnú situáciu. Uvedená pasivita nemôže ísť na úkor žalobcu. Žalovaná mohla požiadať o príspevok na bývanie v sume 94,80 eur/mesačne, o dávku v hmotnej núdzi 130,90 eura mesačne, o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci pre fyzickú osobu ( pozn. SOS DOTÁCIA ) v sume 300 eur mesačne, o jednorazovú dávka v hmotnej núdzi, o dotáciu na podporu výchovy dieťaťa do ukončenia základnej školy, o vyplácanie súm životného minima, alebo požiadať niektorú z neziskových organizácii o poskytnutie materiálneho, či finančného daru ( napr. Dobrý anjel ) cca 140 eur mesačne. Žalobca rovnako v prílohe prikladá Oznámenie oddelenia bytov a nebytových priestorov, z ktorého vyplýva, že celkový počet žiadostí o pridelenie mestského nájomného bytu v posledných kalendárnych rokov je na úrovni 70-80 žiadostí ročne. Na jednu žiadosť pripadajú priemerne 4 osoby ktoré budú užívať byt. Žalobca preto požaduje vypratanie bytu, nakoľko tento je potrebný pre žiadateľov, ktorí kritéria na pridelenie bytu spĺňajú. Rovnako žalobca poukazuje na dlhoročný problém s platobnou disciplínou žalovanej za posledné 3 kalendárne roky. Pre úplnosť uvádza, že celkový dlh k augustu 2022 narástol na 1089,88 eur, nakoľko žalovaná neuhradila priebežné platby za kal .mesiace 03,04,05,06,07/2022. Teda podaná žaloba je naďalej dôvodná a preto žalobca požaduje vypratanie bytu, nakoľko žalovaná dlhoročne neplní svoje povinnosti užívateľov bytu načas a riadne platiť úhrady za byt. Súčasne bolo vykonané Vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie do 31.12.2021 ( kúrenie, voda, zrážková voda, MaRT ). Z neho vyplýva, že celkové náklady boli 665,88 eur, z toho uhradené zálohy v sume 387,18 eur, dlžná suma je 287,70 eur. Podľa podpisovej listiny bolo vyúčtovanie prevzaté 27.5.2022. Nedoplatok bol splatný do 30 dní od prevzatia. 5. Podaním zo dňa 25.8.2022 a 9.5.2024 zobral žalobca žalobu v časti o vypratanie bytu späť z dôvodu že žalovaná už opustila byt, potom žalobca byt prevzal a uzamkol ho dňom 29.2.2024. Byt je zdevastovaný, zničený a nemožno ho prenechať do užívania ďalším nájomcom. Byt bude vyradený z bytového fondu žalobcu. Podľa Vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním od 1.1. – 31.12.2021, pôvodný predpis preddavkov bol v sume 679,44 eur, reálne náklady predstavovali sumu 665,88 eur. Rozdiel predstavuje 13,56 eur, čo predstavuje účtovnú korekciu o ktorú sa ponížil dlh za rok 2021 a v tejto časti berie žalobca žalobu späť.

6. Podľa § 144 zákona CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. 8. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 9. V zmysle § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 10. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a na skutočnosť, že žalobca zobral svoj návrh sčasti späť pred začatím pojednávania, súd konanie v časti o vypratanie bytu zastavil. Nakoľko k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej, súd nedotazoval žalovanú ohľadom ich súhlasu so zastavením konania. 11. Na pojednávaní dňa 14.5.2024 žalobca uviedol, že na podanej žalobe trvá a to v zmysle jej dvoch neskorších čiastočných späťvzatí. Posledným podaním zo dňa 9.5.2024 sumarizuje žalobca obidva čiastočné späťvzatia. Nakoľko sa žalovaná dobrovoľne vypratala z bytu a mesto tento byt prevzalo, o čom svedčí zápis, tak sa na základe toho berieme žalobu čiastočne späť čo do pôvodného výroku I., ktorý znel, že súd ukladá žalovanej byt vypratať a odovzdať. Ďalej, nakoľko bolo vyhotovené vyúčtovanie nákladov za rok 2021, bolo zistené, že reálne náklady boli vyššie ako zálohové platby, tak berieme žalobu späť aj vo výške istiny 13,56 eur aj s príslušným úrokom z omeškania. Ide iba o účtovnú korekciu, kde sa reálne náklady zreálnili oproti zálohovým platbám, čiže nejde o niečo čo by bolo zaplatené žalovanou ako dlžníčkou, ale ide o účtovnú korekciu nákladov ohľadne. Za týmto účelom predložil súpis všetkých platieb, ktorý deklaruje, že posledná platba zo strany žalovanej bola zaplatená dňa 17.6.2021. Ďalej opisom karty preukazuje aj to, aký je aktuálny stav dlhu, a to 3.791,72 eur. Na základe toho žiada, aby v zostávajúcej časti bolo rozhodnuté a tento petit sme aktualizovali a nachádza sa pod IV. z nášho písomného podania. Pokiaľ ide o žalobu samotnú, domnieva sa, že bola dôvodná, pretože v roku 2021 bola uzatvorená nájomná zmluva a z nej vyplývalo, že mala platiť dojednané nájomné a preddavky na zálohové platby. Tieto neplatila, čiže vznikol dlh, s tým, že sa v byte zdržiava od januára 2022, teda aj po skončení pôvodnej nájomnej zmluvy, a to až do konca februára 2024. V žalobe uplatňuje dlžnú sumu za január, február 2022 ako bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklej odplaty za užívanie bytu. Pokiaľ sa týka vyjadrenia žalovanej, tá nerozporuje peňažné nároky. Nijak sa k tomu nevyjadruje, preto má žalobca za to, že tento nárok je dôvodný. Tento byt, listinnými dôkazmi deklarujeme aj to, že o tento byt bol záujem zo strany iných žiadateľov, ale nakoľko bol odovzdaný zdevastovaný, vyradí ho žalobca z bytového fondu a ostane neobývaný. 12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Nájomnou zmluvou zo dňa 30.6.2021, LV č. XXXX, k.ú. D. E. F., výzvou na vypratanie bytu a vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním a zistil tento skutkový stav: 13. Dňa 30.6.2021 uzavrel prenajímateľ, teda žalobca so žalovanou Nájomnú zmluvu na dobu určitú od 1.7.2021 do 31.12.2021. Nájomca sa zaviazal platiť nájomné vo výške 26,55 eur mesačne. Nájomca sa zaviazal platiť úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške zálohy na spotrebovanú elektrickú energiu za spoločné priestory. 14. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. 15. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

16. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa končí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. 17. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. 18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 19. Podľa § 4 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania. 20. Podľa § 10 ods. 2 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z., ak došlo k omeškaniu s plnením peňažného dlhu pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania sa riadi ustanoveniami doterajších predpisov; ak však omeškanie s plnením peňažného dlhu trvá, od účinnosti tohto nariadenia riadi sa výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania týmto nariadením. 21. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, po čiastočných späťvzatiach a to po čiastočnom späťvzatí v časti o vypratanie bytu a odovzdanie bytu a v časti o zaplatenie 13,56 eur, ktorej časti žalobca zobral žalobu späť. Nakoľko ešte vo veci pojednávanie nebolo a u žalovanej tak či onak absentuje akýkoľvek vážny dôvod pre to, aby nesúhlasila so zastavením konania v týchto späťvzatých častiach, súd konanie zastavil v týchto častiach aj bez jej súhlasu. Vo zvyšnej časti súd konštatuje, že je žaloba dôvodná. Žalovaná byt užívala isté obdobie na základe nájomnej zmluvy, kedy neplatila nájomné ako aj platby súvisiace s užívaním bytu a potom v období za 2 mesiace roku 2022 za január a február užívala byt bez právneho titulu, teda je žaloba aj v tejto časti o zaplatenie dôvodná, a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Preto súd žalobe po čiastočnom späťvzatí vyhovel. Nakoľko sa dá konštatovať, že žalobca bol plne úspešný v súdnom spore, pretože pôvodne bola žaloba dôvodná v časti o vypratanie bytu, ale v tejto časti zobral žalobu späť len z titulu, že byt dobrovoľne vypratala žalovaná počas súdneho konania, súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. 22. Preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 604,42 eur, vrátane poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 438,06 eur od 1.1.2022 do zaplatenia, a vrátane úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 166,36 eur od 1.3.2022 do zaplatenia 23. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 24. V zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 26. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešný žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške a súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by plne úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.