Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 13T/25/2023 8823010159 28. 10. 2024 Mgr. Anna Monoková ECLI:SK:OSVT:2024:8823010159.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanému ml. A. B. stíhanému pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. októbra 2024 takto rozhodol: Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného ml. A. B., nar. XX.X.XXXX vo C. D. B., E. XXX okr. C. D. B., pre skutok právne posudzovaný ako pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že v presne nezistené dni, v mesiaci august 2022, na poli za hornou rómskou osadou, na ulici F., C. G. C., okr. Vranov nad Topľou, najmenej dvakrát vykonal pohlavný styk s mal. A., nar. XX.XX.XXXX a to aj napriek tomu, že vedel o tom, že táto v tom čase nedovŕšila 15. rok svojho veku, spod obžaloby o s l o b o d z u j e, pretože skutok nie je trestným činom. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne E. A., prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne A. B., oboznámil obrazovo-zvukový záznam z výsluchu maloletej A. a prepis z výsluchu, znaleckým posudkom z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí a dospelých znalca H. A. I., jeho výsluchom, rodným listom maloletej, správou A. J. F., správami Základnej školy K. C. D. B., obec C. a E., správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou a napokon aj odpisom z registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov a zistil tento skutkový stav. Obžalovaný uviedol, že býva v E. s matkou, otcom a bratmi. Nechodím už do školy, už ukončil školskú dochádzku a nechcel ísť ďalej do školy. Nie je evidovaný na úrade práce, spoločne dostáva peniaze s mamou aj s otcom. Ku skutku uviedol, že keď chodil do školy v L., tak A. chodila do tej istej školy ale do iného pavilónu. Teraz má XX rokov ( výsluchu 2.8.2023 ). Do L. chodil od piateho ročníka, vtedy mal XX rokov, rok bol 2019, keď tam začal chodiť do školy. Oni sa spoznali cez messenger. Keď išiel po dievčatá vo Vechci, tam pili s kamarátmi a jej kamarátka prišla k nemu a kázala mu, že A. s sním chce ísť, že chce s ním mať sex. On povedal, že nechce, bo ešte mladá bola, nepoznal ju tak ešte ako teraz. Keď sa spoznali, tak klamala mu, že má XX rokov. Keď bola tehotná, tak on nebol u nich ale doma, ale prišli k ním jej matka a otec a kázali, že je tehotná a že nemá XX rokov ale len XX rokov. Keď s ňou chodil, ona stále mu kázala, že má XX rokov. Predtým než mali sex, tak sa poznali možno rok alebo dva roky. Keď bola tehotná, už 4-5 mesiacov, tak mu klamala, že má XX rokov. On, keď sa zoznámil s A.,
tak mal XX-XX rokov. Keď sa zoznámili s A., ona mu kázala, že má XX rokov, keď sme sa spoznali. Vtedy mu kázala, že má XX rokov. Oni potom kázali, jej rodičia, že je tehotná a že nemá XX rokov. Na otázku do akého ročníka chodila A., keď sa spoznali uviedol, že si už nepamätá. Teraz, keď vyšiel zo školy, tak chodil do X.E., ten rok už spolu chodili do školy, keď skončil školu. Do L. do školy chodil šesť rokov, predtým chodil do E., tam chodil 4 roky. S A. sa spoznal, keď som mal XX-XX rokov, nepamätám si v ktorom bol ročníku a nevie ani, v ktorom ročníku a triede bola A.. V ďalšom na otázku, či bol niekedy na oslave A. narodenín alebo menín, obžalovaný uviedol, že nebol a na otázku či jej kupoval niekedy k sviatkom nejaké darčeky uviedol, že nie, ani nevie, koľko má rokov. Nevie ani kedy má narodeniny, ona ani nevie ako idú mesiace v roku. To koľko má A. naozaj rokov sa dozvedel, keď prišli k ním jej otec a mama. Vtedy sa dozvedel, že je tehotná a že nemala toľko roky, teda XX. To, aby mali spolu sex navrhla A.. K tomu, koľko má súrodencov, teda bratov a sestier uviedol, že bratov má 6 a sestry 2. Najstarší A. má XX rokov, A. má XX, M. XX, N. XX, Ja XX, O. má XX, P. má X roky. Mám 5 bratov a dve sestry. N., N., M., A., P., päť je nás chlapcov spolu. No 4 mám bratov. Na otázku, kedy sa narodil, uviedol správny dátum, no rok narodenia uviedol ako to vyplýva zo zápisnice aj potom, čo rozmýšľal. Na otázku, koľko rokov mala A., keď ešte chodila do školy, uviedol, že to on nevie. On nebýva vo C., býva v E.. On nevie toto, do koľko ona chodila do školy. On o nej nevie nič, tam tie pavilóny, čo chodili do školy, zamykali. Nechodili zo školy ani na jednom autobuse. Každý mal iný autobus, on na E., oni do C.. Dieťa musí chodiť do školy do 16 rokov. K starostlivosti o svoju maloletú dcéru B. uviedol, že chodí tam, kupuje im niečo. Narodila sa asi XX. A. B. roku. On býva doma, aj A. býva doma pri svojich rodičoch. Chodí k nej, ak jej niečo chýba, tak jej kupuje. Nevie, čo bude do budúcna. Peniaze mu dáva mama, aj zarobí, keď chodí pomáhať chystať drevo ľuďom do lesa. Z obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu maloletej A. A. a z prepisu vykonaného výsluchu vyplýva, že maloletá uviedla, že obžalovaného spoznala v škole, keď nastúpila do X. ročníka, ona ho neopustí, čaká s ním dieťa. Uviedla tiež, že sú spolu už dva roky a sex mali prvýkrát v auguste roku 2022 a to dvakrát. Potom išla o nejaký čas s matkou na ženské, lebo ju bolel moč a tak zistila, že je už tri mesiace tehotná. Na otázku, či obžalovaný vedel koľko má rokov, kedy má narodeniny a či jej kupoval nejaké darčeky, súhlasne prikývla hlavou. K samotnému styku, resp. sexu uviedla, že ona to sama chcela, obžalovaný bol pod náladou, bolo opitý, ale ona nepila, sama sa vyzliekla a všetko sama robila. Bála sa že ju nechá, ona ho ľúbi a tak išli na lúku a mala s ním dvakrát sex v ten jeden deň, viac spolu sex nemali. V ďalšom uviedla, že obžalovaný sa na dieťa teší, že chodia spolu do P. ročníka ( výsluch vykonaný dňa 14.3.2023 ), chce sa starať o dieťa, chodí aj k ním domov a termín pôrodu má XX.X.XXXX. Napokon uviedla, že s nikým iným sex nemala. Svedkyňa A. B., matka obžalovaného, odmietla na hlavnom pojednávaní vypovedať a tak bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania. V tej uviedla, že býva v E., do C. nechodí a o tom, že obžalovaný, jej syn, chodí s maloletou A., A. nevedela. Syn niekedy chodil pomáhať do C. jej mame, teda jeho babke, aj tam ostal prespať. Ostával tam pár dní alebo až dva týždne, odtiaľ chodil aj do školy. Takto to bolo šesť mesiacov, potom prestal chodiť, nechcel už chodiť. K babke chodil asi od augusta 2022. Bol však na jednu oslavu, keď prišiel domov bol opitý aj plakal, potom asi dva mesiace nešiel vonku. Potom prišiel za ním bratranec, že pôjdu do C. zarobiť peniaze a syn išiel. Asi pred mesiacom sa dopočula ( výsluch 20.3.2023 ), že syn má frajerku, pýtala sa ho, koľko má rokov a povedal jej, že XX, že jej ťahá na XX rokov. Ešte na neho kričala, že je mladší ako ona. Potom ani nie o 2-3 týždne prišla A. mama, že A. je tehotná so synom, aj ho vtedy zbila, aj muž. Keď A. otehotnela, prestal chodiť do C.. Tá oslava na ktorej bol, bola asi v septembri alebo októbri 2022, po nej tiež prestal chodiť do C.. To, že má syn frajerku, na neho povedal jeho brat, ona na syna kričala, no on hovoril, že to nie je pravda, že si to na neho vymysleli. Aj jej mama, jeho babka, hovoril, že nikde nechodil, že tam ani nemá karátov, s ktorými by chodil. Syn sa bál, či A. nie je nejaká rodina, povedal jej, že bol opitý, keď to spravil, no vysvetlila mu, že nie sú rodina, ale že ona je veľmi mladá, na čo jej vystrašene povedal: „veď mi povedala, že jej ťahá na XX rokov“. S A. sa rozprávala, tá jej povedala, že to sama chcela, že A. nevedel, čo robí, lebo bol opitý. Pýtala sa jej, koľko má rokov a povedala jej, že bude mať XX rokov v decembri, to bolo ešte minulý rok ( výsluch 20.3.2023 ). Povedala jej do očí, že ho klamala, že vraj jej ťahá na XX, že je staršia ako A.. To jej povedala, keď prišla za ňou pred školu do L., chcela, aby dali A. pokoj, lebo ona ho ľúbi. Ešte v auguste 2022 pri škole stretla A., keď sa vyplácalo cestovné, ukázali jej deti, ktorá to je a pýtala sa jej, či chodí s A., lebo to hovorili deti zo školy. A. vtedy všetko poprela, žeby s ním chodila. Povedala jej tiež vtedy v auguste 2022, že je strašia od A., že ona bude mať XX rokov.
Svedkyňa E. A., matka maloletej vypovedala, že nevedela, že je dcéra A. tehotná. Ona chodila vtedy do školy do L., tam chodila od piateho ročníka, prvé štyri ročníky chodila vo C. a dvakrát tam vtedy prepadla a potom išla do L.. Prišla jej povedať dcérina kamarátka C., že dcéra má frajera z E.. C. býva vo C., tiež chodila do školy do L. s A.. Ona A. povedala, že nech s tým prestane, že ešte má XX rokov a je ešte maloletá, že je to ešte skoro, tak dcéra jej povedala, že ona s ním už nechodí, no a potom sa stretávali nie v škole, ale už vo C. v dedine. A. je ročník XXXX a XX rokov mala XX.XX.XXXX, keď za ňou bola tá C., tak bolo leto, boli prázdniny, keď A. už mala XX rokov a potom sa dozvedela aj to, že je tehotná. A. jej kázala, že má bolesti brucha, to bolo cez prázdniny, no a ona s ňou išla na vyšetrenie k ženskej lekárke, ešte si myslela, že či nemá zápal močových ciest. A tam ju zavolala dovnútra doktorka a povedala jej, že A. je tehotná, to boli ešte prázdniny. Obžalovaný nevedel, že A. je tehotná. Keď potom videla obžalovaného, tak mu to povedala, ale on o tom nevedel nič. Kto je otec jej povedala A.. Keď mu to povedala, ostal šokovaný, nehovoril nič a ona mu vtedy hovorila, že A. má XX rokov. Obžalovaný jej na to povedal, že A. mu povedala, že má XX rokov. A ešte A. klamala, keď boli na výsluch na polícii, kde ona začala hovoriť, že obžalovanému povedala, že ona má XX rokov, ale potom keď prišli domov, tak dcéra jej povedala, že klamala tam na polícii, že ona má iba XX rokov, a že obžalovanému povedala, že má XX rokov. Ona klamala (cigánila) obžalovanému o tom, koľko má rokov. Keď prišli domov A. povedala, že ona obžalovanému hovorila, že má už XX rokov, ale ona XX rokov ešte nemala, mala len XX rokov. A. bola na tom výsluchu sama, nechcela, aby tam ona bola, tak ona čakala vonku a potom vypočúvali ju. O obžalovanom povedala, že je dobrý človek, že sa vie starať o malú, že jej kupuje, mama mu dáva nejaké vreckové, tak on niečo kupuje aj malej B., aj mama obžalovaného pomáha, aj finančne. Bolo už určené aj otcovstvo, obžalovaný sa priznal k otcovstvu. A. teraz býva s nimi, aj on býva u seba doma, potom keď budú mať XX rokov, nech sa rozhodnú, vtedy im odovzdá aj malú B., teraz ju má zverenú súdom, ale starajú sa aj dcéra, aj obžalovaný. A. si ešte plní povinnú školskú dochádzku, chodí do školy. Na otázku, či jej dcéra uviedla, prečo pri výsluchu klamala o svojom veku uviedla, že dcéra jej povedala, že ona sa bála, že obžalovaný ju nechá, lebo ona ho veľmi ľúbila, nemala frajerov, iba jeho. Opätovne uviedla, že dcéra jej povedala, že obžalovanému kázala, že má XX rokov, teda, že obžalovaný od nej vedel, že oná má XX rokov. Znalec z odboru psychológia, odvetvie klinickej psychológie detí a dospelých H. A. I. v znaleckom posudku č. 5/2024 uviedol, že úroveň a štruktúra intelektových schopností maloletej A. je znížená do pásma mentálnej retardácie ľahkého stupňa – debility. Riešenie subtestov vo verbálnej i performačnej zložke je na nízkej úrovni, potencované sociokultúrne, aktuálne bez známok deteriorácie. Osobnostne sa maloletá javí ako extravertovaný typ, sangvinického temperamentu, psychosomaticky nenarušená, neagresívna, poddajná, umiernená, družná, živá, dobre naladená, ľahko nadväzujúca kontakty, emocionálne nestabilná, sociálne maladjustovaná, nesebakritická. Aktuálne bez výraznejšej osobnostnej či agresívnej patognómie, nie sú prítomné známky posttraumatickej stresovej poruchy. V psychickom stave maloletej znalec nezistil žiadne zmeny, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Typológia osobnosti maloletej je extravertovaného typu, sangvinického temperamentu ( rýchle a živé pohyby, vysoká psychická aktivita, spoločenská, činorodá, živo reagujúca ). Hodnotová orientácia je u maloletej menej rozvinutá, čo súvisí s tým, že vyššie city sú menej rozvinuté, v popredí je pudová zložka ( uspokojovanie základných potrieb ako je napríklad sex ). Typológia je potenciovaná sociokultúrne. Maloletá bola a je schopná správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité skutočnosti, ak by chcela. Sklony k pseudológii alebo konfabulácii znalec vyšetrením nezistil. Tiež znalec uviedol, že mu neprislúcha vyjadrovať sa k vierohodnosti výpovedi maloletej, no dôležitosť a význam svedeckej výpovede dostatočne nechápe. Na otázku, či nie je u maloletej snaha javiť sa v lepšom svetle, resp. skresľovať skutočnosti vo svoj prospech znalec uviedol, že lži skóre vo všetkých dotazníkoch je u maloletej zvýšené, prítomná je snaha javiť sa v lepšom svetle, snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, čo vo všeobecnosti, z psychologického hľadiska znižuje všeobecnú i špecifickú hodnovernosť jej osoby, vo vzťahu k stíhanému skutku, nemožno vylúčiť tiež známky účelového správania sa maloletej. Znalec bol vypočutý aj na hlavnom pojednávaní, kde k záveru, že maloletá dôležitosť svedeckej výpovede dostatočne nechápe, či z hľadiska na toto zistenie, je jej výpoveď 100% podkladom pre rozhodnutie o vine obžalovaného, uviedol, že nie a že v ďalšej odpovedi uvádza, že je tam snaha javiť sa v lepšom svetle, čo vo všeobecnosti z psychologického hľadiska znižuje špecifickú hodnovernosť jej osoby. Nemožno vylúčiť tiež známky účelového správania sa maloletej. poškodenej. Na otázku, aby uviedol z vyšetrenia aj z podkladov trestného spisu, aká by mohla byť túžba poškodenej, ako by sa chcela javiť v tomto trestnom konaní, uviedol, že vyplýva to z toho, že sa bála, že ju nechá
obžalovaný, ona ho ľúbila, že ona ho stále ľúbila a ho stále ľúbi. Takže ona chce s ním byť, teda s obžalovaným. K tomu, či maloletá rozumie dôležitosti údaja o jej veku v čase, kedy mala pohlavný styk s obžalovaným, uviedol, že si myslí, že nie. Vzhľadom na jej úroveň intelektu a emočnú zložku, tam sú v popredí pudy, ona chcela mať sex a mala ho. Pokiaľ sa týka toho, že maloletá mohla aj obžalovanému uviesť nepravdivú skutočnosť o svojom veku, znalec uviedol, že mohla, lebo ona chcela sexovať a bála sa, že s ňou nebude, keď zistí, že ona ešte nemôže mať pohlavný styk. V čase výpovede na polícii si maloletá neuvedomovala následky, ktoré hrozia obžalovanému z hľadiska reality, teda register trestov, spoločenské súvislosti, to nebola dostatočne schopná chápať. Na otázku, či môže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť, že maloletá klamala pri svojej výpovedi v trestnom konaní, znalec uviedol, že to nevyvracia, že klamala. On sa k výpovedi nemôže vyjadrovať, ale uviedol, že maloletá sama hovorila, že klamala obžalovanému o svojom veku, lebo že sa bála, že on ju nechá a ona ho veľmi chcela. Čiže sama hovorí, že klamala. Vzhľadom na osobnosť maloletej tak ako ju popísal je schopná hovoriť pravdu, tak ako uviedol v posudku, teda ak by chcela, ale ona nechcela, lebo je tam snaha javiť sa v lepšom svetle a skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Ale ak by chcela, bola by schopná. Napokon na otázku, aby sa vyjadril k vierohodnosti výpovede maloletej uviedol, že ako je to aj v znaleckom posudku, jej špecifická aj všeobecná vierohodnosť je znížená. Sama uviedla, že v tej prvej výpovedi klamala. Z rodného listu maloletej A. je zrejmé, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX, otec je A. A., nar. XX.X.XXXX a matka E., Q. R., nar. XX.X.XXXX. Podľa lekárskej správy A. J. F. zo dňa 13.1.2023 u maloletej bolo pri gynekologickom a následne ultrazvukom vyšetrení potvrdené, že sa jedná o graviditu v III lunárnom mesiaci tehotenstva, predpokladaný termín pôrodu bol stanovený na XX.X.XXXX a k otehotneniu došlo začiatkom augusta, cca X.X. – XX.X.XXXX, pred dovŕšením XX. roku života. K osobe maloletej A. sa vyjadril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a teda, že táto je dieťaťom A. a E., ktorí sú obaja nezamestnaní, vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, vychovávajú spolu 5 detí, v spoločnej domácnosti žijú i starí rodičia. Bývajú v sociálnom rodinnom dome, ktorý pozostáva z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, dom je účelne zariadený a udržiavaný v čistote a poriadku. Rodičia žijú usporiadaným spôsobom života a o svoje deti sa riadne starajú. V čase podania správy bola maloletá žiačkou X. ročníka Základnej školy K. C. C. D. B., v učení dosahovala slabšie výsledky, jej dochádzka do školy bola pravidelná, záškoláctva sa nedopúšťala. Tiež uviedla, že je v 6. mesiaci tehotenstva a vedenie školy prispôsobilo jej zdravotnému stavu individuálny učebný plán. Maloletá má záujem sa o svoje dieťa riadne starať a pomoc jej poskytnú aj rodičia. Pokiaľ sa týka obce C., tá k osobe maloletej uviedla, že táto je žiačkou ZŠ K. C. D. B., že rodičmi sú A. A. a E. A., nezamestnaní, poberajú dávku v hmotnej núdzi, že žije s rodičmi a súrodencami v sociálnom nájomnom byte, v mieste bydliska sa správa slušne a jej správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Napokon Základná škola K. C. D. B. ohľadom maloletej oznámila, že táto pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia, v domácnosti žije so svojimi rodičmi a súrodencami. Do školy prichádza načas a má učebné pomôcky. V komunikácii so spolužiakmi je nekonfliktná, nevykazuje agresívne známky správania, v škole sa snaží, pracuje podľa svojich možností, vymeškané hodiny má ospravedlnené od lekára aj od rodičov, ktorí učiteľku informujú o dôvodoch neprítomnosti na vyučovaní. V odpise z registra trestov obžalovaný nemá žiaden záznam, nebol doposiaľ súdne trestaný a v evidencii priestupkov Ministerstva vnútra SR má obžalovaný evidovaný záznam za jeden priestupok a to proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 6.6.2022, za čo mu bola rozhodnutím Okresného úradu Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy udelená pokuta v sume 10 eur. Obec E. k osobe obžalovaného oznámila, že býva s rodičmi v murovanom rodinnom dome, obývajú dve izby, obžalovaný v obci nevyvoláva žiadne konflikty či výtržnosti a jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo svojej správe k osobe obžalovaného uviedol, že tento pochádza z úplnej rodiny, otec A. je nezamestnaný, evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, matka A. poberá rodičovský príspevok. Mladistvý má ešte štyroch nezaopatrených súrodencov, rodina býva v murovanom dome, izby sú zariadené základným nábytkom. Dom je napojený na elektrickú energiu a vodu, kúria tuhým palivom. V ďalšom uviedli, že mladistvý bol v školskom roku 2022/2023 žiakom X. ročníka Základnej školy K. C. C. D. B., kde dosahoval slabšie vyučovacie výsledky, nemajú vedomosť, aby jeho správanie v škole bolo problémové, alebo aby sa dopúšťal záškoláctva. Rodičia so školou spolupracujú, o jeho výsledky sa zaujímajú, výchovné problémy s ním nie sú. Mladistvý je zdravý, vyhranené záujmy nemá. Rodičia neuvádzajú problémy s výchovou mladistvého, ktoré by nedokázali zvládnuť vlastným výchovným pôsobením a nežiadajú o pomoc pri jeho výchove, vzťahy v rodine mladistvého sú stabilné a vo vzťahu k nemu sú obaja rodičia akceptujúci a podporujúci, rodičia zabezpečujú mladistvému riadnu starostlivosť, snažia sa formovať jeho osobnosť a vytvárajú podmienky pre jeho zdravý telesný a duševný vývin. Základná škola K. k osobe mladistvého uviedla, že žiak pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia, v škole sa správa dobre, pokojne, nemá agresívne správanie voči spolužiakom a učiteľom, do školy prichádza načas a má učebné pomôcky. Vymeškané hodiny má ospravedlnené od rodičov aj lekára. Komunikácia so zákonnými zástupcami bola spočiatku komplikovaná, zistené problémy s dochádzkou triedna učiteľka riešila prostredníctvom terénneho a komunitného pracovníka, neskôr nastala náprava. Žiak však naďalej veľmi veľa hodín vymeškáva a nechodí pravidelne na vyučovanie, v školskom roku 2022/2023 opakuje siedmy ročník, nejaví záujem o ďalšie vzdelávanie. K správe pripojili kópiu upozornenia na nedbalú školskú dochádzku. Prokurátorka v záverečnej reči uviedla, že obžalovaný si mohol byť vedomý, že maloletá v čase skutku 15 rokov nedovŕšila a teda vedel, že týmto svojim konaním môže porušiť zákon a bol s tým uzrozumený, teda že sa dopustil konania v nepriamom úmysle. S maloletou sa poznali, navštevovali tú istú základnú školu, prinajmenšom bolo v jeho silách overiť si jej vek bez ohľadu na to, čo mu o svojom veku povedala maloletá. Obhajoba zasa poukázala na to, že pre uznanie viny je nevyhnutné, aby bol preukázaný úmysel obžalovaného, pričom zo záverečnej reči prokurátorky vyplýva, že súd by mal uvažovať o eventuálnom úmysle, lenže na takýto postup nie sú podľa obhajoby podklady vo vykonanom dokazovaní. Samotná skutočnosť, že obžalovaný a maloletá boli spolužiakmi v tej istej základnej škole predsa automaticky neznamená, že obžalovaný mal vedomosť o tom, koľko rokov mala maloletá v skutočnosti, keďže žiaci na základnej škole zvyknú aj opakovať ročník a preto ani samotná skutočnosť, že obžalovaný mohol vedieť, do ktorej triedy maloletá chodí, neznamená automaticky, žeby si vedel jej vek vypočítať matematicky. K požiadavke, že obžalovaný si mohol vek maloletej zistiť uviedli, že je to síce principiálne možná, ale je nereálna a to berúc do úvahy najmä sociálne prostredie, v ktorom mladistvý žije. V ďalšom poukázali na závery znaleckého posudku znalca z odboru psychológie o snahe maloletej prezentovať sa v želanom svetle, ktorá povahová črta sa neobjavila až v priebehu hlavného pojednávania, ale je to konštantná súčasť jej spôsobu chovania, správania a konania. Maloletá chce ostať ako tá „dobrá“ a preto sa ako vysoko pravdepodobná javí tá možnosť, že skutočne obžalovaný od maloletej počul, že má XX rokov. Maloletá chcela mať pohlavný styk s obžalovaným sama to navrhla, konala dobrovoľne a plnila to, čo bolo jej vlastnou túžbou a želaním. Očakávania od obžalovaného v súvislosti so zisťovaním veku maloletej by boli úplne nereálne. Dokazovanie v trestnom konaní musí zodpovedať realite, nie nereálnym očakávaniam, nemožno uznať vinu z obžalovaného skutku len na základe predpokladov, ktoré vedú k nedbanlivostnému zavineniu, musí byť preukázané úmyselné zavinenie. Na záver aj s poukazom na zásadu in dubio pro reo ( princíp rozhodnúť v prospech obžalovaného ) a tej skutočnosti, že nie je dokázaný úmysel obžalovaného a ako jedna z rovnako hodnoverných a pravdepodobných možností sa javí tá, podľa ktorej obžalovaný v čase vykonania pohlavného styku s maloletou si myslel, že má vek na 15 rokov, navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí, kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane mravného a fyzického vývinu detí mladších ako 15 rokov pred akýmikoľvek útokmi proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti. Osobou mladšou ako 15 rokov
je osoba do dňa predchádzajúceho jej pätnástym narodeninám. Pohlavie ani pohlavná zrelosť, či narušenosť, ani citová väzba alebo súhlas takejto osoby nie sú rozhodujúce. Aj objektívna stránka trestného činu je obligatórnym znakom každej skutkovej podstaty trestného činu, pričom pozostáva z konania ( protiprávneho konania páchateľa ), následku a príčinného vzťahu medzi konaním a následkom. Je v podstate definíciou toho – ktorého trestného činu, popisuje trestný čin a tým ho zároveň aj odlišuje od ostatných trestných činov. Od subjektívnej stránky sa odlišuje tým, že popisuje znaky, ktoré existujú v objektívnej realite, ktoré sú postrehnuteľné aj iným osobám ako páchateľovi a ktoré menia určité vzťahy vo vonkajšom svete; naproti tomu subjektívna stránka popisuje okolnosti, ktoré sú „vo vnútri“ páchateľa a nie sú postrehnuteľné inými osobami, avšak ktoré je možné zistiť práve zo spôsobu spáchania trestného činu, t.j. najmä z konania páchateľa vo vonkajšom svete a ním spôsobeného následku. Konaním je vo všeobecnosti prejav vôle človeka vo vonkajšom svete. Na trestnoprávne relevantné konanie sa vyžaduje, aby konanie vôľovo „patrilo“ subjektu a aby ho tento subjekt aj prejavil vo vonkajšom svete. Je nevyhnutné však, aby tento prejav vôle napĺňal znaky skutkovej podstaty ( objektívnej stránky ) konkrétneho trestného činu. Subjekt predstavuje trestne zodpovedná fyzická osoba, ktorá svojim konaním naplnila ostatné znaky trestného činu Subjektívna stránka trestného činu zahŕňa znaky vnútorné, týkajúce sa psychiky páchateľa. Najvýznamnejším z týchto psychických vzťahov páchateľa je zavinenie, ktoré je podmienkou trestnej zodpovednosti pri všetkých trestných činoch, je obligatórnym znakom subjektívnej stránky trestného činu. Zavinenie vyjadruje vnútorný psychický vzťah páchateľa k určitým skutočnostiam, ktoré zakladajú trestný čin, vyjadruje psychický vzťah páchateľa k zamýšľanému následku, zavinenie je vybudované na vedomostnej zložke a vôľovej zložke a musí sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu. Pri naplnení znakov skutkovej podstaty vyššie uvedeného zločinu prichádza do úvahy pri posudzovaní subjektívnej stránky konanie spáchané formou úmyselného zavinenia. Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom ( priamy úmysel ), alebo vedel, že svojim konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený ( nepriamy úmysel ). Zavinenie je vybudované na dvoch zložkách a to na vedomostnej a vôľovej, pričom podľa stupňa naplnenia vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. Vedomostná zložka je v obidvoch prípadoch rovnaká. Pri priamom úmysle páchateľ chce spôsobiť porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu. Chcenie sa chápe ako najvyšší prejav vôle. Pri nepriamom úmysle páchateľ priamo nechcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, súčasne je však uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane. V danej trestnej veci nebolo sporným, že došlo k pohlavnému styku medzi obžalovaným a maloletou. Pre konštatovanie, že určitá osoba spáchala konkrétny trestný čin, musí mať súd za preukázané, že páchateľ svojim konaním naplnil všetky znaky predmetnej skutkovej podstaty. Po vyhodnotení všetkých dôkazov tak ako ich súd vyššie uviedol mal súd za to, že v danej veci vo vzťahu ku konaniu kladené za vinu obžalovanému je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 285 písm. b) Trestného poriadku. Povinnosťou obžalovaného v trestnom konaní nie je dokazovať svoju nevinu. Zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a že
práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné ich vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám osobe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Výrok o vine a jeho odôvodnenie musia byť výrazom úplne jednoznačného, žiadne dôvodné pochybnosti nevzbudzujúceho záveru, že sa práve obžalovaný dopustil skutku uvedeného vo výroku rozsudku a že tento skutok vykazuje znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona v spojení so znakmi všeobecnej časti. Za dôvodnú pochybnosť možno považovať takú pochybnosť, ktorá by spôsobila že sudca alebo orgán činný v trestnom konaní po dôkladnom, nestrannom zhodnotení všetkých dostupných dôkazov by bol tak nerozhodný, že by nemohol povedať, že získal ustálené presvedčenie o vine obžalovaného. Je to teda taká pochybnosť, ktorá by u rozumnej osoby zapríčinila, aby zaváhala alebo zastala pri vybavovaní dôležitej životnej záležitosti. Nízke požiadavky na istotu zvyšuje nebezpečenstvo justičných omylov a naopak požiadavka istoty skutkového zistenia bez dôvodných pochybností potom podstatne zvyšuje autoritu práva, pretože rozsudok opretý len o pravdepodobné zistenie viny nemá náležitú morálnu váhu a nie je spoločnosťou hodnotený ako akt spravodlivosti. Preto požiadavku bezpečného skutkového zistenia bez dôvodných pochybností nie je možné zamieňať s nebezpečnou teóriou, že stačí pravdepodobné usvedčenie páchateľa. Zásadu „in dubio pro reo“ ( v pochybnostiach v prospech ) je teda na mieste aplikovať vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Obžalovaný od začiatku trestného konania tvrdil, že maloletá mu povedal, že už má XX rokov, že jej to veril. Je pravdou, že obžalovaný aj maloletá navštevovali v čase pred skutkom rovnakú základnú školu, ale chodili do rôznych pavilónov. Obžalovaný však nevedel uviesť, koľko rokov mala, resp. by mala mať maloletá, ak by navštevovala konkrétny ročník základnej školy, vedel však, že do školy musí chodiť dieťa do šestnásť rokov. Sám vedel uviesť až po dlhšom premýšľaní aj rok svojho narodenia, či počet súrodencov, bratov a sestier, ktorý uviedol dvakrát zle. Zotrvával na svojom tvrdení, že o tom, že maloletá v čase skutku nemala 15 rokov, sa dozvedel až potom, čo otehotnela a to od jej rodičov. Je pravdou, že z výpovede maloletej vyplýva, že obžalovaný v čase skutku mal vedieť, koľko má rokov, teda skutočne. No tu súd poukazuje na to, že samotná matka maloletej A. uviedla, že dcéra jej uviedla, že o tejto skutočnosti, teda, že obžalovaný mal mať vedomosť o jej skutočnom veku, na polícii klamala, „cigánila“, pričom tak mala urobiť preto, že obžalovaného ľúbi, chcela s ním byť, čakala s ním dieťa. V tomto kontexte, teda či je výpoveď maloletej vierohodná, však nemožno neprihliadať na skutočnosti zistené zo znaleckého dokazovania tak ako ich súd uviedol vyššie a to jednak s odkazom na závery písomne podaného znaleckého posudku ale aj na výpoveď znalca. A práve z týchto vyplývajú také skutočnosti, ktoré vierohodnosť výpovede maloletej a teda aj skutočnosti ňou uvedených závažným spôsobom spochybňujú, keď znalec jednak konštatoval zvýšené lži skóre u maloletej vo všetkých dotazníkoch, čo znižuje všeobecnú i špecifickú hodnovernosť osoby maloletej a vo vzťahu k stíhanému skutku u nej nemožno vylúčiť tiež známky účelového správania a tiež znalec uviedol, čo mohlo byť motívom takéhoto jej správania – bála sa, že ju obžalovaný nechá, ona ho ľúbila, chce s ním byť. Napokon znalec uviedol, že u maloletej je snaha javiť sa v lepšom svetle a skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Teda ak to súd zhrnie, mimo výpovede obžalovaného, z ktorej vyplýva, že mu maloletá o svojom veku klamala, je tu výpoveď samotnej matky maloletej, ktorej sa maloletá mala priznať, že na polícii o tejto skutočnosti klamala a závery znaleckého dokazovania, ktoré tieto dve výpovede podporujú. Je pravdou ako to odoznelo aj v rámci záverečných rečí, že na spáchanie tohto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom postačuje aj nepriamy ( eventuálny ) úmysel. Ak však osoba staršia ako pätnásť rokov vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť v dôsledku uvedenia do omylu v otázke veku a nemá dôvod pochybovať o pravdivosti, čomu nasvedčuje fyziologická vyspelosť tela
jedinca, nemôže byť voči nej vyvodená trestná zodpovednosť z dôvodu absencie úmyselného zavinenia spôsobenej uvedením do omylu. Z obrazovo – zvukového záznamu z výsluchu maloletej, ktorý bol vykonaný 14.3.2023 je zrejmá fyzická vyspelosť maloletej. Tomu nasvedčuje aj uvedené v znaleckom posudku H. A. I., ktorý v posudkovej časti v bode II. 2.6. Objektívne pri vyšetrení ( strana 7 posudku ) uvádza, že maloletá prišla na vyšetrenie, je upraveného zovňajšku, pekne a čisto oblečená, fyzicky nadpriemerne vyvinutá vzhľadom k veku. Vyšetrenie znalcom bolo vykonané v období marec až apríl 2024. Aj tieto skutočnosti ohľadom fyziologickej vyspelosti maloletej nasvedčujú tomu, že obžalovaný skutočne v čase vykonania pohlavného styku bol presvedčený, že táto už má viac ako pätnásť rokov, resp. že má už S. rokov ako mu to tvrdila. Súd má za to, že boli vykonané všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie v danej veci a keď súd všetky dôkazy vyhodnotil tak ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Trestného poriadku, mohol dospieť iba k jednému záveru v zmysle vyššie uvedeného, že skutočne existujú také dôvodné pochybnosti, že skutok je trestným činom a to najmä z dôvodu, že chýba jeden zo znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a to práve subjektívna stránka, ktorá vyžaduje úmyselné zavinenie, či už vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu v zmysle ustanovenia § 15 Trestného zákona, preto súdu nezostávalo iné ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, keďže skutok, ktorý sa mu obžalobou kládol za vinu, nie je trestným činom. Poškodená nárok na náhradu škody neuplatňovala. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.