Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/27/2023 z 24. 6. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 5C/27/2023 8823200848 24. 06. 2024 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2024:8823200848.6

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D., zastúpený: JUDr. Tomáš Jakub, advokát so sídlom M. R. Štefánika 2738/165, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanej: F. G. H., I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX D., zastúpená: F. J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX D., o určenie práva, takto rozhodol: Súd určuje že odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.05.2021 medzi žalovanou ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to: - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX, druh orná pôda, o výmere 3 127 m2 , - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX, druh orná pôda, o výmere 5 097 m2 , v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 2/10-ín k celku, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre okres G. C. K., obec C. D., pre katastrálne územie C. D., na LV č. XX, - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX/X, druh orná pôda, o výmere 2 208 m2 , v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 2/20-ín k celku, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností pre okres G. C. K., A. C. D., pre katastrálne územie C. D., na LV č. XX, - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX, druh trvalý trávny porast, o výmere 4 647 m2 , - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX/X, druh orná pôda, o výmere 514 m2 , - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX/X, druh orná pôda, o výmere 2 540 m2 , - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX/X, druh orná pôda, o výmere 2 226 m2 , v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/1 k celku, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre okres G. C. K., A. C. D., pre katastrálne územie C. D., na LV č. XXX, - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape s parcelným č. XX, druh zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 21 m2 , v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 56/1680-ín k celku, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre okres G. C. K., A. C. D., pre katastrálne územie C. D., na LV č. XXX, - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXXX, druh orná pôda, o výmere 4 202 m2 , v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/1 k celku, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre okres G. C. K., A. G. C. K., L. katastrálne územie G. C. K., na LV č. XXXX, na základe listiny označenej ako odstúpenie od zmluvy zo dňa 28.10.2022 a zo dňa 02.01.2023, nespôsobilo právne následky zániku práv a povinností z uzatvorenej kúpnej zmluvy a práva a povinnosti žalobcu a žalovanej z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.05.2021 naďalej trvajú. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal proti žalovanej určenia, že odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.05.2021 medzi žalovanou ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným vo výroku tohto rozsudku, na základe listiny označenej ako odstúpenie od zmluvy zo dňa 28.10.2022 a zo dňa 02.01.2023, nespôsobilo právne následky zániku práv a povinností z uzatvorenej kúpnej zmluvy a práva a povinnosti žalobcu a žalovanej z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.05.2021 naďalej trvajú. Zároveň žalobca žiadal priznať voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako žalobca uzavrel dňa 26.05.2021 so žalovanou ako predávajúcou kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, a to: - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX, druh orná pôda, o výmere 3 127 m2, - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX, druh orná pôda, o výmere 5 097 m2 , v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 2/10-ín k celku, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre okres G. C. K., A. C. D., pre katastrálne územie C. D., na LV č. XX, - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX/X, druh orná pôda, o výmere 2 208 m2 , v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 2/20-ín k celku, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností pre okres G. C. K., obec C. D., pre katastrálne územie C. D., na LV č. XX, - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX, druh trvalý trávny porast, o výmere 4 647 m2 , - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX/X, druh orná pôda, o výmere 514 m2 , parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX/X, druh orná pôda, o výmere 2 540 m2, - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX/ X, druh orná pôda, o výmere 2 226 m2, v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1/1 k celku, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre okres G. C. K., A. C. D., pre katastrálne územie C. D., na LV č. XXX, - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape s parcelným č. XX, druh zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 21 m2 , v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 56/1680-ín k celku, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre okres G. C. K., A. C. D., pre katastrálne územie C. D., na LV č. XXX, - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXXX, druh orná pôda, o výmere 4 202 m2, v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1/1 k celku, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre okres G. C. K., A. G. C. K., pre katastrálne územie G. C. K., na LV č. XXXX. Na základe rozhodnutia katastrálneho úradu zo dňa 22.03.2023 bolo predmetné katastrálne konanie prerušené a žalobca bol vyzvaný, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia preukázal skutočnosť, že podal žalobu na miestne a vecne príslušnom súde, predmetom ktorej bude spor o platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy. Zároveň bol žalobca poučený, že ak túto povinnosť nesplní, katastrálny úrad bude mať za to, že žalovaná platne odstúpila od kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho konanie o povolení vkladu zastaví. Žalobca bol nútený podať predmetnú žalobu, ak má zamedziť právnym účinkom spojeným so zastavením katastrálneho konania. Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalovanej listom zo dňa 28.10.2022 nemohlo dosiahnuť zamýšľané právne účinky. V zmysle ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka (OZ), právo odstúpiť od zmluvy je dané, iba ak to umožňujú zákonné ustanovenia alebo ak to je medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté. Z obsahu listu žalovanej zo dňa 28.10.2022 označeného ako „Odstúpenie od zmluvy“, je zrejmé, že nespĺňa zákonné predpoklady vyžadované Občianskym zákonníkom v ustanoveniach § 37, § 48 a § 49. Predmetné odstúpenie žalovanej je adresované nie žalobcovi ako účastníkovi zmluvy, ale katastrálnemu úradu. Odstúpenie od zmluvy je v zmysle právnej teórie jednostranným adresovaným právnym úkonom účastníka zmluvy a teda pre jeho účinnosť sa vyžaduje, aby bolo adresované účastníkovi zmluvy, čo žalovaná nesplnila. Žalovaná nesplnila ani ďalšiu podmienku platnosti odstúpenia a to existenciu právneho dôvodu na odstúpenie. Žalovaná v obsahu listu zo dňa 28.10.2022 uvádza, že odstupuje od kúpnej zmluvy „podľa ustanovenia § 49 zákona č. 40/1964 Zbierky Občianskeho zákonníka“. Žalovaná tak odstúpenie od kúpnej zmluvy odôvodňuje len s odkazom na zákonné ustanovenie § 49 OZ, v zmysle ktorého má právo odstúpiť ten účastník zmluvy, ktorý zmluvu uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Právny dôvod odstúpenia je žalovanou vymedzený nedostatočne, čo zakladá dôvod neplatnosti tohto právneho úkonu pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Formulácia dôvodov odstúpenia v samotnom odstúpení má byť formulovaná jasne, zreteľne, nezameniteľne a musí vychádzať z konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú existenciu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, čo v danom prípade dodržané nebolo. Preto takto neurčito formulovaný dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanej spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu

aj podľa ustanovenia § 37 OZ. V neposlednom rade nie je odstúpenie dôvodné, nakoľko žalovaná kúpnu zmluvu uzavrela za štandardných podmienok a nie v tiesni. Žalovaná obdŕžala kúpnu cenu vo výške 3.200,- eur ešte pred podpisom kúpnej zmluvy dňa 26.05.2021, pričom list, ktorým zamýšľala odstúpiť od zmluvy vypracovala až po 15 mesiacoch po jej uzavretí. Predmetné odstúpenie je preto len účelové, pričom žalovaná sa snaží bez právneho dôvodu zbaviť svojich záväzkov zo zmluvy. Žalovaná si vyfabulovala dôvod na odstúpenie pre katastrálny úrad, aj keď v samotnej kúpnej zmluve podpisom potvrdila vyhlásenie, že zmluva v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok uzatvorená nebola. V mesiaci január 2023 bol žalobcovi doručený aj list zo dňa 02.01.2023 označený ako „Odstúpenie od kúpnopredajnej zmluvy“, v obsahu ktorého je uvedené: „F. G. H., D. XXX, týmto listom odstupujem od kúpnopredajnej zmluvy podľa ustanovenia § 49 – zákona č. 40/1964 zbierky Občianskeho zákonníka.“ Tento list priamo súvisí s odstúpením od zmluvy zo dňa 28.10.2022, keď žalovaná pristúpila k jeho zaslaniu žalobcovi až na základe výzvy katastrálneho úradu v rozhodnutí zo dňa 28.11.2022. Katastrálny úrad v tomto rozhodnutí vyzval žalovanú na preukázanie skutočnosti, že odstúpenie od zmluvy (zo dňa 28.10.2022), bolo žalobcovi doručené. Aj táto skutočnosť preto preukazuje, že žalovaná odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2022 neadresovala druhému účastníkovi zmluvy – žalobcovi. Z obsahu listu zo dňa 02.01.2023 navyše vyplýva, že sa žalovaná až týmto úkonom domáha vo vzťahu k žalobcovi zrušeniu kúpnej zmluvy. Žalobca preto z opatrnosti namieta nedodržanie zákonných podmienok pre platné odstúpenie od kúpnej zmluvy uvedených vyššie aj vo vzťahu k listu zo dňa 02.01.2023. Žalobca teda namieta neurčitosť a nezrozumiteľnosť tohto úkonu pre nedostatočnú identifikáciu zmluvy a absenciu zákonného dôvodu na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalovanej preto nezodpovedá hmotnoprávnym požiadavkám zákona, je v rozpore s § 37, § 48 a 49 OZ, preto ho možno považovať za neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. Kúpna zmluva zo dňa 26.05.2021 je platným právnym úkonom, keďže obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že predmetná žaloba je prípustná podľa ustanovenia § 137 pís. c) CSP. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže odstrániť právnu neistotu, ktorej žalobca čelí. O takýto prípad ide i v tomto prípade, keďže aktuálne sa vedie katastrálne konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva titulom kúpnej zmluvy, ktoré je však toho času prerušené z dôvodu, že žalovaná ako účastník kúpnej zmluvy a účastník katastrálneho konania doručila katastrálnemu úradu odstúpenie od kúpnej zmluvy, s ktorým odstúpením žalobca nesúhlasí, právo žalovanej na odstúpenie popiera, a preto má naliehavý právny záujem na určení, že žalovanej právo na odstúpenie, ktoré vykonala listom zo dňa 28.10.2022, resp. listom zo dňa 02.01.2023, nepatrí, nebolo a nie je dané, v dôsledku čoho práva a povinnosti zmluvných strán z kúpnej zmluvy nezanikli. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, v zmysle ktorého jeho práva kupujúceho z kúpnej zmluvy existujú naďalej. Žalobca bol na podanie určovacej žaloby a začatím súdneho sporu, v ktorom sa vyrieši otázka platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy vyzvaný správnym orgánom, aj preto je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Od vyriešenia otázky platnosti odstúpenia a existencie účinkov kúpnej zmluvy závisí ďalšie pokračovanie katastrálneho konania a nadobudnutie vecno-právnych účinkov kúpnej zmluvy tak, ako to zmluvné strany zamýšľali pri jej uzatvorení. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 23.08.2023 uviedla, že pozemky, ktoré sú predmetom sporu zdedila po svojej babke M. N., I. H.. Na základe dedičstva mala pozemky zdediť ona spolu so svojím bratom O. D., nar. XX.XX.XXX, trvale bytom L. C. G. E. XXX, okr. F.. V konaní o dedičstve im notár Mgr. Juraj Štetiar navrhol, aby sa pozemky nedrobili a všetky pozemky sa napísali na jej meno. Brat s touto ústnou dohodou súhlasil s tým, že pri predaji pozemkov ho bude informovať, či súhlasí s predajom alebo ju on vyplatí z jej polovice pozemkov a tieto sa prevedú v celosti na neho. Žalobca zrejme vedel o týchto pozemkoch, ktoré malo v prenájme nejaké agrodružstvo v Trebišove. Osobne žalobcu nepoznala. Niekedy začiatkom roka 2021 prišiel do domu jej tety, F. J. K., ktorá ju od osemnástich rokov vychovávala, dopytoval sa, či sa tu zdržiava, nakoľko má informáciu o tom, že zdedila pozemky, a tak by si ich chcel prenajať. Teta mu oznámila, že pozemky sú v prenájme, na čo on povedal, že nie je problém vypovedať nájom, keďže pozemky sú už napísané na iného vlastníka. Keďže teta pozná rodinu žalobu, tak táto nakoniec súhlasila, aby uzatvorila nájomnú zmluvu so žalobcom. Nájomnú zmluvu bola podpísať u žalobcu doma s tým, že žalobca jej za nájom pôdy bude platiť 10,00 eur ročne. Za nájom však žalobca nikdy žalovanej nezaplatil. Následne jej žalobca zavolal, že pozemky nebudú slúžiť k ničomu, ale ona bude musieť platiť štátu daň z pozemku a keby ich chcela predať, tak jej zaplatí za pozemky sumu 3.200 eur, t. j. 0,20 eur za m2. Peniaze jej poslal na účet, ktorý si vypýtal pri uzatváraní nájomnej zmluvy. Žalovaná nemá vedomosť o tom, že by podpisovala okrem nájomnej zmluvy aj kúpno – predajnú zmluvu a ani nikde nebola overovať svoj podpis. Keď jej prišiel dopis o predaji pozemkov

z katastrálneho úradu vo Vranove nad Topľou, tak teta žalovanej zisťovala, či o tomto jej brat. Tento o ničom nevedel, peniaze, ktoré mala žalovaná vyplatiť bratovi už nemala. Podľa zistení tety žalovanej, táto mala informácie, že žalobca vedel vymeniť prednú stranu nájomnej zmluvy za kúpno – predajnú zmluvu, a tak uviesť vlastníkov pôdy do omylu. Žalovaná má za to, že kúpa zo strany žalobcu bola vyslovene špekulatívna, lebo kúpiť pozemok v katastrálnom území G. C. K. v roku 2021 za 0,20 eur za m2 bol veľmi výhodný biznis, ale pre žalobcu. Cena poľnohospodárskej pôdy sa pohybovala v sumách od 1,50 eur – 2,00 eur mimo katastra G. C. K.. Na záver vyjadrenia uviedla, že nech je cena pôdy hocijaká, skutočnosť je taká, že jej brat pozemky predať nechce, a preto sumu, ktorú jej vyplatil žalobca na účet, mu vráti, a následne môže žalobca uzatvoriť nájomnú zmluvu na pôdu s jej bratom, preto trvá na odstúpení z kúpno – predajnej zmluvy. 4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 13.11.2023 poukázal na to, že žalovaná v obsahu svojho vyjadrenia v zásade uvádza len okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 26.05.2021 s tým, že poukazuje na dohodu so svojím bratom ohľadne podmienok budúceho predaja týchto nehnuteľností. Žalovaná tento „prísľub“ svojmu bratovi označuje ako dôvod na zrušenie predmetnej zmluvy. Tieto okolnosti sú pre rozhodnutie sporu právne irelevantné. Tvrdenie žalovanej, že nie je si vedomá podpísania spornej zmluvy, ako aj o neprimerane nízkej kúpnej cene považoval žalobca za účelové a nepravdivé, rozporné s ďalšími skutočnosťami uvádzanými žalovanou. Predmetná kúpna zmluva obsahuje doložku osvedčenia podpisu, ktorá jednoznačne preukazuje, že žalovaná kúpnu zmluvu podpísala pred pracovníkom obce Nižný Kručov. Žalovaná tvrdí, že nemala mať vedomosť o uzavretí kúpnej zmluvy, avšak zároveň potvrdzuje, že evidovala úhradu kúpnej ceny vo výške 3 200,- eur od žalobcu. Žalobca sa ohradil voči obvineniam o zámene strany nájomnej zmluvy s podpisom žalovanej. Ide o zjavne nepravdivé tvrdenie, nakoľko kúpna zmluva zo dňa 26.05.2021 má len jednu stranu, pričom podpis žalovanej sa taktiež nachádza na tejto (prednej) strane zmluvy. Žalovaná tvrdí, že nájomnú zmluvu podpisovala v mieste bydliska (na dvore v altánku) žalobcu, pričom z doložky o osvedčení podpisu je zrejmé, že kúpnu zmluvu žalovaná podpisovala na obecnom úrade obce Nižný Kručov pred povereným zamestnancom obce. Poukázal na to, že žalovaná celý proces kúpy iniciovala. Žalovaný nemal dôvod ako prvý osloviť žalovanú s ponukou na kúpu, nakoľko mal predmetné pozemky v užívaní na základe nájomnej zmluvy uzavretej len niekoľko mesiacov pred podpisom kúpnej zmluvy. Výška kúpnej ceny bola výsledkom dohody medzi žalobcom a žalovanou, pričom odrážala hodnotu predmetných pozemkov. Žalovaná pritom až doteraz nikdy nevyslovila nespokojnosť s dojednanou výškou kúpnej ceny. Aj v prípade preukázania dojednania nižšej ceny ako je cena trhová, uvedené nezakladá neplatnosť kúpnej zmluvy. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi predloženými oboma stranami sporu, prílohami žaloby, a to Kúpnou zmluvou zo dňa 26.05.2021, Rozhodnutím Okresného úradu Vranov nad Topľou zo dňa 28.11.2022 spolu s listom označeným ako Odstúpenie od zmluvy zo dňa 28.10.2022, Rozhodnutím Okresného úradu Vranov nad Topľou zo dňa 22.03.2022, listom žalovanej zo dňa 02.01.2023 označeným ako Odstúpenie od kúpno – predajnej zmluvy, písomným vyjadrením žalovanej doručeným súdu dňa 23.08.2023, písomným vyjadrením žalobcu z 13.11.2023, Vyjadrením žalobcu z 12.4.2024 s prílohami, a to Priemernou cenou ornej pôdy v jednotlivých okresoch SR, Nájomnou zmluvou zo dňa 08.02.2021, Prílohou č. 1 k zmluve č. 2014198, Návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 27.06.2022, Vyjadrením žalovanej doručeným súdu dňa 2.5.2024 spolu s prílohami, a to uznesením sp.zn. 5D/158/2019, rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou – katastrálny odbor sp.zn. V-1614/2022, kúpnou zmluvou z 26.5.2021 s návrhom na vklad, nájomnou zmluvou z 8.2.2021 s prílohou č. 1, podpismi žalovanej na predložených listinách a dokumentoch, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. G. C. K., notársku zápisnicou, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. D., Správou Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor z 9.4.2024 a obsahom pripojeného spisového materiálu sp.zn. V-1738/2022, vrátane originálu kúpnej zmluvy zo dňa 26.5.2021, kúpnou zmluvou zo dňa 10.4.2018 uzatváranej medzi predávajúcim A. P. a kupujúcim žalobcom a kúpnou zmluvou zo dňa 6.4.2021, medzi predávajúcim G. Q. a kupujúcim žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav: 6. Z kúpnej zmluvy zo uzatvorenej dňa 26.5.2021 medzi žalobcom a žalovanou vyplýva, že žalovaná ako predávajúca odpredáva uvedené podiely v zmluve na nehnuteľnostiach žalobcovi ako kupujúcemu, za kúpnu cenu 3.200 eur, ktorých kúpna cena bola vyplatená pred podpísaním tejto zmluvy na účet predávajúcej, IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalobca ako kupujúci odkupuje týmto podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu

s parcelným č. XXX, druh orná pôda, o výmere 3 127 m2 , - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX, druh orná pôda, o výmere 5 097 m2 , v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 2/10-ín k celku, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre okres G. C. K., A. C. D., pre katastrálne územie C. D., na LV č. XX - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX/X, druh orná pôda, o výmere 2 208 m2 , v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 2/20-ín k celku, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností pre okres G. C. K., A. C. D., pre katastrálne územie C. D., na LV č. XXX - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX, druh trvalý trávny porast, o výmere 4 647 m2 , - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX/X, druh orná pôda, o výmere 514 m2 , - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX/X, druh orná pôda, o výmere 2 540 m2 , - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXX/X, druh orná pôda, o výmere 2 226 m2 , v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1/1 k celku, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre okres G. C. K., A. C. D., pre katastrálne územie C. D., na LV č. XXX - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape s parcelným č. XX, druh zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 21 m2 , v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 56/1680-ín k celku, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre okres G. C. K., A. C. D., pre katastrálne územie C. D., na LV č. XXXX - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným č. XXXX, druh orná pôda, o výmere 4 202 m2 , v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1/1 k celku, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre okres G. C. K., A. G. C. K., pre katastrálne územie G. C. K.. Predávajúca vyhlásila, že podiely v nehnuteľnostiach odpredáva bez akýchkoľvek tiarch a záväzkov, v opačnom prípade vráti kupujúcemu celú kúpnu sumu. Zmluvné strany vyhlásili, že stav podielov v nehnuteľnostiach je im známy. Berú na vedomie, že účinnosť tejto zmluvy nastáva jej vkladom na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, katastrálny odbor. Zmluvné strany prehlásili, že si zmluvu riadne prečítali a potvrdzujú , že zmluva je zrozumiteľná a určitá a vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu, nie je uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Na prednej strane listiny nachádzajú sa vlastnoručné podpisy zmluvných strán. Na zadnej strane listiny nachádza sa osvedčovacia doložka podľa knihy osvedčenia č. 100/2021, podľa ktorej podpísala G. D., r.č. XXXXXX/XXXX, D. XXX, doklad totožnosti P. pred obecným úradom túto listinu. Listina bola podpísaná pred Obecným úradom v Nižnom Kručove dňa 27.05.2021, o čom svedčí pečiatka s podpisom osvedčujúceho orgánu na zadnej strane tejto zmluvy. 7. Z rozhodnutia Okresného úradu Vranov nad Topľou, č. k. V 1738/2022/Kl zo dňa 28.11.2022, vyplýva, že Okresný úrad Vranov nad Topľou, katastrálny odbor konanie č. V 1738/2022 o návrhu na vklad podľa ustanovenia § 31a písm. c) katastrálneho zákona prerušuje a účastníkom konania určuje lehotu 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia na vyjadrenie sa k Odstúpeniu od zmluvy a zároveň vyzýva účastníka konania F. G. H. a určuje jej lehotu 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia na preukázanie skutočnosti, že odstúpenie od zmluvy bolo oznámené kupujúcemu a túto skutočnosť preukáže katastrálnemu odboru. 8. Z listu označeného ako „Odstúpenie od Zmluvy“ zo dňa 28.10.2022 vyplýva, že predávajúca F. G. H., I. D., bytom D. E. XXX, XXX XX G. C. K., odstupuje podľa ustanovenia § 49 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka od kúpnej zmluvy podanej dňa 27.06.2022 na Katastrálny úrad vo Vranove nad Topľou, kupujúcim A. B., trvale bytom C. D. E. XX, XXX XX G. C. K.. Finančná čiastka za kúpu pozemku v sume 3.200 eur bude kupujúcemu vrátená v plnej sume na jeho účet po potvrdení súhlasu s odstúpením od kúpno – predajnej zmluvy. 9. Z rozhodnutia Okresného úradu Vranov nad Topľou, č. k. V 1738/2022/Kl zo dňa 22.03.2023, vyplýva, že Okresný úrad Vranov nad Topľou, katastrálny odbor konanie č. V 1738/2022 o návrhu na vklad podľa ustanovenia § 31a písm. c) katastrálneho zákona prerušuje a vyzýva účastníka konania A. B. a určuje mu lehotu 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia na preukázanie skutočnosti, že podal žalobu na mieste a vecne príslušnom súde, predmetom ktorej bude spor o platnosť odstúpenia od zmluvy. 10. V liste zo dňa 02.01.2023 označeným ako „Odstúpenie od kúpnopredajnej zmluvy“, adresovaného žalobcovi, žalovaná uviedla, že odstupuje od kúpnopredajnej zmluvy podľa ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka. 11. V podaní doručenom súdu dňa 12.04.2024, ktorého prílohou bol aj návrh na vklad z 27.6.2022 a nájomná zmluva z 8.2.2021, žalobca uviedol, že obsah predložených dokumentov vyvracia tvrdenie žalovanej, že mala v úmysle uzavrieť len nájomnú zmluvu k predmetným pozemkom, bez toho, aby vedela, že uzatvára kúpnu zmluvu. Nájomná zmluva preukazuje, že žalovaná mala vedomosť o tom, že

už nájomný vzťah uzavrela dňa 08.02.2021. Následne žalovaná podpísala so žalobcom kúpnu zmluvu dňa 27.05.2021. Jej úmysel previesť vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom z nehnuteľností na žalobcu preukazuje aj podpis žalovanej na návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy. Z cenovej mapy vyplýva priemerná cena 1.009,59 eur / ha ornej pôdy pre okres Vranov nad Topľou, čo vyvracia tvrdenie žalovanej o „podhodnotenej cene“ za nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 26.05.2021. Poukazuje, že predmetom predaja boli okrem pozemkov v celosti aj menšinové spoluvlastnícke podiely k pôde, ktorým v súčte zodpovedala výmera 1.5796 ha. Žalobca pritom žalovanej kúpnu cenu vo výške 3.200 eur, čo je cena vyššia ako jej priemerná hodnota. 12. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 2.5.2024 s poukazom na deň podpisu kúpnej zmluvy dňa 26.05.2021 a vyplatenie kúpnej ceny žalovanej v sume 3.200 eur, kladie si otázku, prečo žalobca čakal až do 27.06.2022, kedy podal návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Dňa 09.05.2022 bola uzatvorená kúpno - predajná zmluva na časť pôdy medzi žalovanou -G. H. a kupujúcou M. F. a následne kupujúca podala dňa 13.06.2022 vo Vranove nad Topľou na Katastrálny úrad Návrh na vklad do katastra pod číslom V1614/2022, kde zabudla zaplatil správny poplatok. Takže správny poplatok bol uhradený až 25.07.2022. Medzi touto pauzou čiže 27.06.2022 prišiel na katastrálny úrad pod č.k. V 1738/2022 aj Návrh na vklad do katastra nehnuteľností zo strany žalobcu. Nakoľko sa podal Návrh na zrušenie vkladu a odstúpenie od kúpno - predajnej zmluvy, tak kupujúca R. F. súhlasila bez protestu od odstúpenia kúpno - predajnej zmluvy a vrátenie sumy 1.200 eur, ale žalobca na túto ponuku vrátenia sumy 3.200 eur nereagoval a stále trval na platnosti kúpno - predajnej zmluvy. A na jej telefón už potom vôbec nereagoval, že on sa s ňou nemá o čom baviť. Nakoľko je evidentné z príloh č 6.a to podpis zo dňa 16.09.2020 v L. B., ako aj zriadenie účtu v tento deň vo G. a príloha č 7, je Pracovná zmluva žalovanej zo dňa 04.06.2020, takže už bežný laicky pohľad aj bez grafológa napovedá, že žalovanej podpis sa nezhoduje s kúpno - predajnou zmluvou, lebo žalovaná sa takto nikdy nepodpisovala a je zrejmé aj z Nájomnej zmluvy príloha č. dôkaz 5, že podpis žalovanej je totožný s prílohou č.6 aj s prílohou č.7, ale nie s podpisom na kúpno - predajnej zmluve ako dôkaz č. 3. Ďalší rozpor je v podpise na Obecnom úrade v Nižnom Kručove, kde žalovaná si nepamätá, aby tam okrem Nájomnej zmluvy niečo iné podpisovala. Keď navštívila Obecný úrad v Nižnom Kručove, pracovníčka, ktorá vraj mala overovať podpis, tam už nepracuje a po telefonáte starostu obce si už vraj na nič nepamätá, či tam žalovaná bola, alebo nebola. Pri predloženej cenovej mape pôdy v jednotlivých okresoch regiónu, poukázala na skutočnosť, že cenu štátnej pôdy určuje SPF a platná legislatíva a tak sa podľa toho riadi pri predaji pôdy iba štát. Ale cena pôdy pri kúpe od súkromnej osoby sa odvíja od trhovej hodnoty a dopytu. Ako dôkaz priložila dodatok č.1, 2 kúpno - predajnú zmluvu dcéry zástupkyne žalovanej, kde v roku 2017 iba za 919 m2 zaplatila predávajúcemu sumu 2.500 eur. Chápe žalobcu, ktorý ako súkromný podnikateľ čerpá dotácie od štátu cez eurofondy na základe vlastného pozemku, ako aj z prenajatej pôdy od súkromných vlastníkov. Ak by počúvol jej radu, že sa zruší Návrh na vklad a vráti sa mu vyplatená suma a následne sa na pôdu ktorej vlastníkom bude už O. D. uzatvorí nová Nájomná zmluva, tak pôdu bude môcť naďalej prenajímať a využívať. V tomto prípade pochybil notár, JUDr. Štetiar, keď tam nezriadil vecné bremeno v prospech O. D. ml. Keby pôda bola na predaj, bola by ju kúpila za takto výhodnú cenu dcéra zástupkyne žalovanej, lebo majú pozemky v obci D., pôdu a ranč v Pavlovciach. Ale práve brat žalovanej O., túto pôdu nemienil nikomu predať a chce si to ponechať, ako dedičstvo po svojej nebohej matke, takže sa o predaji pôdy a na túto tému už vôbec nebavili. Lebo v roku 2014, kvôli ranču v Komáranoch, práve jej dcéra mala záujem odkúpiť túto pôdu od ich nebohej babky, ale reagovala veľmi podráždené, napriek tomu, že bola príbuzná, tak našli iného predajcu, ktorý chcel pôdu predať za čo najvýhodnejšiu sumu. A tak potom dcéra kúpila pôdu o rozlohe 5 ha za 10. 000 eur. Cenu pôdy tiež neurčovala ona. Poukázala na to, že žalobca ma kontakty na katastrálnom úrade, ako aj na Okresnom úrade vo Vranove nad Topľou, lebo vo vláde SDKÚ jeho príbuzný nebohý R. O. B. zastával vysokú a dôležitú funkciu a tak rodina B. získala lacno pozemky v Katastrálnom území mesta G. C. K. ako aj na ulici B. C. vo VT, takže aj z tohoto titulu, mohol dostať echo informáciu, že sa kupuje pôda v oblasti, o ktorú má on záujem. 13. Žalobca vo výpovedi uviedol, že žalovaná prišla k nemu, on jej dal papiere a ona ich zobrala na preštudovanie plus na osvedčenie, čiže ona si ich zobrala u neho doma, prišla po papiere a potom mu ich priniesla. Nebola to jeho prvá kúpna zmluva, hospodári už dlho v Nižnom Kručove, má aj viacero kúpnych zmlúv, kupoval aj za nižšie ceny orné pôdy, čiže je to štandard, ktorý je bežne zaužívaný, na čo ani žalovaná nemala žiadne výhrady. Vo vzťahu k tomu, ako sa dozvedel, že žalovaná mala odstúpiť od kúpnej zmluvy žalobca uviedol, že pre pracovné povinnosti nebolo času, preto až neskôr podal návrh na kataster. Až neskôr, keď prišlo z katastra rozhodnutie o prerušení konania, vtedy sa dozvedel, že tam je nejaký problém a snažil sa žalovanú kontaktovať nech to vysvetlí alebo nech to dá

do poriadku, potom nebola žiadna odozva. Až v januári potom, mu bol doručený nejaký list, že kataster to prerušil a žalovaná doručila potom až v januári nejaké odstúpenie. So žalovanou komunikoval len listami a plus je tam jeden rozhovor, ktorý sa uskutočnil pri prvom prerušení vkladu. Peniaze zaplatil, čakal, dal to do katastra a všetky písomné náležitosti sú v tom doložené, je jasné, že to prebehlo tak, ako je napísané na papieroch. S občianskym preukazom žalovanej nedisponoval, nikdy ho v ruke nemal, to je vyfabulované, nič také sa ani neriešilo ani nemá dôkaz, že by nejaká výpoveď sa dávala. 14. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 28.03.2024 uviedol, že trvá na podanej žalobe. O tom, že kúpnu zmluvu podpisovala sama žalovaná na Obecnom úrade Nižný Kručov svedčí priamo doložka o osvedčení jej podpisu, ktorá sa nachádza na kúpnej zmluve. Žalovaná okrem iného podpisovala spolu so žalobcom aj samotný návrh na vklad vlastníckeho práva, čiže, z tohto dokladu vyplýva vedomosť žalovanej o tom, že uzatvárala kúpnu zmluvu a nie nájomnú zmluvu. Na pojednávaní dňa 27.05.2024 žalobca prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že oboznámenie predmetných listín z katastrálneho spisu potvrdzuje tvrdenia že kúpnu zmluvu skutočne podpísala žalovaná. Vyjadrenie žalovanej z apríla 2024 obsahuje viaceré skutkové tvrdenia, ktoré sú pre spor irelevantné. Výhrady žalovanej smerujúce k tomu, že kedy sa žalobca rozhodol podať návrh na vklad vlastníckeho práva z predmetnej kúpnej zmluvy, nie je pre tento spor podstatným, nepodstatným je aj vyjadrenie alebo uvádzanie okolností žalovanej o zrušení kúpnej zmluvy s iným kupujúcim – pani F.. Žalovaná v predmetnom vyjadrení vyčíta žalobcovi, že nepristúpil na jej návrh na zrušenie zmluvy, avšak to považuje za logický postoj žalobcu, ktorý odmieta, aby tu existoval zákonný dôvod na zrušenie zmluvy a trvá na tom, aby práva a povinností z kúpnej zmluvy trvali naďalej. Tvrdenia žalovanej o tom, že predmetnú kúpnu zmluvu nepodpísala a námietky žalovanej, sú v rozpore s jej predchádzajúcim postojom pred katastrálnym úradom, kedy sa žalovaná snažila odstúpiť od kúpnej zmluvy, čím potvrdila, že si bola vedomá jednak toho, že kúpnu zmluvu podpísala a táto kúpna zmluva platná. Žalobca od žalovanej kúpil poľnohospodársku pôdu vo výmere 1,58 hektára za cenu 3200 eur, čo po prepočte vychádza na cenu približne 2025 eur za jeden hektár, predmetom kúpy neboli len parcely, ktoré vlastnila žalovaná v celosti, ale aj menšinové spoluvlastnícke podiely, táto cena preto zodpovedala trhovým cenám poľnohospodárskej pôdy v danom čase a mieste, čo bolo preukázané aj cenovou mapou a napokon tvrdenie, že tá cena, ktorú vyplácal žalobca žalovanej zodpovedá trhovej cene potvrdila aj sama žalovaná, keď poukázala na to, že sama kupovala alebo sama mala vedomosť o tom, že sa predávali poľnohospodárske pozemky vo výmere 5 hektárov za cenu 10.000 eur. Aj v prípade, ak by cena v kúpnej zmluve bola dohodnutá nižšia ako je trhová hodnota, tak by to samo o sebe nezakladalo dôvod na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka, Skutočným dôvodom na zrušenie kúpnej zmluvy je nespokojnosť príbuzných žalovanej s tým, že sa predmetné nehnuteľnosti môžu dostať do vlastníctva žalobcu, odstúpenie je preto len účelovou snahou tento proces zvrátiť. Na záver žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v spore preukázal, že úkony žalovanej označenej ako odstúpenie od kúpnej zmluvy neboli platnými právnymi úkonmi pre rozpor s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, odstúpenie od kúpnej zmluvy nebolo žalobcovi adresované ako právne úkony sú neurčité a nezrozumiteľné, nakoľko nejako bližšie neoznačujú kúpnu zmluvu, z ktorej sa odstupuje a ani bližšie nekonkretizujú dôvod odstúpenia, žalovaná ani nijako nepreukázala, aby na jej strane existoval dôvod odstúpenia od zmluvy od zmluvy podľa § 49 Občianskeho zákonníka, žalovaná doteraz ani raz neuviedla, že uzavrela kúpnu zmluvu v tiesni, alebo aby nejako konkretizovala svoje tiesňové pomery, nebola preukázaná existencia ani ďalšej podmienky a to uzavretie zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok, dohodnutá kúpna cena zodpovedala trhovým cenám za obdobné pozemky v danom čase a mieste. Žalovaná sa v spore napádala samotnú platnosť kúpnej zmluvy, čo predstavuje základný rozpor s jej postojom v katastrálnom konaní, a to snahou odstúpiť od tejto zmluvy. Žalovaná uvádzala, že predmetnú kúpnu zmluvu nepodpísala, avšak jej tvrdenie vylučuje doložka úradného osvedčenia jej podpisu, ktorá zakladá domnienku pravosti jej podpisu. 15. Žalovaná prostredníctvom svojej zástupkyne na pojednávaní dňa 28.03.2024 uviedla, že odmieta v celom rozsahu, aby bola kúpnopredajná zmluva zrušená, lebo tento akt nie je právny, po prvé treba doložiť nájomnú zmluvu, s ktorou ju sám oboznamoval žalobca, ona ju vôbec do dnešného dňa nevidela a na základe toho uzatvoril nejakú kúpnopredajnú zmluvu, táto kúpnopredajná zmluva nie je taká, ako by mala vyzerať a tá cena určite bola podhodnotená. Neter, ktorú ona zastupuje, nie je si vedomá, že by bola na Obecnom úrade v Kručove overovať nejaký podpis pri kúpnopredajnej zmluve, len naraz jej prišli peniaze na účet a myslela si, že sú to peniaze z nájmu. Žalovaná prostredníctvom žalobkyne na pojednávaní dňa 27.05.2024 uviedla, že pracovníčka obecného úradu jej tvrdila, že na overení podpisu kúpnej zmluvy je starostov podpis, starosta však tvrdil, že on to nepodpisoval. Uviedol jej, že pracovníčka

by nemohla osvedčiť podpis, pokiaľ by nemala občiansky preukaz. V tejto súvislosti uviedla, že žalobca disponoval občianskym preukazom žalovanej, v súvislosti s výpoveďou agrodružstvu, ktoré nevedela konkrétne špecifikovať. Výpoveď dával žalobca namiesto žalovanej, preto mal jej občiansky preukaz. Občiansky preukaz mohol byť aj zneužitý. Žalovaná prostredníctvom svojej zástupkyne na záver uviedla, že odstupuje od kúpnopredajnej zmluvy podľa § 49 Občianskeho zákonníka. 16. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 18. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 19. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 20. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. 21. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 22. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. 23. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. 24. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 25. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 26. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby,okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 27. Podľa Čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 28. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáha určenia, že odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.05.2021 medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim, ktorej

predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, LV č. XX, LV č. XXX, LV č. XXX k.ú. C. P. a LV č. XXXX k.ú. G. C. K., na základe listiny označenej ako odstúpenie od zmluvy zo dňa 28.10.2022 a zo dňa 02.01.2023, nespôsobilo právne následky zániku práv a povinností z uzatvorenej kúpnej zmluvy a práva a povinnosti žalobcu a žalovanej z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.05.2021 naďalej trvajú. 29. Primárne sa súd musel zaoberať prípustnosťou takejto žaloby, pričom žalobca správne uvedenú žalobu označil ako takú, ktorou sa má rozhodnúť o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, teda podľa § 137 písm. c) CSP. 30. Pri takejto určovacej žalobe musí žalobca preukázať svoj naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s riešením otázky, či sa žalobou s daným určením môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter, t. j. účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. 31. V samotnej žalobe uviedol súhrn tvrdených skutočností, ktoré existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na podaní žaloby založili. Týmito okolnosťami boli okolnosti procesu zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Konanie o zápise vlastníckeho práva prebieha na príslušnom okresnom úrade, jeho katastrálnom odbore, ktorý prerušil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva a uložil žalobcovi povinnosť, aby v 30. dňovej lehote podal žalobu na súd. Dôvodom prerušenia konania bolo odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy listami z 28.10.2022 a dňa 2.10.2023. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že jeho práva a povinnosti z kúpnej zmluvy, od ktorej žalovaná odstúpila, naďalej trvajú, je tak podľa názoru súdu daný. Rozhodnutím súdu vo veci sa totiž vyrieši otázka platnosti samotnej kúpnej zmluvy, otázka platnosti odstúpenia od nej a tým sa odstráni spornosť medzi stranami. Od vyriešenia uvedených otázok závisí ďalšie pokračovanie katastrálneho konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva, ktorého je aktuálne prerušené. 32. Rozhodnutím o takejto žalobe sa rozhodne o tom, či žalobca má alebo nemá právo na to, aby bolo katastrálnym úradom rozhodnuté o povolení vkladu nehnuteľností do katastra nehnuteľností. Takúto žalobu nie je možné posudzovať len prísne formálne bez ohľadu na chránené záujmy sporových strán a bez ohľadu na zmysel a účel zákona. Pokiaľ žalobca takto naformuloval žalobu podľa ust. § 137 písm. c) CSP a vzhľadom k tomu bolo potrebné skúmať aj naliehavý právny záujem žalobcu na určení, či tu právo je alebo nie je, pričom tento naliehavý právny záujem preukázal, súd takúto žalobu nemohol vyhodnotiť ako neprípustnú. Vzhľadom na uvedené okolnosti je zároveň možné konštatovať aj naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení. 33. Naviac je potrebné poznamenať, že súdna prax dospela aj k prípustnosti žaloby o neplatnosť odstúpenia od zmluvy za rovnakých okolností podľa § 137 písm. d) CSP, teda žaloby o určení právnej skutočnosti, ktoré určenie vyplýva z osobitného predpisu. Rozlíšenie, či žaloba je žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je, alebo či je žalobu o určení právnej skutočnosti, niekedy býva veľmi obtiažne a môže sa stať, že niekedy žalobu o určení právnej skutočnosti v sebe zahŕňa aj žalobu o určení, či tu právo je alebo nie je, ako je tomu aj v súdenej veci. Žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy je de facto svojou povahou žalobu o určení právnej skutočnosti, teda, či k odstúpeniu od zmluvy došlo platne alebo neplatne, avšak zároveň je aj žalobou o určení, či tu právo je alebo nie je (ako v súdenej veci) vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca bol na podanie žaloby odkázaný správnym orgánom v konaní o návrhu na vklad nehnuteľností (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/77/2022 z 8.12.2022). Zákonodarca v ustanovení ustanovenia §137 CSP, a to v písm. c) a písm. d) zakotvil novú koncepciu rozlišujúcu klasickú určovaciu žalobu a žalobu o určenie inej právnej skutočnosti. Cieľom úpravy bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. Ust. § 137 písm. d) CSP viaže prípustnosť použitia žaloby o určenie právnej skutočnosti na predpoklad, že takáto možnosť vyplýva z osobitného predpisu. Nemusí však ísť

o osobitnú právnu úpravu, ktorá by iba explicitne pripúšťala možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti. Postačuje, ak prípustnosť takejto žaloby je vyjadrená v osobitnom ustanovení implicitne, teda ak existuje určité zákonné ustanovenie, z ktorého obsahu možno vyvodiť prípustnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti. Takýmto osobitným predpisom je vyššie cit. ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. Ak súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je podľa aktuálnej právnej úpravy stále zapísateľné do katastra nehnuteľností, znamená to, že daná úprava aj po zmene koncepcie určovacích žalôb akceptuje existenciu súdneho rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Uvedené ustanovenie (v prejednávanej veci) súvisí s 31b ods.1 písm. b) Katastrálneho zákona, podľa ktorého konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania odstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad. Navyše, ako to vyplýva z rozhodnutia príslušného okresného úradu, ktorým bolo konanie podľa ust. § 31a písm. c) katastrálneho zákona prerušené na dobu 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, žalobca bol poučený o práve na podanie žaloby, predmetom ktorej bude spor o platnosť odstúpenia od zmluvy. Je pritom nepochybné, že príslušný okresný úrad nie je orgánom, ktorému by bola zverená právomoc rozhodovať o platnosti či neplatnosti odstúpenia od uzatvorenej kúpnej zmluvy. Takýmto orgánom je jedine súd, čo vyplýva z článku 1 základných princípov CSP, podľa ktorého spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu. S odstúpením od zmluvy pritom katastrálny zákon v ust. § 31b ods. 1 písm. b) spája významné právne následky. Vychádzajúc z tohto ustanovenia konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania odstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad. V danom prípade pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad žalovaná odstúpila od kúpnej zmluvy, a preto vyriešenie otázky platnosti či neplatnosti tohto právneho úkonu má zásadný význam pre rozhodnutie o návrhu na vklad (v súvislosti s uvedeným porovnaj uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn..7Co/35/2020, sp.zn. 8Co/26/2017, sp.zn.22Co/33/2020 z 29. 04. 2021). Ak je teda v súlade s aplikačnou praxou prípustná žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy za rovnakých okolností ako v prejednávanej veci (a to bez skúmania naliehavého právneho záujmu), musí byť prípustná aj žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je, ako túto formuloval žalobca v tejto veci, v rámci konania o ktorej sa zároveň rieši aj naliehavý právny záujem na takomto určení a predbežne aj otázka platnosti odstúpenia od zmluvy. 34. V konaní bolo preukázané že strany sporu medzi sebou uzavreli dňa 26.5.2021 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaná ako predávajúca previedla uvedené podiely v zmluve na nehnuteľnostiach žalobcovi ako kupujúcemu, za kúpnu cenu 3.200 eur. Jednalo s ao nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, LV č. XX LV č. XXX, LV č. XXX katastrálne územie C. D. a na LV č. XXXX katastrálne územie G. C. K.. Zmluvné strany prehlásili, že si zmluvu riadne prečítali a potvrdzujú, že zmluva je zrozumiteľná a určitá a vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu, nie je uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. 35. Dňa 27.06.2022 bol na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor podaný návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, zaevidovaný pod č. V 1738/2022. 36. Rozhodnutím príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru zo dňa 28.11.2022 bolo katastrálne konanie prerušené a žalobca bol vyzvaný na vyjadrenie sa k podaniu žalovanej označenému ako „Odstúpenie od zmluvy“ zo dňa 28.10.2022. Žalobca sa vyjadril listom zo dňa 22.12.2022, pričom s podaním žalovanej nesúhlasil a trval na platnosti zmluvy a vyjadril, že neexistuje žiaden dôvod na zákonné alebo zmluvné odstúpenie od zmluvy. Rozhodnutím príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru zo dňa 22.03.2023 bolo predmetné katastrálne konanie prerušené a žalobca bol vyzvaný, aby v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia preukázal skutočnosť, že podal žalobu na miestne a vecne príslušnom súde, predmetom ktorej bude spor o platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy. Zároveň bol žalobca poučený, že ak túto povinnosť nesplní, katastrálny úrad bude mať za to, že žalovaná platne odstúpila od kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho konanie o povolení vkladu zastaví 37. Žalobca v konaní namieta platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalovanej listom zo dňa 28.10.2022 resp. že toto nemohlo dosiahnuť zamýšľané právne účinky. Poukázal na to, že z obsahu listu žalovanej zo dňa 28.10.2022 označeného ako „Odstúpenie od zmluvy“, je zrejmé, že nespĺňa zákonné predpoklady vyžadované Občianskym zákonníkom v ustanoveniach § 37, § 48 a § 49. Zároveň Žalobca namieta aj platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalovanej vo vzťahu k listine zo dňa 2.1.2023.

38. Žalovaná proti žalobe žalobcu namieta, že nikdy ani kúpnu zmluvu nepodpisovala, malo sa podľa jej udania jednať o nájomnú zmluvu. Zároveň poukázala na nízku kúpnu cenu nehnuteľností. Tiež poukázala na ústnu dohodu s bratom, že pri predaji pozemkov ho bude žalovaná informovať, či on súhlasí s odpredajom, alebo sám odkúpi svoju polovicu pozemkov. 39. Nakoľko žalovaná v konaní namietala skutočnosti spochybňujúce samotnú platnosť zmluvy, súd sa predbežne zaoberal skutočnosťami, ktoré by mohli mať za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z 26.5.2021 uzavretej medzi stranami sporu. Vzhľadom na uvedené, predtým než súd pristúpil ku skúmaniu platnosti odstúpenia žalovanej od spornej kúpnej zmluvy, musel sa zaoberať skutočnosťami, ktoré mohli mať vplyv na platnosť samotnej kúpnej zmluvy. 40. Predpokladom (podmienkou) platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka) smerujúceho k právnemu dôsledku podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým je zrušenie zmluvy je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne neplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor so zákonom. Hodno pripomenúť, že už v minulosti judikatúra (porovnaj R 22/1976) v spojitosti s touto problematikou predsa poukázala, že odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola uzatvorená platne, a Najvyšší súd Slovenskej republiky to opäť zopakoval, keď v uznesení z 30. júna 2009 sp. zn. 4 Cdo 111/2008 zdôraznil, že „v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy treba ako predbežnú otázku riešiť otázku jej platnosti, pretože odstúpiť možno len od platnej zmluvy". (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010) 41. Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 Cdo 208/2010: V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.) 42. Žalovaná primárne namietala, že predmetnú zmluvu vôbec nepodpísala, spochybňovala svoj podpis na samotnej listine, rovnako údaje na osvedčovacej doložke. Tu je potrebné hneď v úvode skonštatovať, že žalovaná svoje tvrdenia nijako nepreukázala, na podporu svojich tvrdení nenavrhovala žiadne dôkazy, pričom súd v sporovom konaní nie je oprávnený z úradnej moci sám navrhovať dôkazy preukazujúce alebo aspoň podporujúce tvrdenia strán sporu. Súd nemôže vykonať dôkazy, ktoré strana sporu nenavrhla, hoci by to bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (mimo sporov s ochranou slabšej strany Tretia časť, Druhá hlava CSP). Pokiaľ žalovaná tvrdila, že neplatnou je samotná kúpna zmluva uzavretá medzi stranami sporu, dôkazné bremeno ohľadne tohto tvrdenia leží na nej. 43. Pokiaľ teda žalovaná tvrdí, že už bežný laicky pohľad aj bez grafológa napovedá, že žalovanej podpis na spornej kúpnej zmluve sa nezhoduje s ďalšími listinami, ktoré predložila súdu, preto je zrejmé, že žalovaná kúpnu zmluvu nepodpisovala, s uvedeným tvrdením sa súd nestotožňuje, pričom žalovaná nenavrhla také dôkazy, ktoré by toto jej tvrdenie moli vyvrátiť alebo potvrdiť. Znalecké dokazovanie žalovaná nenavrhla. Tvrdeniu, že kúpnu zmluvu nepodpisovala odporujú ďalšie skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania, v prvom rade najmä fakt, že žalovaná od predmetnej zmluvy odstúpila listami z 28.10.2022 z 2.1.2023, ktoré listiny sú súčasťou pripojeného spisu Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor sp.zn. V-1738/2022. Ich existenciu či pravosť žalovaná ani nijako nespochybňuje. Je potom otázne, prečo žalovaná odstupovala od zmluvy (naviac z osobitného dôvodu vyjadrenom v odstúpení, podľa § 49 OZ), ktorú podľa vlastných slov nikdy nepodpísala. Už samotné skutkové tvrdenia žalovanej týkajúce sa neplatnosti zmluvy si odporujú, naviac neboli ani preukázané. Pokiaľ ide o akési laické hodnotenie podpisu na origináli listiny spornej kúpnej zmluvy, takéto hodnotenie nemá pre prebiehajúce civilné konanie žiadnu relevanciu. Podstatným v sporovom konaní je to, čo sa podarí stranám sporu na základe vlastných skutkových tvrdení (pokiaľ ich nemožno považovať

za nesporné) aj preukázať navrhovanými dôkazmi. Súdu neprináleží hodnotiť pravosť podpisu na origináloch kúpnej zmluvy, ktoré sú súčasťou spisu príslušného okresného úradu. 44. Naviac podpis prevodcu (žalovanej) na spornej kúpnej zmluve je úradne osvedčený (§42 ods. 3 katastrálneho zákona). Na prednej strane listiny nachádzajú sa vlastnoručné podpisy zmluvných strán, pričom na zadnej strane listiny sa nachádza osvedčovacia doložka podľa knihy osvedčenia č. 100/2021, svedčiaca o podpise žalovanej G. D., r.č. XXXXXX/XXXX, D. XXX, ktorej totožnosť bola overená dokladom totožnosti č. P.. K podpisu spornej zmluvy došlo pred Obecným úradom v Nižnom Kručove dňa 27.05.2021. Osvedčovacia doložka je opatrená pečiatkou a podpisom osvedčujúceho orgánu. 45. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že nikdy nebola overovať podpis na spornej kúpnej zmluve pred Obecným úradom v Nižnom Kručove, toto svoje tvrdenie nijako nepreukázala, na podporu tohto tvrdenia nenavrhla žiadne dôkazy, a to ani výsluchom pracovníka obce, ktoré podpis sa má nachádzať na doložke, ani výsluchom starostu obce a naviac nenavrhla ani svoj vlastný výsluch, aby bezprostredne súdu opísala tvrdené skutočnosti. 46. Žalovaná nijako nepreukázala ani svoje tvrdenia o tom, že žalobca mal údajne disponovať občianskym preukazom žalovanej, v súvislosti s výpoveďou inej zmluvy vo vzťahu k neuvedenému (nešpecifikovanému, neznámemu) agrodružstvu, pričom takto malo dôjsť k zneužitiu údajov žalovanej. Toto tvrdenie žalovaná nijakým dôkazom nepreukázala, pričom žalobca jednoznačne poprel, že by mal vypovedať nejakú zmluvu namiesto žalovanej a disponovať jej občianskym preukazom. 47. Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že strany sporu spolu dňa 26.5.2021 uzavreli spornú kúpnu zmluvy, ktorú vlastnoručne podpísali, pričom podpis prevodcu (žalovanej) na predmetnej zmluve bol zároveň úradne osvedčený. Uvedené preukazuje platné uzavretie kúpnej zmluvy v súlade s § 37 Občianskeho zákonníka, ktorá je zároveň spôsobilou listinou na zápis do katastra nehnuteľností v súlade s § 42 ods. 2, ods. 3 katastrálneho zákona. 48. Ďalej sa súd zaoberal argumentáciou žalovanej, že síce kúpnu zmluvu podpísala, ale domnievala sa, že išlo o zmluvu o nájme pozemkov respektíve alternatívnemu tvrdeniu žalovanej, že žalobca vymenil prednú stranu nájomnej zmluvy za kúpnu zmluvu, čím ju uviedol do omylu. Už samotné tvrdenie žalovanej o výmene prednej strany zmluvy sa rozchádza s objektívnou realitou, nakoľko sporná kúpna zmluva z 26.5.2021 pozostáva iba z jedného listu papiera a na prednej strane listiny sa nachádza celý obsah zmluvy ako aj vlastnoručné podpisy zmluvných strán. Za týchto okolností odporuje tvrdenie žalovanej pravidlám formálnej logiky a uvedené tvrdenie žalovaná nijakým spôsobom nevysvetlila. 49. Podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzavretí je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ustanovenia § 49a OZ, ktorého sa môže úspešne dovolať len druhý účastník zmluvy (§ 40a OZ) (Rc 28/2010). Žalovaná by však toto podvodné konanie žalobcu musela preukázať, nie iba tvrdiť. 50. Ak by mala byť kúpna zmluva neplatná pre omyl na strane žalovanej, pre konanie bolo podstatné, či bolo preukázané, že omyl, ktorý je pre uskutočnenie rozhodujúci, bol preukázaný a či tieto skutočnosti majú dopad na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka. Muselo by ísť o omyl podstatný a tiež u osoby dotknutej omylom ospravedlniteľným. Omyl pri právnom úkone je rozhodujúci, ak sa týka právneho dôvodu, resp. predmetu, a to buď totožnosti predmetu, podstatnej vlastnosti predmetu, osoby, prípadne inej skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle subjektu rozhodujúca. Ospravedlniteľný omyl je len taký omyl, ku ktorému došlo i napriek tomu, že konajúca osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať na to, aby sa takému omylu vyhol. Omyl, ktorý nie je podstatný, je síce vadou právneho úkonu, ale tejto vade právny poriadok nepriznáva relevanciu. 51. Žalovaná v konaní tvrdila (okrem iných skutočností, ktoré si odporujú), že kúpnu zmluvu uzavrela v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, že keby vedela, že uzatvára kúpnu zmluvu, túto by nebola uzavrela, nakoľko bola v domnení, že sa uzatvára len nájomná zmluva a predmetné pozemky. 52. O právny omyl ide napr. vtedy, ak niekto namiesto zamýšľanej kúpnej zmluvy prejavil vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu, namiesto bezplatnej výpožičky uzavrel odplatnú nájomnú zmluvu, namiesto ručenia

uzavrel s veriteľom dohodu o pristúpení k dlhu, pričom by o právny omyl mohlo ísť aj v danom prípade. Omyl v právnom dôvode má za následok neplatnosť právneho úkonu, ak omyl vyvolal druhý účastník právneho úkonu alebo ak tento o omyle konajúceho vedel a omyl konajúceho využil vo svoj prospech. O taký prípad však nejde vtedy, ak osoba konajúca v omyle mala iba nesprávnu predstavu o právnych následkoch uzavieranej zmluvy. Vzhľadom na to, že zmluva o prevode nehnuteľností je obligatórne písomným právnym úkonom, je relevantná vôľa vyjadrená písomne. Ak je táto vôľa vyjadrená v rozpore s tým, čo účastníci chceli, ide o nezhodu medzi vôľou a prejavom, t. j. omyl v prejave. Nemožno však vyvodiť, že by vadne vyjadrená vôľa nemala právne účinky (Ro NS ČR z 24. 4. 2002, sp. zn. 22 Cdo 1131/2000). 53. Z ust. § 49a OZ vyplývajú nasledovné predpoklady podmieňujúce neplatnosť právneho úkonu(zmluvy) v dôsledku omylu: a. konajúca osoba urobila právny úkon v omyle; b. omyl konajúcej osoby vychádzal zo skutočnosti, ktorá je rozhodujúca (podstatná) pre tento úkon; c. osoba, ktorej právny úkon bol určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť, alebo omyl vyvolala úmyselne. 54. V súdenej veci žalovaná nepreukázala, že právny úkon – spornú kúpnu zmluvu, uzavrela v omyle. 55. Pokiaľ by aj žalovaná právny úkon, teda kúpnu zmluvu uzavrela v omyle, že uzatvára len zmluvu o nájme pozemkov, nebolo by ani preukázané, že tento omyl by bol vyvolaný druhým účastníkom zmluvy, ale išlo by o omyl, ktorý vyvolala sama žalovaná tým, že pri uzavretí zmluvy nekonala s dostatočnou obozretnosťou, keď bez zavinenia druhej strany sa náležite s obsahom predmetnej zmluvy neoboznámila. Uvedené konštatovanie je však iba hypotetické, nakoľko žalovaná nepreukázala tvrdené skutočnosti vôbec, na podporu týchto tvrdení nenavrhla súdu relevantné dôkazy. Naopak žalobca predložil súdu nájomnú zmluvu podpísanú sporovými stranami už dňa 8.2.2021, pričom sa ani predmet nájmu a predmet kúpu uvedených zmlúv v celom rozsahu nestotožňuje (nájomná zmluva sa týka aj iných pozemkov). Zároveň žalovaná uvádzala, že kúpnu cenu 3200,- eur považovala za nájomné za pozemky (vyjadrenie na pojednávaní z 28.3.2024 na č.l. 47 spisu), avšak toto tvrdenie spochybňuje samotná cena dojednaného nájmu v nájomnej zmluve vo výške 62,53 eur. Žalovaná vôbec nevysvetlila, ako sa mohla domnievať, že suma 3200,- eur jej bola žalobcom na účet poslaná ako nájomné (zaslanie finančných prostriedkov vo výške kúpnej ceny pred podpisom kúpnej zmluvy žalovaná nerozporovala, pričom k odstúpeniu od zmluvy došlo až po 15 mesiacoch od uzavretie kúpnej zmluvy). Naviac tvrdenie žalovanej, že sa domnieva, že zaslaná suma 3.200,- eur na jej účet žalobcom je nájomné, odporuje jej vlastnému tvrdeniu vo vyjadrení k žalobe, kde udáva, že žalobca jej sumu 3.200,- eur zaslal svojvoľne po tom, čo ju mal presviedčať, že namiesto nájomnej zmluvy s ňou uzavrie kúpnu zmluvu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že takéto tvrdenia žalovanej v priebehu sporu sú nekonzistentné a navzájom si odporujú. Žalovaná tak svoje tvrdenia v priebehu konania nie len že nepreukázala, ale tieto tvrdenia pozmeňuje, čo evokuje dojem, že žalovaná má snahu, prispôsobovať vyjadrenia podľa vývoja prebiehajúceho súdneho konania a dôkaznej situácie. 56. Ak by aj nejakým spôsobom malo dôjsť k podpisu kúpnej zmluvy žalovanou namiesto nájomnej zmluvy, skutkové tvrdenia žalovanej neprichádzajú s vysvetlením, prečo zároveň žalovaná podpísala návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 57. Omyl konajúceho má v zmysle ust. § 49a prvej vety Občianskeho zákonníka za následok neplatnosť právneho úkonu vtedy, ak bol podstatný (rozhodujúci pre uskutočnenie právneho úkonu konajúceho), a súčasne za predpokladu, že druhý účastník právneho úkonu omyl konajúceho vyvolal, alebo o ňom, hoci ho sám nevyvolal, so zreteľom na všetky okolnosti musel vedieť. 58. ZSP 1/2010 (Najvyšší súd SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2008): Právny úkon je neplatný pre omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca, resp. podstatná a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť v čase právneho úkonu. Osoba, ktorá sa omylu dovoláva, je povinná si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. 59. Omyl je vyvolaný druhým účastníkom vtedy, ak tento účastník bez úmyslu uviesť mýliaceho sa účastníka do omylu, vznik omylu spôsobil, napr. uvedením nepravdivých skutočností, ktoré boli pre

utváranie vôle konajúcej osoby rozhodujúce. Uvedené skutočnosti, tak ako ich žalovaná tvrdí, v konaní nepreukázala. 60. Žalovaná mala možnosť najneskôr pri osvedčovaní podpisu na zmluve pred príslušným orgánom obce možnosť sa oboznámiť s predmetom kúpnej zmluvy a v prípade, že by z jej znenia bola zistila, že zmluva je v rozpore s jej vôľou a že predmetom zmluvy je niečo iné, než na čom sa zmluvné strany dohodli, takúto zmluvu nemusela podpísať. Uvedené sa nakoniec týka aj namietanej ceny pozemkov podľa spornej kúpnej zmluvy. Ak teda mal v danom prípade omyl žalovanej spočívať v nevedomosti o tom, čo podpisuje, pretože si zmluvu predtým neprečítala, či nedostatočne, táto skutočnosť, že žalovaná nejavila dostatočný záujem pred uzavretím zmluvy o oboznámenie sa s jej obsahom, nemôže byť na ťarchu žalobcu a nemôže spôsobovať taký omyl, ktorý by vyvolával neplatnosť právneho úkonu. Že si žalovaná neprečítala obsah zmluvy, ktorú podpisuje uvádza sama vo vyjadrení k žalobe (č.l. 34 spisu). 61. Vo vzťahu k tvrdeniam, že takýto omyl mal vyvolať žalobca, žalovaná nenavrhla žiadne dôkazy, svoje tvrdenia nepreukázala. 62. Na základe vyššie uvedeného súd uzatvára, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu medzi sebou dňa 26.5.2021 uzavreli platne kúpnu zmluvu. Žalovaná totiž nepreukázala žiaden z dôvodov neplatnosti, ohľadne ktorých ju v konaní zaťažovalo bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno ( nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, omyl) a súd nezistil iné dôvody neplatnosti skúmanej kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 26.5.2021 (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom). 63. Následne sa súd mohol zaoberať platnosťou odstúpenia žalovanej od predmetnej kúpnej zmluvy. Vyššie uvedené tvrdenia žalovanej o neplatnosti samotnej kúpnej zmluvy priamo odporujú skutočnosti, že žalovaná listinami z 28.10.2022 a dňa 2.1.2023 od spornej kúpnej zmluvy odstúpila. Ak kúpnu zmluvu nepovažovala za platne uzavretú (na základe všetkých vyššie uvádzaných dôvodov), nebolo tvrdeniami žalovanej dostatočne vysvetlené, prečo do tejto zmluvy odstúpila, čim nepriamo potvrdila, že zmluvu riadne uzavrela (vrátane riadneho úradného osvedčenia svojho podpisu). 64. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. V zmysle § 48 ods. 1 Obč. zákonníka možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v zákone (v Obč. zákonníku alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené, alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. Dohoda o odstúpení pritom nemusí byť viazaná na existenciu nejakého dôvodu. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj ústne. Obč. zákonník v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009) 65. Pokiaľ ide o dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy, žalovaná poukázala na zákonný dôvod, a to § 49 Občianskeho zákonníka. Je potrebné poznamenať, že strany sporu s v zmluve nedohodli iné dôvody odstúpenia od kúpnej zmluvy, pričom v súlade s § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. 66. Dôvodom odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu tak malo byť, že žalovaná uzavrela zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Iné relevantné dôvod hodné preskúmania žalovaná neuviedla ani v priebehu konania. 67. Tiesňou sa rozumie objektívny hospodársky alebo sociálny, niekedy aj psychický stav, ktorý takým spôsobom a s takou závažnosťou dolieha na osobu uzatvárajúcu zmluvu, že ju obmedzuje v slobode rozhodovania natoľko, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobila (Ro NS ČR z 31. 8. 2005, sp. zn. 28 Cdo 2752/2004).

68. V súlade so svojou ustálenou judikatúrou aj s judikatúrou všeobecných súdov ústavný súd pod pojmom tieseň rozumie taký hospodársky, sociálny alebo psychický stav, ktorý na konajúceho dolieha takým spôsobom a takou závažnosťou, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobil alebo pri dvojstrannom konaní by úkon neurobil. Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, musí pre ňu byť daný objektívny dôvod a súčasne sa musí stať aj pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že koná vo svoj neprospech. Tieseň pritom nemožno chápať ako jednorazový akt, ale aj v širších súvislostiach ako dlhodobý proces, ktorého výsledkom bolo to, že fyzická osoba urobila ako vlastník úkon, ktorý by inak v právnom štáte neurobila (Na ÚS SR z 26. 2. 2009, sp. zn. I. ÚS 154/08). 69. Následky tiesne sa uplatnia aj vtedy, ak druhý účastník nemal úmysel ju využiť, avšak v konečnom dôsledku na nej profitoval. Je nerozhodné, ako tieseň vznikla, či ju spôsobila udalosť (napr. povodeň) alebo tretia osoba, alebo druhý účastník, alebo dokonca sama osoba, ktorá je tiesňou postihnutá (napr. ak sa táto osoba ocitla v tiesni pre zlé hospodárenie, pre opilstvo, pre požiar spôsobený nedbanlivosťou). Tieseň sa uplatní aj vtedy, ak si ju postihnutá osoba spôsobila úmyselným činom, napr. pokusom samovraždy. I keď tieseň musí mať základ v objektívne danom a pôsobiacom stave, na jej relevanciu to ešte nestačí. Konajúci ju musí subjektívne pociťovať a musí sa stať pohnútkou pre jeho prejav vôle. Ak je tu stav objektívne vyvolávajúci tieseň (objektívne spôsobilý vyvolať tieseň), ale ak tento stav na konanie daného subjektu nevplýval, potom nemožno od úkonu odstúpiť z tohto dôvodu (porovnaj Článok z www.epi.sk: Eurokódex komentár K § 49 [Odstúpenie od zmluvy pre tieseň] ). 70. Za tieseň je potrebné považovať sociálny, najmä hospodársky stav osoby, ktorý na ňu dolieha tak závažným spôsobom, že osoba bez slobodného utvárania svojej vôle uzavrie zmluvu, ktorú by inak neuzavrela (Ro NS ČR zo 16. 8. 2001, sp. zn. 28 Cdo 1221/2001). 71. Vzhľadom na to, že tieseň pôsobí ako subjektívny stav aj vtedy, keď druhý účastník nemá s jeho vznikom alebo pôsobením nič do činenia, musí zákon prihliadať aj na záujem tohto účastníka, a preto nemôže stav tiesne pri robení úkonu sankcionovať tak, že by od právneho úkonu bolo možné odstúpiť v každom prípade. Preto (na rozdiel od bezprávnej vyhrážky) v prípade tiesne sa nedostatok slobodného utvárania vôle konajúceho prejaví právnymi následkami – možnosťou odstúpenia od právneho úkonu – iba vtedy, keď bol právny úkon urobený v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. O nápadne nevýhodných podmienkach – ako pridruženej podmienke tiesne – možno hovoriť vtedy, ak ide o evidentný nepomer vzájomne poskytnutých plnení alebo o očividnú nevýhodnosť nejakých ďalších podmienok a pod. To predpokladá, že druhému účastníkovi zmluvy nevýhodnosť podmienok musela byť zrejmá. Nezáleží na tom, či tento druhý účastník zmluvy o tiesni iného vedel alebo nie (porovnaj Článok z www.epi.sk: Eurokódex komentár K § 49 [Odstúpenie od zmluvy pre tieseň] ). 72. Tak ako požiadavku „tiesne“ treba aj požiadavku „nápadne nevýhodných podmienok“ posudzovať vždy v konkrétnom prípade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti. Táto požiadavka môže byť splnená aj v prípade, ak kúpna cena zodpovedala dobovým cenovým predpisom (Na ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 154/08). 73. To, či ide o nápadne nevýhodné podmienky uzavretej kúpnej zmluvy, je potrebné posudzovať vždy konkrétne podľa okolností jednotlivého prípadu. Pri odplatných zmluvách ide predovšetkým o posudzovanie toho, či nebola porušená ekvivalentnosť dojednaného vzájomného plnenia. Inou relevantnou skutočnosťou v tomto zmysle mohli byť pre kúpnou zmluvou dotknutú osobu značne nevýhodné zmluvné podmienky či vedľajšie dojednania súvisiace s predmetom plnenia, ktoré by ju vo svojich dôsledkoch významne a zjavne znevýhodňovali v porovnaní s predzmluvným stavom (Ro NS ČR z 13. 2. 2001, sp. zn. 28 Cdo 1406/1999). 74. V danom prípade je potrebné poukázať na to, že žalovaná vôbec netvrdila a zároveň tak nemohla ani preukázať stav tiesne. Žalovaná napriek takto označenému dôvodu v odstúpení od zmluvy (listinách, ktoré je podľa obsahu možné považovať za odstúpenie) neuvádzala žiadne také okolnosti, ktoré by v danom prípade, individuálne vzhľadom na osobu žalovanej, mohol súd vyhodnotiť ako tieseň, tak ako vyplýva vymedzenie pojmu tiesne z vyššie uvedenej judikatúry. Žalovaná v danom prípade nepreukázala svoj hospodársky alebo sociálny, či psychický stav, ktorý by tak značným spôsobom a s takou závažnosťou doliehal na jej osobu, že by ju obmedzil v slobode rozhodovania natoľko, že uzavrela so žalobcom kúpnu zmluvu, čo by inak neurobila.

75. Tu pre lepšie pochopenie súd uvádza príklad z aplikačnej praxe, kedy v inej posudzovanej veci hoci predávajúci v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy bol viac ako pol roka nezamestnaný, odkázaný na dávky hmotného zabezpečenia a potreboval peniaze na zaplatenie dlhu, nebolo uvedené vyhodnotené ako uzavretie kúpnej zmluvy v tiesni, teda v takom stave (hospodárskom, sociálnom, resp. i psychickom), ktorý by na predávajúceho doliehal takým spôsobom a s takou závažnosťou, ktorý by ho obmedzoval v slobode rozhodovania natoľko, že by urobil právny úkon, ktorý by inak neurobil, ako to má na mysli ustanovenie § 49 OZ. Ani uvedené okolnosti spočívajúce v rýdzo osobných dôvodoch nemohli totiž slobodu rozhodovania predávajúceho pri uzatvorení zmluvy obmedziť natoľko, že by nebol schopný reálne uvažovať o tom, či má alebo nemá kúpnu zmluvu o predaji predmetných nehnuteľností, spísanú advokátom, uzavrieť (Ro NS ČR z 29. 8. 2006, sp. zn. 30 Cdo 1658/2006). 76. Pokiaľ teda nebola tvrdená a ani preukázaná v konaní tieseň na strane žalovanej, je bez významu posudzovať, či zmluva bola alebo nebola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, teda či nebola porušená ekvivalentnosť dojednaného vzájomného plnenia, nakoľko v rámci zmluvnej voľnosti nie je právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis). 77. Sporná kúpna zmluva tak nemôže byť neplatnou pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) iba z dôvodu, že by kúpna cena bola neprimerane nízka. Existencia hrubého nepomeru plnení ako taká nestačí na naplnenie úžery (§ 39a Občianskeho zákonníka), keďže určovanie (ohodnocovanie) majetkovej hodnoty plnenia patrí do rozhodovania zmluvných strán (zmluvná autonómia). 78. „Neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp. dojednanie, pri ktorom je „zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľností“. Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu (v danom prípade 1 eur), nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Tým, pravda, v niektorých, individuálnych prípadoch nie je dotknutý možný dopad tohto ich dojednania napríklad z hľadiska daňového. Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom (konaním contra bonos mores), samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2019, sp. zn. 3 Cdo 244/2018) 79. Naviac z opačného pohľadu, ak by sa žalovanej podarilo v tomto konaní preukázať, že pri podpise zmluvy konala v tiesni (čo ani netvrdila a ani nepreukázala), bolo by potrebné tiež preukázať, že v danom prípade bola porušená ekvivalentnosť dojednaného vzájomného plnenia, teda že kúpna cena nehnuteľností bola neprimerane nízka. 80. Zo zisteného skutkového stavu však takéto závery vyvodiť nemožno. Predmetné nehnuteľnosti, a to prevažne orná pôda a trvalé trávne porasty (v niektorých prípadoch spoluvlastnícke podiely na nich) umiestnené v extraviláne obce a podiel 56/1680 na zastavanej ploche a nádvorí, boli odpredané žalobcovi za 3200,- eur. Uvedenú kúpnu cenu nie je možné bez ďalšieho vyhodnotiť ako neprimeranú, či príliš nízku. Na základe listín predložených stranami sporu, či už uznesenia o dedičstve sp.zn. 5D/158/2019 alebo kúpnej zmluvy z 15.3.2017 predloženej žalovanou respektíve kúpnych zmlúv z 10.4.2018 a 6.4.2021 predložených žalobcom, nebol súdu preukázaný jednoznačný rozpor, či súlad kúpnej ceny sporných nehnuteľností s trhovou cenou. 81. Konštatovať neprimerane nízku cenu (a ani primeranú trhovú cenu) sporných nehnuteľností by tak za danej dôkaznej situácie ani nebolo možné. Uvedené by bolo možné preukazovať napr. znaleckým ohodnotením predmetných pozemkov, ale aj ohodnotením týchto, či obdobných pozemkov v danej lokalite realitnými kanceláriami. Uvedené by však bolo prípustné až po preukázaní samotnej tiesne na strane žalovanej. 82. Iné zákonné či zmluvné dôvody žalovaná ako dôvody odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 26.5.2021 neuvádzala.

83. Zo skutočností žalovanou uvádzaných práve naopak vyplýva motív konania žalovanej a dôvody, pre ktoré sa rozhodla od platne uzavretej zmluvy odstúpiť. Tieto dôvody žalovaná sama uvádza, hoci sú bez akejkoľvek relevancie pre prejednávanú vec. Žalovaná totiž uvádza, že predmetné (žalobcovi odpredané) pozemky zdedila, pričom dediť mala so svojím bratom O. D., avšak pre zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy a v súlade s dohodu dedičov nadobudla sporné nehnuteľnosti iba žalovaná s tým, že je povinná v prípade scudzenia vyplatiť polovicu kúpnej ceny za pozemky bratovi. Skutočnosť, že žalovaná následne porušila dohodu s bratom o tom, že v prípade predaja pozemkov ho bude vopred o tom informovať, či s cenou súhlasí, alebo nie, nemá však žiaden význam pre platnosť či neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy so žalobcom a zároveň uvedené nezakladá dôvod pre odstúpenie od tejto zmluvy. Skutočnosť, ako to žalovaná uvádza, že „brat pozemky predať nechce“ je úplne bez významu v danej veci, nakoľko na sporných nehnuteľnostiach neviazne žiadne vecné právo brata žalovanej. Žalovaná sama uvádza, že nechce, aby súrodenecké väzby s bratom boli narušené, čím odhaľuje skutočný dôvod odstúpenia o kúpnej zmluvy so žalobcom. 84. Žalovaná tak neuniesla dôkazné bremeno preukázania zákonných predpokladov odstúpenia od zmluvy (k dôkaznému bremenu na strane žalovanej v obdobnej situácii porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/55/2022 z 27. 07. 2023). 85. Súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov stranami sporu predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 86. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval z vyššie uvedených dôvodov odstúpenie žalovanej od zmluvy z 26.5.2021 na základe listín zo dňa 28.10.2022 a zo dňa 02.01.2023, za platné, preto nespôsobilo právne následky zániku práv a povinností z uzatvorenej kúpnej zmluvy a súd musel žalobe žalobcu vyhovieť a vysloviť, že práva a povinnosti žalobcu a žalovanej z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.05.2021 naďalej trvajú. 87. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 88. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 89. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 90. V danom konaní bol žalobca plne úspešný. Vzhľadom na uvedené mu patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.