Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 3C/7/2023 8823201117 01. 07. 2024 JUDr. Jaroslava Tóthová Gederová ECLI:SK:OSVT:2024:8823201117.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, proti žalovaným v 1. rade: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, v 2. rade: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, G. 3. rade: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 4. rade: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 5. rade: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 6. rade: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 7. rade: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 8. rade: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 9 rade: A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 10. rade: C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 11. rade: E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 12. rade: C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 13. rade: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 14. rade: O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 15. rade: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 16. rade: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 17. rade: C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 18. rade: E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 19. rade: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 20. rade: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 21. rade: C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 22. rade: E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 23. rade: E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 24. rade: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 25. rade: H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 26. rade: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 27. rade: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 28. rade: C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 29. rade: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 30. rade: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, v 31. rade: C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 32. rade: C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, žalovaný v 1. – 11. rade, 13. – 26. rade a 28. - 30. rade zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., so sídlom ulica 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, o určenie vlastníckeho práva takto rozhodol: I. Súd žalobu
zamieta.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 10., 11., 13., 14., 15., 16., 17., 18., 19., 20., 21., 22., 23., 24., 25., 26., 28. a 30. rade náhradu trov konania vo výške 100 % do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku. III. Žalovaným v 12., 27., 31. a 32. rade sa nárok od žalobcu
nepriznáva.
odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.06.2023 domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnostiach v k.ú. C. zapísaných na LV č. XXX N. XXX. Svoju žalobu odôvodnil tým, že urbariát bol založený v r. 1774 rozhodnutím Márie Terézie, ktorá urbár odstúpila grófovi Barkánymu a jeho švagrovi Husárovi, ktorý ju odstúpil štyrom rodinám a to rodine P., I., I. a K.. Do užívania im boli odstúpené nehnuteľnosti na pozemkovoknižných vložkách č. XX, XX, XX a XX pre k.ú. C., ktoré sú evidované v súčasnosti na LV XXX N. XXX pre k.ú. C.. Uvedenými podielmi sa združili do Urbárskeho a pasienkového spoločenstva obce C. a to na členskej schôdzi konanej dňa 15.03.1996. Dňa
04.06.1996 došlo k odovzdaniu majetku do správy pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity. Zoznamy členov spoločenstva boli aktualizované vždy k 31.12. bežného roka a to za roky 1996 – 2013. Urbárske a pasienkové spoločenstvo C. ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou bolo založené 27.06.2014 s tým, že sa stalo právnym nástupcom Urbárskeho a pasienkového spoločenstva obce C.. Na zhromaždení smerujúcom k založeniu pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou bolo vlastníkmi rozhodnuté o začlenení nehnuteľností na LV č. XXX N. XXX pre k.ú. C. do pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Na LV č. XXX a O. XXX pre k.ú. C. sú v súčasnosti ako podieloví spoluvlastníci evidovaní 32 členovia. Okresný súd Vranov nad Topľou, v konaní sp. zn. 7C/203/2014 určil spoluvlastnícke podiely žalobcov v. 1. – 30. rade vo výške 1/32 k nehnuteľnostiam na LV č. XXX N. XXX pre k.ú. C.. Žalobca vstúpil do oprávnenej držby nehnuteľnosti na základe písomnej dohody o odovzdaní majetku zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi Východoslovenské lesy, štátny podnik Košice a urbárskou spoločnosťou pozemkové spoločenstvo C.. Predmetom tejto dohody bolo odovzdanie užívacieho práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Takýmto spôsobom je podľa žalobcu preukázané, že vstup žalobcu, resp. ich právnych predchodcov do oprávnenej držby bol vykonaný na základe písomnej dohody vtedy povereným orgánom štátu. Žalobca ako člen spoločenstva bez právnej subjektivity, ktoré bolo neskôr v zmysle zákona č. 97/2013 zmenené na spoločenstvo s právnou subjektivitou s názvom Urbárske a pozemkové spoločenstvo C., je odo dňa odovzdania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX N. XXX pre k.ú. C. dobromyseľný v tom, že je taktiež vlastník. Žalobca predmetné nehnuteľnosti užíva ako svoje vlastné a to bez prerušenia od r. 1996, kedy boli lesné pozemky vydané do užívania pozemkovému spoločenstvu bez právnej subjektivity. Užívanie pozemkov bez prerušenia trvá až doposiaľ. Žalobca vstúpil do oprávnenej dobromyseľnej držby na základe písomnej dohody o odovzdaní nehnuteľností do užívania ich vlastníkom v r. 1996. Keďže žalobca užíva nehnuteľnosti po dobu dlhšiu ako 10 rokov je dobromyseľný pri ich užívaní, že sa jedná o jeho vlastníctvo. Keďže žalobca nie je formálne zapísaný ako podielový spoluvlastník, uvedeného sa domáha prostredníctvom tejto žaloby. Naliehavý právny záujem je preukázaný tým, že bez takéhoto určovacieho výroku ostáva právne postavenie žalobcu neisté aj do budúcnosti, nakoľko žalobca v súčasnosti nie je oficiálne evidovaný na LV č. XXX N. XXX pre k.ú. C. a nemôže byť členom spoločenstva a tak vykonávať práva ako člen, ktoré vykonával až do r. 2014. 2. Na preukázanie svojich tvrdení predložil výpis z LV č. XXX pre k.ú. C., výpis z LV č. XXX pre k.ú. C., rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11C/209/2015 zo dňa 27.03.2017, odpoveď na žiadosť zo dňa 04.05.2023, vyhlásenie spoločníkov Urbárskeho a pasienkového spoločenstva zo dňa 19.08.1996, prezenčnú listinu zo dňa 15.03.1996, zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti bez uvedenia dátumu, prezenčnú listinu z členskej schôdze zo dňa 16.11.2003, prezenčnú listinu z výročnej členskej schôdze zo dňa 18.11.2006, zoznam vlastníkov bez uvedenia dátumu, uznesenie Urbárskeho, lesného, pozemkového a pasienkového spoločenstva podielnikov C. zo dňa 29.09.2003, notársku zápisnicu č. N 99/2014, Nz 23957/2014, NCRls 24391/2014 zo dňa 24.06.2014. 3. Žalovaný v 31. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca je právoplatným členom urbariátu. Všetko spôsobil O. M.. Praví vlastníci prišli o nárok dvoch hlasov pri hlasovaní, medzitým sa dohodlo, aby sa urbár rozdelil na každý dom a rodinu v obci. On spolu so svojou sestrou neboli nikdy pozvaní na žiadnu schôdzu. Ďalší členovia sa búria lebo v urbariáte sú aj pasienky a orná pôda, pričom skutočnosť je taká, že sa budú ďalší hlásiť k vlastníctvu a súdiť. 4. Žalovaní v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 9., 10., 13., 14., 15., 16., 17., 18., 19., 20., 21., 22., 23., 24., 25., 26., 28., 29. a 30. rade vo svojom vyjadrení uviedli, že nárok žalobcu považujú za nedôvodný. Žalobca nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/33 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX N. F. XXX pre k.ú. C.. Žalobca bol pri procese zakladania pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity, ale nie ako podielnik, ale ako „lesník“, nakoľko v tom čase vykonával pre urbarialistov služby lesníka. Z toho dôvodu sa jeho meno mohlo nachádzať v zoznamoch členov, ktorí boli prítomní na rôznych stretnutiach. Žalobca nie je rodákom z obce C., v obci býva z dôvodu sobáša so ženou z obce, ktorá je sestra žalovaného v 31. rade. Podiel na urbárskych pozemkoch za rodinu P. patrí žalovanému v 31. rade. Ak je žalobca toho názoru, že by mu tento podiel mal patriť, nech o to požiada svojho švagra. Žalobca doposiaľ nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by mal byť spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Zvláštne je aj to že sa spoluvlastníckeho podielu od r. 2014 domáha až v r. 2023. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 11.01.2024 uviedol, že bol pri zakladaní spoločnosti bez právnej subjektivity a navrhol, aby sa prijali podiely na každý dom a dvor rovnakým dielom. Prijalo sa uznesenie podľa prezenčnej listiny, ktorá je priložená v spise. Uviedol, že nebol oboznámený s rozhodnutím
urbárskej spoločnosti o zmene na urbársku spoločnosť s právnou subjektivitou. Bol párkrát vykázaný predsedom zo stretnutia podielnikov. Na list zo dňa 06.12.2019 mu nebola zaslaná žiadna odpoveď a žiadne služby pre urbársku spoločnosť neposkytoval. Vlastníckeho práva sa domáha z dôvodu, že sa o to márne pokúšal osobne na stretnutiach, z ktorých bol vykázaný. 6. Žalovaný v 31. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 06.02.2024 uviedol, že trvá na prijatí žalobcu do spoločenstva, nakoľko tam vždy patril a jeho tvrdenia sú pravdivé. 7. Žalovaný v 12. rade vo vyjadrení zo dňa 07.02.20241 uviedol, že po prechode urbárskeho a pasienkového pozemkového spoločenstva v r. 2014 bez právnej subjektivity na spoločenstvo s právnou subjektivitou boli dohodnuté dve základné veci, a to že sa vybavia podiely na 32 členov urbárskeho a pasienkového spoločenstva a prepíšu sa všetky podiely k roku 2014 na každý dom a dvor, nakoľko každá domácnosť je odkázaná v prevažnej miere na kúrenie drevom, nech má každý jeden podiel, celkovo k r. 2014 to bolo 47. V tomto duchu sa malo niesť vybavenie spoločnosti v r. 2014. Z daného dôvodu sa vzdal časti svojich podielov v prospech ostatných podielnikov. Dotiahol sa iba bod vybavenia podielov na 32 členov. K určeniu vlastníckeho práva žalobcovi, ktorý bol zakladajúcim členom, ktorého dôkazom sú aj prezenčné listiny napr. z 15.03.1996, pokiaľ bol členom zakladajúceho spoločenstva, potom logicky by mal patriť aj k vlastníkom spoločenstva s právnou subjektivitou. 8. Žalovaní v 1. – 11. rade, 13. – 26. rade, 28. a 30. rade vo svojom vyjadrení opravili svoje tvrdenie, že žalobca vykonával služby lesníka. Uviedli, že žalobca bol v rozhodnom období zamestnancom Štátnych lesov a pracoval ako vedúci lesného odboru pre k.ú. C., L. G. N. G.. Preto bol prítomný pri jednaniach na orgáne starostlivosti o správe lesa a bol prítomný na vtedajších konaniach a stretnutiach orgánov pozemkového spoločenstva. Manželka žalobcu je sestra žalovaného v 31. rade. Podiel na urbárskych pozemkoch, ktoré patrili pre rodinu P., už vlastní žalovaný v 31. rade. 9. Žalobca na výzvu súdu dňa 25.03.2024 uviedol, že predložil dosť písomných dokladov, podľa ktorých bol riadnym členom spoločenstva, kým neprešlo na subjekt s právnou subjektivitou. Vtedy mu spoločnosť neumožnila predložiť listinné dôkazy, neoboznámili ho s tým že prechádza spoločenstvo na právnu subjektivitu. Z daného dôvodu predložil súdu písomné svedectvo, plnomocenstvo, osvedčenie o pravosti podpisu a záznamy o vlastníctve. 10. Vo veci sa dňa 01.07.2024 konalo pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca, prítomní žalovaní v 3. – 5. rade, splnomocnený zástupca žalovaného v 12. rade, žalovaní v 14. rade, 22. rade, 26. rade, 31. a 32. rade, neprítomní žalovaní v 1. a 2. rade, 6. – 13. rade, 15. – 21. rade, 23. – 25. rade, 27. – 30. rade. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaných v 1. a 2. rade, 6. – 13. rade, 15. – 21. rade, 23. – 25. rade, 27. – 30. rade. 11. Žalobca na pojednávaní uviedol, že na ustanovujúcej schôdzi v C. v r. 1996 bolo prijaté uznesenie, na základe ktorého mal mať podiel v urbariáte každý dvor a dom v rovnakom diele. V spise bol doložený zoznam ako aj zápisnica. Preto trvá na podanej žalobe. Ďalej uviedol že je pravdou, že v rozhodnom čase robil lesníka, avšak nebol účastníkom pôvodného urbariátu, pretože bol zo schôdze vyhodený. Pokiaľ uvádzal, že každý dom a dvor mal mať podiel, tak každý podielnik sa mal zrieknuť podielu v prospech obce a tieto podiely sa mali rozdeliť pre celú obec. Taktiež uviedol, že zo zoznamu urbarialistov bol vyčiarknutý, keď sa prevádzal na právnu subjektivitu. V r. 1996, keď bola ustanovujúca schôdza bolo 47 obývaných domov a tak malo byť 47 podielov. Pokiaľ ide o predložené listiny o vlastníctve, tie majú preukazovať, že nehnuteľnosti patrili svokrovi C. P., nevedel však označiť konkrétny zápis, ktorý by túto skutočnosť aj preukazoval. Jeho podpis na prezenčnej listine z 15.03.1996 je sfalšovaný, na tejto schôdzi vôbec nebol. Jeho svokrom bol C. P. bytom C. XX. 12. Žalovaný v 22. rade na pojednávaní uviedol, že keď sa zakladala urbárska spoločnosť, bol prítomný na týchto schôdzach. Najprv chodil na schôdze svokor žalobcu, neskôr aj žalobca, ktorý bol prítomný len z dôvodu že odovzdával porasty. Predchádzajúci vlastníci urbariátu by nedopustili, aby podiel padol na každý dvor. Ak by bol žalobca zapísaný v pôvodnom urbariáte, tak by bol podielnikom aj teraz. 13. Žalovaný v 31. rade uviedol, že na ustanovujúcej schôdzi s právnou subjektivitou ho so sestrou neprijali na schôdzi, žalobca sa schôdze nemohol zúčastňovať a žalovať budú aj ďalší účastníci, ktorí nedostali podiely. Na otázku právneho zástupcu žalovaných nech sa vyjadrí k tomu, že pokiaľ žalobcovi
patrí podiel 1/33, prečo o matematicky alikvotnú časť neznížil svoj podiel a neodovzdal to žalobcovi uviedol, nech sa zoberie z podielov ostatných, ktorí nemali patriť do urbariátu. V záverečnej reči žiadal to, aby bol žalobca prijatý za právoplatného člena. 14. Žalovaná v 32. rade na pojednávaní uviedla, že žalovaný v 31. rade je jej švagor a svoj podiel zdedila po manželovi. Istý čas u nej býval aj otec, ktorý býval aj u žalobcu, kde im povedal, že urbár bol delený na každý dvor. Žalovaná v 32. rade na otázku právneho zástupcu prečo žalobcovi zatiaľ neodovzdala matematicky alikvotnú časť, o ktorú má byť znížený majetok z ich podielu, uviedla, že nech sa zoberie z podielu tých čo v urbariáte nemajú čo robiť. V záverečnej reči zotrvala na tom, aby bol žalobca prijatý za člena. 15. Splnomocnený zástupca žalovaného v 12. rade na pojednávaní uviedol, že keď mama prišla zo schôdze v 1996, tak sa tam dohodlo, že sa podiely delia na dom a dvor. V 2014 sa menil urbariát na urbariát s právnou subjektivitou, kde sa taktiež hovorilo, že podiely budú na dom a dvor, pričom nemá problém, aby sa žalobca stal členom za predpokladu, že bol členom urbariátu aj pred rokom 2014. Na otázku právneho zástupcu žalobcu prečo žalobcovi zatiaľ neodovzdali matematicky alikvotnú časť, o ktorú má byť znížený majetok z ich podielu, splnomocnený zástupca uviedol, ak bol žalobca členom urbariátu do r. 2014, nech je členom aj teraz. 16. Žalovaný v 4. rade na pojednávaní uviedol, že bol účastníkom urbárskej spoločnosti od r. 2014, predtým bol účastníkom jeho otec, zároveň je aj členom výboru. Má vedomosť o tom, že žalobca od r. 2014 nedostával žiadne dividendy a nezúčastňoval sa schôdzí. Pokiaľ sa hovorilo, že sa mali podiely deliť na každý dom a dvor, toto nebolo nikdy schválené, len sa to medzi urbarialistami rozprávalo, že by to bolo dobré. Je toho názoru, že nikto nebude súhlasiť s rozdelením urbariátu na menšie podiely. 17. Žalovaný v 5. rade na pojednávaní poukázal na to, že bol členom urbariátu aj výboru. Pokiaľ žalobca mal byť členom od r. 1996 ako tvrdí, tak mali mu byť vyplácané dividendy, čo by mal vedieť aj preukázať. Žalobca sa počas celého obdobia nezapájal do aktivít urbariátu a teraz, keď urbariát prosperuje, by chcel dostávať dividendy ako aj výhody. Pokiaľ si rodina P. nevysporiadala podiel 2/32, je to ich vec. 18. Žalovaný v 26. rade uviedol, že žalobca nebol členom urbariátu ani nemohol byť, lebo nie je vlastníkom nehnuteľnosti. 19. Žalovaný v 14. rade uviedol, že bol predsedom urbariátu od r. 2004 a zostal ním aj po zmene právnej subjektivity. Potvrdil, že sa žalobca nezúčastňoval schôdzí do r. 2014 avšak nie je pravdou, že v r. 1996 bolo prijaté uznesenie, že podiely patria na každý dom a dvor a neexistuje o tom žiaden listinný dôkaz. Bolo však vytvorených 31 podielov, neskôr dodatočne 32. Tieto podiely boli schválené v r. 1996 a jedným z podielnikov bol aj svokor žalobcu C. P.. 20. Právny zástupca žalovaných v 1. – 11. rade, 13. – 26. rade, 28. a 30. rade na pojednávaní uviedol, že žalovaní nesúhlasia, aby bol žalobca členom urbárskej spoločnosti. Je pravdou, že sa schôdzí zúčastňoval, avšak iba z dôvodu, že pracoval pre Lesy, ktorý bol vydávajúcim orgánom vo vzťahu k pozemkom, teda nie z dôvodu členstva, ale z dôvodu pomoci pri tvorbe spoločenstva. Poukázal na to, že z LV č. XXX vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, boli zapísané na urbársky majetok Obec v celku v podiele 1/1 a z LV č. XXX vyplýva, že nehnuteľnosti boli zapísané na urbarialistov v podiele 1/1. Uvedený zápis bol nevyhovujúci a teda sa dal riešiť len prostredníctvom súdnych konaní, ktoré predchádzali tomuto. Žalovaná v 32. rade je sestra manželky žalobcu. Podiel, ktorý patril do rodiny P. nadobudol žalovaný v 31. rade, žalovaná v 32. rade nadobudla podiel po svojom manželovi. Podiel, ktorého sa domáha žalobca, teda nadobudol žalovaný v 31. rade. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že každý kto mal dvor mal mať svoj podiel, dvorom sa myslela príslušnosť k rodine. Predmetom prvého konania neboli 2/32 podielu, ktoré však boli predmetom ďalšieho konania v r. 2015. Pokiaľ by bolo vzaté v úvahu počet domov, tak zo samotnej žaloby vyplýva, že by počet urbarialistov bol aspoň 70 a s tým nesúhlasia, preto majú zato, že pri tvorbe urbariátu a pri dohode urbarialistov sa myslelo, že podiel má pripadať na rodinu a nie na každý dom. V záverečnej reči uviedol, že súdne konanie je riadené zásadou, že každý z účastníkov má svoje tvrdenia preukázať. Žalobca sa na pojednávaní ako aj v písomných vyjadreniach vyjadroval k tomu, že mal byť spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností o veľkosti podielu 1/33. Avšak na pojednávaní ani vo svojich písomných vyjadreniach sa nenachádza ani jediný dôkaz, ktorý by uvedené potvrdil a podporil toto tvrdenie. Samotný žalobca žiadal o predloženie
listiny, ktorou mal byť zoznam z r. 1996, z ktorého vyplýva 32 podielov. Presne týchto 32 podielov je dnes premietnutých na liste vlastníctva, čo vyplýva aj z dokazovania. To, že žalobca nie je vlastníkom podielu 1/32 je dané tým, že tento podiel ktorý patril C. P. ako jednému z členov pôvodnej aj novej urbárskej spoločnosti vlastní priamo žalovaný v 31. rade. Opakovane sa žalovaní na pojednávaní vyjadrovali, že žalobca od počiatku nebol členom urbárskej spoločnosti, čo potvrdil aj samotný žalobca, preto nevyplýva, že žaloba je dôvodná. Žalobca nepreukázal, že by mal byť spoluvlastníkom podielu a preto žiadali žalobu zamietnuť. 21. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj výsluchom strán sporu, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci: Z výpisu z LV č. XXX ku dňu 17.03.2014 je evidentné, že vlastníkom tam uvedených nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, bola Obec v celku a to na základe rozhodnutia pozemkového úradu zo dňa 14.03.1996. Vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. C. boli urbarialisti, na základe rozhodnutia pozemkového úradu zo dňa 14.03.1996. V súvislosti s uvedenými listami vlastníctva prebiehali dve súdne konania a to prvé pod sp. zn. 7C/203/2014, na základe ktorého Okresný súd Vranov nad Topľou dňa 05.06.2014 rozhodol, že žalovaní v 1. – 30. rade sú podielovými spoluvlastníkmi, každý o veľkosti 1/32 k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXX N. XXX pre k.ú. C.. Následne druhé konanie bolo vedené pod sp. zn. 11C/209/2015, kde Okresný súd Vranov nad Topľou dňa 27.03.2017 rozhodol, že žalovaní v 31. a 32. rade sú podielovými spoluvlastníkmi na nehnuteľnostiach, každý o veľkosti 1/32 zapísané na LV č. XXX pre k.ú. C. N. XXX pre k.ú. C.. Zo súčasného LV č. XXX pre k.ú. C. je evidentné, že vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu sú žalovaní v 1. – 32. rade, rovnako to vyplýva aj z výpisu LV č. XXX pre k.ú. C.. 22. Z vyhlásenia spoločníkov Urbárskeho a pasienkového spoločenstva zo dňa 19.08.1996 vyplýva súhlas so združením podielov do spoločenstva bez právnej subjektivity a právo hospodáriť na spoločných nehnuteľnostiach v k.ú. obce C. zapísanom na LV č. XXX N. XXX spolu vo veľkosti 130,67 ha. V zmysle uvedenej listiny počet spoločníkov spoločenstva je uvedený v prílohe č. 2 a zoznam vlastníkov tvorí neoddeliteľnú prílohu vyhlásenia. 23. Z prezenčnej listiny zo dňa 15.03.1996 vyplýva, že žalobca bol prítomný na zasadnutí urbárskej spoločnosti. 24. Zo zoznamu vlastníkov podielov k spoločnej nehnuteľnosti bez uvedenia dátumu vyplýva, že A. B. bol v tomto zozname zapísaný. 25. Z uznesenia Urbárskeho, lesného, pozemkového a pasienkového spoločenstva zo dňa 29.09.2003 vyplýva, že každý člen urbariátu ktorý bol zapísaný v hlasovacom zozname, počet spoluvlastníkov 31, aby každý z týchto zapísaných 31 spoločníkov dodržiaval stanovy, aby každý podielnik ako dedič predložil kúpnopredajnú dohodu od koho to kúpil alebo zdedil, alebo predložil výpis z pozemkovej knihy z katastra obce C.. 26. V Notárskej zápisnici č. N 99/2014, Nz 23957/2014, NCRls 24391/2014 zo dňa 24.06.2014 bol osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti konanej dňa 22.06.2014 v priestoroch obecného úradu C.. 27. Z písomného svedectva bez uvedenia dátumu vyplýva že D. J. vyhlásila, že bola prepojená so šľachtickou rodinou grófa C. F., L. I. a jej otca so švagrom gróf K.. Pamätá si, že C. F. hovorila o minulosti svojej rodiny. T. I. za verné služby daroval pozemky rodine P., I., I., K. a tieto štyri rodiny zakladali urbariát v obci C.. Oddané rodiny P., I. dostali do súkromného vlastníctva les Harbačov v katastri C. s priľahlými poľnohospodárskymi pozemkami, pričom relevantné doklady sa nachádzajú v archívoch SR. Z pozemkových zápisov vyplýva, že tieto sú čiastočne napísané v maďarskom jazyku prevažne drobným nečitateľným písmom. 28. Zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7C/203/2014 bolo zistené, že Okresný úrad Vranov nad Topľou, odbor súhrnných odvetvových vzťahov potvrdením č. 20/96 zo dňa 20.08.1996 vytvoril zápis o novovzniknutom spoločenstve, a to Urbárske a pasienkové pozemkové spoločenstvo C., kde bolo zapísaných do zoznamu spoločníkov 31 členov. Zo zoznamu vlastníkov podielov spoločnej
nehnuteľnosti od r. 1996 až po r. 2014 vyplýva, že žalobca nebol zapísaný do zoznamov vlastníkov podielov, je však zapísaný pod č. 10 C. P., t.j. svokor žalobcu a to až do r. 2004, od r. 2005 sa nástupcom po C. P. stal C. P., t.j. žalovaný v 31. rade, ktorý bol za člena vedený až k 31.03.2014. 29. Zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11C/209/2015 vyplýva, že Okresný úrad Vranov nad Topľou, pozemkový a lesný odbor dňa 27.06.2014 zapísal do registra pozemkových spoločenstiev Urbárske a pasienkové pozemkové spoločenstvo C.. 30. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 31. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Zákona č. 181/1995 o pozemkových spoločenstvách, pozemkovým spoločenstvom (ďalej len „spoločenstvo“) sa rozumie a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov), komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona, b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov, c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona. 32. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona č. 181/1995 o pozemkových spoločenstvách, členom spoločenstva podľa odseku 1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. 33. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Zákona č. 181/1995 o pozemkových spoločenstvách, spoločenstvo bez právnej subjektivity zakladajú vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti (ďalej len „spoločníci“) zápisom do zoznamu spoločníkov. Podmienkou zápisu je aj písomné vyhlásenie spoločníkov o združení sa. Na vznik spoločenstva bez právnej subjektivity je potrebný zápis spoločníkov vlastniacich najmenej dve tretiny spoločnej nehnuteľnosti a súhlas Slovenského pozemkového fondu za vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti v jeho správe. 34. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona č. 181/1995 o pozemkových spoločenstvách, členmi spoločenstva sa môžu stať len tie fyzické osoby a právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi podielu spoločnej nehnuteľnosti. 35. Podľa ustanovenia § 15 ods. 2 Zákona č. 181/1995 o pozemkových spoločenstvách, členstvo v spoločenstve za trvania spoločenstva vzniká a zaniká prechodom alebo prevodom vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti. 36. Podľa ustanovenia § 15 ods. 3 Zákona č. 181/1995 o pozemkových spoločenstvách, každý, kto sa stáva vlastníkom podielu spoločnej nehnuteľnosti, pristúpi k zmluve o založení, a to do dvoch mesiacov od nadobudnutia tohto vlastníctva. 37. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 Zákona č. 181/1995 o pozemkových spoločenstvách, spoločenstvo vedie zoznam svojich členov. Do zoznamu sa zapisuje meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby, jej rodné číslo, názov a sídlo právnickej osoby, jej identifikačné číslo, veľkosť vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo počet vlastnených podielov a deň zápisu do zoznamu. 38. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách, členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sú všetci vlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. 39. Podľa ustanovenia § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
40. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 41. Podľa ustanovenia § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 42. Podľa ustanovenia § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. 43. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobca mal na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Súdna prax sa ustálila na tom názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti. Za predpokladu, že by žalobca preukázal svoje vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti, docielil by zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti, preto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 44. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že urbariát v obci C. bol založený v r. 1774 rozhodnutím Márie Terézie, ktorá urbár odstúpila grófovi Barkánymu a jeho švagrovi Husárovi, ktorý to ďalej odstúpil štyrom rodinám a to rodinám P., I., I. a K.. Do užívania boli odstúpené nehnuteľnosti na pozemkovoknižných vložkách č. XX, XX, XX N. XX pre k.ú. C., ktoré sú v súčasnosti evidované na LV č. XXX N. XXX pre k.ú. C.. Nebolo sporné ani to, že Urbárske a pasienkové spoločenstvo obce C. bez právnej subjektivity vzniklo 19.08.1996 na základe vyhlásenia spoločníkov Urbárskeho a pasienkového pozemkového spoločenstva, ktorí sa rozhodli, že budú spoločne hospodáriť na spoločných nehnuteľnostiach a to v k.ú. obce C., ktoré sú zapísané na LV č. XXX N. XXX. Následne notárskou zápisnicou č. N 99/2014, Nz 23957/2014, NCRls 24391/2014 bol osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, konané dňa 22.06.2014, na základe ktorého Okresný úrad Vranov nad Topľou, pozemkový a lesný odbor vykonal zápis do registra pozemkových spoločenstiev a to Urbárskeho a pasienkového pozemkového spoločenstva C.. Sporné bolo, či žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola začlenená do urbárskeho a pasienkového spoločenstva. 45. V zmysle zákona č. 181/1995 platného v čase vzniku urbariátu bez právnej subjektivity ako aj súčasného zákona o pozemkových spoločenstvách je evidentné, že členom pozemkového spoločenstva mohol byť len ten, kto vlastnil podiel v spoločnej nehnuteľnosti bez ohľadu na to, či išlo o fyzickú alebo právnickú osobu. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že urbárske a pasienkové spoločenstvo bez právnej subjektivity združovalo spolu najviac 32 členov, nakoľko z výpovede účastníkov sporu ako aj samotného žalobcu, rovnako aj z uznesenia Urbárskej lesnej, pozemkovej a pasienkovej spoločnosti zo dňa 29.09.2003 vyplýva, že v danom období bol počet spoluvlastníkov 31, pričom tento počet sa neskôr upravil na 32. Počet spoluvlastníkov (t.j. 32 členov) vyplýva aj zo samotných zoznamov vlastníkov podielov k spoločnej nehnuteľnosti od r. 1996 do r. 2014, ktoré spoločenstvo muselo vytvárať v súlade so zákonom (pozn. § 16 zákona č. 181/1995 Z.z.). Zo zoznamov členov je evidentné, že do r. 2002 bolo 31 podielov k spoločnej nehnuteľnosti a od r. 2004 sa počet podielnikov zvýšil na 32. Je teda preukázané, že pôvodný urbariát bez právnej subjektivity mal len 32 členov. Aj po vytvorení urbárskeho spoločenstva s právnou subjektivitou sa počet členov nezmenil, čo potvrdili výpovede účastníkov konania. Zo zoznamov vlastníkov podielov je evidentné, že žalobca nebol podielnikom na spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko mu žiaden zápis zo zoznamu nesvedčí. Zo zoznamov z r. 1996 až do konca r. 2004 bol ako podielnik vedený svokor žalobcu C. P. a od r. 2005 je už vedený C. P. (žalovaný v 31. rade), kde v poznámke je napísané „nástupca po C. P. – syn.“ Vzhľadom na to, že žalobca sa nenachádza v zoznamoch spoločenstva, nemožno hovoriť, že patril do pozemkového spoločenstva a že vlastnil nehnuteľnosť, ktorá patrila do spoločnej nehnuteľnosti, keďže členom sa mohol stať len spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 181/1995. Žalobca sa nemohol stať ani členom Urbárskeho a pasienkového pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, nakoľko ani v čase pôsobnosti Urbárskeho a pasienkového spoločenstva bez právnej subjektivity mu nesvedčalo vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá bola do spoločnej nehnuteľnosti zahrnutá. Vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti svedčalo len svokrovi žalobcu, avšak následne prešlo na švagra žalobcu, a to žalovaného v 31. rade. Súd podotýka, že samotný žalobca v konaní uvádzal, že jeho podiel mal tvoriť podiel po svokrovi.
46. Žalobca počas celého konania nepredložil súdu žiaden listinný doklad svedčiaci o tom, že by bol vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. Aj napriek tomu, že ho súd vyzval na to, aby predniesol skutkové tvrdenia ohľadom nadobudnutia jeho vlastníckeho práva, žalobca neuviedol súdu žiadne ďalšie tvrdenia, len odkázal na predložené záznamy vlastníctva. Súd ho v priebehu pojednávania konfrontoval a žiadal, aby uviedol súdu, ktorý zápis z pozemkovoknižnej vložky ním predložený svedčí zápisu o jeho vlastníckom práve, resp. o vlastníckom práve jeho predchodcu. Žalobca ani na pojednávaní nedokázal súdu uviesť, nie to ukázať v rámci predložených zoznamov zápis, ktorý by svedčal jeho vlastníckemu právu. Súd poukazuje v tomto smere na § 132 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca len všeobecne poukazoval na zápisy v katastri nehnuteľností bez toho, aby z predloženej listiny vyvodil konkrétne skutkové tvrdenia a závery. V tomto smere súd uvádza, že nie je úlohou súdu nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu, t.j. aby na základe predložených listinných dôkazov vyhľadával a dopĺňal skutkové tvrdenia. Úlohou súdu je na základe konkrétnych skutkových tvrdení strán sporu zistiť skutkový stav veci a tento vyhodnotiť, nie selektívne z listinných dôkazov vytvárať skutkové tvrdenia, ktoré žalobca neuplatnil. 47. Ak žalobca svoje vlastnícke právo odvodzoval od prezenčných listín, ktoré do spisu založil a z ktorých vyplýva jeho prítomnosť na zasadnutiach urbárskej spoločnosti, v tomto smere súd uvádza, že zo spisu 7C/203/2014 vyplývajú konkrétne zoznamy vlastníkov spoločných nehnuteľností, ktoré boli začlenené do urbariátu, pričom prezenčná listina nenahrádza zoznam vlastníkov. Súd na margo udáva, že žalobcom predložený zoznam vlastníkov neobsahuje ani označenie obdobia, kedy by mal byť členom urbárskej spoločnosti, keďže všetci členovia spoločnosti to odmietajú. Pokiaľ žalobca tvrdil, že dohoda medzi urbarialistami bola, že podiel mal mať každý dom a dvor, v priebehu konania to viacerí účastníci rozporovali, pričom samotný predseda urbariátu odmietol, že by existoval takýto listinný dôkaz. Žalobca pritom listinný dôkaz o prijatí uznesenia, že podiel na urbariáte mal mať každý dom a nie každá rodina tak, ako to bolo tvrdené nepredložil. Je potrebné poukázať aj na to, že samotný žalovaný v 22. rade uviedol, že síce existovala nejaká ústna dohoda o tom, že podiel má mať každý dom a dvor, avšak táto nebola nikdy schválená, čo žalobca nepoprel. 48. Keďže zo samotných listinných dôkazov vyplýva, že urbárske a pasienkové spoločenstvo malo od svojho založenia len 31 a neskôr 32 členov, nie je možné uveriť tvrdeniam žalobcu bez predloženia listinného dôkazu tom, že podiel mal mať každý dvor v C.. Súd uzavrel, že žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti, ktorého sa v konaní o určenie vlastníctva domáhal. 49. Právny inštitút vydŕžania je osobitným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona. Znenie § 134 Občianskeho zákonníka ustanovuje podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené po celý čas plynutia vydržacej doby a to: 1/predmet vydržania, 2/subjekt vydržania, 3/ oprávnená držba, 4/ vydržacia doba. Držiteľ je osoba (fyzická alebo právnická), ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako s vlastnou. Zákonnými predpokladmi oprávnenej držby je faktické ovládanie veci alebo práva, vôľa nakladať s vecou alebo právom ako svojimi, čo znamená správať sa k veci tak, akoby držiteľovi vlastnícky patrila a dobrá viera, že vec držiteľovi patrí. Je nepochybné, že dobromyseľnosť ako psychický stav nemožno dokázať, ale je možné o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Oprávnená držba je faktický stav s kvalifikovanými zákonnými pojmovými znakmi, pri ktorých právny vzťah subjektu k veci nie je doložený a ktorý požíva ochranu podľa zákona. Zákonnými znakmi oprávnenej držby sú nakladanie s vecou ako vlastnou a držiteľova dobrá viera, že mu vec patrí. Dobrou vierou sa myslí presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide o psychický stav a o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania, avšak predmetom dokazovania musia byť skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých je možné dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí, pričom je nutné zdôrazniť, že tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa po celú vydŕžaciu dobu bolo dôvodné. Dobrá viera však zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, na čom nemení nič skutočnosť, že držiteľ bude i naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Pri ústavne komfortnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol.
Posúdenie toho, či držiteľ je vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, predovšetkým právny titul, oprávnenosť držby a dobromyseľnosť. Z daného dôvodu súd žalobu zamietol. 50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a teda v danom prípade boli v plnom rozsahu úspešní žalovaní. Žalovaní v 1. - 11 rade, 13. – 26. rade a 28. – 30. rade boli právne zastúpený, preto im preukázateľne vznikli trovy konania, preto im súd v súlade s citovaným ustanovením priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Pokiaľ ide o žalovaných v 12., 27., 31. a 32. rade, týmto preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd im preto nárok na ich náhradu ani nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou (§ 355 ods. 1 CSP a § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).