Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 10C/46/2023 8823201561 12. 12. 2024 JUDr. Martin Kopina ECLI:SK:OSVT:2024:8823201561.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Miloš Kaščák, advokát, AK Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, proti žalovanej: D. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX A. F., G. XX XH., B., I. B., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Z r u š u j e sa podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k bytu č. 20, na 4.poschodí, vchod č. 2, nachádzajúcom sa v dome súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parcelné číslo C-KN č. 339/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 559 m2 a k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstvo a spoluvlastníckemu podielu na pozemku o výmere 3481/259464, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. E. J. K. a v y p o r i a d a v a sa tak, že všetky uvedené nehnuteľnosti sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobcu, t.j. v podiele 1/1 z celku. II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej za ustupujúci spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach primeranú náhradu v sume 2.500,00 eur (slovom: dvetisíc päťsto eur) do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalobca
n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu žalobca navrhol súdu, aby vysporiadal byt č. 20 na 4.poschodí, vchod č. 2, nachádzajúci sa v dome súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcelné číslo C-KN 339/1 s prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiele na pozemku, zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. E. J. K., ktorý má v podielovom spoluvlastníctve so žalovanou tak, že toto podielové spoluvlastníctvo žalobcu so žalovanou k predmetným nehnuteľnostiam súd zruší a podielové spoluvlastníctvo vyporiada tak, že všetky predmetné nehnuteľnosti, predovšetkým byt prikážu do výlučného vlastníctva žalobcu. Za odstupujúci podiel žalovanej na uvedenom podielovom spoluvlastníctve žalobca vyplatí žalovanej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku primeranú náhradu v sume 2.500,00 eur. V prípade, že žalovaná uzná jeho nárok, žalobca sa zriekne práva na náhradu trov konania voči nej. 2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tak, že obaja žili v spoločnej domácnosti dlhší čas ako druh a družka a z ich vzťahu sa im narodil syn C. B.. V roku 2007, keď pracoval v Anglicku, poslal žalovanej splnomocnenie na podpísanie kúpnej zmluvy na kúpu bytu. Žalovaná na základe tohto splnomocnenia ale prekročila rámec jeho oprávnenia, aj ona sa označila ako kupujúca. Na základe uvedeného kúpili byt, právne definovaný v predošlom odseku do podielového spoluvlastníctva, pričom na žalobcu pripadá 2/3-tinový podiel na uvedených nehnuteľnostiach a na žalovanú 1/3-tinový podiel. I napriek tomu, že žalobkyňa
porušila dohodu medzi nimi a v rámci kúpnej zmluvy ku kúpe bytu previedla na seba tento 1/3-tinový podiel, žalobca tento právny stav nerozporuje a rešpektuje ho. 3. So žalovanou boli v spoločnej domácnosti s ich maloletým synom vo Veľkej Británii. V roku 2007 sa ale žalovaná odhlásila z trvalého pobytu na území Slovenska, prihlásila sa k pobytu v meste Bracknell a neskôr z dôvodu nezhôd sa zo spoločnej domácnosti so žalobcom odsťahovala. V roku 2016, keď ešte spolu komunikovali, žalovaná vyjadrila svoj súhlas so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu tak, že žalobca si byt ponechá do výlučného vlastníctva a jej vyplatí 2.500,00 eur. Neskôr už na ďalšie výzvy žalobcu nereagovala. 4. Právne žalobca žalobu odôvodnil § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 5. Nakoľko na Okresnom súde Vranov nad Topľou prebehlo viacero súdnych konaní, ktorých bola žalovaná účastníčkou, súd z vlastných databáz zistil jej presnú adresu vo Veľkej Británii. Na zistenú adresu jej súd doručoval žalobu s prílohami, výzvu na vyjadrenie sa k žalobe a uznesenie o jej procesných právach a povinnostiach. Podľa potvrdenia pošty si žalovaná zásielku obsahujúcu tieto listiny prevzala dňa 21.10.2023. 6. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Podľa potvrdenia pošty si žalovaná predvolanie na pojednávanie na uvedenú známu adresu prevzala dňa 18.10.2024. 7. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa 12.12.2024, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlňuje jeho neúčasť z dôvodu, že žalobca žije vo E. B. a teda z dôvodu procesnej hospodárnosti súvisiace s cestou na súd. Žalovaná, u ktorej ako súd konštatoval vyššie mal preukázané doručenie žaloby s prílohami, výzvy na vyjadrenie sa k žalobe, poučenie o všetkých jej procesných právach a povinnostiach v civilnom spore, ako aj predvolanie na pojednávanie dňa 12.12.2024 si všetky tieto listiny prevzala. V konaní bola, ale úplne pasívna, keď z potvrdenia pošty o doručení vyplýva, že mala dostatočný čas vyjadriť sa k podanej žalobe, prípadne ju rozporovať, buď úplne (t.j. v časti návrhu o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania tak, že sa veci prikážu do výlučného vlastníctva žalobcu a žalovanej vyplatí primeranú náhradu za zastupujúci podiel 2.500,00 eur, alebo čiastočne (t.j. rozporovať výšku primeranej náhrady, ak by sa jej zdala prinízka). Zároveň v dostatočnom časovom predstihu bolo zo strany súdu žalovanej doručené predvolanie na pojednávanie na dňa 12.12.2024, na ktoré sa žalovaná nedostavila a neospravedlnila svoju neúčasť a nepožiadala o odročenie pojednávania. 8. Súd tak v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku vykonal pojednávanie v neprítomnosti sporových strán. Na pojednávaní súd oboznámil obsah žaloby a vykonal listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, a to: žaloba vo veci samej, plnomocenstvo advokáta, výpis z LV č. XXXX, k.ú. E. J. K., na ktorom je zapísaný obytný dom so súpisným číslom XXXX, ako aj byty v ňom sa nachádzajúce, kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu v obytnom dome uzavretá medzi predávajúcou E. D. a kupujúcimi A. B., zastúpený D. E. D. v prvom rade a D. E. D. v druhom rade zo dňa 28.09.2007, emailová komunikácia medzi odosielateľom E. D. a A. B. z 20.06.2016, výpis z evidencie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 12.09.2022, určenie adresy trvalého pobytu žalovanej vo E. B., lustrácia Registra obyvateľov E. D., úradný záznam Okresného súdu Vranov nad Topľou z 12.10.2023 o zistenie presnej adresy žalovanej vo Veľkej Británii zo súdnych databáz, potvrdenie Slovenskej pošty o doručení zásielky súdu adresované žalovanej obsahujúce žalobu s prílohami, výzvu na vyjadrenie, uznesenia, poučenia o procesných právach a povinnostiach dňa 21.10.2023, s potvrdením podacieho hárku súdnej obsielky s pridelením podacieho čísla spárovaného s potvrdením pošty o doručení, potvrdenie Slovenskej pošty o doručení predvolania na dnešné pojednávanie adresované žalovanej dňa 18.10.2024 na jej adresu vo E. B. s opätovne podacím hárkom súdu s prideleným podacieho čísla spárovaného s týmto potvrdením o doporučení pošty. 9. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci: 10. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.09.2007 žalovaná ako splnomocnená zástupkyňa žalobcu, ale zároveň aj ona osobne, ako dvaja kupujúci kúpili od predávajúcej E. D. jednoizbový byt nachádzajúci sa v bytovom dome L. M. XXXX J. N. B. E. E. J. K., právne definovaný vyššie, o celkovej podlahovej ploche bytu 34,81 m2. V zmysle tejto zmluvy žalobca nadobudol 2/3-tinový podiel na
samotnom byte a s ním súvisiacich nehnuteľnostiach (spoločné časti a priestory bytového domu, podiel na pozemku, na ktorom stojí bytový dom atď.). I keď žalobca uviedol, že žalovanej udelil plnomocenstvo na kúpu bytu iba v celosti pre seba s tým, že zrejme ho celý zafinancoval, otázku nadobudnutia 1/3tinového podielu na tomto byte žalovanou ale rešpektoval a nerozporoval v zmysle jeho žalobného tvrdenia v žalobe. Súd sa tak otázkou platnosti, či neplatnosti samotnej Kúpnej zmluvy k nadobudnutiu bytu do podielového spoluvlastníctva sporových strán nezaoberal. 11. Nakoľko žalobca podanou žalobou deklaroval, že so žalovanou nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k veci, navrhol súdu zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že súd prikáže vec do jeho výlučného vlastníctva a uloží mu povinnosť žalovanej vyplatiť primeranú náhradu za ustupujúci podiel v sume 2.500,00 eur. S tým, že podielové spoluvlastníctvo pred vyporiadaním žalobcu a žalovaného je také, že žalobcovi patrí 2/3-tinový, teda majoritný podiel a žalovanej 1/3-tinový, teda minoritný podiel na veci. 12. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledujúce právne normy: 13. Podľa § 141 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní. Ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 14. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za na primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 15. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 16. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 17. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 18. Po aplikácii predmetných právnych noriem súd vec takto právne hodnotí: 19. Prioritou pre zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, ak spoluvlastník nechce ďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve s iným spoluvlastníkom je dohoda týchto spoluvlastníkov. Ak k dohode nedôjde, je na rade vyporiadanie súdom. 20. Keďže nedošlo k dohode, nikoho nemožno nútiť, žiadneho podielového spoluvlastníka, aby zotrval proti svojej vôli v podielovom spoluvlastníctve s iným podielovým spoluvlastníkom veci. V takomto prípade súd musí posúdiť druhú otázku, ako druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to možnosť reálneho rozdelenia veci, ak o takúto možnosť podieloví spoluvlastníci majú záujem. 21. V tomto smere súd musí posúdiť otázku, či je rozdelenie veci vôbec možné. A to jednak reálne fyzické rozdelenie veci, alebo či rozdeleniu veci nebráni iná skutočnosť (napr. zákon). Z logiky veci vyplýva, že jednoizbový byt v bytovom dome, ktorý je predmetom konania deliteľným nie je. Napokon žiadna sporová strana takýto spôsob vyporiadania nehnuteľnosti v konaní ani nenavrhla. 22. Takže súd nemohol podielové spoluvlastníctvo vyporiadať ani týmto druhým spôsobom vyporiadania. Na vyporiadanie tak zostal tretí zákonný spôsob, ktorý žalobca aj navrhuje, a to prikázanie celej veci za primeranú náhradu žalobcovi s uložením povinnosti vyplatiť žalovanej primeranú náhradu za ustupujúci podiel. Zákon ukladá súdu prihliadnuť na ďalšie účelné využitie veci a logicky aj na veľkosť spoluvlastníckych podielov, kedy samozrejme prioritný nárok na prikázanie veci má majoritný podielový
spoluvlastník. Žalobca túto podmienku spĺňa, nakoľko je majoritným 2/3-tinovým spoluvlastníkom veci oproti žalovanej ako minoritnej - 1/3-tionovej spoluvlastníčke veci. 23. Preto súd žalobe v časti návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam a jej prikázanie žalobcovi v celosti do výlučného vlastníctva vyhovel. 24. Na rozhodnutie súdu ešte zostala otázka určenia výšky primeranej náhrady, ktorú bude žalobca povinný vyplatiť žalovanej za jej ustupujúci - t.j. 1/3-tinový podiel na uvedených nehnuteľnostiach. V prvom rade súd konštatuje, že žalovaná, ktorej boli riadne doručené všetky súdne listiny ako je konštatované vyššie (t.j. žaloba s prílohami, výzva na vyjadrenie sa k žalobe, ako aj poučenie o jej procesných právach a povinnostiach) podanú žalobu žiadnym spôsobom nerozporovala, i keď do konania pojednávania (12.12.2024) mala na to dostatok času (uvedené listiny jej boli doručené dňa 21.10.2023 podľa potvrdenia pošty). Aj keď úplná pasivita žalovanej v tejto veci nepredstavuje de iure uznanie nároku uplatneného žalobcom (§ 282 a nasl. Civilného sporového poriadku ) nepochybne, ak samotnú výšku primeranej náhrady za ustupujúci podiel, ktorý navrhuje, žalobca nerozporuje, súd nemá dôvod ďalej sa touto otázkou zaoberať ako spornou. Napokon so žalobcom predloženého listinného dôkazu, a to emailovej komunikácie medzi žalovanou a žalobcom zo dňa 20.06.2016 (čl.21 súdneho spisu) vyplýva, že žalovaná si sama vyžiadala sumu 2.500,00 eur za svoj podiel. Tento listinný dôkaz tak preukazuje, že žalobcom navrhovanú sumu za ustupujúci podiel (2.500,00 eur) na uvedených nehnuteľnostiach žalovaná považuje za primeranú. 25. Súd tak vyhovel žalobe aj v otázke výšky primeranej náhrady za ustupujúci podiel, ktorý bude žalobca povinný vyplatiť žalovanej, a to sumu 2.500,00 eur. 26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Podľa § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Súd konštatuje, že v konaní bol plne úspešný žalobca, nakoľko súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel, ale i na samotnom pojednávaní dňa 12.12.2024, na ktorom bol vyhlásený rozsudok si žalobca prostredníctvom právneho zástupcu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej neuplatnil, resp. nežiadal priznať. Preto súd tento nárok žalobcovi vo výroku III. žaloby nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu. Po vyhlásení rozsudku sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vzdal práva na podanie odvolania voči všetkým výrokom vyhláseného rozsudku, na základe čoho im toto právo zaniklo.