Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7P/29/2024 8824200575 06. 11. 2024 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2024:8824200575.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci manželky (navrhovateľky): A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, C., okr. C. D. E., štátny občan Slovenskej republiky, právne zast.: BARNA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nová ulica 150/6, Slovenská Kajňa, IČO: 53 960 360, proti odporcovi - manželovi, ktorý návrh nepodal: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. G. XXXX/XXX, C. D. E., štátny občan Slovenskej republiky, za účasti mal. dieťaťa: mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, t a k t o rozhodol: I. Súd manželstvo A. B., I. J., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa 26.10.2017, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu vo C. D. E. vo zväzku 21, ročník 2017, strana 154, poradové číslo 223, r o z v á d z a. II. Na čas po rozvode z v e r u j e mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec sa z a v ä z u j e platením výživného na mal. dieťa po 180,- eur mesačne vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc vykonateľnosťou rozsudku o rozvode manželstva. IV. Stretávanie sa otca s mal. dieťaťom sa n e u p r a v u j e. V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. V návrhu uviedla, že dňa 26.10.2017 uzavrela manželstvo s odporcom pred Obvodným úradom vo Vranove nad Topľou. U navrhovateľky ide o druhé manželstvo. Dňa 15.4.2016 sa im narodil maloletý syn H. B.. S odporcom sa zoznámili pred 9 rokmi v spoločnej práci. Po pár týždňoch si začali veľmi dobre rozumieť a ich pracovný vzťah presiahol až do priateľského vzťahu. Začali sa stretávať tajne, pretože v tomto období bale ešte vydatá. Po rozvode s vtedajším manželom začali si plánovať budúcnosť, no po určitej dobe sa im to všetko začalo rútiť, pretože každý z nich očakával niečo iné od toho druhého. Zisťovali, že každý má iné názory na život. Po rozchode si obidvaja šli každý svojou cestou. Zhruba po pol roku sa opäť dali do kopy. Neskôr znova začali mať problémy. Keď sa maloletý syn H. narodil, z počiatku boli medzi nimi stále nezhody, ale kvôli maloletému synovi to ustáli. Neskôr sa zosobášili. Odporca začal pracovať v zahraničí a ona si našla mimomanželskú známosť. V zahraničí si odporca našiel tiež mimomanželskú známosť, pretože sa chcel
pomstiť za to, čo spravila ona jemu. Rezignovala a prestala sa snažiť vybudovať niečo nové. Snažili sa spolu vychádzať kvôli mal. dieťaťu, avšak nepodarilo sa im to. Odporca má so svojím maloletým synom vynikajúci vzťah. V byte u odporcu ma maloletý svoju izbu a u navrhovateľky taktiež. Odporca synovi kupuje oblečenie hračky, potreby do školy a všetky potreby. V návrhu na rozvod manželstva navrhla, aby odporca platiť výživné v sume 70 eur vždy k 25. dňu a polovicu výdavkoch na syna. Na výzvu súdu navrhovateľka upravila návrh tak, že žiadala výživné v sume 150 eur. 2. Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod súhlasil ako aj so zverením dieťa do starostlivosti matky. Navrhoval výšku výživného v sume 100 eur, stretávanie sa so synom nežiadal upraviť. 3. V písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s rozvodom súhlasí, ale nesúhlasí s dôvodmi rozpadu manželstva. Od začiatku manželstva sa medzi nimi vyskytli dôvody na rozpad manželstva, ktoré kvôli zachovaniu rodiny to toleroval. Podľa neho dôvodom rozpadu manželstva je nevera zo strany jeho manželky, ktorá sa opakovala. Prvýkrát mu bola neverná zhruba po roku spoločného života. Manželka využila príležitosť, že pracoval v zahraničí. Po istom čase sa to zopakovalo, preto sa dohodli s manželkou, že keď sa vráti zo zahraničia, ostane bývať so synom a manželka odišla k svojmu otcovi. Po troch mesiacoch obnovili manželské spolužitie, avšak podľa neho spôsob žitia manželky sa vrátil do starých koľají. Manželka požívala aj alkoholické nápoje. Z dôvodu takéhoto správania sa manželky si aj on našiel mimomanželskú známosť. Uviedol, že má tieto výdavky: 236 eur prenájom bytu, 40 eur inkaso, 45 eur paušál, 30 eur internet, 200 eur výživné na deti z predchádzajúceho vzťahu, 260 eur pôžička, 100 eur zdravotná poisťovňa, 216 eur Sociálna poisťovňa a náklad na cestu 150 eur. Pracuje ako lešenár v Nemecku, ktorého práca závisí od počasia. Minuloročné zimné obdobie nepracoval a bol nútený byť doma. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to rodným listom mal. dieťaťa, sobášnym listom, odpoveďou na lustráciu v registri obyvateľov, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 15.08.2024, oboznámením sa s daňovým priznaním manžela, správou obce Vechec zo dňa 16.08.2024, správou mesta Vranov nad Topľou zo dňa 27.08.2024, výpisom v živnostenskom registri, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 03.09.2024, dokladmi o príjme manžela, správou referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 03.09.2024, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 8P/341/2012 a zistil tento skutkový stav: 5. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva. Vylučuje, aby s manželom obnovila v budúcnosti manželské spolužitie, pretože rozvrat manželského vzťahu považuje za trvalý. Požadovala, aby súd zveril syna do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platením výživného v rozsahu 300,- eur mesačne a stretávanie sa otca so synom neupravil. Príjem navrhovateľky pozostáva z dávky v hmotnej núdzi vo výške 149,- eur mesačne, ktorú poberá od júla 2024 a z rodinných prídavkov v sume 120,- eur mesačne na deti H. B. a F. B., narodený XX. XX. XXXX. Okrem toho má príležitostný príjem z brigády mesačne v sume 100,- eur. Naďalej je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od januára 2024. S výdavkami jej pomáha jej otec, u ktorého býva so svojimi deťmi. Maloletý H. navštevuje druhý ročník základnej školy Lúčna vo Vranove nad Topľou. Otec na výživu maloletého H. prispel naposledy v mesiaci apríl 2024 sumou 70,- eur. Na maloletého H. má tieto výdavky: strava 100,- eur mesačne, oblečenie a obuv 50,- eur mesačne, drogéria 30,- eur mesačne, voľnočasové aktivity a hračky 50,- eur mesačne. Maloletému H. potrebuje uhradiť náklady na školské potreby, obedy v sume 30,- eur na polrok a poplatok za družinu v sume 15,- eur mesačne, ktoré hradí v súčasnosti odporca. Na svoju osobu má tieto výdavky: potraviny 100,- eur mesačne, oblečenie a obuv 30,- eur mesačne, drogéria 30,- eur mesačne, náklad na mobilný telefón a internet 45,- eur mesačne a cestovné náklady v sume 100 až 150 eur mesačne v súvislosti s odvozom maloletých detí do školy. 6. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli až po narodení dieťaťa. V polovici roka 2017 odporcovi bol pridelený byt, ktorý si polroka zariaďovali a v roku 2018 sa nasťahovali do spoločnej domácnosti a dovtedy spoločnú domácnosť nezdieľali. Počas spoločného spolužitia pociťovala zo strany manžela arogantné správanie sa, nepozdravil sa, ak išiel na výlet, zobral iba syna. Keď žiadala financie od manžela, stále ju posielal do práce, a preto aj keď mal syn 2 a pol roka pracovala v Prešove, kde chodila aj na nočné smeny a vtedy začala prispievať aj na chod domácnosti sumou 100,- eur. Dovtedy všetky výdavky na domácnosť a pre syna hradil manžel. V spoločnej domácnosti bývali do roku 2023, posledné asi 3-4 roky bývali a žili oddelene, každý vo svojej miestnosti. Nezhody s
manželom sa podľa nej nedali riešiť, pretože keď sa o to pokúsila a zobrala mu telefón z ruky, hodil ju o zem. V manželstve zotrvávala kvôli maloletému dieťaťu. Potvrdila, že má mimomanželskú známosť, asi pol roka. Vylúčila, že by v minulosti mala mimomanželské známosti. Taktiež priznala, že aj v minulosti používala alkoholu z dôvodu, že k tomu nútil psychicky odporca, pretože sa o ňu nezaujímal. Teraz býva v domácnosti otca. Alkohol nepožíva. Je nezamestnaná a absolvovala kurz kaderníčky, pre ktorý aby mohla si otvoriť živnosť, potrebuje ešte absolvovať trojmesačné školenie, ktoré plánuje absolvovať v budúcom roku. Jej príjem pozostáva z dávky v hmotnej núdzi, výživného na staršieho syna, rodinných prídavok a plus má brigádnicky príjem 100,- eur. V domácnosti, kde býva, sa podieľa iba na výdavku na strave. Maloletý H. má bežné výdavky ako dieťa v jeho veku. Taktiež aj na svoju osobu má bežné výdavky. Maloletý H. má alergiu na mlieko, avšak mlieko nechce piť. V súvislosti s alergiou neužíva žiadne lieky. So synom pre problémy s učením a rozprávaním a preto navštevuje odborné ambulancie, za ktoré nič neuhrádza. Otec sa stretáva so synom, keď je na Slovensku. V zahraničí je 3 týždne a doma je 10 až 14 dní. G. niekedy zakúpila aj ona školské potreby, napríklad, ak stratil farbičky alebo sa pokazilo pero. G. zakúpila zajaca v sume 20,- eur. Syn absolvuje plávanie, kde je poplatok 6,- eur/ hod. Má ukončenú strednú odbornú školu záhradník, avšak v tomto odbore nikdy nepracovala. Predošlé zamestnania ukončovala z dôvodu, že v Prešove musela pracovať aj cez víkend a so starostlivosťou o dieťa jej pomáhali starí rodičia. V cirkevnej škole taktiež ukončila pracovný pomer, pretože práca trvala od rána až do 10.hodiny večer. U zamestnávateľa Unitech, s. r. o. ukončila pracovný pomer dohodou. V minulosti si aj brigádnicky privyrobila, napr. Tesco. 7. Manžel navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, ale nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného. Podľa neho sa dohodli na výške výživného 70,- eur, ktoré následne navrhovateľka navýšila na sumu 150,- eur. S takto navrhovanou výškou výživného nesúhlasí, pretože v minulom školskom roku navrhovateľka napriek tomu, že jej poukázal polovičku sumy na družinu, túto škole neuhradila. Preto dlh na družine za minulý školský rok uhradil škole a taktiež zaplatil aj na tento rok sumu 150,- eur na družinu. Aj on zabezpečuje stravovanie ich syna a všetko oblečenie a obuv synovi nakúpil. Hradí mu aj drogériu a prihlásil ho na výtvarný krúžok v Centre voľného času. Zakúpil mu všetky potreby potrebné do školy v sume 200 až 300 eur. Potvrdil, že má príjem 3.000,eur mesačne. Počas celého manželstva manželka neprispievala do rodiny finančne, všetko hradil on. Vie o tom, že pracuje ako upratovačka bez pracovnej zmluvy a absolvovala kurz kaderníčky. Úpravu stretávania sa so synom nepožadoval. Pred spoločným bývaním vo C. bývali v spoločnej domácnosti vo C., kde pre domáce pomery sa presťahovali do spoločnej domácnosti vo C. D. E.. Po roku od uzavretia manželstva zistil neveru zo strany manželky. Spolu sa 3 mesiace nerozprávali, a potom sa znova zopakovala mimomanželská známosť zo strany manželky. Posledný rok fungovali tak, že ak sa vrátil zo zahraničia, navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti k svojmu otcovi a on ostal so synom. Synovi uhradil nedoplatok za družinu za minulý školský rok v sume 135,- eur a zároveň uviedol, že bude platiť poplatok za družinu 15,- eur mesačne a poplatok za výtvarný krúžok 24,- eur mesačne. Taktiež synovi hradí paušál 10,- eur mesačne. V zahraničí má bývanie zabezpečené, stravu si zabezpečuje sám, okrem toho hradí poistku 300,- eur mesačne. V zimných mesiacoch predpokladá, že bude dlhšie doma ako to bolo aj minulého roku. V septembri a októbri synovi prispel mesačne sumou 100,- eur. Synovi zakúpil všetko ošatenie, s matkou dieťaťa sa na tom nedohodol. Dodal, že nemá istotu v tom, či peniaze, ktoré dá matke, budú použité pre syna. Ak navrhovateľke nechával financie, tieto použila na potreby, ktoré bolo potrebné kúpiť ako aj na stravu. Otec navrhol, aby ho súd zaviazal platením výživného v sume do 100,- eur mesačne s tým, že bude hradiť všetky potreby dieťaťa, čo sa týka školy, družiny a krúžkov. 8. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že pohovor bol vykonaný len s matkou a dieťaťom, nakoľko otec bol pracovne v zahraničí. Dieťa prejavilo záujem zotrvať na doterajšej starostlivosti a stretávaní sa ako majú v rodine zaužívané. 9. Z rodného listu mal. dieťaťa vyplýva, že maloletý H. B. sa narodil XX.XX.XXXX z rodičov F. B., nar. matka A. J., nar. 10. Podľa sobášneho listu účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 26.10.2017. Odporca ako slobodný, navrhovateľka ako rozvedená. 11. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplýva, že navrhovateľka má 2 maloleté deti a odporca má 4 maloleté deti.
12. Z pripojené rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/341/2012 vyplýva, že dňa 25.01.2013 bol vyhlásený rozsudok, ktorým maloleté deti C. K., H. A. K. a K. K., boli zverené do osobnej starostlivosti svojej matky a ich otec, odporca v tomto konaní, bol zaviazaný platením výživného na deti, a to C. sumou 80,- eur mesačne a na H. A. a K. sumou po 60,- eur mesačne. 13. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v správe zo dňa 15.08.2024 uviedol, že navrhovateľka od 15.01.2024 je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi spolu s troma členmi rodiny od júla vo výške 149,- eur, sú jej vyplácané rodinné prídavky na 2 deti spolu suma 120,- eur. Odporca nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol evidovaný v roku 2016, z úradu nepoberá žiadne dávky. 14. Podľa daňového priznania odporca za rok 2023 mal spolu príjem zo živnosti 16.658,90 eur a výdavky 11.444,02 eur. 15. Obec Vechec v správe zo dňa 16.08.2024 uviedla, že navrhovateľka je prihlásená v ich obci k trvalému pobytu na ulici Veterná 111/14, kde býva spolu so svojimi dvomi deťmi, s manželom nebývajú v spoločnej domácnosti od septembra minulého roku. Matka sa v rámci možností riadne stará o svoje deti, na verejnosti sa správa slušne, komisiou verejného poriadku prejednávaná nebola. Informácie o dôvodoch a príčinách rozvratu manželstva obecnému úradu nie sú známe. Stanovisko obce k rozvodu je: sme proti rozvodom a je v záujme obce, aby manželstvo bolo zachované. 16. Zo správy mesta Vranov nad Topľou zo dňa 27.08.2024 vyplýva, že navrhovateľka tohto času je nezamestnaná, evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Odporca je živnostník, pracuje v zahraničí. Manželstvo uzavreli v roku 2017, narodil sa im syn H. B. dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľka za hlavný dôvod rozpadu manželstva uviedla neporozumenie a neveru. Ich manželstvo nefunguje od samého začiatku, poukázala na obojstrannú neveru v manželstve. Tohto času má iného partnera, na rozvode trvá, nie je ochotná obnoviť manželské spolužitie. Po rozvode maloletý H. bude v jej osobnej starostlivosti, otec jej bude prispievať na výživu. Otec má so synom dobrý vzťah, matka nebude otcovi brániť v styku s dieťaťom. Podľa vyjadrenia odporcu ich manželstvo je od samého začiatku problémové, čo viedlo k vzájomnému citovému odlúčeniu. V spoločnej domácnosti nežijú asi 1 rok, preto súhlasí s rozvodom manželstva. Uviedol, že starostlivosť o dieťa bude zabezpečovať v čase, keď nebude pracovne v zahraničí. Poukázal na to, že plánuje ukončiť prácu v zahraničí a v takomto prípade bude trvať na striedavej starostlivosti o maloletého syna. Zároveň sa zmienil, že maloletý H. chce byť viac s ním ako s matkou. 17. Podľa výpisu zo živnostenského registra odporca má evidovanú živnosť od 28.07.2017 s viacerými predmetmi podnikania. 18. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 03.09.2024 uviedol, že účastníci nadviazali bližší vzťah v čase, keď navrhovateľka žila v prvom manželstve, preto svoj vzťah zo začiatku držali v tajnosti, následne sa rozviedla. Z prvého manželstva má maloletého syna F. B., narodený XX.XX.XXXX. Vzťah s manželom však nebol harmonický, opakovane sa schádzali a rozchádzali. Na oboch stranách údajne sa vyskytla aj nevera. V čase narodenia maloletého H. účastníci konania nežili v jednej spoločnej domácnosti, neboli vo vzťahu, následne vzťah obnovili, keď mal maloletý asi 1 rok. Nasťahovali sa do prenajatého bytu na F., kde bývali do septembra 2023, kedy matka opustila s dieťaťom domácnosť a odišla k svojmu otcovi v obci C.. Maloletý je žiakom druhého ročníka ZŠ Lúčna, chodí na obedy a družiny. Jeho detskou lekárkou je MUDr. Zelizňáková, je sledovaný pre alergie, od ktorých berie aj lieky. Matka nepracuje, je evidovaná ako nezamestnaná. Aktuálne si dokončuje rekvalifikačný kurz v odbore kaderník, poberá prídavky na 2 deti a dávku v hmotnej núdzi. Otec je v kontakte s dieťaťom, keď je na Slovensku. Matka nebráni styku otca s dieťaťom. Vzťah s otcom má vytvorený. V rozhovore dieťa potvrdilo, že mu vyhovuje a chce zachovať ako to funguje momentálne, teda, že býva pri matke, ale v čase, keď je otec doma, tráviť niekoľko dní u neho. Matka nechce v styku s dieťaťom brániť otcovi, je ochotná sa na styku s otcom dohodnúť. Od septembra 2023 otec údajne prispel na výživu dieťaťa len raz v apríli sumou 70,- eur, matka nemá vedomosť, či dieťaťu niečo kúpil, lebo do domácnosti matky si od otca nepriniesol žiadne oblečenie, či iné veci. Na strane otca sa pomery nepodarilo prešetriť, nakoľko sa zdržuje v zahraničí. 19. Podľa správy referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 03.09.2024 do poradne sa dostavili účastníci konania na individuálne stretnutie. Navrhovateľka a odporca zásadne trvajú na
rozvode. Podľa nich je manželstvo dlhodobo nefunkčné, manželia nežijú v spoločnej domácnosti 1 rok, odporca má kontakt so synom, keď sa nachádza v mieste trvalého pobytu. Manželia stratili vzájomnú úplnú dôveru a citovú väzbu, rozvod je jediným riešením ich nefunkčného manželského vzťahu. Za žiadnych okolností ani jeden z manželov nemá záujem obnoviť manželské spolužitie. Vzhľadom na priebeh stretnutí referát uviedol, že pre striktné negatívne postoje oboch manželov k rozvodu a manželskému spolužitiu, psychológ nemá v súčasnosti možnosť ovplyvniť vážne narušený dlhodobo nefunkčný manželský vzťah. 20. Zo strany manžela navrhovateľky boli predložené faktúry za rok 2024 za obdobie od 29.01.2024 do 19.08.2024 vystavené spolu na sumu 19.781,10 eur. Dodal, že minulý rok v novembri a decembri nemal zákazky. 21. Odporca predložil predpis poistného k poisteniu moja farbička pre syna s výškou polročného poistného 155,40 eur. 22. Podľa faktúry spoločnosti T-com s dátumom splatnosti 24.06.2024 sumu 35,50 eur uhrádza na za internet a televíziu. 23. Manžel navrhovateľky ďalej predložil prehľad o mesačných platbách a to: elektrina suma 30,29 eur, plyn záloha 12,- eur. 24. Z nájomnej zmluvy uzavretej s mestom Vranov nad Topľou a nájomcom F. B. vyplýva, že bol dohodnutý nájom bytu adresa F. XXXX/X X, C. D. E. s nájomným 230,69 eur mesačne na rok 2024. 25. Podľa dokladu na úhradu sumy 646,- eur odporca preukazoval platbu za prenájom auta podelená troma osobami. 26. Z potvrdenia o pôžičke zo dňa 25.08.2024 vyplýva, že odporca má zostatok pôžičky ku dňu 28.08.2024 vo výške 311.606,23 Kč, ku ktorej doplnil, že išlo o pôžičku na kúpu auta a prerobenie nehnuteľnosti. 27. V zmysle § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 28. V zmysle § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 29. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 30. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 31. V zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
32. V zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. 33. V zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 34. V zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 35. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 36. V zmysle § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 37. V zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 38. V zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 39. V zmysle § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 40. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 41. V zmysle § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 42. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Zzákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 43. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
44. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). 45. V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 46. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 47. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne – hľadiská morálky celej spoločnosti. Ide o objektívnu skutočnosť, ktorú musí mať súd za preukázanú, kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý musí preskúmať, či je manželstvo dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Pre zistenie relevantných skutočností musí súd skúmať, či manželia spolu žijú ako rodina, či manželia spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, či spoločne spravujú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, či manželia spolu intímne žijú, resp. či niektorý z nich nežije intímne s iným partnerom. 48. Podmienkou na rozvod manželstva je teda existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat, intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia. 49. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu mal. detí, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu. 50. Na základe vykonaného dokazovania, a to predovšetkým výsluchom účastníkov konania súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené. Manželstvo neplní svoj účel, aký sa očakáva od manželstva, a preto súd pristúpil k rozvodu manželstva. Počas manželstva majú manželia spolu žiť, pomáhať si, hospodáriť, prejavovať si úctu, lásku, byť si verní, dôverovať si a starať sa o deti, vytvárať harmonické prostredie pre deti a rodinu. V danom prípade bolo preukázané, že to tak nie je. Manželstvo neplní svoj účel. 51. Prvým výrokom súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú dlhú dobu vážne rozvrátené, manželia dlhodobo spolu nežijú, obaja súhlasili s rozvodom. Manželstvo je dobrovoľný zväzok, do ktorého manželia vstupujú slobodne, a ak prehlásila, že v tomto zväzku nechcú žiť, súd ich nemôže v tomto zväzku nútiť. Súd môže zvážiť takúto okolnosť, ak by to bolo v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Súd má za to, že vzhľadom na vzťahy, ktoré medzi sebou manželia majú, a to mimomanželská nevera, nedôvera, rozdielne názory a predstavy, nevedeli vytvoriť harmonické manželské prostredie už hneď po uzavretí manželstva. Od začiatku boli medzi nimi nejaké nezhody, ktoré sa snažili prekonať, ale po nevere zo strany navrhovateľky, potom nevere aj zo strany odporcu nezhody už neprekonali. Takéto sa správanie medzi manželmi nie je takýmto vzťahom,
na ktorom by súd mal trvať na tom, aby manželia mali spolu žiť. Manželia majú spolu žiť, pomáhať si, prejavovať si úctu, dôveru, náklonnosť, vernosť. V konaní bolo preukázané, že v tomto manželstve to nie je, preto súd mal za to, že manželstvo neplní svoj účel, a preto ho rozviedol. Manželia prehlásili, že ani nechcú obnoviť manželské spolužitie. Ako príčinu rozvratu súd videl mimomanželskú známosť navrhovateľky, ktorá prehĺbila nedorozumenia medzi manželmi. 52. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Obaja rodičia sa dohodli na tom, že dieťa možno zveriť do starostlivosti matky, a to z dôvodu, že otec pracuje v zahraničí. Dieťa bolo vypočuté prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie, nedostatky zistené neboli. Aj pri zverení dieťaťa do starostlivosti jedného rodiča podľa zákona platí, že naďalej obaja rodičia dieťa zastupujú, spravujú jeho majetok, pokiaľ ide o bežné veci. V podstatných veciach potrebujú zhodu. 53. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). 54. Na výške výživného sa rodičia nedohodli. Otec má príjem, matka poberá dávku v hmotnej núdzi a má brigádnicky príjem. Návrh otca, že bude platiť výživné a zakupovať ošatenie pre syna a hradiť výdavky na školu, matka neprijala. Rozdelenie výživného na finančnú čiastku a na výdavky na školu a ošatenie nie je možné. Pri zverení dieťaťa do starostlivosti jedného rodiča druhý rodič má poukazovať výživné, z ktorého druhý rodič má hradiť všetky potreby dieťa. Súd po zhodnotení všetkých dôkazov a situácie určil výšku výživného v sume 180,- eur. Súd prihliadol nato, že starostlivosť o dieťa medzi rodičmi bude prebiehať v rámci širšieho stretávania sa otca s dieťaťom, a to tak, že dieťa približne 21 dní bude u matky, a potom u otca 10 – 14 dní, ako dlho bude na Slovensku. Počas tejto doby otec bude synovi zabezpečovať aj osobnú starostlivosť, a matka od tejto starostlivosti bude počas tohto času vyňatá, otec bude synovi zabezpečovať stravu, a ak sa vyskytnú nutné neočakávané potreby, ktoré nebude možné zabezpečiť matkou, bude ich musieť v tom čase zabezpečiť otec ako napr. potrebné lieky a pod. Taktiež súd mu zohľadnil, že otec má nastavené platobné príkazy a bude ich naďalej platiť / družina a krúžky/, ktoré matka v minulosti neplatila. Ďalej dáva súd do pozornosti, že otec sa zdržuje počas zimného obdobia dlhšie doma, a matka akceptuje, že počas tohto obdobia je dieťa u otca. Tieto okolnosti museli byť premietnuté do výšky stanovenia výživného. Ak dôjde k nejakej podstatnej zmene
okolnosti, môžu si rodičia potom podať návrh na zmenu výšky výživného. Pokiaľ otec zistí, že zo strany matky nebudú uhradené potreby dieťaťa, môže podať návrh na zmenu tohto rozhodnutia. 55. Súd pri určení výšky vychádzal aj z toho, že otec má ďalšie vyživovacie povinnosti k trom maloletým deťom. Je na zodpovednosti každého jedného z rodičov, aby si zabezpečil príjem pre potreby svojich detí, čím sa môže zvýšiť životná úroveň dieťaťa. 56. Úpravu styku si účastníci nežiadali upraviť z dôvodu, že nateraz sa vedia o tom dohodnúť vzhľadom na nepravidelné pracovné turnusy otca. 57. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd nezistil dôvody na iné rozhodnutie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie kolízny opatrovník v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Navrhovateľka a odporca nemôžu podať odvolanie voči rozsudku, pretože po jeho vyhlásení sa vzdali práva odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Podľa § 27 ods. 2 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.