Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 6Pc/11/2024 8824200749 29. 05. 2024 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2024:8824200749.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., proti odporcovi: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, H. H., o určenie výživného medzi manželmi, takto rozhodol: I. Súd návrh navrhovateľky voči odporcovi na určenie manželského výživného
z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia manželského výživného voči odporcovi vo výške 50 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa 21.07.2022 na Matričnom úrade v obci Kecerovce. Z manželstva, ktoré trvá necelé dva roky, sa im nenarodili žiadne deti. O určenie manželského výživného žiada z dôvodu, že manžel s ňou nežije v spoločnej domácnosti a ona je nezamestnaná a nemá finančné prostriedky na zabezpečenie svojich potrieb. Požiadala Úrad práce o dávku v hmotnej núdzi. Momentálne nepoberá žiadne financie, ani nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok. 2. Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných dôkazov predložených navrhovateľkou a vyžiadaných súdom a to rodným listom navrhovateľky, sobášnym listom, lustráciou v Sociálnej poisťovni, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice- Staré Mesto a Vranov nad Topľou, lustráciami v bankách, a výsluchom navrhovateľky. 4. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: 5. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzatvorili 21.07.2022 manželstvo, ktoré bolo zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Kecerovce, vo zväzku 9, ročník 2022, na strane 136, pod por.č. 27. 6. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice- Staré Mesto zo dňa 16.05.2024 vyplýva, že odporca nebol a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poberá dávku pomoci v hmotnej núdzi od 01.09.2022 vo výške 148 eur mesačne. Iné sociálne dávky z úrovne úradu nepoberá a nie je ani spoločne posudzovanou osobou za účelom poskytovania týchto dávok.
7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 16.05.2024 vyplýva, že navrhovateľka je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 29.05.2023 až doposiaľ a poberá dávku v hmotnej núdzi, ktorá jej bola vyplatená v mesiaci apríl a máj vo výške po 85 eur. 8. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že navrhovateľka ani odporca nemajú žiaden záznam v Sociálnej poisťovni. 9. Podľa lustrácie v bankách navrhovateľka má evidované 2 účty vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., oba so zostatkom 0 eur a ďalšie 2 účty v Tatra banke, a.s., jeden so zostatkom -7,72 eur a druhý so zostatkom – 15,48 eur. Odporca má evidovaný 1 účet v Tatra banke, a.s. so zostatkom – 3 eurá. 10. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že jej príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi 85 eur. Býva v domácnosti s rodičmi a 7 súrodencami, 1 z nich má 18 rokov, ostatní sú maloletí. Žiaden zo súrodencov nepracuje, rodičia sú nezamestnaní. Rodičia poberajú dávku v hmotnej núdzi 300 eur, pričom ona nie je s nimi spoločne posudzovaná a rodinné prídavky na 6 detí. S odporcom nežijú v domácnosti od 15.05.2023, na výživu jej neprispieva. Nemá vyhliadky, aby sa zamestnala. Odporca pracuje na aktivačných prácach. Manžel býva s mamou a nevlastným otcom, súrodencami, a švagrom. Uviedla, že auto nevlastní. 11. Odporca sa na pojednávanie nedostavil. Predvolanie na pojednávanie si prevzal dňa 21.05.2024. Svoju neprítomnosť neospravedlnil, pojednávanie odročiť nežiadal. 12. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,,Zákon o rodine“,) o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 13. V zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. 14. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 16. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. 17. Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotnoprávnych ustanovení, výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť ani čiastočne. 18. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania sú manželia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy, ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň. Oprávneným z vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel. Aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp., ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť.
19. Napriek vykonanému šetreniu zo strany súdu sa nepodarilo zistiť, že by majetkové pomery odporcu odôvodňovali rozhodnúť o jeho povinnosti poskytovať navrhovateľke manželské výživné. Z vyžiadaných správ vyplynulo, že odporca v súčasnosti poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 148 eur mesačne. Iné štátne sociálne dávky odporca nepoberá. Navrhovateľka je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi od 04/2024 vo výške 85 eur mesačne. Súd v danom prípade nezistil, že by životná úroveň oboch manželov bola zásadne rozdielna. Návrhu o určenie vyživovacej povinnosti tak súd nemohol vyhovieť a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. 20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.