Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/29/2024 z 14. 10. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 11Csp/29/2024 8824200801 14. 10. 2024 JUDr. Andrea Zolotová ECLI:SK:OSVT:2024:8824200801.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 054, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto rozhodol: I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie pôžičky, č. 7115996, zo dňa 14.12.2012, v časti VI. Vyhlásenie klienta, prvý odsek, v časti, v znení: „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Žiadosti/Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Žiadosti/Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.. “ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie pôžičky, č. 7115996, zo dňa 14.12.2012, v časti VI. Vyhlásenie klienta, tretí odsek, v časti, v znení: „ Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Žiadosti/Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Žiadosti/Zmluvy. “ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie pôžičky, č. 7115996, zo dňa 14.12.2012, v časti VI. Vyhlásenie klienta, tretí odsek, v časti, v znení: „Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas. “ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie pôžičky, č. 7115996, zo dňa 14.12.2012, v časti VI. Vyhlásenie klienta, štvrtý odsek, v časti, v znení: „ Súhlasím, aby CFH spracovalo moje osobné údaje uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia predzmluvných vzťahov, ponuky služieb a produktov a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Žiadosti/Zmluve (ďalej len „údaje a informácie ‘j aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VUB, a.s.) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko za účelom interného výkazníctva, zvýšenia

kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VUB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto Žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu. “ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie pôžičky, č. 7115996, zo dňa 14.12.2012, v časti VI. Vyhlásenie klienta, posledný odsek, v časti - posledná veta, v znení: „ Vyhlasujem, že pred podpisom tejto žiadosti som sa oboznámil s: a) OP, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou, c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho. “je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VI. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v lehote 60 dní, samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neprijateľných zmluvných podmienok. 2. Žalobu odôvodnil tým, že so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 dňa 14.12.2012 uzavrel žiadosť o poskytnutí pôžičky č. 7115996. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zanikla dňa 01.01.2018 rozdelením, pričom jej právnymi nástupcami sa stali spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a spoločnosť VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 318 045. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že vo veciach spotrebiteľských úverov je právnym nástupcom spoločnosti CFH, žalovaná. Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi ním a žalovanou má bezpochyby tzv. formulárový charakter. Ide o vopred pripravenú predtlač žalovanej, do ktorej žalovaná dopisovala len moje údaje. Moja „zmluvná voľnosť“ bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľskú zmluvu je potrebné podrobiť súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok. Poukázal na ust. § 53 ods. 1 OZ, ustanovenie § 53 ods. 2 OZ, § 53 ods. 3 OZ a ust. § 53 ods. 5 OZ. Uviedol, že zmluva obsahuje viaceré neprijateľné podmienky a to v časti . Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VI. Vyhlásenie klienta, prvý odsek, v časti, v znení: Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Žiadosti/Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Žiadosti/Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“ Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s úverovými podmienkami. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým zhoršujem svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. K určeniu neprijateľnosti obdobných zmluvných podmienok, poukázal žalobca vo vzťahu k žalovanej na rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 5Csp/4/2022, z 17.2.2023 a rozsudky Okresného súdu Prešov, sp. zn. 7Csp/241/2020, zo 14.6.2021; sp. zn. 8Csp/99/2023, z 19.12.2023; sp. zn. 9Csp/99/2022, z 28.11.2022; sp. zn. 11Csp/21/2022, z 11.5.2022; sp. zn. 14Csp/29/2021, z 19.7.2022; sp. zn. 15Csp/16/2022, z 10.10.2023; sp. zn. 16Csp/26/2023, z 28.9.2023; 18Csp/62/2023, z 8.11.2023; sp. zn. 19Csp/26/2023, zo 16.11.2023; sp. zn. 20Csp/173/2020, z 19.3.2021; sp. zn. 29Csp/82/2018, z 3.4.2019; rozsudok Okresného súdu Humenné, sp. zn. 9Csp/253/2017, z 2.7.2018; rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 9Csp/24/2020, z 26.4.2022.

3. Podľa žalobcu zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VI. Vyhlásenie klienta, tretí odsek, v časti, v znení:„ Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Žiadosti/Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Žiadosti/Zmluvy. “ Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je priamo včlenená do všeobecných podmienok poskytnutia úveru k Zmluve. Takéto zmluvné dojednanie vytvára hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy, v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy mu dôjde k vzniku priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy totiž nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Závažnosť a dopady aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné dojednanie a nie zakomponovanie dohody o zrážkach zo mzdy do úverových podmienok spotrebiteľskej zmluvy tak, aby unikli pozornosti spotrebiteľa, čo už mnohokrát judikovali aj súdy SR. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014: „Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.“ 4. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VI. Vyhlásenie klienta, tretí odsek, v časti, v znení: „Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“ Zmluvnú pokutu a sankčný úrok som si s právnym predchodcom žalovanej individuálne nedojednal. Tie boli včlenené malým písmom do textu úverových podmienok zo strany právneho predchodcu žalovanej, pričom ja som ich nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Poukazujem na to, že vzhľadom na neurčitosť daného zmluvného ustanovenia nie je možné zistiť ani prípadnú výšku zmluvnej pokuty a sankčných úrokov. Keďže si môže dodávateľ pod týmito pojmami uplatňovať voči mne akékoľvek peňažné plnenia, ktoré v čase podpisu zmluvy som si ja nemohol ani predstaviť, vytvára táto zmluvná podmienka hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, výlučne v prospech dodávateľa. Z tohto dôvodu sú naplnené predpoklady neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky, priamo vo vzťahu k žalovanej rozhodol Okresný súd Prešov, rozsudkom sp. zn. 9Csp/8/2022, z 11.4.2022 a Okresný súd Bardejov, rozsudkom sp. zn. 5Csp/4/2022, zo dňa 17.2.2023, z ktorého vyberá odsek 45. odôvodnenia: „Ďalšia zmluvná podmienka v bode „ Klient “ ohľadne zmluvnej pokuty je neprijateľnou, keďže uvedené dojednanie vyjadrovalo súhlas spotrebiteľa so zmluvnou pokutou, avšak samotná spotrebiteľská zmluva dojednanie o zmluvnej pokute neobsahovala. Zmluvná pokuta bola zakomponovaná do všeobecných obchodných podmienok na vopred pripravenom tlačive, teda dodávateľ uvedenú podmienku so spotrebiteľom individuálne nedojednal. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“ 5. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VI. Vyhlásenie klienta, štvrtý odsek, v časti, v znení: „Súhlasím, aby CFH spracovalo moje osobné údaje uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia predzmluvných vzťahov, ponuky služieb a produktov a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Žiadosti/Zmluve (ďalej len „údaje a informácie “) aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VUB, a.s.) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto Žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01

Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu.“ Má za to, že predformulovaný súhlas spotrebiteľa s poskytovaním a sprístupňovaním jeho osobných údajov tretej osobe, so spracovaním jeho osobných údajov po dobu 10 rokov (aj po zániku zmluvného vzťahu), bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. Aj ohľadne tejto zmluvnej podmienky bola jej neprijateľnosť, priamo k žalovanej judikovaná. Z množstva rozhodnutí, poukazujem len na rozsudky, potvrdené v odvolacom konaní Krajským súdom Prešov, sp. zn. 1CoCsp/23/2020, z 18.2.2021; sp. zn. 2CoCsp/9/2023, z 25.10.2023; sp. zn 3CoCsp/43/2021, z 2.2.2022; sp. zn. 8CoCsp/31/2022, z 27.10.2022. 6. Z rozsudkov vydaných voči žalovanej v roku 2023, poukázal na rozsudky Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 5Csp/4/2022, z 17.2.2023 Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/99/2023, z 19.12.2023; sp. zn. 15Csp/16/2022, z 10.10.2023; sp. zn. 17Csp/99/2022, z 26.9.2023; sp. zn. 18Csp/62/2023, z 8.11.2023; sp. zn. 19Csp/26/2023, zo 16.11.2023. 7. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VI. Vyhlásenie klienta, posledný odsek, v časti - posledná veta, v znení: a. „ Vyhlasujem, že pred podpisom tejto žiadosti som sa oboznámil s: b) OP, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, c) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou, d) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho. “ Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, v otázke ich prevzatia a súhlasu s nimi, v otázke oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára, v otázke doručenia a prevzatia formulára. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým zhoršujem svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7CoCsp/46/2021, z 13.12.2021, z ktorého citujem: „28. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu Zmluvy o úvere zo dna 04.12.2007, žalobca v tomto právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom, prijal návrhy v nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie. Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas, v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb, podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. “

8. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že s tvrdením žalobcu o akomsi prenášaní dôkazného bremena na spotrebiteľa pri prehlásení o oboznámení sa so zmluvnou dokumentáciou nemožno súhlasiť. Napadnuté zmluvné ust. predstavuje štandardné a v zmluvných vzťahoch bežne sa vyskytujúce zmluvné ustanovenie, v tomto prípade riadne uvedené v zmluve. Žalovaná nijak žalobcovi nebránila sa so zmluvnou dokumentáciou oboznámiť, tá mu bola riadne pred podpisom odovzdaná, pričom žalovaná zmluvu podpisovala v dobrej viere v záujem žalobcu zmluvu v danom znení podpísať (žiaľ, skutočnosť, či si klient zmluvnú dokumentáciu naozaj prečíta alebo nie, už žalovaná nedokáže ovplyvniť, dané je jednoducho vecou podpisujúceho klienta - za pomoci použitia argumentu ad absurdum by sme inak mohli dospieť k tomu, že žalovaná by mala byť zodpovedná za to, či si klient zmluvu prečíta celú alebo nie, či ju prečíta s porozumením alebo nie, prípadne či len nepredstiera záujem o danú zmluvu; má banka nútiť klienta, aby zmluvnú dokumentáciu pred zamestnancom banky či iným svedkom prečítal nahlas a výslovne potvrdil a najmä preukázal porozumenie jej obsahu? - samozrejme, ide o nezmysel). Ak dané zmluvné vyhlásenie klient prostredníctvom podpisu zmluvy schválil, znamená to, že s ním (slobodne a dobrovoľne) súhlasil a že odráža jeho skutočnú vôľu. Tiež je potrebné podotknúť, že pri tzv. teste nekalosti obchodnej praktiky vychádzajú tak predpisy EÚ (najmä smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách) ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa z ekonomického správania nie príležitostného (kauzálneho) spotrebiteľa, ale naopak zo správania tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorého pojem a význam si smernica prepožičala z predchádzajúcej judikatúry Súdneho dvora EÚ k slobode pohybu, a za ktorého je považovaný len ten spotrebiteľprimerane správne informovaný (reasonably well-informed), zároveň všímavý (observant) a rovnako tiež obozretný (circumspect) [JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M.: Aktuálne otázky občianskoprávnej ochrany spotrebiteľa v právnom styku s podnikateľmi, Zborník k 16. Slovenským dňom obchodného práva, rok 2010, Paneurópska vysoká škola a Slovenská advokátska komora].Takýto tzv. priemerný spotrebiteľ v judikatúre Súdneho dvora EÚ je len osoba kritická v jej správaní sa na trhu a osoba, ktorá sa sama informuje o kvalite aj cene tovarov, a ktorá sa správa suverénne ekonomicky (rozhoduje o kúpení či nekúpení tovaru alebo služby) [Napríklad, obozretný spotrebiteľ neuverí tomu, že veľkosť (rozmer) reklamovaného (propagovaného) označenia na balení tovaru je totožná s jeho skutočnou veľkosťou. Rovnako priemerný spotrebiteľ nebude prisudzovať tovarom označovaným ako „dermatologicky testované" liečebné účinky, ktoré tovar ani nemôže mať.]. Ak aj priemerný spotrebiteľ nie je vždy primerane správne informovaný, predpokladá sa, že je informovaný aspoň priemerne (averagely informed). Z vyššie uvedených definičných znakov tzv. priemerného spotrebiteľa je teda zrejmé, že ani európske a ani vnútroštátne predpisy nechránia spotrebiteľa, ktorý bol a zostal neinformovaný v dôsledku svojej nevšímavosti prípadne neobozretnosti (alebo až ľahostajnosti a ľahkomyseľnosti). Je však potrebné si uvedomiť, že ak spotrebiteľovi vadili niektoré zmluvné klauzuly už v čase prípravy zmluvnej dokumentácie a v čase predloženia návrhu zmluvy na posúdenie, tak zmluvu vôbec nemusel a nemal uzavierať (prípadne sa pred podpisom iniciatívne: i) klásť otázky a ii) žiadať „dovysvetliť" skutočný význam a zmysel zmluvných klauzúl, ktorým nerozumel). Ak však spotrebiteľ návrh zmluvy prijal a text zmluvy podpísal bez toho, že by sa snažil predtým porozumieť obsahu predloženého návrhu zmluvy (prípadne dokonca bez toho, že by si návrh zmluvy prečítal), tak takéhoto spotrebiteľa nemožno považovať za spotrebiteľa primerane (resp. aspoň priemerne) správne informovaného, všímavého a obozretného, ktorého legitímne záujmy chráni právo EU a rovnako aj právo SR. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, ide o legálny zabezpečovací inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka, pri ktorého výkone zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (napr. podľa Exekučného poriadku). Právnym poriadkom aprobovaný a v Občianskom zákonníku explicitne zakotvený zabezpečovací inštitút už podľa svojej povahy ani nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou (zabezpečovací inštitút zabezpečuje akcesoricky povinnosti z hlavného záväzkového vzťahu - zabezpečovací inštitút preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou). Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom zabezpečenie záväzku spotrebiteľa formou dohody o zrážkach zo mzdy v čase uzavretia zmluvy o úvere Občiansky zákonník ani iné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa nezakazovali. Navyše v tejto konkrétnej situácii žalovaná k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy ani nepristúpila. Okrem toho, po ostatnej novele zákona o ochrane spotrebiteľa (z. č. 250/2007 Z. z.; novela vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z.) už žalovaná ani neplánuje k realizácii tejto dohody pristúpiť. Dohodu o zrážkach zo mzdy pre spotrebiteľské vzťahy totiž „zakázala" (resp. prísne obmedzila) predmetná ostatná novela zákona o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014, čo žalovaná bez ďalšieho rešpektuje a v súlade so zákonom odstraňuje tento inštitút zo svojej zmluvnej dokumentácie. Pokiaľ ide o staré zmluvy, v ktorých sa zrážky zo mzdy nachádzajú a medzi ktoré sa radí i zmluva uzatvorená so žalobcom, tieto sa žalovaná rozhodla neuplatňovať. Dôležitou skutočnosťou je však to, že tento inštitút nebol ostatnou novelou zákona o ochrane spotrebiteľa zákonodarcom zahrnutý medzi neprijateľné podmienky (čo vo

vzťahu k zabezpečovacím inštitútom ani nie je možné vzhľadom na ich povahu - viď vyššie citované „zakázané" zabezpečovacie inštitúty). Ak tento inštitút zákonodarca „zakázal" od 01.05.2014 (nie však absolútne, v podstate jeho použitie ,,len" sprísnil), znamená to, že do tohto dátumu zakázaný nebol (a určite nemohol byť a ani nemôže byť označený za neprijateľnú podmienku len ,,z titulu svojej prítomnosti" v spotrebiteľskom vzťahu, navyše, ak je priamo zakotvený a zreteľne viditeľný v zmluve). Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu a sankčný úrok žalobca ďalej v podanej žalobe napáda zmluvnú podmienku, v Žiadosti o poskytnutie pôžičky, č. 7115996, zo dňa 14.12.2012, v časti VI. Vyhlásenie klienta, tretí odsek, v časti, v znení: „Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas." Napadnutá zmluva podmienka nemôže byť, podľa názoru žalovanej, posúdená ako neprijateľná za žiadnych okolností. Možnosť uplatňovať si voči dlžníkovi zmluvnú pokutu je zakotvená priamo v ust. § 544 Občianskeho zákonníka a v prípade úrokov z omeškania v ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Napadnuté zmluvné dojednanie nehovorí nič o výške týchto nákladov, výlučne o možnosti si ich uplatniť, pričom túto možnosť pripúšťa priamo Občiansky zákonník. Žalovaná zastáva názor, že napadnutá zmluvná podmienka je neutrálna a nezakladá žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/109/2023: „Súd nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v bode 11.4. VOP, nakoľko táto len odráža záväzné zákonné ust. upravené v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ust. § 9a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z., a preto v tejto časti žalobu zamietol." 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal spôsob uplatnenia trov žalobcom. Z hľadiska hmotnoprávneho je potrebné za podstatné považovať ustanovenie § 53 ods. 5 OZ - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Súdne určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky tak deklaruje čiastočnú neplatnosť zmluvy. Pri určení neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok ide stále o čiastočnú neplatnosť zmluvy, hoci vo viacerých jej častiach. Nejde o nároky so samostatným skutkovým základom, keďže skutkový základ je jeden - zmluva, ktorej sú súčasťou. Predmet konania je tak len jeden, a to čiastočná neplatnosť zmluvy. Naviac, neprijateľnosť zmluvnej podmienky môže súd určiť aj ex offo. Ak tak urobí, rozmnožuje nároky, ktoré sú predmetom konania a zvyšuje odmenu advokáta zastupujúceho spotrebiteľa? Samozrejme nie. Rovnako je potrebné odmietnuť prípadné žalobcovo tvrdenie, že mohol podať viacero samostatných žalôb a ak by o nich súd rozhodol vo viacerých samostatných konaniach, tak v každom z nich by musel samostatne rozhodnúť aj o náhrade trov konania. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci vylučuje možnosť vec znova prejednať, tvorí neodstrániteľnú vadu konania a jej existencia (zistenie) vedie k zastaveniu konania. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. V prípade ak by zmluva o úvere už bola predmetom súdnej kontroly Okresného súdu s tým, že súd je povinný skúmať neprijateľné zmluvné podmienky ex offo bolo by potrebné prípadné viaceré žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky odmietnuť. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 120/2009 zo dňa 13.10.2009 „Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak." Na podporu tvrdenia, že určenie neprijateľných zmluvných podmienok nepredstavuje samostatný predmet konania poukazujeme na Uznesenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/3/2022 zo dňa 04.10.2022 „Ak je teda predmetom konania určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ide o jeden predmet konania bez ohľadu na ich počet. Potom, ak by spotrebiteľ v konaní napr. o určenie neprijateľnosti 4 zmluvných podmienok neuspel ani v jednej, je súd presvedčený, žeby sa domáhal rozhodnutia o výške trov konania spôsobom, ktorým rozhodol VSÚ v uznesení, ktoré sťažovateľ ako spotrebiteľ napadol a teda, že išlo o jeden a nie o 4 predmety konania. Snaha urobiť z určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok z jednej zmluvy samostatné čiastkové nároky je len snahou o zvýšenie náhrady trov konania v konaní, v ktorom sťažovateľ uspel."Podľa ust. § 13 ods. 3 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej ako „ Vyhláška"): „Pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v každej ďalšej spojenej veci, bez ohľadu na počet spojených vecí." Podľa ust. § 13 ods. 4 Vyhlášky: „Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije, ak spojenie vecí na spoločné prejednanie vyplýva zo zákona. V takej veci sa určí výška tarifnej odmeny podľa veci, ktorej hodnota je najvyššia." Žalobca svojím spôsobom uplatnenia trov postupuje v rozpore s ust. § 13 ods. 3 Vyhlášky. V prípade určenia neprijateľných zmluvných podmienok, aj s ohľadom na vyššie uvedené, ide o taký predmet konania, ktorý zo zákona musí byť prejednaný spoločne (lebo ak by bol prejednaný neúplne,

zakladá to res iudicata a nemožno o tom rozhodovať znova, pričom spoločné prejednanie vyplýva z § 53 ods. 5 OZ), a teda má sa postupovať podľa § 13 ods. 4 Vyhlášky - a odmena sa určí z jednej takejto spojenej veci. 10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to potvrdzujúcim listom spoločnosti Slovenská požičovňa, žiadosťou o pôžičku z 14.12.2012, podmienkami k zmluve, písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu. 11. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: 12. Zo zmluvy č. 7115996 zo dňa 12.04.2014 vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ uzavrel s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o pôžičke, podľa obsahu išlo o spotrebiteľský úver. Na základe tejto zmluvy predchodca žalovaného poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 1000 eur. Žalobca sa zaviazal úver splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 73 eur. 13. Podľa obsahu zmluvy, táto obsahovala zmluvné podmienky v znení, tak ako ich presne žalobca uviedol v žalobe a ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku. 14. Podľa časti VI. vyhlásenie klienta prvého odseku citovanej zmluvy „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Žiadosti/Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Žiadosti/Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.. “ 15. Podľa časti VI. vyhlásenie klienta druhého odseku citovanej zmluvy „ Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Žiadosti/Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Žiadosti/Zmluvy. “ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 16. Podľa časti VI. vyhlásenie klienta tretieho odseku citovanej zmluvy „Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas. “ 17. Podľa časti VI. vyhlásenie klienta štvrtého odseku citovanej zmluvy „ Súhlasím, aby CFH spracovalo moje osobné údaje uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia predzmluvných vzťahov, ponuky služieb a produktov a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Žiadosti/Zmluve (ďalej len „údaje a informácie ‘j aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VUB, a.s.) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VUB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto Žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu. “ 18. Podľa časti VI. vyhlásenie klienta posledného odseku, posledná veta citovanej zmluvy „ Vyhlasujem, že pred podpisom tejto žiadosti som sa oboznámil s: a) OP, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou, c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho. “je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

19. Uvedený spor súd takto právne posúdil: 20. Podľa ust. § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverových zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 22. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 25. Podľa § 3 ods. 3 zákona NR SR č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. 26. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. 27. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. 28. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na

základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatvárala žalovaná ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalovanou bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. 29. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). 30. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. 31. Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov. 32. Podľa ust. § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 33. Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 34. Podľa ust. § 54 ods. 1,2,OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 35. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 z.z. spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 36. Podľa ust. § 137 CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)splnení povinnosti, b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d)určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 37. Podľa ust. § 3 ods .a, b , c zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a)poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 38. Podľa ust. § 3 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z.od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 39. Súd poukazuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi žalobcovi bol poskytnutý nebankovým subjektom a spotrebiteľ očakáva riadnu odbornú starostlivosť pri postupe s poskytnutím úveru. 40. Žalobca sa domáhal určenia neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v zmluve tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 41. Súd po preskúmaní žaloby po vykonanom dokazovaní považoval súd žalobu za dôvodnú. Súd sa s názorom žalobcu že ním uvádzané podmienky sú neprijateľne z dôvodov ako uvádzal stotožnil. 42. Dôvodom ich vyhlásenia za neprijateľné zmluvné podmienky je fakt, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, boli zakomponovaná do úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive, pričom ich žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. 43. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rôzne súdne rozhodnutia vydané súdmi SR, tak ako je to vyššie uvedené a na zákonné ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, § 53 ods. 1 OZ a § 53 ods. 5 OZ. 44. Po preskúmaní veci, doloženej zmluvy a úverových zmluvných podmienok súd dospel k záveru, že, žaloba je dôvodná. 45. Je nesporne, čo vyplýva zo samotného textu zmluvy, úverových zmluvných podmienok, že nejde o individuálne dojednané zmluvné podmienky, tieto boli zakomponované to textu, ktorý žalobca ako spotrebiteľ, slabšia strany nemohol v žiadnom prípade ovplyvniť, ani ich znenie. Žalobca ako spotrebiteľ mal na výber len to, že zmluvu a podmienky by akceptoval alebo nie. Ako slabšia strana nemal žiadnu vyjednávaciu pozíciu. 46. Je zrejmé, že ide o ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu, zhoršujú jeho postavenie v záväzkovom vzťahu so žalovaným. 47. Súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení poukazuje, že podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018). 48. V súvislosti argumentáciou žalovaného o umelo vykonštruovanom spore, súd považujúc túto za nedôvodnú poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo 127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. 49. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky ani prípadný zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobca ako spotrebiteľ preto aj v prípade, že nárok uplatnil po zániku záväzkového právneho vzťahu, je nositeľom hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“ 50. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 Cofidis potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS. 51. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bolo potrebné posúdiť podľa ZoSÚ. Zároveň však nepochybne zmluvný vzťah je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ, keďže žalobca vystupuje v pozícii spotrebiteľa a žalovaný v pozícii dodávateľa. Táto skutočnosť v konaní nebola spochybnená. 52. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 53. Po preskúmaní súd zistil, že napadnuté ustanovenia zmluvy sa netýkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. 54. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto je ho potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak

nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ). 23. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). 55. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, žepríloha,naktorúodkazuječlánok3ods.3smernice, obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé, a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) 56. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia). 57. OZ obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 58. Žalobca ako spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy , čo z jej formy nepochybne vyplýva. Ide o tlačivo do ktorého boli rukou vpísané údaje konkrétneho znenia zmluvy, ako sú výška úveru, počet splátok, osobne údaje a podobne. Časť týkajúca sa podmienok , vrátane tých ktoré sú predmetom tohto konania bola vopred uvedená a bola súčasťou tlačiva do ktorého sa rukou vpisovali konkrétne údaje zmluvy. 59. Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality, ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam. Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu prospechu jednej strany na úkor strany druhej. E., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod.. 60. Z uvedeného plynie, že vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá

implicitná legálna definícia neprijateľnej zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa, ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562). 61. Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny znak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi a to, značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných a náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ je vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného vzťahu. Ako príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom v prípade alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská komisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené atribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými podmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností v spotrebiteľskom záväzku. 62. Ďalším príkladom značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej klauzuly založená aj to , ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. 63. V tomto prípade ide o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad so zmluvnou podmienkou, podľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej náhrade škody v podobe zmluvnej pokuty. 64. S prihliadnutím na vyššie uvedené východiská súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvné ustanovenia sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov. 65. Pokiaľ ide o prvá zmluvnú podmienku uvedenú v časti VI. prvý odsek ktorej neprijateľnosti sa domáhal žalobca a to v znení „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Žiadosti/Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Žiadosti/ Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.. “ súd uvádza, že táto zmluvná podmienka bola už opakovane posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. l) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu Zmluvy, žalobca v tomto právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom, prijal návrhy v nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie. Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí

domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas, v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb, podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 66. Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. §53 vždy spájal sankciu neplatnosti.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 46/2021z 13.12.2021). 67. Pokiaľ ide o druhú zmluvnú podmienku uvedenú v časti VI tretí odsek ktorej neprijateľnosti sa domáhal žalobca a to v znení : „Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Žiadosti/Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Žiadosti/Zmluvy.“ Súd dospel k záveru, že aj táto zmluvná podmienka je neprijateľná . Ako uviedol žalobca predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je priamo včlenená do všeobecných podmienok poskytnutia úveru k Zmluve. Takéto zmluvné dojednanie vytvára hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy, v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy mu dôjde k vzniku priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy totiž nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Závažnosť a dopady aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné dojednanie a nie zakomponovanie dohody o zrážkach zo mzdy do úverových podmienok spotrebiteľskej zmluvy tak, aby unikli pozornosti spotrebiteľa, čo už mnohokrát judikovali aj súdy SR. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014: „Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.“ Súd poukazuje, že táto zmluvná podmienka bola opakovaní v desiatkach prípadov vyhlásená súdmi za neprijateľnú. 68. Súd súhlasí s vyjadreným názorom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa§ 551 OZ.36. Nič však nebráni súdu, aby dohodu o zrážkach zo mzdy ako zmluvnú podmienku podrobil prieskumu podľa čl. 1 ods.2 Smernica Rady č. 93/1/EHS.37. Či sporná podmienka odráža „záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie“ je potrebné na cieľ uvedenej smernice, teda ochranu spotrebiteľa proti nekalým podmienkam obsiahnutým v zmluvách, ktoré so spotrebiteľmi uzavreli predajcovia alebo dodávatelia, treba pripomenúť, že túto výnimku je ako každú výnimku potrebné vykladať reštriktívne. 69. Treba tiež zdôrazniť, že hoci § 53 ods. 9Občianskeho zákonníka odkazuje na spotrebiteľskú zmluvu plnenú v splátkach, osobitne nepredpokladá predčasné splatenie zmluvy o dlhodobom úvere ani existenciu zabezpečenia tohto úveru záložným právom na rodinný dom spotrebiteľa. Za týchto podmienok rozhodnutie podnikateľa zahrnúť do zmluvy o úvere zabezpečenom rodinným domom spotrebiteľa nevyjednanú podmienku, ktorá odráža toto ustanovenie, nemožno považovať za nastolenie rovnováhy medzi všetkými právami a povinnosť ami zmluvných strán zo strany vnútroštátneho zákonodarcu. 70. V každom prípade je nesporné, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktoré je založené na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, má iba vnútroštátny súd právomoc vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo.(18)71. Za týchto podmienok sa zdá, že sporná zmluvná podmienka stanovujúca právo veriteľa požadovať predčasné splatenie úveru neodráža záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie v zmysle článku 1ods. 2 smernice 93/13. Preto som

dospela k záveru, že takáto podmienka patrí do pôsobnosti smernice93/13.“40. Súd analogicky aplikujúc vyššie uvedené závery generálnej advokátky konštatuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy neodráža záväzné zákonné ustanovenia. Z ust. § 551 ods. 1OZ je nepochybné, že bez dohody veriteľa so spotrebiteľom, sa veriteľ nemôže s úspechom u zamestnávateľa domáhaťvykonania zrážok zo mzdy. Až následná realizácia zrážok je kogentná, pokiaľ ide o najvyššiu prípustnúv ýšku zrážky zo mzdy. K dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky – dohody o zrážkach zo mzdy sa zaoberali súdy v mnohých rozsudkoch, preto súd poukazuje na odôvodnenie jedného z nich, pri ktorom nevidíd ôvod na odklon od jeho záverov a v plnom rozsahu na ne poukazuje. Z kontextu je zrejmé, že uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy,fixne zapracovanej priamo v texte zmluvy, bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere, keď ničím nebolo preukázané, že by žalobcovia ako spotrebitelia mali možnosť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť a že jej uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Z textu predloženej zmluvy a dohody nevyplýva možnosť žalobcov ako spotrebiteľa odmietnuť uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, resp. inak ovplyvniť jej dojednanie. Žalovaný tak neuniesol svoje dôkazné bremeno v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ o individuálnom dojednaní predmetnej dohody. Vzhľadom na uvedené, keď nebolo zo strany dodávateľa preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah resp. odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, s poukazom na ust. § 53 ods. 3 a 4 OZ bolo dôvodné ustáliť, že predmetná dohoda nebola individuálne dojednaná, podlieha preto prieskumu súdu v zmysle § 53 ods. 1 OZ. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 45. Dohoda o zrážkach zo mzdy je špecifickým inštitútom občianskeho práva upravený v cit. § 551 Občianskeho zákonníka. V čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (22.7.2008) právny predpis nebránil tomu, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá aj v rámci spotrebiteľského vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodnými pri posudzovaní, či predmetné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sú individuálne okolnosti danej veci. V tejto súvislosti v danom prípade bolo potrebné zohľadniť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je bez akéhokoľvek zvýraznenia, neprehľadne a nesystematicky zakomponovaná priamo v texte zmluvy v bode 4.9, do ostatného, s dohodou o zrážkach zmluvy nesúvisiaceho, textu. Táto zásadná zmluvná podmienka je tak ako aj celý text zmluvy uvedená neštandardne malým, ťažko čitateľným písmom, zakomponovaná v texte tak, že ľahko ujde pozornosti spotrebiteľa. Takýto spôsob zapracovania dohody o zrážkach zo mzdy zásadného významu do textu formulárovej spotrebiteľskej zmluvy je nekorektný, nečestný a v rozpore s dobrými mravmi. Je pravdepodobné, že žalobca si pri podpisovaní zmluvy vôbec nebol vedomý, že dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvára a už vôbec nie s akými následkami. Spotrebiteľ podpisom predmetnej formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol nútený podrobiť sa zrážkam zo mzdy na úhradu pohľadávky, ktorá bola vyčíslená veriteľom výlučne na základe jeho subjektívnej predstavy o jej výške vrátane príslušenstva, bez možnosti predchádzajúcej súdnej kontroly a bez možnosti, aby spotrebiteľ zabránil vykonávaniu zrážok zo mzdy, a to i vtedy, ak by boli veriteľom uplatňované z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. aj z neplatného právneho úkonu, či jeho časti. Tento zabezpečovací inštitút umožňuje veriteľovi siahnuť na majetok spotrebiteľa aj za predpokladu, že si svoje nároky uplatňuje zneprijateľných zmluvných podmienok, resp. z neplatných právnych úkonov. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje tak obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa aje teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, ak sa na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú zmluvnými stranami vo forme zmluvnej podmienky včlenenej do textu spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej je žalobca ako spotrebiteľ povinný podriadiť sa zrážkam zo mzdy v rozsahu jednostranne určenom dodávateľom, bez možnosti korekcie spotrebiteľom a bez predchádzajúcej súdnej kontroly, je potrebné považovať za zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľnú

zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ, ktorá je v dôsledku toho v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. 70. Pokiaľ ide o tretiu zmluvnú podmienku uvedenú v časti VI tretí odsek ktorej neprijateľnosti sa domáhal žalobca a to v znení :“ Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas. “ aj túto súd považuje za neprijateľnú. 71. Táto zmluvná podmienka spolu s inými podmienkami boli včlenené malým písmom do textu úverových podmienok zo strany právneho predchodcu žalovanej, pričom žalobca ich ako spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobca poukázal na to, že vzhľadom na neurčitosť daného zmluvného ustanovenia nie je možné zistiť ani prípadnú výšku zmluvnej pokuty a sankčných úrokov. Keďže si môže dodávateľ pod týmito pojmami uplatňovať voči mne akékoľvek peňažné plnenia, ktoré v čase podpisu zmluvy si žalobca nemohol ani predstaviť. Uvedené vytvára táto zmluvná podmienka hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, výlučne v prospech dodávateľa. Z tohto dôvodu sú naplnené predpoklady neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky, priamo vo vzťahu k žalovanej rozhodol Okresný súd Prešov, rozsudkom sp. zn. 9Csp/8/2022, z 11.4.2022 a Okresný súd Bardejov, rozsudkom sp. zn. 5Csp/4/2022, zo dňa 17.2.2023, z ktorého vyberá odsek 45. odôvodnenia: „Ďalšia zmluvná podmienka v bode „ Klient “ ohľadne zmluvnej pokuty je neprijateľnou, keďže uvedené dojednanie vyjadrovalo súhlas spotrebiteľa so zmluvnou pokutou, avšak samotná spotrebiteľská zmluva dojednanie o zmluvnej pokute neobsahovala. Zmluvná pokuta bola zakomponovaná do všeobecných obchodných podmienok na vopred pripravenom tlačive, teda dodávateľ uvedenú podmienku so spotrebiteľom individuálne nedojednal. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“ 72. Súd poukazuje, že aj táto zmluvná podmienka bola opakovane súdmi SR vyhlásená za neprijateľnú. V predmetnej zmluvnej podmienke ide o zjavný odklon od ratio legis zákonného inštitútu príslušenstva pohľadávky. Podľa § 121 ods. 3 OZ za príslušenstvo pohľadávky sa okrem iného považujú náklady spojené s jej uplatnením. Náklady uvedené demonštratívne v predmetnej zmluvnej podmienke umožňuje navyšovanie dlhu spotrebiteľa o ďalšie náklady a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do rozporu s § 121 od. 3 OZ v spojení s § 54 ods. 1 OZ, ktoré pravidlo zakazuje nevýhodnejšie dojednanie oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka. Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uvedené vytvára táto zmluvná podmienka hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, výlučne v prospech dodávateľa. 73. Pokiaľ ide o štvrtú zmluvnú podmienku uvedenú v časti VI. štvrtý odsek ktorej neprijateľnosti sa domáhal žalobca a to v znení :„ Súhlasím, aby CFH spracovalo moje osobné údaje uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia predzmluvných vzťahov, ponuky služieb a produktov a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Žiadosti/Zmluve (ďalej len „údaje a informácie ‘j aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VUB, a.s.) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VUB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto Žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu“ súd túto zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú. O dôvodnosti svedčí fakt žaja pri tejto zmluvné podmienke, táto bola súdmi SR v desiatkach prípadov súdmi Sr vyhlásená za neprijateľnú , tak ako na ne poukázal ja žalobca. Súd nevidí dôvod odklonu od týchto rozhodnutí.

74. Klient v predformulovanej zmluve súhlas s poskytnutím osobných údajov. Možno konštatovať, že za individuálne dojednanie v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno považovať zmluvné ustanovenia, s ktorými sa mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom prípade klient nemohol zasahovať do textu vyhlásenia klienta, podľa ktoré dáva predformulovaný súhlas na spracovanie osobných údajov bližšie neurčenémupočtu subjektov (VÚB a.s. a jej dcérskym spoločnostiam). Z hľadiska neurčitosti, komu vlastne je dávaný formulovaný súhlas, možno konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania z hľadiska § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade predfomulované vyhlásenie klienta je súhlasom daným pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú oprávnené spracovať osobné údaje klienta. Ďalej je potrebné uviesť, že takýto súhlas sa predlžuje na dobu 10 rokov od po uhradení všetkých záväzkov. Uvedená doba je zjavne neodôvodnená a presahuje účel spracúvania. Osobné údaje by mali byť spracované iba na nevyhnutnú dobu, čo sa v danom prípade nestalo. Súd má za to, že dobu 10 rokov nie je možné hodnotiť ako primeranú dobu na uchovávanie osobných údajov. Za takúto formuláciu bola spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. udelená poriadková pokuta 40.000,- €, pričom aj Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR podobnú formuláciu v OP považuje za nekalú obchodnú praktiku v spotrebiteľských zmluvách. Súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými tak v rozhodnutí SOI ako aj podnete uvedenej komisie a preto vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku tohto rozsudku za neprijateľnú. Súd taktiež poukazuje na to, že Krajský súd Prešov rozsudkom, sp. zn. 11Co/33/2017, vyhlásil obdobnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/186/2019z 6.3.2020).Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí. 75. Pokiaľ ide o piatu zmluvnú podmienku uvedenú v časti VI. tretí odsek ktorej neprijateľnosti sa domáhal žalobca a to v znení:“ „ Vyhlasujem, že pred podpisom tejto žiadosti som sa oboznámil s: a) OP, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou, c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho aj túo súd považovla za neprijateľnú. 76. Pokiaľ ide túto zmluvnú podmienku aj táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto zmluvná podmienka bola tiež opakovane súdmi SR vyhlásená za neprijateľnú a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí. 77. Súd poukazuje, že dôvod neprijateľnosti zmluvných podmienok je daný a s poukazom na použitú veľkosť písma, ktoré nedosahujú minimálnu výšku určenú zákonom a sú takmer nečitateľné voľným okom. 78. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel a vyhlásil žalobcom uvádzané zmluvné podmienky za neprijateľné zmluvné podmienky tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 79. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 80. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 81. Žalobca bol v súdnom konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100%. O konkrétnej výške trov rozhodne súd, samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia v lehote 60 dní. 82. Súd poukazuje, že postup žalobcu pri rozhodovaní o trovách , tak ako to zvolil v žalobe je nedôvodný. Aj keď je nesporné, že žalobca by sa teoreticky mohol piatimi samostatnými žalobami domáhať určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v danom prípade boli uplatnené všetky v jednom konaní, týkajú sa jednej zmluvy a preto je nedôvodné uplatniť si a následne priznať z každej samostatne trovy konania. Uvedený postup súd považuje za špekulatívny. Takýto postup navodzuje situáciu ,že nejde v podstate o

žalobu ako takú, nakoľko jej predmetom nie je priznanie žiadnej finančnej sumy v prospech spotrebiteľa ale záujem v prvom rade na priznaných trovách konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.