Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7P/64/2024 8824201126 24. 10. 2024 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2024:8824201126.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh otca: C. D., nar. XX.XX.XXXX, t.č. E. F., G. H., za účasti matky: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/X, E. K. A. o zníženie výživného na maloleté dieťa, takto rozhodol: I. Súd návrh otca na zníženie výživného na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkom n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Otec maloletého dieťaťa, navrhovateľ, sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by mu súd znížil výživné na mal. dieťa na sumu 35 eur. Ako dôvod uviedol, že je vo výkone trestu a plánuje vyhlásiť na svoj majetok konkurz. 2. Matka k návrhu uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného. 3. Kolízna opatrovníčka uviedla, že doporučuje návrh zamietnuť, nakoľko nie je v záujme mal. dieťaťa. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 4C/7/2011, potvrdením Väzenskej služby Českej republike, väznica Jiřice, potvrdením spoločnosti Karmen, s. r. o., správou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 10.10.2024, správou kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav: 5. Otec na pojednávaní vypočutý nebol a to z dôvodu, že tohto času sa nachádza vo výkone trestu v Českej republike. Výsluch prostredníctvom videokonferencie z technických príčin nebol možný. Súd dotazoval otca, či chce byť vypočutý cez dožiadaný súd v Českej republike. Súdu neoznámil, že chce byť vypočutý cez dožiadaný súd. Doručil potvrdenia o svojom príjme a výdavkoch počas výkonu trestu odňatia slobody. Trval na zníženie výživného. 6. Matka mal. dieťaťa na pojednávaní uviedla, že otec platí výživné v sume 70 eur. Výdavky na dcéru má bežné a to na školu, výlety, vreckové. Užíva nepravidelne lieky na alergiou s minimálnym doplatkov. Na seba má bežné výdavky. Na výdavkoch na chod domácnosti sa podieľajú aj starí rodičia, ktorí bývajú v spoločnej domácnosti.
7. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX pochádza z družného vzťahu matky I. B., nar. XX.XX.XXXX a otca C. D., nar. XX.XX.XXXX. Matka býva s maloletým dieťaťom v 3-izbovom byte, ktorého vlastníci sú starí rodičia maloletého dieťaťa zo strany matky. V spoločnej domácnosti býva matka, maloleté dieťa a starí rodičia. Matka žije sama, nemá partnera, ani iné maloleté dieťa. Je zamestnaná. Jej mesačný príjem s daňovým bonusom tvorí výšku cca 850 eur/mesiac, poberá prídavok na dieťa, náhradné výživné z Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí v sume 70,- eur/ mes. Výdavky má tieto - domácnosť 150,- eur, 135,- eur splátka pôžičky, 45,- eur poistka matky a dieťaťa, 45,- eur paušál pre mobil pre matku a dieťa, ďalšie výdavky sú bežné, ako aj výdavky na výlety a poplatky za školu. Maloletá A. je žiačkou 9. ročníka I. L. M. N., je liečená pre alergie v odbornej ambulancii v Košiciach. Detskou lekárkou je MUDr. Butkovská. Matku rešpektuje, v škole dosahuje veľmi dobre výchovno-vzdelávacie výsledky. Rodičia spolu aktuálne nekomunikujú. Otec nepravidelne telefonicky komunikuje s mal. dieťaťom. Maloleté dieťa sa doposiaľ fyzicky s otcom ani nestretlo. Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho vek a odôvodnené potreby. 8. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C/7/2011 vyplýva, že bol vyhlásený rozsudok dňa 04.08.2011, kedy v tomto konaní došlo na základe súhlasného vyhlásenia rodičov k určeniu otcovstva k mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a B.. A. zverená do osobnej starostlivosti matky I. B. a otec bol zaviazaný platením výživného mesačne v sume 70 eur odo dňa 20.11.2009. V tom čase už bol vo väzbe. Pred nástupom na výkon väzby mal mesačný príjem 3.000,- Kč. 9. Podľa potvrdenia Väzenskej služby Českej republike, väznica Jiřice, ako aj zo strany otca bolo doručené potvrdenie o príjme otca za obdobie január až september 2024 z ktorého vyplýva, že v mesiaci január 2024 mal čistý príjem 5.874,- Kč, a mal vykonávané zrážky: výživné 1.680,- Kč, náhrada za výkon trestu 1.351,- Kč, pohľadávky ostatné 1.187,- Kč; za mesiac február 2024 mal čistý príjem 7.393,- Kč, a boli mu vykonané zrážky na výživné v sume 1.680,- Kč, náhrada za výkon trestu 1.500,- Kč a iné pohľadávky 2.130,- Kč; v mesiaci marec 2024 mal čistý príjem 7.011,- Kč, a boli mu vykonané zrážky na výživné 1.680,- Kč, náhrada za výkon trestu 1.500,-Kč, a iné pohľadávky 1.852,- Kč; v mesiaci apríl 2024 mal čistý príjem 7.248,- Kč, boli mu vykonávané zrážky na výživné 1.680,- Kč, náhrada za výkon trestu 1.500,- Kč, iné pohľadávky 2.036,- Kč; v mesiaci máj 2024 mal čistý príjem 5.914,- Kč, boli mu vykonané zrážky výživné 1.680,- Kč, náhrada za výkon trestu 1.360,- Kč, ostatné pohľadávky 1.201,- Kč; v mesiaci jún mal čistý príjem 4.772,- Kč, boli mu vykonané zrážky na výživné 1.680,- Kč, náhrada výkonu trestu 1.097 Kč, ostatné pohľadávky 655,- Kč, v mesiaci júl mal čistý príjem 7.009,- Kč, boli mu vykonané zrážky na výživné 1.680, - Kč, náhrada výkonu trestu 1.500,- Kč, iné pohľadávky 1.851,- Kč, v mesiaci august 2024 mal čistý príjem 6.596,- Kč, boli mu vykonané zrážky na výživné 1.680,- Kč, náhrada výkonu trestu 1.500,- Kč, iné pohľadávky 1.561,- Kč, v mesiaci september 2024 mal čistý príjem 6.571,- Kč, boli mu vykonané zrážky výživné 1.680,- Kč, náhrada výkonu trestu 1.500,- Kč, ostatné pohľadávky 1.532,Kč. Z tohto prehľadu vyplýva, že mesačne sa mu vykonávajú zrážky na výživné 1.680,- Kč, paušálna náhrada za výkon trestu a okrem toho ešte ostatné pohľadávky, ktoré sa týkajú ostatných dlžníkov. Spolu má 12 vedených exekúcii. 10. Podľa potvrdenia spoločnosti Karmen, s. r. o. matka mal. dieťaťa je zamestnaná v uvedenej spoločnosti. Za obdobie december 2023 až september 2024 mala priemerný mesačný príjem 843,30 eur s tým, že je jej vyplácaný aj daňový bonus 140 eur. 11. Podľa správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 10.10.2024 matka poberá výživné na dieťa, B.. A. v sume 60 eur. 12. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX pochádza z družného vzťahu matky I. B., nar. XX.XX.XXXX a otca C. D., nar. XX.XX.XXXX. Matka býva s maloletým dieťaťom v 3-izbovom byte, ktorého vlastníci sú starí rodičia maloletého dieťaťa zo strany matky. V spoločnej domácnosti býva matka, maloleté dieťa a starí rodičia. Matka žije sama, nemá partnera, ani iné maloleté dieťa. Je zamestnaná. Jej mesačný príjem s daňovým bonusom tvorí výšku cca 850 eur/mesiac, poberá prídavok na dieťa, náhradné výživné z Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí v sume 70,- eur/ mes. Výdavky má tieto - domácnosť 150,- eur, 135,- eur splátka pôžičky, 45,- eur poistka matky a dieťaťa, 45,- eur paušál pre mobil pre matku a dieťa, ďalšie výdavky sú bežné, ako aj výdavky na výlety a poplatky za školu. Maloletá A. je žiačkou 9. ročníka I. L. M. N., je liečená pre alergie v odbornej ambulancii v Košiciach. Detskou lekárkou je MUDr. Butkovská. Matku rešpektuje, v škole dosahuje veľmi dobre
výchovno-vzdelávacie výsledky. Rodičia spolu aktuálne nekomunikujú. Otec nepravidelne telefonicky komunikuje s mal. dieťaťom. Maloleté dieťa sa doposiaľ fyzicky s otcom ani nestretlo. Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho vek a odôvodnené potreby. 13. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 14. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 15. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 16. V zmysle § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 17. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 18. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení. 19. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). 20. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 21. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 22. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 24. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 25. V zmysle ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 26. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). 27. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou aj vyšší vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky. 28. Na základe vykonaného dokazovania súd podanému návrhu otca na zníženie výživného nevyhovel, a jeho návrh na zníženie výživného zamietol. Pri návrhu na zmenu výživného súd musí skúmať, aké boli pomery v čase pôvodného rozhodnutia, aké sú terajšie pomery a aké sú potreby dieťaťa, aby jeho životná úroveň dosahovala životnú úroveň rodiča. Súd zistil, že v čase, keď bolo určené pôvodné výživné v roku 2011, otec bol vo väzbe. Predtým mal príjem 3.000 Kč. Otcovi nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Nateraz je vo výkone trestu, kde jeho príjme je obmedzený jeho pracovným zaradením. Takto dosahovanú výšku príjmu však si spôsobil sám otec, ktorý zapríčinil, že je vo výkone trestu. 29. Súd ďalej zisťoval aký je terajší stav. Dieťa značne povyrástlo, má väčšie nároky na svoje jednak základné osobné potreby / škola, strava, ošatenie, hygiena, zdravie a pod/ aj potreby, ktoré súvisia s jeho vekom. Súd zistil, že otec pracuje vo výkone trestu a má príjem. Jeho príjem je dostatočný na to, aby si platil výživné tak, ktoré mal naposledy určené. Súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré toto výživné by malo byť znížené. Otec uviedol, že chce si podať návrh na osobný bankrot. Toto nie je dôvodom na to, aby súd znížil výživné. Znížiť výživné je možné, len keď nastali také okolnosti, ktoré nespôsobil otec, že sa jeho príjem znížil. Výška príjmu otca je zapríčinená jeho správaním, a to, že je vo výkone trestu. Na slobode by dosahoval oveľa vyšší príjem. Na otca sa preto hľadí, že sa sám dobrovoľne vzdal vyššieho príjmu. Aj keď má ďalšie zrážky, podľa zákona najprv sa musia hradiť pohľadávky na výživu dieťaťa a až potom ostatné pohľadávky. Otec nijakým spôsobom okrem výživného sa na starostlivosti o dieťa nepodieľa, matke so starostlivosťou nevypomáha. Nateraz sa nachádza vo výkone trestu, kde má zabezpečené svoje základné potreby (bývanie, strava, poskytnuté ošatenie. a správa. Súd teda nezistil žiaden zákonný dôvod na to, aby došlo k zníženiu výživného a preto jeho návrh zamietol. 30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.