Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7Pc/22/2024 8824201268 20. 11. 2024 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2024:8824201268.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci navrhovateľky matky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené - odporca: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX B., t.č. Ústav na výkon väzby a trestu Košice, G. XX, XXX XX C., za účasti maloletého dieťaťa: mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, oddelenie sociálnoprávnej ochrany deti a sociálnej kurately, A. H. I., H. E. X, XXX XX A. H. I., o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. Súd u r č u j e, že otcom mal. dieťaťa D. B., nar. XX.XX.XXXX z matky A. B., nar. XX.XX.XXXX je D. E., nar. XX.XX.XXXX. II. Súd z v e r u j e mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, A. B., nar. XX.XX.XXXX III. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, ktoré je povinný platiť vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom vykonateľnosti tohto výroku. IV. Styk otca s mal. dieťaťom j e n e o b m e d z e n ý za prítomnosti matky. V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 02.07.2024 domáhala určenia, že odporca je otcom maloletého D. B., nar. XX.XX.XXXX, ako aj úpravy rodičovských práv a povinnosti voči maloletému dieťaťu tak, aby súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného na maloleté dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima, vždy do 25.dňa v mesiaci k rukám matky od právoplatnosti rozsudku. Žiadala, aby styk otca s maloletým dieťaťom upravil súd ako neobmedzený za prítomnosti matky. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom žili v družnom vzťahu asi 11 rokov, posledné 3 roky v spoločnej domácnosti v C.. Z ich vzťahu sa narodil maloletý D., o ktorého sa spoločne starali, avšak odporca doteraz dobrovoľne otcovstvo neuznal. Od 26.06.2024 odporca nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody v Bratislave. Má za to, že je v záujme ich syna, aby odporca uznal otcovstvo a aby súd upravil ich rodičovské práva a povinnosti k maloletému. 2. Odporca v písomnom vyjadrení s návrhom súhlasil. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rodným listom maloletého dieťaťa, správou Úradu práce, sociálnych veci a rodiny zo dňa 22.10.2024, správou Sociálnej poisťovne zo dňa
21.10.2024, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 04.11.2024, písomným vyjadrením odporcu, potvrdením o príjme odporcu, lustráciu účtov, výsluchom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: 4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu. Nateraz, okrem rodičovského príspevku poberá ešte nemocenskú dávku, a bude ju poberať do januára. Syn je plienkovaný, zakupuje mu umelé mlieko. V domácnosti býva so synom. 5. Odporca sa na pojednávanie nedostavil. V písomnom vyjadrení k návrhu súhlasil, aby súd konal bez jeho prítomnosti. Ďalej uviedol, že uznáva otcovstvo k mal. D. B., a súhlasí, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti matky, A. B.. Súhlasí so zaviazaním platenia výživného v minimálnej výške a aby styk nateraz bol upravený ako neobmedzený za prítomnosti matky. Nevlastní žiadne motorové vozidlo, ani účty, ani majetok väčšej hodnoty. Priezvisko ponecháva po matke, Baník. 6. Z rodného listu mal. D. B. vyplýva, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX. Otec nie je uvedený. Matkou je navrhovateľka. 7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 22.10.2024 vyplýva, že navrhovateľka poberá prídavok na dieťa vo výške 60 eur a rodičovský príspevok vo výške 473,30 eur. 8. Podľa správy Sociálnej poisťovne zo dňa 21.10.2024 je navrhovateľka v súčasnosti evidovaná ako fyzická osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov jeho veku od 07.01.2024 doposiaľ. 9. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 04.11.2024 vyplýva, že mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX pochádza z družného vzťahu matky, A. B., nar. XX.XX.XXXX a doposiaľ neurčeného otca. Domnelý otec, D. E., nar. XX.XX.XXXX, t. č. vo výkone trestu Košice údajne uznáva otcovstvo k mal. dieťaťu. Matka uviedla, že s domnelým otcom mal. dieťaťa žili v družnom vzťahu aj pred narodením mal. dieťaťa. Otec je vo výkone trestu od 26.6.2024 až doposiaľ. Iné maloleté deti matka ani domnelý otec nemajú. Matka žije v 4 - izbovom rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve matky s mal. dieťaťom. Príjem matky pozostáva z prídavku na dieťa, rodičovského príspevku a nemocenskej dávky zo sociálnej poisťovne (800 eur/mes.). Výdavky matky má na plyn 167 eur/mesačne, voda 35 eur, elektrina 56 eur, hypotéka za dom 395 eur, životné poistenie matka a mal. dieťa 95 eur, doplatky za lieky pre matku 4 eurá mesačne plus má bežné výdavky. Maloletý D. je v celodennej osobnej starostlivosti matky. Je zdravý, prekonáva bežné detské ochorenia. Matka žiada zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti, otca zaviazať platením výživného vo výške 50 eur mesačne. 10. Podľa potvrdenia Ústavu na výkon trestu Košice odporca v mesiaci august mal čistú mzdu 115,92 eur, odpracoval 8 dní, boli mu vykonané zrážky, a to náklady na výkon trestu 63,75 eur, osobné zrážky 38,26 eur, ako vreckové mu ostala suma 13,91 eur. V mesiaci september pracoval 20 dní, mal čistú mzdu 267,63 eur, boli mu vykonané zrážky náklady na výkon trestu 147,19 eur, osobné zrážky 88,33 eur, ako vreckové v mu ostala suma 32,11 eur. Za mesiac október odpracoval 21 dní, mal čistú mzdu 251,86 eur, vykonali sa mu zrážky, a to náklad na výkon trestu odňatia slobody suma 138,52 eur, osobné zrážky 83,12 eur, ako vreckové mu ostala suma 30,22 eur. 11. Lustráciou účtov v bankách súd nezistil, žeby odporca mal evidovaný nejaký účet s kladným zostatkom. 12. Z registra trestov vyplýva, že odporca má nariadený výkon trestu odňatia slobody do 11.09.2031 na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 3T/120/2008. 13. Podľa § 108 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené. 14. Podľa § 109 CMP, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. 16. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 17. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. 18. Podľa čl. 4 CMP, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme. 19. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. 20. Podľa § 90 Zákon o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. 21. Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. 22. Podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. 23. Podľa § 94 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti 24. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 25. V zmysle § 24 ods. 1 a 5 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 26. Z § 25 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 28. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
29. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 30. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť ( § 62 ods. 4 Zákona o rodine). 31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 32. V zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 33. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 34. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods.1 Zákona o rodine). 35. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 36. Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia otcovstva k mal. synovi D., ako aj úpravy rodičovských práv a povinnosti. 37. Súd podanému návrhu na určenie otcovstva vyhovel a na základe vykonaného dokazovania určil, že odporca je otcom mal. D. B.. Zákon stanovuje domienky pre určenie otcovstva. Rodičia môžu určiť otcovstvo súhlasným vyhlásením na súde alebo matrike. Ak nedôjde k dohode, otcovstvo určí súd na návrh na základe zistených skutočností. V danom prípade matka uviedla, že otcom maloletého dieťaťa je odporca, ktorý otcovstvo k maloletému dieťaťu uznal v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.11.2024. Toto vyhlásenie nebolo urobené pred súdom, preto súd nemohol určiť otcovstvo na základe vyhlásenia pred súdom. 38. Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uznal otcovstvo. Súd tak nemal pochybnosti o tvrdení navrhovateľky, pretože sa na tom zhodli s odporcom a preto súd návrhu o určenie otcovstva rozhodol na základe zhodného vyjadrenia navrhovateľky a odporcu a návrhu vyhovel. Súd nemal pochybností o ich tvrdení. 39. Maloleté dieťa je od narodenia v starostlivosti matky. Rodičia v spoločnej domácnosti nežijú. Bolo preukázané, že matka žije v rodinnom dome sama s maloletým dieťaťom. Matka má zabezpečené predpoklady, ako aj podmienky pre osobnú starostlivosť. Doposiaľ neboli zistené žiadne nedostatky v osobnej starostlivosti, a preto jej súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti. S týmto súhlasil aj otec maloletého. 40. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Tzv. princíp potenciality príjmov má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu povinnosť prihliadať nielen na reálne schopnosti a možnosti rodiča, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať, ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti ako aj možnosti dané jeho vekom. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a potencialitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákon o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). Nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale každý rodič maloletého dieťaťa, má k nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá v sebe subsumuje celú škálu povinností od osobnej starostlivosti až po vecné zabezpečenie odôvodnených potrieb, nevynímajúc výchovu a vzdelávanie, preto je povinnosťou každého rodiča konať tak, aby jeho subjektívne rozhodnutia negatívnym spôsobom neovplyvňovali jeho schopnosť plniť si túto zákonnú vyživovaciu povinnosť. Určené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy syna na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o dieťa sa osobne stará a dobrovoľne si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu svojich schopností. 41. Súd na základe vykonaného dokazovania určil odporcovi povinnosť uhrádzať výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu a to počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku. Súd pri stanovení výšky výživného prihliadol aj na okolnosť, že odporca sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ako aj na skutočnosť, že samotná navrhovateľka žiadala určiť výživné v tejto výške. Odporca s určením výživného vo výške 30% zo sumy životného minima súhlasil. Od 1.7.2024 je to suma vo výške 37,53 eur. 42. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým dieťaťom, súd upravil styk ako neobmedzený za prítomnosti matky z dôvodu, že nateraz je otec vo výkone trestu, kedy dlhšiu dobu sa nebude dieťa s otcom stretávať a dôjde k prerušeniu väzieb medzi nimi. 43. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 44. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
45. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. 46. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v konaní nebolo preukázané, žeby niektorému z účastníkov konania trovy konania vznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom súd vykonateľné doručením. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu alebo návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP