Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7P/69/2024 8824201270 13. 09. 2024 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2024:8824201270.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri otcovi, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., za účasti otca: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o zníženie výživného na maloleté deti, takto rozhodol: I. Súd m e n í výrok označený ako III. v rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7P/129/2023 -88 zo dňa 15.12.2023 a to tak, že sa mení výživné na mal. A. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 140,- eur mesačne počnúc dňom 01.09.2024. Toto výživné je matka povinná uhrádzať k rukám otca vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. II. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zníženie výživného z a m i e t a. III. Žiaden z účastníkom n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom, ktorý bol súdu doručený 02.07.2024, domáhala zníženia výživného na maloletého syna na zákonom stanovenú minimálnu výšku výživného. Svoj návrh odôvodnila tým, že v rámci rozvodu manželstva rozsudkom zo dňa 15.12.2023 maloletý syn bol zverený do osobnej starostlivosti otca a ona bola zaviazaná platením výživného v sume 200,- eur mesačne. Po skončení pracovného pomeru dňa 11.06.2024 sa zhoršila jej finančná situácia, momentálne je nezamestnaná a evidovaná na úrade práce. 2. Otec súhlasil so znížením výživného, avšak iba na sumu 150,- eur mesačne. 3. Kolízny opatrovník uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom, výsluchom účastníkov konania, správou kolízneho opatrovníka, dôkazmi o príjme a výdavkoch účastníkov konania, ako aj obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu spisová značka 7P/129/2023 a zistil tento skutkový stav: 5. Matka maloletého na pojednávaní ako aj na informatívnom výsluchu uviedla, že pokiaľ bola zamestnaná, plnila si vyživovaciu povinnosť a niečo prispievala aj naviac. Dňa 11.06.2024 kvôli zdravotným problémom ukončila svoje predošlé zamestnanie. Súdu nepredložila žiadne dôkazy o svojom zdravotnom stave. Do 03.09.2024 bola evidovaná ako nezamestnaná a od 04.09.2024 nastúpila do nového zamestnania. Býva v domácnosti so svojimi rodičmi. Doteraz rodičom neprispela na chod
domácnosti žiadnou sumou, avšak do budúcna sa bude musieť podieľať na výdavkoch. V domácnosti, kde býva sa uhrádza elektrinu mesačne 150,- eur, vodné a stočné 75,- eur, a internet. Doteraz poberala iba dávku v hmotnej núdzi mesačne vo výške 85,- eur a to od kedy bola evidovaná ako nezamestnaná. Nateraz si dovoliť platiť výživné iba mesačne sumou 100,- eur a upresnila, že žiada znížiť výživné od septembra. Do práce cestuje miniautobusom, kde cesta tam a späť do práce ju stojí 4,- eur. Pravidelne uhrádza paušál v sume 73,- eur mesačne, o čom predložila aj dôkaz. Platí si za lieky 15 eur mesačne. Tento paušál má viazaný na 2 roky so začiatkom od marca tohto roku. 6. Otec maloletého syna na pojednávaní ako aj v rámci informatívneho stretnutia uviedol, že súhlasí so znížením výživného len na sumu 150,- eur mesačne vzhľadom na potreby syna. Syn od septembra je žiakom 7.ročníka základnej školy v Čaklove. So začiatkom školského roka synovi musel zabezpečiť všetky potrebné pomôcky do školy. So synom býva v domácnosti spolu ešte so svojimi rodičmi a starším synom, jeho manželkou a ich dieťaťom. Starší syn je zamestnaný, jeho manželka poberá rodičovský príspevok. Každý z členov domácnosti hradí isté výdavky. On uhrádza elektrinu mesačne v sume 130,eur a nakupuje potrebné veci do domácnosti až do sumy 250,- eur mesačne. Jeho matka uhrádza poplatok za Magio televíziu, a jeho paušál ako aj paušál staršieho syna. Starší syn niekedy prispieva na domácnosť. Synovi mesačne spláca po 200,- eur playstation. Taktiež chce navštevovať futbalový krúžok s poplatkom 50,- eur ročne. Stravuje sa v škole a ostatné výdavky má bežné. Tohto času je zamestnaný, ale pracovnú zmluvu má len do novembra 2024. Za prácou do Bystrého dochádza autom. Ďalšie jeho zamestnanie bude závisieť od zákazok spoločnosti, kde pracuje. 7. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že aj keď matka ukončila pracovný pomer v Holandsku, nie je v záujme maloletého dieťaťa návrh na zníženie výživného. 8. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 12.09.2024 uviedol, že matka pravidelne uhrádzala výživné do mája 2024, kedy pracovala v Holandsku. V júni 2024 sa vrátila na Slovensko a býva so svojimi rodičmi, kde im neprispieva žiadnou sumou na chod domácnosti. Jej rodičia sú na dôchodku. Matka nastupuje od 03.09.2024 do zamestnania - spoločnosť LINORA, s. r. o. v dvojzmennej prevádzke. Pracovnú zmluvu má uzavretú na 2 mesiace. V mesiaci august prispela na výživu maloletého syna sumou 40,- eur. Otec dieťaťu poskytuje potrebnú starostlivosť, pracuje nateraz v spoločnosti ZEOCEM, s. r. o. v Bystrom, kde mu pracovný pomer končí v novembri 2024 a nemá informáciu, či mu zmluvu naďalej predĺžia. Maloleté dieťa si plní povinnú školskú dochádzku, je zdravý a prekonáva len bežné ochorenia. 9. Z pracovnej zmluvy spoločnosti LINORA, s. r. o. zo dňa 03.09.2024 vyplýva, že bola uzavretá pracovná zmluva s B. A., narodená XX.XX.XXXX s nástupom 04.09.2024. Ide o pracovný pomer v robotníckotextilnej výrobe na dobu určitú do 31.10.2024, so mzdovými podmienkami 4,597 eur v hrubom za odpracovanú hodinu, s týždenným pracovným časom 7,5 hodiny denne. 10. Podľa potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, matka je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 12.06.2024. Od mesiaca jún jej bola vyplácaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 85,eur mesačne . 11. Z potvrdenia zamestnávateľa otca, ZEOCEM Bystré, s. r. o. vyplýva, že tento v mesiaci máj s počtom odpracovaných dní 14 mal vyplatenú čistú mzdu 789,56 eur, kde je zarátaný aj daňový bonus v sume 140,- eur. V mesiaci jún mal vyplatenú čistú mzdu 1183,32 eur s daňovým bonusom 140 eur. 12. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu spisová značka 7P/129/2023 vyplýva, že v tomto konaní došlo k rozvode rodičov maloletého dieťaťa. Na čas po rozvode bol maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti otca. Rodičia sa dohodli na platení výživného v sume 200,- eur. Z obsahu tohto spisu vyplýva, že v tom čase bol otec zamestnaný u zamestnávateľa Elektroconnect, s. r. o.. U tohto zamestnávateľa mal v mesiaci október príjem 863,82 eur spolu s daňovým bonusom. Nasledujúci mesiac z dôvodu nočných smien jeho príjem sa zvýšil na 1.000,- eur. V tom čase rodičia ešte mali vyživovaciu povinnosť k maloletej E. A., narodená XX.XX.XXXX, taktiež bola zverená do osobnej starostlivosti otca a aj k tomuto dieťaťu matka bola zaviazaná platením výživného mesačne sumou 200,- eur. Táto vyživovacia povinnosť rodičom zanikla. Matka v tom čase bola zamestnaná v Holandsku. Mala vyplácanú mzdu týždenne. Z predložených dôkazov vyplynulo, že mala takýto príjem: za obdobie 22.-24.10. mala príjem 352,33 eur, od 15.-16.10. mala príjem 352,33 eur, od 08.-09.10. príjem 260,02 eur, od 29.10.-01.11. príjem 334,94
eur, od 05.-07.11. mala príjem 356,40 eur, od 12.-14.11. príjem 334,91 eur, od 19.-21.-11. príjem 239,72 eur, od 19.-24.11. príjem 334,91 eur. V tom čase užívala lieky v súvislosti so svojím zdravotným stavom. 13. Podľa stránky F. pri 1.skupine minimálnej mzde na hodinu 4,310 eur je výška minimálnej mzdy v hrubom 750,- eur a pri 2.skupine minimálnej mzde 4,977 eur na hodinu je výška minimálnej mzdy 866,eur v hrubom. Matka podľa predloženej pracovnej zmluvy má hodinovú minimálnu mzdu vo výške 4,597 , - eur. Príjem matky sa preto bude pohybovať na rozhraní medzi prvým a druhým stupňom minimálnej mzdy. Výpočtom zo stránky podnikajte.sk pri výške hrubej mzdy 750,- eur čistá mzda predstavuje sumu 615,50 eur. 14. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 15. V zmysle § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 16. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 17. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení. 18. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). 19. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 20. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 21. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 22. V zmysle § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 23. V zmysle ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
24. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou aj vyšší vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky. 25. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). 26. Matka sa podaným návrhom najprv domáhala zníženia výživného na sumu 100,- eur mesačne od septembra 2024. Otec súhlasil iba čiastočne so znížením výživného na sumu 150,- eur. Kolízny opatrovník mal za to, že ani strata zamestnania v Holandsku nie je dôvodom na zníženie výživného vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa. 27. Na základe vykonaného dokazovania, keď súd porovnal pomery pri vydaní pôvodného rozhodnutia a pomery k 1.9.2024, súd mal za to, že návrh matky na zníženie výživného je dôvodný, avšak iba čiastočne na sumu 140,- eur a v prevyšujúcej časti návrh na zníženie výživného matky zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na strane maloletého nedošlo k žiadnej zmene pomerov, naďalej je žiakom 2. ročníka základnej školy, má bežné potreby. Otec taktiež je naďalej zamestnaný. Obaja rodičia majú pracovné zmluvy iba na krátku dobu. Rodičom ubudla jedna vyživovacia povinnosť k dcére E.. Na strane otca nedošlo k zmene jeho výdavkov. K zmene pomeru došlo na strane matky. Naposledy, keď bolo určované výživné, pracovala v Holandsku, kde mala vyšší príjem, ako je uvedené v ods. 12. tohto rozsudku. Z tohto príjmu bolo dohodnuté výživné a maloletého syna v sume 200,- eur mesačne. Od júla tohto roku bola matka evidovaná ako nezamestnaná a poberala iba dávku v hmotnej núdzi. Matka uviedla, že predošlý pracovný pomer ukončila zo zdravotných dôvodov a od 03. septembra 2024 nastúpila do nového zamestnania, kde došlo k zníženiu jej príjmu. Súd nie je povinný nútiť rodiča, aby
pracoval v zahraničí. Má právo byť zamestnaný v mieste svojho bydliska, kde má rodinu, kde je aj maloletý syn. Preto súd zohľadnil, že došlo dôvodne k zníženiu príjmu na strane matky. 28. Matka ešte vyplatenú mzdu z nového zamestnania nemá. Prepočtom hrubej mzdy súd zistil, že bude dosahovať čistú mzdu viac ako 615,- eur, pretože takýto príjem sa dosahuje pri hodinovej minimálnej mzde 4,310 eur, pričom matka má minimálnu hodinovú mzdu v hrubom 4,597 eur, čo je o 0,287 eur na hodinu viac. Dieťa má bežné výdavky. Pri určení výživného na dieťa platí, že životná úroveň dieťaťa má dosahovať životnú úroveň matky dieťaťa. Ministerstvo spravodlivosti vo svojich tabuľkách pri určení výživného stanovilo odporúčací charakter ako stanoviť výšku výživného. Pre dieťa druhého stupňa základnej školy, pri bežných potrebách, je táto výška výživného odporúčaná ako 22 % z príjmu matky. 22% príjmu pri hodinovej minimálnej mzde 4,310 eur je 135,41 eur. Matka má mierne vyšší hodinovú mzdu a to 4,597 eur a preto súd stanovil výšku výživného na 140 eur a preto znížil výživné určené pôvodným rozsudkom a prevyšujúcej časti návrh na zníženie výživného zamietol. 29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.