Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 11C/36/2024 8824201294 09. 07. 2024 JUDr. Andrea Zolotová ECLI:SK:OSVT:2024:8824201294.1
Uznesenie Okresný súd vo Vranove nad Topľou v spore žalobcov: v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, v 2. rade: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX a v 3. rade: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, všetci zastúpení advokátom: JUDr. Stanislavom Kandalom, so sídlom Budovateľská 1288, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení: I. Žalovanému u k l a d á povinnosť, aby nevstupoval do rodinného domu so súpisným č. XXX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie C., postavený na parcele registra C par.č. XXX/ XX a k nemu prislúchajúci dvor parc. č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 516 m2 po dobu 12 mesiacov odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia. II. Žalovanému u k l a d á povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni v 1.rade na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti strán na procesných úkonoch trestného konania, priestupkového konania, alebo civilného procesu, na ktoré bude žalovaný predvolaný, kde sa žalovaný smie priblížiť k žalobkyni v 1.rade na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na úkonoch tohto konania po dobu 12 mesiacov odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia. III. Súd návrh žalobcov v 2. a 3.rade v celom rozsahu z a m i e t a . IV. Súd poučuje žalovaného, že môže podať voči žalobkyni v 1. rade žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať zrušenia povinnosti nevstupovať do rodinného domu so súpisným č. XXX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie C., postavený na parcele registra C par.č. XXX/XX a k nemu prislúchajúci dvor parc. č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 516 m2 a zrušenia povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni v 1.rade na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. V. Žalobkyňa v 1.rade má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. VI. Žalovanému sa nárok od žalobcov v 2. a 3.rade na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Dňa 08.07.2024 bolo tunajšiemu súdu doručené návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému nevstupovať do rodinného domu a k nemu priľahlým pozemkom ako aj povinnosti nepribližovať sa k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele CKN č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 516 m2 a zapísaný na liste vlastníctva číslo XXX k. ú. C.. V rodinnom dome so žalobkyňou žije jej manžel - žalobca 2 D. B., a jej dvaja synovia žalovaný - D. B., a žalobca 3 E. B., nar. XX.XX.XXXX. Všetci žalobcovia sú priamo dotknutí fyzickými útokmi a zároveň aj psychickými útokmi žalovaného na ich osoby, žalovaný im spôsobuje vysoký stres a neustály strach z toho, čo príde. Žalovaný sa nechce prispôsobiť rodinnému režimu a pravidlám nerušeného spolužitia a to až do takej miery, že
opakovane fyzicky napáda členov rodiny žalobcov a terorizuje ich. Každý zo žalobcov t osvedčuje, že bol fyzicky aj psychicky napádaný zo strany žalovaného. Žalobkyňa 1 podaným trestným oznámením za fyzické napadnutie žalovaným dňa 28.6.2024, žalobca 2 podaným trestným oznámením za jeho napadnutie dňa 18.5.2024, ktoré bolo vybavené odložením priestupku a žalobca 3 čestným vyhlásením o jeho opakovanom napadnutí. Žalobca 3 trestné oznámenie nepodal pre svojpomoc a odvrátenie útoku. Žalovaný zvykol v minulosti pracovať v zahraničí a bol často mimo domu. Naposledy žalovaný pracoval v Nemecku, odkiaľ sa vrátil v decembri 2023. Po návrate žalovaného domov začal byť žalovaný drzý, neprispôsobivý a žalobcovia sa mu snažili dohovoriť. To však neviedlo k žiadnej zmene a správanie žalovaného sa stupňovalo. Žalovaný už dňa 20.04.2024 napadol svojho brata žalobcu 3. Po tom čo žalobca 3 vyšiel zo sprchy a šiel do svojej izby, ktorú si odomykal ho žalovaný chytil pod krk a dal mu facku so slovami, že žalobca 3 nebude „jebať“ do žalovaného. Podobná situácia sa opakovala dňa 04.05.2024, keď žalovaný celou silou kopol pri odchode z domu žalobcu 3, pričom zasiahol len ruksak. Žalobca 3 si pomohol svojpomocne a útoky žalovaného odrazil sám. Uvedené situácie spôsobujú nekomfort, pretože žalobca 3 si musí svoju vlastnú izbu v dome zamykať, nevie čo a kedy má od žalovaného čakať, kedy príde nejaký útok, či mu neberie osobné veci a podobne. Žalobca 3 preto veľa času trávi mimo rodinný dom, kde však nedokáže byť nápomocný svojim rodičom žalobcom 1, 2. Ďalší vážnejší problém nastal dňa 18.05.2024, keď žalovaný agresívne vystupoval voči svojmu otcovi - žalobcovi 2 a to tak, že v čase približne o 10:00 hod. v rodinnom dome mu žalovaný začal bezdôvodne nadávať a vyhrážať sa fyzickým napadnutím. Následne v poobedňajších hodinách sa žalobca 2, nachádzal na terase rodinného domu, kde opätovne k nemu prišiel žalovaný, ktorý mu opätovne začal vulgárne nadávať a vyhrážať sa fyzickým napadnutím, pričom ho fyzicky nenapadol, ale následne začal kopať do sklenených fliaš, ktoré porozbíjal. Tento útok vyvolal u žalobcu 2 obavu o jeho život a zdravie, žalobca 2 je neustále v psychickom vypätí a strese. Tento incident žalobca 2 nahlásil polícii, pričom vec bola vedená odborom poriadkovej polície, obvodného oddelenia PZ v Slovenskej Kajni pod sp. zn. ORPZ-VT-OPP5-62/2024-5, neskôr postúpená na prejednanie priestupku pred okresný úrad. Žalovaný sa pred orgánom objasňujúcim daný skutok vyjadril stručne tak, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Okresný úrad Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy pre absenciu iných svedkov vec vybavil záznamom o odložení veci č. OU-VT-OVVS- 2024/008096-2 dňa 2.7.2024 podľa zásady „tvrdenie proti tvrdeniu“. Ďalší vážnejší problém vznikol dňa 28.06.2024, kedy sa žalovaný od 03:00 hod rána správal zvláštne. Od uvedenej rannej hodiny si pripravoval jedlo. Následne o 04:00 hod prišiel do spálne rodičov (žalobcov 1, 2), kde zasvietil svetlo a oboch zobudil a prekvapil v noci s tým, že ich kontroluje či žijú. Rodičom uviedol len to, že ich kontroluje. Ráno okolo 8:00 hod. žalovaný niekomu telefonoval, s tým, že obsahom rozhovoru malo byť to, že jeho matka s ním nekomunikuje, že nevie, čo sa s ňou stalo. Žalovaný následne prišiel k žalobkyni, podal jej telefón, pričom po prevzatí telefónu sa volajúceho na linke opýtala s kým komunikuje. Na druhej strane sa identifikoval volajúci ako pán zo záchrannej linky 112, požiadal žalobkyňu, aby sa identifikovala aj ona, následne sa opýtal, že či je žalobkyňa v poriadku a či je pri vedomí. Žalobkyňa 1 uviedla, že je v plnom poriadku, živá a zdravá a nevie, čo jej syna viedlo k telefonátu na tiesňovú linku. Po tom hovore žalobkyňa vrátila telefón žalovanému a šla do obchodu, pričom po návrate na ňu žalovaný fyzicky zaútočil, chytil ju pod krk a vrazil jej facku. Žalobkyňa 1 preto volala políciu a nahlásila napadnutie žalovaným. Hliadka polície prišla o 09:00 hod. ráno. Po spísaní záznamu, že sa násilné správanie žalovaného opakuje rozhodol policajt podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. tak, že žalovaný je vykázaný z obydlia ohrozenej osoby, ktorou je žalobkyňa počnúc dňom 28.06.2024 od 09:00 vrátane, na dobu 14 dní. O uvedenom vydal žalobkyni potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia. Žalobcovia sú toho názoru, že žalovaný pravdepodobne požíva drogy, alebo iné návykové látky a preto sa správa agresívne, má bludy, abstinenčné príznaky. Vedia o tom, že žalovaný prišiel o vodičský preukaz. Žalovaný sa odmieta prispôsobiť, v domácnosti každému len vulgárne nadáva, nikde nepracuje, nemá záujem o vedenie riadneho života. Jeho útoky sta stupňujú a celá domácnosť žije v strese, čo sa kedy bude diať. Žalobkyňa 1 dňa 4.7.2024 požiadala ohlasovňu pobytu o zrušenie trvalého pobytu žalovanému, pretože nemá záujem, aby sa naďalej zdržiaval v spoločnej domácnosti. Záznamom zo dňa 4.7.2024 ohlasovňa pobytu zrušila žalovanému pôvodne evidovaný trvalý pobyt na adrese obydlia žalobcov 1-3. Žalobcovia žiadajú vymedziť trvanie tohto neodkladného opatrenia dočasne na 1 rok od jeho vykonateľnosti. Žalobcovia totiž stále dúfajú v to, že žalovaný, ako ich rodinný príslušník môže svoje správanie napraviť. Ten však potrebuje byť určenú dobu oddelený od spoločnej domácnosti, aby mal priestor si uvedomiť či dokáže existovať v spolužití, požiadať o pomoc a odpustenie svojho správania, prípadne preukázať inú snahu po náprave. Z uvedeného dôvodu navrhujú žalobcovia, aby bolo neodkladné opatrenie nariadené na vopred určený dočasný čas.
2. Súd za účelom rozhodnutia o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sa oboznámil s listinami a dôkazmi predloženými žalobcami, a to potvrdením OR PZ vo Vranove nad Topľou, OO PZ Slovenská Kajňa zo dňa 28.06.2024 o vykázaní zo spoločného obydlia, potvrdením OR PZ vo Vranove nad Topľou, OO PZ Slovenská Kajňa zo dňa 28.06.2024 o ústnom oznámení žalobkyne v 1.rade o fyzickom napadnutí, výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre kat.uz. Tovarné, čestným vyhlásením žalobcu v 3.rade, spisovým materiálom OR PZ vo Vranove nad Topľou č. ORPZ-VT-OPP5-62/2024-P, návrhom na zrušenie trvalého pobytu, záznamom ohlasovne z návrhu na zrušenie trvalého pobytu. 3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 9. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 10. V zmysle § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 11. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej ( § 330 ods. 2 CSP). 12. Z predloženého potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia vydaného OR PZ vo Vranove nad Topľou, OO PZ Slovenská Kajňa zo dňa 28.06.2024 vyplýva, že žalovaný bol dňa 28.06.2024 o 09:00 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby- žalobkyne v 1.rade, na dobu 14 dní. 13. Z potvrdenia OR PZ Vranov nad Topľou, OO PZ Slovenská Kajňa zo dňa 28.06.2024 vyplýva, že žalobkyňa v 1.rade urobila ústne oznámenie o fyzickom napadnutí zo strany žalovaného. 14. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností je zrejmé, že žalobkyňa v 1.rade je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, parc. č. XXX/XX o výmere 516 m2, zastavaná plocha a nádvorie a rodinného domu súpisné č. XXX postavenom na parc. č. XXX/XX, v katastrálnom území C.. 15. Z čestného vyhlásenia spísaného žalovaným v 3.rade dňa 04.07.2024 vyplýva, že v sobotu dňa 20.04.2024 ho žalovaný fyzicky napadol, keď vošiel do svojej izby po osprchovaní sa. Žalovaný vošiel do domu, keď si odomykal izbu, následne šiel hore schodmi a rozbehol sa rovno za ním, keď videl, že si izbu odomyká a ide do nej. Napadol ho tak, že ho chytil pod krk a dal mu facku aj so slovami, že on do neho jebať nebude. V tom ostal šokovaný a bránil sa voči jeho útokom, brata držal na zemi. Potom po príchode žalobkyne v 1.rade on odišiel z izby. O dva týždne v sobotu 04.05.2024 ho brat opäť čakal. Vyšiel zo sprchy, zišiel dole schodmi na prízemie. Začal ho provokovať slovne, keď šiel dole schodmi, tak ho zastavil tvárou v tvár, dotkol sa ho čelom a pýtal sa ho, kde ide. On ho odstrčil, že nech mu dá pokoj
a nech ho pustí. On na neho začal, že poď vonku, nech ľudia vidia, čo doma vystrájaš. Potom cítil, ako zozadu ho celou silou kopol do ruksaka, v ktorom mal osobné veci. Potom sa otočil a opäť ho uzemnil a bránil sa. S bratom sa nedá v doma spoločne existovať, on si ako tak dokáže pomôcť aj svojpomocne, avšak obáva sa čoho je schopný v čase, keď nedáva človek pozor. Brat je nepredvídateľný a najviac útočí na jeho rodičov. Spôsobuje mu psychické utrpenie tým, že je v neustálom strehu a pokiaľ nemusí, vyhýba sa mu a čas trávi mimo domu, u priateľky. Tým, ale nedokáže byť nablízku rodičom. Aj z toho dôvodu, že zatiaľ si dokázal pomôcť svojpomocne, útoky na polícii nehlásil, avšak pripája sa k návrhu rodičov, aby bol vykázaný z domu a neobťažoval ich, až dokiaľ nezmení svoj život a správanie. 16. Zo spisového materiálu OR PZ vo Vranove nad Topľou, OO PZ Slovenská Kajňa č. ORPZ-VTOPP5-62/2024-P súd zistil, že žalobca v 2.rade urobil dňa 18.05.2024 ústne oznámenie o vyhrážaní sa fyzickým napadnutím zo strany žalovaného, pričom zo záznamu o odložení vecí zo dňa 02.07.2024 je zrejmé, že Okresný úrad Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov odložil priestupkovú vec priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť žalovaný, nakoľko došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku. 17. Z návrhu na zrušenie trvalého pobytu zo dňa 04.07.2024 vyplýva, že žalobkyňa v 1.rade podala návrh na zrušenie trvalého pobytu voči žalovanému. 18. Zo záznamu ohlasovne z návrhu na zrušenie trvalého pobytu obce C. súd zistil, že žalovanému bol dňom 04.07.2024 podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v znení zákona č. 454/2004 Z.z. zrušený trvalý pobyt a miestom nového pobytu je obec C.. 19. V zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, a ak sa právny vzťah medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 20. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinného účastníka obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. 21. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je podľa predpisov správneho práva evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby. Rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy. Okruh aktívne legitimovaných subjektov nie je ohraničený kategóriou blízkych osôb (§ 116 OZ). Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi.
Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa, pričom navrhovateľ musí aj hodnoverne osvedčiť, že jeho osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. 22. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP, musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. V tom sa účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a písm. f) do určitej miery prekrýva. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ak ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto [písm. f)], kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie [písm. g)] a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť [písm. h)], ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Kumulácia neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h) CSP nie je vylúčená. 23. Súd konštatuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie charakter osvedčovania skutočností, ktoré ak sa vyznačujú vysokým stupňom pravdepodobnosti, sú pre súd určujúce. Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa kladie dôraz na procesnú diligenciu strany, ktorá podala návrh, v ktorom musí uviesť rozhodujúce skutočnosti, osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, dôvodnosť a trvanie nároku a musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa domáha. 24. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym inštitútom civilného konania, ktorý je na mieste, keď sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo3/2010 z 29.7.2010).23. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. 6MCdo/5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. 25. Pri uložení povinnosti nevstupovať do obydlia resp. zdržať s určitého konania sú skúma, či existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy násilia ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Pri takomto type neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené, že došlo k ohrozeniu telesnej alebo duševnej integrity osoby a to konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestnými oznámeniami, resp. čestnými vyhláseniami tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Zákon si teda jednoznačne vyžaduje, aby došlo ohrozeniu telesnej alebo duševnej integrity osoby, voči ktorej je páchané násilie, ktoré musia byť podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita danej osoby mohla byť ohrozená. Aj danú skutočnosť musí navrhovateľ pre nariadenie neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. 26. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy SR, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. 27. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaná ako celistvosť, neporušiteľnosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je vo všeobecne záväznom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je teda následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť,alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany mužov. 28. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) je aktuálnym prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škoda, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti ( uznesenie NS SR sp.zn. 5MCdo/10/2012 zo dňa 15.10.2012). 29. V danom prípade žalobcovia navrhli, aby súd žalovanému zakázal vstup do domu, kde spolu všetci žijú a kde majú súčasne aj nahlásený trvalý pobyt a aby sa k nim nepriblížil, a to na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov z dôvodu, že žijú v neustálom strese čo žalovaný spraví. Súd však po oboznámení sa s neodkladným opatrením a predloženými dôkazmi dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné len vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade. 30. Z predložených listinných dôkazov, najmä však potvrdenia OO PZ Slovenská Kajňa o ústnom oznámení o fyzickom napadnutí zo dňa 28.06.2024 a potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 28.06.2024, mal súd za osvedčené, že život, zdravie, telesná a duševná integrita žalobkyne v 1. rade bola konaním žalovaného ohrozená, resp. narušená, nakoľko žalovaný mal fyzicky zaútočiť na žalobkyňu v 1. rade. Žalovaný ju mal chytiť pod krk a dať jej facku, čo predstavuje fyzický útok na žalobkyňu v 1.rade, ktorý je spôsobilý privodiť ohrozenie zdravia resp. poranenia na strane žalobkyne v 1. rade. Podľa tvrdení žalobkyne v 1. rade tento útok zo strany žalovaného nebol ojedinelý a útokov sa mal žalovaný dopúšťať pod vplyvom návykových látok. Fyzický útok na žalobkyňu v 1. rade viedol k vykázaniu žalovaného zo spoločného obydlia. Takéto konanie žalovaného s vysokou pravdepodobnosťou osvedčuje, že by žalobkyňa v 1.rade mohla byť ohrozená fyzickými útokmi zo strany žalovaného aj v budúcnosti. Žalobkyňa v 1. rade tak osvedčila potrebu nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorým bude žalobkyňa v 1.rade preventívne chránená tým, že žalovaný nemôže vstupovať do domu, ktorý patrí žalobkyni a v ktorom býva. 31. Súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil akejkoľvek forme násilia žalovaného voči žalobkyni v 1.rade, prípadnému útoku žalovaného voči žalobkyni v 1. rade, ktorý je vzhľadom na doterajšie správanie sa žalovaného možné očakávať. V tejto súvislosti súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia žalobkyne, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu. Obmedzenie práv žalovaného nariadeným neodkladným opatrením vychádza z úvahy, že pri strete základných ľudských práv (právo na ochranu života a zdravia, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života) je potrebné právo násilníka obmedziť, pretože súd považuje právo žalobkyne na ochranu života a zdravia za prioritné. 32. Pokiaľ ide o zákaz priblíženia sa žalovaného k žalobkyni v 1. rade, súd aj v tejto časti vyhodnotil návrh ako dôvodný. V takýchto prípadoch ustupuje právo žalovaného na voľný pohyb (čl. 23 Ústavy Slovenskej republiky) právu žalobkyne v 1.rade na život, zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a osobnej slobody (čl. 15, 17, 19 Ústavy Slovenskej republiky), kedy v zákonom stanovených prípadoch možno žalovaného obmedziť v slobode pohybu. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že život, zdravie, telesná a duševná integrita žalobkyne v 1.rade bola konaním žalovaného narušená. V záujme ochrany žalobkyne v 1.rade má súd za to, že je potrebné ju chrániť tým, že návrhu žalobkyne v 1.rade aj v tejto časti vyhovel a žalovanému uložil zákaz približovať k žalobkyni v 1.rade na vzdialenosť menšiu ako 50m. Súd je toho názoru, že táto vzdialenosť zabezpečí žalobkyni v 1.rade dostatočnú ochranu. 33. Nakoľko v budúcnosti môžu nastať situácie, kedy orgány činné v trestnom konaní alebo súd nariadia úkony, kde bude potrebná súčasne osobná prítomnosť žalobkyne v 1.rade aj žalovaného, súd tiež vyslovil, že neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na prítomnosť žalovaného na procesných úkonoch trestného konania, priestupkového konania, alebo civilného procesu, na ktoré bude žalovaný predvolaný, kde sa žalovaný smie k žalobkyni v 1.rade priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. 34. Súd trvanie platnosti neodkladného opatrenia vymedzil na čas požadovaný žalobkyňou v 1. rade, t.j. 12 mesiacov odo dňa vykonateľnosti uznesenia, pretože mal za to, že táto lehota bude dostatočnou pre nápravu žalovaného a zároveň, keďže žalobkyňa v 1. rade požadovala len dočasnú úpravu pomerov, súd musel prihliadnuť na tento návrh a nemohol uložiť trvanie povinnosti žalovaného v dlhšej lehote. 35. Súd neuložil žalobkyni v 1. rade povinnosť podať žalobu, pretože bol toho názoru, že sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Rozhodnutie súdu konzumuje vec samú a týmto rozhodnutím možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov aj skrz to, že úprava pomerov na žiadosť žalobkyne bude mať len dočasný charakter a táto je limitovaná na obdobie 12 mesiacov odo dňa vykonateľnosti uznesenia. 36. Pokiaľ ide o návrh žalobcov v 2. a 3. rade, súd je toho názoru, že títo neosvedčili ohrozenie telesnej resp. duševnej integrity. Žalobca v 2. rade svoj návrh odôvodňoval fyzickým útokom, ktoré bolo vyhodnotené orgánmi činnými v trestnom konaní ako priestupok, ktorý však podľa priestupkového spisu bol odložený, pretože sa nepodarilo preukázať priestupok žalovaného voči žalobcovi v 2. rade. Jeho tvrdenia nie sú podložené žiadnym iným listinným dôkazom, ktorý by osvedčoval fyzický útok voči jeho osobe a spôsobenie psychickej či fyzickej ujmy. Takisto žalobca v 3.rade vo svojom čestnom vyhlásení len vyslovil, že malo dôjsť k akýmsi útokom, ktoré nepodložil žiadnym hodnoverným dôkazom alebo svedeckou výpoveďou. Jeho pocity o žití v neustálom strese z možného útoku nezakladajú predpoklad pre prijatie záveru vzniku možného útoku do fyzickej či psychickej integrity. To, že žalobca v 3. rade žije v strese a nepohodlí, nemôže súd vyhodnotiť ako zásah do jeho telesnej integrity. Pretože žalobcovia v 2. a 3. rade hodnoverným spôsobom nepreukázali zásahy do ich telesnej integrity, neosvedčili základný predpoklad pre vydanie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o návrh na zákaz priblíženia sa k ich osobám na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, súd opakuje, že nebolo z ich strany preukázané žiadne násilné konanie zo strany žalovaného a teda nebol daný základný predpoklad pre vyhovenie návrhu ani v tejto časti. Súd preto návrh žalobcov v 2. a 3. rade zamietol.
37. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať zrušenia povinnosti nevstupovať do nehnuteľnosti patriacej žalobkyni v 1. rade a zrušenia povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni v 1.rade na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. 38. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 39. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bola žalobkyňa v 1.rade úspešná a preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté v samostatnom uznesení v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 41. Pokiaľ ide o návrh žalobcov v 2. a 3.rade, súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia voči ich osobám zamietol a teda úspešným v tejto časti bol žalovaný, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Preukázateľne však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu preto nárok voči žalobcom v 2. a 3,. rade nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).