Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7Pc/24/2024 8824201305 04. 10. 2024 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2024:8824201305.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, C., proti odporcovi: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXXX/ XXX, C. E. G., o návrhu na určenie výživného medzi manželmi, takto rozhodol: I. Súd návrh na určenie manželského výživného z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu manželským výživným mesačne po 50 eur vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca. Návrh odôvodnila tým, že s manželom uzavreli dňa 26.10.2017 manželstvo. Majú jedno maloleté dieťa. Spolu nežijú. 2. Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom nesúhlasí. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, správou Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Vranov nad Topľou zo dňa 23.08.2024, lustráciou v Sociálnej poisťovni, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 7P/29/2024, písomným vyjadrením odporcu, výpoveďou navrhovateľky a zistil tento skutkový stav: 4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu a manželské výživné žiada priznať od 01.07.2024, kedy podala aj návrh na priznanie dávky v hmotnej núdzi. Návrh podala z dôvodu, že od podania návrhu na rozvod manželstva jej odporca prispel v apríli sumou 70 eur, v septembri sumou 100 eur, čo berie ako výživné na manželku a syna. Je nezamestnaná. Podala si prihlášku u na strednú školu, kde nebola prijatá. Absolvovala kurz kaderníčky, a má výučný list. Chce si otvoriť živnosť, avšak pre otvorenie živnosti potrebuje ešte absolvovať akreditačný kurz, ktorý bude trvať 5 mesiacov, pre ktorý zbiera údaje pre jeho absolvovanie. Potvrdila, že si privyrába ako upratovačka s mesačnou odmenou 100 eur. Na seba má bežné výdavky. Býva v domácnosti so synom u svojho otca. Poberá dávku v hmotnej núdzi. Má mimomanželskú známosť. Uviedla, že áno. 5. Podľa § 30 Civilného mimosporového poriadku, po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá. 6. Podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
7. Odporca sa na pojednávanie nedostavil. Predvolanie sa pojednávanie si prevzal dňa 23.09.2024. Pojednávanie odročiť nežiadal. Súd preto konal aj bez jeho neprítomnosti podľa § 31 Civilného sporového poriadku, nakoľko sa k návrhu vyjadril v písomnom vyjadrení k návrhu. 8. Odporca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.08.2024 uviedol, že podľa neho je v možnostiach manželky, aby sa zamestnala, je bez zdravotných problémov. Aj v minulosti pracovala, napr. v Prešove ako operátorka v automobilovom priemysle, kde pre svoju povahu, nechodenie do práce a nerešpektovanie pravidiel prišla o prácu. Ďalšiu prácu mala v Tescu, kde opäť navrhovateľka vymenila prácu za svoj pohľad na život, že sa postará niekto iný. Ďalšiu prácu mala ako upratovačka, kde sa jej nepáčilo. Ďalšiu prácu mala ako čašníčka v pizzerii vo C., kde prišlo o prácu z dôvodu, že sa venovala telefónu viac než práci. Od syna má informáciu, že navrhovateľka pracuje od minulého roka ako upratovačka v posilňovni vo C., a chodí na prax kaderníčky. Ďalej uviedol, že s návrhom nesúhlasí aj z dôvodu, že počas manželstva pre celú rodinu a na chod domácnosti zabezpečoval on financie, manželka bola nezamestnaná, ale v tom čase sa nevenovala ani domácnosti, ani synovi. Navrhovateľka je nezodpovedná pri úhradách pre syna a na chod domácnosti, ako aj manželstva. Zistil, manželka mu klamala, že uhrádzala poplatky za služby v domácnosti, čo zistil z upomienok. Uhrádza podlžnosti, ktoré vznikli v ich manželstve. V manželstve si nehľadal milenky/milencov ako navrhovateľka. 9. K návrhu pripojila navrhovateľka sobášny list, z ktorého vyplýva, že účastníci konania uzatvorili dňa 26.10.2017 manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Vranov nad Topľou, vo zväzku 21, ročník 2017, na strane 154, pod por.č. 223. 10. Podľa správy Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu vo Vranove nad Topľou zo dňa 23.08.2024 súd zistil, že navrhovateľka je v evidencii vozidiel evidovaná ako držiteľka a vlastníčka osobného motorového vozidla továrenskej značky Škoda Octavia, rok výroby 2003 od 10.11.2020 a odporca je v evidencii vozidiel evidovaný ako držiteľ a vlastník osobného motorového vozidla továrenskej značky Peugeot 207, rok výroby 2006 od 22.05.2024. 11. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že odporca je SZČO od 01.07.2023 s vymeriavacím základom od 07/2023 do 12/2023 vo výške 605 eur mesačne, od 12/2023 doteraz vo výške 652 eur mesačne. Navrhovateľka bola zamestnaná od 11.08.2022 do 31.08.2023 u zamestnávateľa Cirkevná škola v prírode, A. C., od 04.11.2022 do 31.01.2023 u zamestnávateľa H. B. C.- UNITECH a od 21.04.2023 do 26.05.2023 u zamestnávateľa Vulkano Vranov s.r.o. 12. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7P/29/2024 vyplýva, že prebieha konanie o rozvod manželstva účastníkov tohto konania. Návrh na rozvod manželstva podala navrhovateľka, ktorá podaný návrh odôvodnila tým, že manželstvo je nefunkčné, a nie je možné obnovenie manželského spolužitia. Doposiaľ o návrhu súd nerozhodol. Vo výpovedi na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že má mimomanželskú známosť. 13. V konaní o rozvod manželstva súd zisťoval príjem a evidencie účastníkov konania. Bolo zistené, že navrhovateľka je evidovaná ako nezamestnaná od 15.01.2024, a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške po 149 eur mesačne . Odporca v daňovom priznaní za rok 2023 má uvedené príjmy zo živnosti spolu vo výške 16.658,90 eur, výdavky 11.440,02 eur, a základ dane činil za rok 2023 sumu 5.214,84 eur. 14. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku, súd je povinný zistiť skutočný stav veci. 15. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku, s SM F. I. úd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 16. Podľa § 37 Civilného mimosporového poriadku, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. 17. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,,Zákon o rodine“), o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
18. V zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. 19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 20. Podľa § 75 ods.2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 22. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 23. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. 24. Základným predpokladom pre určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi v zmysle § 71 ods.1 Zákona o rodine je, že ich životná úroveň nie je v zásade rovnaká a že jeden z manželov si túto vyživovaciu povinnosť neplní. Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň manželov neznamená mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti manželov. Pre záver o životnej úrovni manželov nie sú preto rozhodujúce len ich osobné, príjmové, majetkové pomery, ale aj zvýšené výdavky v súvislosti s namáhavosťou práce manžela, od ktorého sa výživné požaduje napr. na regeneráciu sily a treba prihliadnuť na výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté deti a o domácnosť, na neplnenie si vyživovacej povinnosti. Prvoradým dôvodom je však skúmanie, či by výživné nebolo v rozpore s dobrými mravmi. 25. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia zákona v prípade vyživovacej povinnosti medzi manželmi súd ako prvoradé musí skúmať, či priznanie výživného oprávnenému manželovi nie je v rozpore s dobrými mravmi. V prípade zistenia existencie takéhoto rozporu súd obligatórne výživné priznať nemôže. 26. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo, ktoré však nie sú presne definované, ale sú všeobecne akceptovateľné v spoločnosti ako mravné princípy. Súd ich preto musí posudzovať konkrétne v každom individuálnom prípade ako konanie účastníkov v určitom čase a v mieste. 27. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný a preto podanému návrhu na určenie manželského výživného nevyhovel. V konaní bolo preukázané a zároveň to vyplýva aj z rozvodového konania, že účastníci konania spolu nežijú, ale doposiaľ sú manželmi. Podľa zákona platí, že aj keď manželia spolu nežijú, ale manželstvo naďalej trvá, tak životná úroveň manželov by mala byť v zásade rovnaká. To znamená, že ak jeden z manželov má vyšší príjem ako ten druhý, má sa podieľať na tom, aby životná úroveň oboch bola rovnaká. V danom prípade v priebehu konania bolo zistené, že odporca je SZČO a má príjem zo živnosti. Navrhovateľka je evidovaná na úrade práce, poberá dávku v hmotnej núdzi s tým, že zároveň si privyrába brigádnicky a teda jej príjem je nižší, než príjem odporcu. Z ohľadom na túto skutočnosť by tu boli dôvody na priznanie manželského výživného, avšak súd pred priznaním manželského výživného je povinný skúmať, či priznanie manželského výživného nie je v rozpore s dobrými mravmi.
28. Súd v danom prípade zistil rozpor s dobrými mravmi, ktorý bráni tomu, aby navrhovateľke priznal nárok na manželské výživné. V priebehu konania totiž zo strany odporcu bolo poukázané na skutočnosť, že navrhovateľka počas manželstva nadviazala mimomanželskú známosť, čo následne potvrdila aj samotná navrhovateľka vo svojej výpovedi dňa 04.10.2024. Nadviazanie mimomanželskej známosti zo strany navrhovateľky súd pritom považuje za konanie v manželstve, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Manželia počas manželstva si majú byť si verný. Toto navrhovateľka porušila. 29. Vzhľadom k vyššie uvedenú súd návrh na priznanie manželského výživného v zmysle ust. 75 ods. 2 Zákona o rodine pre rozpor s dobrými mravmi zamietol. 30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie odporca v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne. Navrhovateľka nie je oprávnená podať odvolanie, pretože po vyhlásení rozhodnutia na pojednávaní sa písomne vzdala práva odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.