Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 8P/79/2024 8824201468 15. 11. 2024 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2024:8824201468.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, F. A. G., štátny občan Slovenskej republiky, právne zast.: JUDr. Zuzana Koláriková, advokátka so sídlom Stará Prešovská 10, Košice za účasti otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, F. A. G. G. D. I. XXXX, F. A. G., štátny občan Slovenskej republiky o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto rozhodol: I. Súd m e n í výrok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6P/59/2018 zo dňa 29.06.2019 v časti, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu vo veci výživného, a to tak, že sa z v y š u j e výživné na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, ktoré otec je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 01.09.2024. II. Dlžné výživné za obdobie 01.09.2024 do 31.10.2024 v sume 200,- eur j e otec n ý uhradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
povin
III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka maloletého dieťaťa, navrhovateľka, sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn.6P/259/2018 zo dňa 27.6.2019 tak, že zvyšuje výživné pre maloletú A. B. zo strany otca zo sumy 100 eur na sumu 300 eur mesačn od 1.9.2024 tak, že zvýšené výživné je otec maloletej povinný zasielať vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred matke dieťaťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka je samostatne zárobkovo činnú osoba a jej mesačný príjem predstavuje približne sumu 800 eur. Iný príjem nemá. Založila si s.r.o., ktorá však funguje len od januára 2024, zatiaľ je v strate, nepodarilo sa jej dosiahnuť zisk. Nepozná príjem otca. Predpokladá, že stále má príjem ako futbalista. Počula, že sa zamestnal. V čase rozvodu tvrdil, že vlastní autoumývarku v Humennom. Posledná úprava výživného bola rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 6P/259/2018 zo dňa 27.06.2019, čo bolo pred 5 rokmi. Od toho času sa zvýšili ceny potravín, hygienických potrieb, oblečenia a ostatných tovarov a služieb z dôvodu vysokej inflácie a rastu cien. Okrem toho potreby maloletej dcéry sa takisto zmenili. Za posledné obdobie od januára 2023 eviduje navrhovateľka tieto náklady: kurz angličtiny pol rok cca 400 eur, tréning jazdy na koni 100 eur mesačne, súbor Vranovčan približne 100 eur ročne, náklady na oblečenie a obuv cca 700 eur ročne / približne 58 eur mesačne/, sporenie pre A. 50 eur mesačne, náklady na bývanie 150 eur
mesačne / spolu predstavujú 300 eur mesačne/, potraviny cca 200 eur mesačne, tankovanie 100 eur mesačne /do školy, na krúžky, výlety, k lekárovi, dovolenka, k starým rodičom/, drogéria priemerne 35 eur mesačne, lieky priemerne 10 eur mesačne (plus lieky v čase chorôb), dioptrické okuliare 120 eur v marci 2024, lyžovanie 300 eur mesačne (december, január, február), letný tábor 200 eur, letná dovolenka do zahraničia približne 1500 eur, výlety s rodinou, kúpaliská a voľný čas min. 100 eur mesačne, škola (pomôcky, výlety, exkurzie, cestovné autobus do školy ...) cca 30 eur mesačne. Otec si výživné platí nepravidelne. Každý druhý víkend od piatka do nedele je A. u otca. Mimo súdom určeného času sa dohodli, že každý utorok a štvrtok po škole ide k otcovi, kde je do večera a potom ide domov. Väčšinu prázdnin trávi polovicu u otca, polovicu doma. Letné prázdniny týždeň u navrhovateľky a týždeň u otca, striedavo. Zo začiatku otec platil ročný poplatok za mimoškolskú angličtinu cca 400 eur a sem-tam kúpil niečo, čo A. potrebovala (bicykel, korčule, obuv a pod.). Niekedy preplatil polovicu za oblečenie, keď navrhovateľka kupovala oblečenie naraz za väčšiu sumu. Takto to bolo s prispievaním do konca roku 2022. V roku 2023 začal otec prispievať na výživné menej, na oblečenie prestal prispievať. V lete v roku 2023 prispel polovicu na tábory. Posledné výživné uhradil v októbri za tri predchádzajúce mesiace naraz (august, september, október 2023). 5.7.2024 uhradil sumu 200 eur. Pri poslednej úprave sa dohodli, že bude platiť výživné 100 eur mesačne s tým, že okrem výživného bude prispievať na ďalšie mimoškolské aktivity, oblečenie a záľuby A.. Otca informovala o tom, že výdavky sú v súčasnosti diametrálne odlišné. 2. Otec súhlasil s návrhom iba čiastočne na sumu 150 eur z dôvodu, že dcére uhrádza niektoré výdavky. 3. Kolízny opatrovník uviedol, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný vzhľadom na zvýšené výdavky dieťaťa, výšku ponecháva na súd vzhľadom na príjem otca a potreby dieťaťa. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 19.08.2024, správou Sociálnej poisťovne zo dňa 20.08.2024, s lustráciou v živnostenskom registri, daňovým priznaním matky za rok 2023, príjmom otca, správou kolíznej opatrovníčky zo dňa 11.10.2024, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6P/259/2018 a zistil tento skutkový stav: 5. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní poukázala na písomne podaný návrh. Upresnila návrh, že otec má dlh na výživnom do augusta 2024 vo výške 800 eur. 6. Matka na pojednávaní ako aj na informatívnom výsluchu uviedla, že býva v domácnosti s dcérou, ktorá navštevuje šiesty ročník Základnej školy Juh vo Vranove nad Topľou. S dcérou navštevuje alergologickú a imunologickú ambulanciu. Poukázala na rozpis výdavkov na dcéru. Doplnila, že uhradila poplatok za školskú jedáleň 30,- eur, za návštevu angličtiny hradí 226,- eur na pol roka, 100,- eur mesačne za jazdenie na koni, pričom v lete absolvovala aj tábor v sume 250,- eur. Na svoju domácnosť má tieto výdavky: platba za byt 232,- eur, elektrina 24,49 eur, poistenie bytu 89,25 eur a parkovné 365,36 eur na rok. Do živnosti si zahrňuje výdavok poistenie auta, diaľničnú známku a pohonné hmoty. Spláca hypotéku 200,- eur mesačne. K rozporu k platbe za jazdenie na koni uviedla, že každé ráno vo štvrtok v deň jazdy dieťaťu dáva peniaze na úhradu. Niekedy si dcéra vyberie financie z pokladničky, kde si šetrí peniaze. Niekedy zistila, že jej pribudlo v pokladničke aj 20,- eur. Nevie, odkiaľ tieto peniaze si dcéra našetrila. Nevylučuje, že túto úhradu vykonáva otec, respektíve niekto z jeho rodiny. Od dcéry má informáciu, že peniaze na jazdenie jej dáva starý otec. Od septembra tohto roku sa platba zvýšila z 20,- eur na 25,- eur. Každý druhý víkend od piatku do nedele dcéra trávi v domácnosti otca a taktiež každý utorok a štvrtok, kde sa dieťa navečeria a tak prichádza domov. Polovicu letných a vianočných prázdnin trávi u otca. Jarné prázdniny prispôsobujú programu dieťaťa. Za mesiac september a október otec neuhradil žiadnu čiastku na výživnom. Žiadala, aby výživné bolo splatné do 15. dňa v mesiaci. 7. Otec na pojednávaní ako aj na informatívnom výsluchu uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného len na sumu 150 eur. Tohto času pracuje ako živnostník od 11.09.2024 s príjmom 8,- eur na hodinu. Jeho príjem je každý mesiac pohyblivý v závislosti od počtu odpracovaných hodín podľa charakteru zákazky. Zo svojho príjmu musí platiť odvody do zdravotnej poisťovne a po uplynutí roka od otvorenia živnosti aj odvody do sociálnej poisťovni. Býva v domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým prispieva na domácnosť mesačne sumou 150,- eur, kde sú započítané aj výdavky na hygienické potreby a inkaso. Ďalšie výdavky má na pohonné hmoty 80,- eur, stravu 150,- eur, paušál 96,- eur a na dve pôžičky spolu vo výške 377,eur. Namietal, žeby poplatok za jazdenie na koni platila matka. Trval na tom, že tento výdavok matka neuhrádza, ale on, prípadne niekto z rodiny, keď dcéru doprevádza na jazdu, pretože platba za jazdenie
sa uhrádza pri každej jazde a dodatočne sa vystavuje faktúra, ktorá je vystavená napriek tomu na meno matky. Dcéru na jazdenie doprevádza starý otec, pretože v tom čase je on v práci. Domnieva sa, že s dcérou letné prázdniny trávi vo väčšom rozsahu ako matka, počas ktorých dcére zakúpil iba bežné potreby. Občasný príjem má za futbalový zápas vo výške 100,- eur, avšak posledné 2 mesiace dozadu odohral iba 1 zápas pre zdravotný stav. Nateraz sa liga nehraje a začína sa až v jari. Vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav nateraz nevie, či bude hrať. 8. Na posledné pojednávanie sa otec nedostavil. Ospravedlnil svoju neúčasť pre pracovné dôvody a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súdu zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že ako zhotoviteľ vykonáva práce pre objednávateľa VMS Enginieering s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika, Vranov nad Topľou od 11.09.2024. Zmluvu o dielo uzatvorili len v ústnej forme. Podľa dohody odmenu má vyplatenú podľa počtu odpracovaných hodín a druhu vykonanej práce. Doposiaľ mu bola vyplatená odmena za mesiac september 2024 v sume 1.234 eur a za mesiac október 2024 v sume 2.133 eur pre vyšší počet hodín ako je bežný počet hodín v mesiaci. Nebude v jeho fyzických schopnostiach každý mesiac v roku odpracovať tak vysoký počet hodín a počet hodín bude závisieť aj od množstva a druhu objednanej práce. Má informáciu od objednávateľa, že v mesiaci december 2024 nebude mať objednávku na prácu počas celého mesiaca z dôvodu sviatkov. Je ťažké len na základe dvoch mesiacov výkonu živnosti stanoviť priemerný mesačný čistý príjem. Od marca 2024 do 05.09.2024 bol v pracovnom pomere u zamestnávateľa AGORA SOLAR a.s. s čistým mesačným príjmom cca 800 eur. Z príjmu zo živnosti musí platiť odvody do zdravotnej poisťovne v sume 97 eur, stravné 140 eur ( cca 20 pracovných dní x cca 7 eur ), musel si zakúpiť pracovné oblečenie, pomôcky a obuv v sume cca 70 eur, ktoré si bude musieť kupovať pravidelne cca po 3 mesiacoch ( 70,- eur : 3 = 23,33 eur mesačne), a bude musieť zaplatiť aj daň z príjmu. S dcérkou sa pravidelne stretáva každý týždeň v roku vždy v utorok a vo štvrtok a 2 x do mesiaca počas víkendu od piatku do nedele, čo činí zhruba 7 dní za dva týždne. Počas týchto dní sa o dcéru riadne stará, vrátane prípravy do školy a zabezpečenia potrebnej stravy, trávia spolu voľný čas. Je to spojené s finančnými nákladmi, preto žiada jeho osobnú starostlivosť o dcéru započítať na finančné plnenie mojej vyživovacej povinnosti. 9. Z faktúry objednávateľa VMS Enginieering s.r.o. č. 9/2024 od dodávateľa H. B. vyplýva, že bola vystavená na sumu 1243 eur ( 142 hod/8,75 eur) s dátumom splatnosti 25.10.2024. 10. Z faktúry objednávateľa VMS Enginieering s.r.o. č. 10/2024 od dodávateľa H. B. vyplýva, že bola vystavená na sumu 2.133 eur ( 230,50 hod/9,25 eur) s dátumom splatnosti 25.11.2024. 11. Faktúry o príjme otca boli preposlané právnej zástupkyni elektronickou formou v plnom znení faktúry. 12. K písomnému vyjadreniu otca právna zástupkyňa matky uviedla, že vyjadrenie otca, že počas mesiaca december 2024 nebude mať prácu celý mesiac nepovažuje za pravdivé ale za účelové, pretože nepredložil o tom žiaden dôkaz. Je potrebné, aby súd vychádzal z aktuálneho príjmu otca. Z predchádzajúceho zamestnania otec mal nižší príjem, a preto je potrebné vychádzať z jeho aktuálneho príjmu a nie z príjmu u predošlého zamestnávateľa, ktorý je podstatne nižší, nakoľko jeho životná úroveň sa zvýšila. Otec si môže zabezpečiť stravu aj z domu, čo ho vyjde lacnejšie. Nepredložil dôkazy o nákladoch na stravu, na pracovné oblečenie, pomôcky a obuv, preto tento výdavok popiera. Pri zohľadnení príjmu za mesiac október vo výške 2.133,- eur je v možnostiach otca platiť výživné 300,- eur mesačne. Namietala, žeby mal súd brať do úvahy osobnú starostlivosť o dcéru ako spôsob finančného plnenia si jeho vyživovacej povinnosti, pretože nepredložil žiaden dôkaz o nákladoch, ktoré mal na dcéru vynaložiť. Podľa matky tieto výdavky na maloletú dcéru uhrádzajú starí rodičia, ktorí bývajú s otcom v spoločnej domácnosti. Žiadala preto, aby súd určil výživné podľa tabuľkového výživného. 13. Z odpovede na lustráciu v registri obyvateľov vyplýva, že rodičia majú iba jedno dieťa, A. B.. 14. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou v správe zo dňa 19.08.2024 uviedol, že matka bola naposledy evidovaná ako nezamestnaná v roku 2016, otec do 01.03.2024. Matka z úradu práce poberá prídavok na dieťa v sume 60 eur. 15. Podľa správy Sociálnej poisťovne zo dňa 20.08.2024 matka je evidencia SZČO a otec má evidované zamestnanie od 01.03.2024 v spoločnosti AGORA SOLAR, a. s.
16. Zo živnostenského registra vyplýva, že otec má povolený predmet podnikania od 11.09.2024 výroba a hutnícke spracovanie kovov, výroba a opracovanie jednoduchých kovových výrobkov. 17. Podľa predloženého daňového priznania navrhovateľky za rok 2023, táto má evidované príjmy 27.019,80 eur a uplatňuje si paušálne výdavky. 18. Zo správy zamestnávateľ otca, AGORA SOLAR, a. s. vyplýva, že tento mal za obdobie marec až júl 2024 priemerný mesačný príjem 854,68 eur, a od 19.08.2024 bol práceneschopný. 19. Podľa správy kolíznej opatrovníčky zo dňa 11.10.2024 rodičia maloletej A. sú rozvedení. Dieťa býva s matkou v trojizbovom byte. Matka je samostatne zárobkovo činná, jej mesačný príjem činí sumu 800 eur. Výdavky má na nájomné, elektrinu, internet, televíziu, pohonné hmoty, stravu a ošatenie, mobilný telefónov. Mal. A. je žiačkou 6. ročníka základnej školy, prekonáva bežné choroby, je sledovaná na očnej a alergoimunologickej ambulancii. Od februára 2024 si otec doposiaľ neplnil vyživovaciu povinnosť k dieťaťu žiadnym spôsobom. Matka je ochotná dohodnúť sa na výške výživného 250 eur. Zvýšenie výživného vzhľadom na potreby dieťaťa je dôvodné. 20. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6P/259/2118 vyplýva, že dňa 27. júna 2019 bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletej A. a rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, podľa ktorej dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platením výživného mesačne v sume 100 eur. V tom čase matka bola SZČO a otec bol taktiež zamestnaný s príjmom v septembri 2018 - 677,93 eur so zrážkou stravné lístky 20,- eur, za obdobie 12/2018 vo výške 694,18 eur, so zrážkou stravné lístky 18,- eur, za obdobie marec 2019 s príjmom 702,08 eur so zrážkou vo výške 21,- eur za stravné lístky a za obdobie apríl 2019 vo výške 739,16 eur so zrážkou stravné lístky 20,- eur. 21. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 22. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 23. V zmysle § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 24. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení. 26. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). 27. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 28. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 29. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 30. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 31. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 32. V zmysle ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 33. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou aj vyšší vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky. 34. Vo veci zvýšenia výživného nedošlo k dohode, preto súd rozhodol o zvýšení výživného. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na
nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). 35. Na základe vykonaného dokazovania súd mal zato, že sú splnené zákonom stanovené podmienky, aby došlo k zmene výšky výživného a to k jeho zvýšeniu. Pre účely rozhodnutia o podanom návrhu na zvýšenie výživného súd musí porovnať príjmy a výdavky na strane rodičov, ako aj potreby maloletého dieťa v čase, kedy bolo naposledy stanovené výživné, ku dňu, ku ktorému dochádza k zmene výživného. Zároveň podľa zákona o rodine platí zásada, že maloleté dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 36. Súd zistil, že od posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov. Dieťa povyrástlo. V čase predošlej úpravy malo skoro 6 rokov, teraz má 11 rokov. S nárastom veku dieťa má vyššie nároky na svoje základné osobné potreby / strava, ošatenie, hygiena, pod/. Ďalšie výdavky dieťa má v súvislosti s plnením školskej dochádzky, na voľnočasové aktivity, zdravotná starostlivosť, krúžky a podobné. 37. Bolo preukázané, že otec pracuje. Súd musí prihliadať na to, že jeho príjem od polovice septembra je vyšší, než mal príjem, keď bol zamestnaný. Súd ako príjem nemôže brať vyúčtovanú sumu za vykonanú prácu, ktorá je uvedená vo faktúrach, nakoľko z tejto sumy otec má povinnosť platiť zdravotné odvody, a následne po roku od otvorenia živnosti mu vznikne aj povinnosť platiť odvod do Sociálnej poisťovne. Z tejto sumy si musí zabezpečiť pracovný odev, obuv a ďalšie pracovné pomôcky vzhľadom na charakter práce, ktorú vykonáva podľa živnostenského oprávnenia, aj keď o tom nepredložil dôkazy. Pri paušálnej dani z príjmy živnostník tieto doklady pre daňové priznanie nepotrebuje. Z tohto príjmu je ďalej potrebné istú sumu odpočítať na stravu, nakoľko otec činnosť vykonáva ako živnosť. Ak by pracoval na pracovnú zmluvu, zamestnávateľ by mu na stravu prispieval. Pri živnosti je táto zložka premietnutá do odmeny. Súd výhradu, že si môže zabezpečiť z domu stravu nepovažuje za dôvodnú, nakoľko na pracovisku by musel mať vytvorené podmienky pre uskladnenie tejto stravy, čo nebolo preukázané. Z príjmu musí zaplatiť aj daň. Súdu síce nebol predložený dôkaz o rozsahu prác v decembri, je však bežná prax v obdobných firmách, že počas sviatkov sa nepracuje. 38. Z predložených faktúr vplýva, že otec za vykonanú prácu za mesiac september a október mal faktúrované rôzne sumy za odpracovanú hodinu. V mesiaci september to bolo 8,75 eur/hodinu v mesiaci október 9,25 eur/ hodinu. Preto nie je správne vychádzať iba z príjmu za mesiac október. Súd bral nateraz do úvahy príjmy za obe mesiace. V mesiaci september otec spracoval 14 dní a v mesiaci október 23 dní. Ak by otec spracoval celý mesiac v septembri, jeho príjem by bol 1850,94 eur (88,14 eur na deň x 21 dní). Priemer z príjmu predpokladaného za mesiac september a za október je vo výške 1991,97 eur. Z z tohto príjmu súd musel otcovi odpočítať stravné 140 eur, odvod do zdravotnej poisťovne 97 eur, náklady na pracovné pomôcky 23,33 eur, čo je spolu 260,33 eur. Ani tento príjem však nie je možné považovať za čistý príjem otca, pretože z tohto príjmu otec musí zaplatiť daň. 19 % z príjmu cca 1991,97 eur je 378,47
eur. Po odpočítaní týchto položiek príjem otca by mohol byť 1353,17 eur. Pri dani si otec môže však uplatniť nezdaniteľnú položku. Ide pritom iba o predpokladaný príjem na základe údajov za mesiac a pol. 39. Ďalej súd musel zohľadniť, že otec na plnení vyživovacej povinnosti sa podieľa aj inými formami a to osobná starostlivosť a s tým spojené náklady počas času, kedy je dcéra u otca, ( každý druhý víkend od piatku do nedele, každý utorok a piatok po škole do večera a polovica prázdnin) a úhrada výdavku na tréningy jazdenia na koni. Pre účely stanovenia výšky výživného nie je podstatné, aby rodičia predkladali doklady o výdavkoch pre dcéru, keď ju majú v starostlivosti. To súd nemôže ani od účastníkov očakávať, že si budú pokladničné bloky odkladať. Podstatné je to, aké potreby dieťa má, akým spôsobom sú tieto potreby uhradené, aké sú možnosti rodičov, aby bola zachovaná rovnosť životnej úrovne. Rodičia mal. dieťaťa mali rozpor pri úhrade tréningov za jazdenie na koni. Z vykonaného dokazovania súd uznal otcovi, že hradí tento výdavok. Vystavená faktúra nepreukazuje, že tento výdavok hradí matka, pretože sama uviedla, že aj keď dieťaťu na to dáva peniaze, istá suma jej pribudla v pokladničke. Niekedy si dcéra zoberie na to financie z pokladničky. Tieto úspory dieťaťa teda sú tvorené tým, že peniaze od matky sa neminú, pretože poplatok zaplatí otec. Ak dieťa na tréning doprevádza starý otec, pretože v tom čase je otec v práci, to je dôsledok, že sprevádzajúca osoba odovzdáva peniaze. Poplatok sa naviac platí po každej jazde a faktúra sa vystavuje raz za mesiac. Preto súd musel zohľadniť túto sumu 100 eur na úhrade výživného od otca. Je na rodičoch do budúcna, ako si budú tieto úhrady dávať potvrdzovať. 40. Presne percentuálny pomer z príjmu pre určenie výživného v zmysle odporúčania Ministerstva spravodlivosti a to 22 % z príjmu v danom prípade z vyššie uvedených okolností nebolo možné použiť. Preto súd zvýšil výživné na sumu 200 eur mesačne so zohľadnením, že otec uhrádza sumu 100 eur za jazdenie, vykonáva osobnú starostlivosti a úhradu potrieb počas starostlivosti každý utorok a štvrtok, každý druhý víkend od piatku do nedele a polovicu polovice prázdnin. Nebolo preukázané, že tieto náklady uhrádza iná osoba ako otec. Výživné súd zvýšil od 01.09.2024 ako bol požadovaný návrh, ktorý súd považuje v tejto časti za dôvodný. Dlžné výživné súd určil len za mesiac september a október, nakoľko ku dňu vyhlásenia rozsudku výživné za mesiac november nebolo ešte splatné. Dlh tak predstavuje 200 eur ( 2 x po 100 eur). 41. Preto súd stanovil zvýšil výživné tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. 42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.