Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 11C/43/2024 8824201685 09. 09. 2024 JUDr. Andrea Zolotová ECLI:SK:OSVT:2024:8824201685.1
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, B. D. E., právne zastúpená: JUDr. Martina Fabianová, advokátka, AK so sídlom Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, IČO: 47 100 885 proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, B. D. E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa uloženia povinnosti dočasne nevstupovať do bytu, takto rozhodol: N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie: I. Žalovanému ukladá povinnosť nevstupovať do nájomného bytu č. X, vchod G., na X. poschodí bytového domu, na adrese C. XXXX/XXX, XXX XX B. D. E., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania nájomného bytu. II. Žalobkyni ukladá povinnosť do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať proti žalovanému žalobu vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania nájomného bytu č. X, vchod G., na X. poschodí bytového domu, na adrese C. XXXX/XXX, XXX XX B. D. E.. III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o neodkladnom opatrení samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do nájomného bytu na adrese C. XXXX/XXX, XXX XX B. D. E., č. bytu X, vchod G., do právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu na úplné vylúčenie žalovaného z užívania bytu a žiadala priznať náhradu trov konania. 2. Návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný dňa 8.12.2007 uzatvorili manželstvo, sú rodičmi troch maloletých detí a to A., nar. XX.XX.XXXX, H., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX. Bývajú v nájomnom byte, ktorého vlastníkom je Mesto B. D. E.. Žalovaný fyzicky napáda žalobkyňu niekoľko rokov, hliadka PZ bola privolaná 1x v roku 2018, ostatné incidenty spred roku 2018 žalobkyňa neohlásila z dôvodu, že sa bála o svoje deti a seba. Žalovaný sa jej vyhrážal, že spácha samovraždu. Žalovaný požíva alkoholické nápoje denne vo zvýšenej miere, po príchode domov stále kričí, nadáva a nedá žalobkyni spať. Maloleté deti sa zamykajú pred ním v izbe, nemôžu v noci spať a ani sa pripravovať sa vyučovanie. Maloleté deti majú z uvedeného dôvodu zhoršené vyučovacie výsledky. Ona aj deti sú vystavené fyzickému a psychickému násiliu zo strany žalovaného. Žalobkyňa dňa 20.05.2022 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd vyhovel uznesením zo dňa 23.05.2024, sp. zn.: 5C/34/2022, takto: „I. Žalovanému ukladá povinnosť nevstupovať do nájomného bytu č. X, vchod G., na X. poschodí bytového domu, na adrese C. XXXX/XXX, XXX XX B. D. E., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania nájomného bytu.
II. Žalobkyni ukladá povinnosť do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať proti žalovanému žalobu vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania nájomného bytu č. X, vchod G., na X. poschodí bytového domu, na adrese C. XXXX/XXX, XXX XX B. D. E..“ Žalobkyňa v lehote podal žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania nájomného bytu, ktorá však bola zastavená z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku žalobkyňou. Žalobkyňa dňa 20.12.2023 opätovne podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalovaný bol agresívny, fyzicky ju napádal, ale súd je návrhu nevyhovel a uznesením zo dňa 21.12.2023, sp. zn.: 3C/41/2023 zamietol. Dňa 24.08.2024 sa žalovaný v podnapitom stave správal voči žalobkyni a deťom agresívne, kričal, nadával, bil ju a deti a preto žalobkyňa bola nútená privolať hliadku PZ. Privolaná policajná hliadka upozornila žalovaného na protiprávne konanie a vykázala žalovaného zo spoločného obydlia v zmysle § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 o policajnom zbore. Základnou zásadou v občianskom práve, ktorá je upravená v zákone o rodine, konkrétne v článku 2, je stanovené: „Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni“. Rodina by mala byť teda garanciou ochrany a bezpečného zázemia, nemala by teda vyvárať predpoklady na vytváranie násilia medzi jej jednotlivými členmi s dôrazom na ochranu a zdravie tých najzraniteľnejších a najslabších členov – deti. V roku 1989 na valnom zhromaždení OSN bol prijatý Dohovor o právach dieťaťa, má zabezpečovať ochranu tak ako v rodine aj mimo nej a je zárukou základných práv a slobôd dieťaťa. Podľa článku 1 Listiny základných práv a slobôd sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti a v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, neodcudziteľná a nepremlčateľné. Zaručujú sa všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, etickej národnosti, náboženstva a pod. Každý je spôsobilý mať práva, každý má právo na život. Listina základných práv a slobôd ďalej stanovuje, že nedotknuteľnosť osoby je zaručená, zaručuje aj osobnú slobodu človeka a v článku 10 ustanovuje, že "každý má právo, aby bola zachovaná jeho ľudská dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť a chránené jeho meno". Podľa Ústavy SR štát dbá na ochranu základných práv a slobôd, ktoré sú pod ochranou súdov. Štát má teda povinnosť chrániť základné práva a slobody svojich občanov a nemôže tolerovať žiadne prípady porušovania základných práv a slobôd, a to ani pokiaľ k nim dochádza v kruhu rodinnom. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Jedným z právnych prostriedkov ochrany pred domácim násilím, ktoré sa žalobkyňa odhodlala využiť, aby ochránila seba a svoje deti pred násilím, je aj podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. 3. K návrhu žalobkyňa pripojila sobášny list strán sporu, podľa ktorého títo uzatvorili manželstvo dňa 8.12.2007 vo B. D. E. a zapísané je v knihe manželstiev Matričného úradu B. D. E. vo zväzku 17, ročník 2007, na strane 264, pod poradovým číslo 206. 4. Zároveň predložila nájomnú zmluvu z 31.12.2021, podľa ktorej prenajímateľ Mesto B. D. E. prenecháva nájomcom žalobkyni a žalovanému do užívania byt na adrese B. D. E., C. XXXX/XX, č. bytu X, vchod G., poschodie J. Nájom bol uzavretý na dobu určitú od 1.1.2022 do 31.12.2022. 5. Podľa predloženého potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia Okresného riaditeľstva policajného zboru vo Vranove nad Topľou, odboru poriadkovej polície, obvodné oddelenie policajného zboru, Nemocničná 578/4, 093 02 Vranov nad Topľou z 24.08.2024 vyplýva, že v zmysle § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov bol žalovaný vykázaný so spoločného obydlia ohrozenej osoby- žalobkyne. 6. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov obe strany sporu majú evidovaný trvalý pobyt na adrese C. XXXX/XXX, B. D. E.. 7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, 13. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 14. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 16. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 17. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 18. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 19. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 20. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 21. V zmysle ust. § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom
do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. 22. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Žalobkyňa musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť. 23. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. 24. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012) 25. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012) 26. Súd sa v danom prípade v plnej miere stotožňuje s dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými v návrhu žalobkyne. 27. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). 28. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú pohľadávku. 29. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. 30. Účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a písm. f) sa do určitej miery prekrýva. Kumulácia týchto neodkladných opatrení preto nie je vylúčená. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli sformulované neodkladné opatrenia v zmysle vyššie citovaných ustanovení, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
31. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené (24 hodín na rozhodnutie). 32. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany mužov. 33. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. 34. Neodkladné opatrenia navrhované v danej veci sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. 35. Súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú manželmi, žijú v spoločnej domácnosti. Zároveň sú rodičmi troch maloletých detí. 36. Vzájomný vzťah je medzi stranami sporu vyhrotený, napätý, dochádza medzi nimi ku konfliktom, čo je zrejmé zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov a zároveň z pripojených súdnych spisov sp.zn. 5C/34/2022, 5C/46/2022 a 3C/41/2023. Vzťahy medzi stranami sporu sú dlhodobo konfliktné, najmä kvôli požívaniu alkoholických nápojov žalovaným a napriek opakovaným fyzickým útokom žalovaného na žalobkyňu. 37. Z pripojeného spisu sp.zn. 5C/34/2022 bolo zistené, že súd už raz nariadil neodkladné opatrenie, ktorým, žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do nájomného bytu č. X, vchod G., na X.poschodí bytového domu, na adrese C. XXXX/XXX, XXX XX B. D. E. a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania nájomného bytu s tým, že žalobkyni zároveň uložil povinnosť do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať proti žalovanému žalobu vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania vyššie uvedeného nájomného. Z uvedeného je tak zrejmé,
že žalobkyňa aj v tomto predchádzajúcom konaní podľa predložených dôkazov osvedčila dôvodnosť nariadenia tohto neodkladného opatrenia a bola tak úspešná. 38. Podľa lustrácie z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov je zrejmé, že žalovaný sa už v minulosti, a to dňa 13.05.2022, 30.11.2023, 09.05.2024 dopustil priestupkov vo vzťahu k žalobkyni, spočívajúcom vo fyzickom napadnutí, nadávkach žalobkyni ako aj vyhrážkach ublížením na zdraví. Ako už súd uviedol vyššie, násilím je každá forma ubližovania, vrátane vyhrážania sa. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. 39. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobkyne, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení. Dôvodné podozrenie žalovaného z násilného správania sa voči žalobkyni bolo osvedčené potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia, ako aj pripojenými spismi tunajšieho súdu preukazujúce opakujúce sa násilné správanie žalovaného pod vplyvom alkoholu. Tieto listinné dôkazy, keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru súdu naplňujú hypotézu uvedenú v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) CSP, teda že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobkyne. Uvedenú obavu umocňuje aj fakt, že uvedeného konania sa má žalovaný dopúšťať pod vplyvom alkoholu, teda za uvedených okolností je možné jeho konanie iba veľmi ťažko predvídať. 40. Listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, popísanými vyššie, bolo pre potreby nariadenia tohto neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčené (i keď nie nepochybne preukázané), že následkom narušeného vzťahu sporových strán je žalobkyňa ohrozená. 41. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby násilné správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia. 42. Z vyššie uvedených dôkazov bola osvedčená najmä dlhodobosť konania zo strany žalovaného vykazujúceho znaky fyzického ako aj psychického násilia. Taktiež uvedené preukazuje pravidelnosť až nepretržitosť tohto konania žalovaného, pod vplyvom alkoholu. 43. V konaní bol teda osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočností odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP. 44. Súd žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do nájomného bytu č. X, vchod G., na X. poschodí bytového domu, na adrese C. XXXX/XXX,XXX XX B. D. E., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania nájomného bytu, nakoľko tam býva žalobkyňa, ku ktorej je na základe vyššie uvedených skutočností dôvodne podozrivý z násilia. 45. V tejto súvislosti súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo násilníka, či ako právo na obydlie respektíve právo užívať nehnuteľnosť, vyplývajúce z nájomného vzťahu. 46. Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Navrhovaným neodkladným opatrením, vzhľadom na jeho charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, keďže podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie vždy zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Právne účinky neodkladného opatrenia pri tom neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, ktorý nebolo možné zúžiť, nebude teda narušený princíp proporcionality. 47. Žalovaný má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný hodnoverne preukáže, že na jeho strane neexistuje dôvodné podozrenie z násilia voči žalobkyni, má možnosť domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia.
48. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že konanie žalovaného je v rovine podozrení, vzhľadom skutočnosť, že strany sporu sú manželmi, ktorých vzťahy sa vyhrocujú, pričom bývajú v spoločnej domácnosti, zo strany súdu je nevyhnutná určitá miera opatrnosti a uvedené neodkladné opatrenie má bezpochyby aj preventívnu funkciu. Nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade napomôže predísť vzniku ďalších konfliktov medzi manželmi za prítomnosti ich maloletých detí. 49. Súd nepovažuje za neodôvodnene ohrozené právo žalovaného na obydlie, nakoľko v danom prípade, ako už bolo uvedené vyššie, je dôvodné vylúčiť žalovaného z užívania dotknutej nehnuteľnosti. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z predložených listinných dôkazov) v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým je za daných skutkových okolností bezodkladne poskytnutá ochrana jej subjektívneho práva. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou konkrétnej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti upravenia pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného hrozí, resp. vzniká žalobkyni ujma, a to obava žalobkyne z násilného správania sa žalovaného ( v súvislosti s uvedeným porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/251/2018 z 05. 09. 2018). 50. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde. 51. Vzhľadom na spornosť vzťahov medzi stranami nemožno len samotným nariadením neodkladného opatrenia predpokladať dosiahnutie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, preto je v zmysle § 336 ods. 1 a 2 je dôvodné žalobkyni uložiť povinnosť do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať proti žalovanému žalobu vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania nájomného bytu č. X, vchod G., na X. poschodí bytového domu, na adrese C. XXXX/XXX,XXX XX B. D. E.. 52. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebude v lehote podaná (§ 336 ods. 3 CSP). 53. Toto neodkladné opatrene môže byť zrušené aj postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola nariadením neodkladného opatrenia uložená povinnosť (tiež spočívajúca v dodržiavaní zákazu), ale aj samotná žalobkyňa. 54. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 55. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 56. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 57. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 58. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 336 ods. 1 CSP, súd zároveň rozhodol aj o trovách konania. 59. V danom konaní tak bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, pretože súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Vzhľadom na uvedené jej patrí nárok na priznanie náhrady trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktorý nárok jej súd aj priznal. O konkrétnej výške trov súd rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné vyhotovením.