Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 5C/44/2024 8824201784 15. 10. 2024 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2024:8824201784.1
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcov: 1. A. A., B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., prechodne bytom E. XXX, XXX XX E. 2. F. A., B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., prechodne bytom E. XXX, XXX XX E., obaja zastúpení: JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 420 909 11proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom E. XXX, XXX XX E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nepribližovania sa na určenú vzdialenosť k osobe, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť tým konaním ohrozená, takto rozhodol: N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie: Žalovanému ukladá povinnosť nepriblížiť sa k žalobcom v 1. a 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, a to s výnimkou času počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu konkrétneho konania a v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na úkonoch jednotlivých konaní. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti z a m i e t a . Súd poučuje žalovaného, že môže podať proti žalobcom v 1. a 2. rade žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o neodkladnom opatrení samostatným uznesením. odôvodnenie: 5C/44/2024 1. Žalobcovia sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nároku na náhradu trov konania. 2. Návrh žalobcovia odôvodnili tým, že sú partnermi a spolu s mal. postihnutou dcérou dlhodobo žili v byte na adrese E. XXX, XXX XX E.. V predmetnom byte žili do 18.09.2024. Boli nútení opustiť predmetný byt z dôvodu neustálych slovných a fyzických atakov zo strany suseda – žalovaného, ktoré vyvrcholili dňa 18.09.2024 o 09.30 hod. V súčasnosti žalobcovia v 1. a 2. rade žijú spolu s mal. postihnutou dcérou v byte v H.. V susedstve bytového domu býva žalovaný, s ktorým majú žalobcovia dlhodobé nezhody vyvolané práve žalovaným. Nezhody trvajú približne rok a prejavujú sa nepravidelne raz za čas takou formou, že napríklad žalovaný má byt hneď vedľa žalobcov a veľa krát žalobca v 1. rade počuje ako sa
žalovaný s niekým rozpráva a vraví: ,,Toho skurveného Maďara zabijem“, potom sa veľa krát stane, že keď žalobca v 1. rade prechádza napr. autom popri žalovanom, tak si potom čo žalovaný žalobcu v 1. rade uvidí odpľuvne, potom napr. keď prechádza žalovaný popri vchodových dverách na byte žalobcov, tak často naňho nadáva, a to slovami: ,,vyjdi von ty skurvený Maďar, zabijem ťa, ty kokot, tu aj s tým skurvetým postihnutým deckom“ a iné nadávky, ktoré adresuje žalobcovi v 1. rade, žalobkyni v 2. rade a ich mal. dieťaťu. Konanie žalovaného vyvrcholilo dňa 18.09.2024 okolo 09.40 hod., ku ktorému došlo na parkovisku pred bytovým domom v E. I. XXX, keď žalobca v 1. rade prechádzal popri odpadkových košoch, tak stretol žalovaného, ktorý naňho začal hneď útočiť a to tak, že mu povedal, že ešte raz, keď niečo oznámi starostke alebo niekomu inému, tak uvidí, ,,macir pojebeš ty skurvisyn maďarský“, potom niečo žalovaný uviedol, že raz žalobcu v 1. rade zabije a žalovaný pristúpil k žalobcovi v 1. rade a pravou rukou ho sotil do hlavy, a tak isto do ľavého ramena, pričom žalobca v 1. rade ukročil dozadu, ale nespadol. Následne sa k tomuto incidentu pripojil aj svedok G. J. a to tak, že zakričal: ,,prestaňte“ a útok od žalovaného ďalej nepokračoval, ale žalovaný žalobcovi v 1. rade povedal : „že si Vás nájdem, niekedy inokedy“. Žalovaný nastúpil do auta, ktoré po neho prišlo a z miesta odišiel. Počas útoku žalobca v 1. rade neutrpel žiadne zranenie. Tento incident videla aj iná osoba, ktorej meno žalobca v 1. rade nevie uviesť. V poslednej dobe sa vyhrážky žalovaného vyostrujú a žalovaný verbálne atakuje aj žalobkyňu v 2. rade a ich maloletú postihnutú dcéru. Ďňa 18.09.2024 konanie žalovaného vyvrcholilo a žalobcovia majú obavu o život a zdravie svoje ako aj o život a zdravie ich maloletej postihnutej dcéry. Dňa 18.09.2024 podal žalobca v 1. rade na Okresnom riaditeľstve PZ vo Vranove nad Topľou, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Slovenská Kajňa oznámenie. Nakoľko sa žalobcovia sa obávajú o život a zdravie svoje ako aj mal. postihnutej dcéry, sú toho názoru, že je potrebné zakázať žalovanému sa na určenú vzdialenosť približovať k žalobcom, ktorých telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená. Žalobcovia sú konaním žalovaného vystavovaní neustálym, nepríjemným a nepredvídateľným útokom a nariadením neodkladného opatrenia bude zabezpečená bezpečnosť a ochrana života a zdravia žalobcov a ich mal. dcéry. Žalobcovia poukazujú na konanie žalovaného, ktoré je nepredvídateľné, nepríjemné a nebezpečné a ktoré ich traumatizuje a prehlbuje v nich stres. 3. K návrhu žalobcovia pripojili Oznámenie žalobcu v 1. rade na Okresnom riaditeľstve PZ vo Vranove nad Topľou, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Slovenská Kajňa, ČVS: ORP- /SJ-VT-2024 zo dňa 18.09.2024 a Potvrdenie o oznámení. 4. Z predmetného Oznámenia z 18.9.2024 vyplýva, že žalobca v 1. rade sa dv uvedený deň o 10.45 hod. dostavil na políciu, aby oznámil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin. Uviedol, že býva na adrese E. XXX, K. C. poschodí bytového domu spoločne s družkou a maloletou postihnutou dcérou. V susedstve býva žalovaný, s ktorým má žalobca v 1. rade dlhodobé nezhody, trvajúce približne jeden rok. 5. Z uvedeného Oznámenia vyplývajú ďalšie skutočnosti, tak ako ich žalobcovia uvádzajú v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, najmä o nadávkach adresovaných žalobcovi v 1. rade, vyhrážaní sa zabitím, a to aj maloletému postihnutému dieťaťu žalobcov, nadávky adresované obom žalobcom. Rovnako z tohto oznámenia vyplývajú skutočnosti týkajúce sa incidentu z 18.9.2024 na parkovisku pred bytovým domom v E. I. XXX, tak ako ho žalobcovia popisujú v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, o tom, ako sa mal žalovaný vyhrážať žalobcovi v 1. rade zabitím, kedy malo dôjsť aj k tomu, že žalovaný ho pravou rukou sotil do hlavy, a tak isto do ľavého ramena. 6. Podľa Správy OO PZ Slovenská Kajňa zo 3.10.2024 je zrejmé, že vo veci nezhôd a napadnutia zo strany žalovaného bolo dňa 18.9.2024 od žalobcu v 1. rade prijaté trestné oznámenie, ktoré je šetrené ako podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. Vo veci bol dňa 23.9.2024 predvolaný na výsluch žalovaný, ktorý však uviedol, že je pracovne odcestovaný v zahraničí a má sa vrátiť niekedy o päť týždňov. Prílohou správy bol výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odpis z registra trestov ako aj trestné oznámenie žalobcu v 1. rade z 18.9.2024. 7. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že žalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR ku dňu 3.10.2024 vyplýva, že žalovaný bol v období od 1.8.2020 do 3.10.2024 dvakrát priestupkovo postihnutý. Dňa 16.5.2022 sa žalovaný dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že sa telefonicky vyhrážal inej osobe ublížením na zdraví. Za uvedené konanie mu bola uložená pokuta v blokovom konaní. Dňa 1.8.2020 sa žalovaný dopustil priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu tým, že pod vplyvom alkoholu v miestnom pohostinstve vulgárne nadával a vyhrážal sa fyzickým napadnutím čašníčke. Z toto konanie mu bola uložená pokuta v blokovom konaní. 8. Zo správy o povesti strán sporu Obce Tovarné z 9.10.2024 je zrejmé, že žalobcovia v 1. a 2. rade doposiaľ neboli riešení komisiou ochrany verejného poriadku, ochrany životného prostredia a protipožiarnej ochrany. Ohľadom žalovaného na základe podnetu nájomníkov bytového domu súp. č. XXX bolo vykonané šetrenie komisiou, avšak podnet bol vyhodnotený ako neopodstatnený. 9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 13. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 14. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 16. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 17. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 18. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 19. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 20. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 21. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného
žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Žalobca musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť. 22. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. 23. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012) 24. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012) 25. Súd sa v danom prípade v plnej miere stotožňuje s dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými v návrhu žalobcov. 26. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcami tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobcovia domáhajú (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). 27. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú pohľadávku. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP je nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. 28. Neodkladné opatrenia v zmysle ustanovenia zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP slúžia ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. 29. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod 30. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť, ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobkyne mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musia žalobcovia pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2. vydanie, 2022, s. 1231 – 1246).
31. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku teda postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. 32. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012). 33. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. 34. Na nariadenie tohto typu neodkladného opatrenia musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Navrhovateľovi teda postačuje, ak osvedčí existenciu hrozby zásahu do jeho telesnej alebo duševnej integrity. 35. Neodkladné opatrenie navrhované v danej veci je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. 36. Žalobcovia a žalovaný sú susedmi, teda je zrejmé, že dochádza k ich bezprostrednému kontaktu na pravidelnej báze. 37. Vzájomný vzťah je medzi stranami sporu vyhrotený, napätý, podľa tvrdení žalobcov dochádza medzi nimi k opakovaným konfliktom, sprevádzaným verbálnymi útokmi žalovaného. 38. Z predloženej Zápisnice o trestnom oznámení zo 18.9.2024 je zrejmé, že vzťahy medzi stranami sporu sú dlhodobo, minimálne v rozsahu jedného roka, konfliktné, žalobca opísal niekoľko priamych konfliktov so žalovaným, verbálne útoky na žalobcu v 1. rade a jeho rodinu, vyhrážky zabitím, vrátane vyhrážok maloletému postihnutému dieťaťu žalobcov. Uvedené konanie žalovaného malo dosiaľ vyvrcholiť incidentom dňa 18.9.2024, kedy po verbálnom útoku zo strany žalovaného, došlo aj k fyzickému útoku na žalobcu v 1. rade, ktorý neskončil zranením žalobcu v 1. rade, pričom v priebehu
konfliktu mala slovne zakročiť aj tretia osoba. Zo skutočností žalobcami uvedených je zrejmé, že mimo incidentu z 18.9.2024, tieto konflikty doposiaľ neboli riešené za pomoci polície. 39. Z obsahu spisu je teda zrejmé, že žalobcovia domáhajúci sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ochrany ich telesnej i duševnej integrity, svoj návrh odôvodňujú tým, že žalovaný, ktorý je ich susedom, ich opakovane napádal slovne, vulgárne nadával im ako aj ich maloletej postihnutej dcére, pričom na žalobcu v 1. rade mal zaútočiť aj fyzicky. 40. Okolnosti konfliktu žalobcu v 1. rade a žalovaného sú aktuálne šetrené políciou pre podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania. 41. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu, pričom ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje, ako už bolo uvedené vyššie, lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo mechanickou komunikáciou a podobne. je potrebné zdôrazniť, že osvedčený v danom prípade nemá byť zásah do telesnej alebo duševnej integrity, ale iba možné ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobcov. 42. V prípade neodkladného opatrenia, ktorého obsahom je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto [§ 325 ods. 2 písm. f)], kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť [§ 325 ods. 2 písm. h)], ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená.
43. Z vyjadrenia žalobcov je teda zrejmé, že susedské vzťahy so žalovaným sú hlboko narušené, že žalovaný ich opakovane minimálne verbálne atakoval. Na základe vyššie uvedených okolností mal súd za osvedčené správanie sa žalovaného, ktoré nielen že nezodpovedá slušnému chovaniu, ale ktoré prekračuje prijateľné hranice ľudského správania sa, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že terčom týchto verbálnych útokov je aj maloleté dieťa žalobcov. Takýmto konaním žalovaného môže byť opakovane ohrozená nielen telesná, ale najmä duševná integrita žalobcov, nakoľko už samotná prítomnosť žalovaného v ich blízkosti môže u nich vyvolať obavy o život a zdravie svoje resp. ich maloletého dieťaťa. 44. Pre zákaz približovania sa k osobe je totiž potrebná intenzita konania hoci len hraničiaca s trestným činom, prípadne opakované menej závažné správanie sa povinnej osoby (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/113/2021 z 01. 07. 2021). 45. Ohľadom dôvodnosti uloženia zákazu priblíženia, kde ako zásah do duševnej integrity jednotlivca možno považovať minimálne opakované verbálne útoky, čoho dôsledkom bolo aj súčasné narušenie susedských vzťahov medzi stranami, v širších súvislostiach súd poukazuje napríklad na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 8Co/16/2024 z 13.3.2024. 46. Zároveň je potrebné uviesť, že samotné konanie žalovaného spočívajúce vo vyhrážkach fyzickým napadnutím, ublížením na zdraví, ktoré možno charakterizovať ako zásah do duševnej integrity iných osôb (vyhrážky násilím), nie je žalovanému vôbec cudzie, nakoľko sa v minulosti už obdobného konania opakovane dopustil, za čo bol aj priestupkovo postihnutý, ako to vyplynulo z evidencie priestupkov žalovaného. Predchádzajúca činnosť povinného zo zákazu priblíženia, hoci aj vo vzťahu k iným osobám ako oprávneným, nie je bez významu v súvislosti so skúmaním dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, a to najmä vo vzťahu ku skúmaniu potenciálneho nebezpečenstva z možného opakovania konania žalovaného v budúcnosti, ktoré konanie by bolo spôsobilé zasahovať minimálne do duševnej integrity žalobcov.
47. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie možnosti, že konaním žalovaného bude ohrozená telesná integrita alebo duševná integrita žalobcov v 1. a 2. rade, čo bolo podľa názoru súdu v okolnostiach daného prípadu splnené. 48. Z vyššie uvedených dôkazov bola osvedčená najmä dlhodobosť konania zo strany žalovaného (minimálne v rozsahu jedného roka) vykazujúceho znaky možného ohrozenia telesnej integrity alebo duševnej integrity žalobcov. Je však splnená aj podmienka bezprostrednosti vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia, nakoľko k poslednému verbálnemu a zároveň už aj fyzickému útoku zo strany žalovaného malo dôjsť dňa 18.9.2024, pričom o okolnostiach skutku stále prebieha vyšetrovanie polície. 49. V konaní bol teda osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočností odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP. 50. Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Navrhovaným neodkladným opatrením, vzhľadom na jeho charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, keďže podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie vždy zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Právne účinky neodkladného opatrenia pri tom neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, ktorý nebolo možné zúžiť, nakoľko ak žalovaný nemá záujem konať žalobcami opísaným spôsobom, nebude mať pre neho význam úmyselne sa približovať k žalobcom na kratšiu ako vymedzenú vzdialenosť, pričom naopak žalobcovia sa nebudú musieť cítiť ohrození z možného zásahu do ich telesnej či duševnej integrity, nebude teda narušený princíp proporcionality. Ak úž len samotná prítomnosť žalovaného v blízkosti žalobcov vyvoláva u nich obavy o život a zdravie, čím je ohrozovaná minimálne ich duševná integrita, nariadenie neodkladného opatrenia splní svoj účel a nemá ako obmedziť žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, keďže sa v podstate jedná o cudzie osoby (susedia) a nie je dôvod, aby žalovaný zasahoval svojou prítomnosťou do ich osobnej sféry, ak si to neželajú. 51. Naviac žalovaný má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný hodnoverne preukáže, že na jeho strane už neexistujú dôvody vymedzené v ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP voči žalobcom, má možnosť domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia. 52. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že konanie žalovaného je v rovine podozrení, vzhľadom skutočnosť, že strany sporu sú susedia bývajúci v spoločnom dome, ktorých vzťahy sa vyhrocujú, zo strany súdu je nevyhnutná určitá miera opatrnosti a uvedené neodkladné opatrenie má bezpochyby aj preventívnu funkciu. Nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade napomôže predísť vzniku ďalších konfliktov medzi stranami, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobcovia zabezpečujú starostlivosť o svoju maloletú postihnutú dcéru. 53. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde. 54. Pokiaľ ide o povinnosť nepribližovať sa k žalobcom na určenú vzdialenosť, túto súd obmedzil primerane okolnostiam a situácii medzi stranami. 55. Zákaz žalovanému približovať sa k žalobcom je viazaný na osoby žalobcov a vzťahuje sa na akékoľvek miesta, na ktorých sa zdržiavajú. Samozrejme už z povahy veci je zrejmé, že sa musí jednať o úmyselné priblíženie sa žalovaného k žalobcom, pričom uvedeného nemôže zahŕňať situácie ako náhodne stretnutie na schodoch, či suteréne bytového domu. Zákaz priblíženia má predchádzať úmyselnému konaniu žalovaného, nie akýmkoľvek jeho náhodným stretom so žalobcami, pri ktorých absentuje vedomé konanie žalovaného porušiť súdom uložený zákaz (porovnaj uznesenie Krajského súd v Prešove sp.zn. 20Co/47/2023 z 26.7.2023). 56. Pokiaľ ide o relatívnu blízkosť bytov strán sporu ( čl. II návrhu: „odporca má byt hneď vedľa navrhovateľov“), uvedené nebráni uloženiu zákazu žalovanému nepribližovať sa k žalobcom, nakoľko
žalobcovia s maloletou dcérou žijú vo vlastnej domácnosti, ktorú nezdieľajú s osobou, ktorej sa ukladá zákaz priblíženia, obývajú teda samostatnú bytovú jednotku, oddelenú minimálne stenou, pričom ide o samostatne uzamykateľný priestor, teda pre vstup žalovaného existujú objektívne prekážky, brániace mu priblíženiu sa k žalobcom aj prípade, že by vzdialenosť medzi nimi bola v skutočnosti menšia. 57. Z dôvodu prípadného ďalšieho konania medzi stranami sporu, súd tiež vyslovil, že neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na prítomnosť žalovaného na procesných úkonoch vykonávaných pred súdom (napr. pojednávanie), resp. pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov považoval súd za dostačujúcu zabrániť prípadnému fyzickému kontaktu žalovaného so žalobcami. 58. Súd považuje za dôvodné uložené obmedzenie z dôvodu možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobcov súvisiacej aj s podozrením z násilia žalovaného voči žalobcovi v 1. rade, vzdialenosť 5 metrov, ktorú vzdialenosť súd považuje za primeranú aj v súvislosti s okolnosťami bežného života, zohľadňujúc, že strany sporu sú susedmi a frekvencia stretávania sa môže byť u nich vyššia a zároveň za primeranú a dostatočne ochraňujúcu vzdialenosť (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súd v Trenčíne sp.zn. 16Co/9/2020 z 15. 04. 2020, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/4/2021 z 21. 01. 2021).Vzdialenosť 5 metrov je primeraná a dostačujúca na ochranu žalobcov, pričom zároveň umožní žalovanému jej reálne dodržiavanie. Takto uložená povinnosť zákazu priblížiť sa k žalobcom im poskytuje dostatočnú a komplexnú ochranu pred potenciálne nebezpečným konaním žalovaného voči nim a zároveň sa splní účel sledovaný nariadeným neodkladným opatrením. 59. Súd určil, že žalovaný sa smie priblížiť k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný a len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Pokiaľ by strany sporu boli spoločne predvolané na procesné úkony súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, tak tento zákaz sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov nevzťahuje. Vo zvyšnom rozsahu navrhovaného bezvýnimočného nepribližovania sa žalovaného k žalobcom, súd návrh zamietol. 60. Súd vo výroku uznesenia neuložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej, lebo v danom prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a to s poukazom charakter nariadeného neodkladného opatrenia. 61. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Tu súd dáva do pozornosti aj R 40/2020: Ak uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vykazuje nedostatky v poučení o právnych následkoch spojených s podaním žaloby vo veci samej podľa ustanovenia § 337 ods. 1 CSP, nejde o porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP. 62. Toto neodkladné opatrene môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola nariadením neodkladného opatrenia uložená povinnosť (tiež spočívajúca v dodržiavaní zákazu), ale aj samotní žalobcovia. 63. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 64. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 65. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 66. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
67. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 336 ods. 1 CSP, súd zároveň rozhodol aj o trovách konania. 68. V danom konaní tak boli žalobcovia úspešní v celom rozsahu, pretože súd ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 69. Návrhu žalobcov nebolo vyhovené len v časti týkajúcej sa bezvýnimočnosti zákazu priblíženia sa žalovaného k nim, čo nemožno považovať za neúspech žalobcov v konaní (napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/4/2021 z 21. 01. 2021 v súvislosti s plným úspechom aj pri skrátení navrhovanej vzdialenosti). V časti iného určenia rozsahu zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobcom, jednalo by sa o neúspech zanedbateľný a nepodstatný, nakoľko súd v súlade s návrhom nariadil neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Vzhľadom na uvedené žalobcom patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%, ktorý nárok im súd aj priznal. O konkrétnej výške trov súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením. Poučenie: 5C/44/2024 Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Toto neodkladné opatrenie v časti uloženia povinnosti nepriblíženia sa žalovaného k žalobcom je vykonateľné doručením.