Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 6P/99/2024 8824201884 29. 10. 2024 JUDr. Iveta Mihóková ECLI:SK:OSVT:2024:8824201884.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri otcovi, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh otca C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, E., za účasti matky F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, I., o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, t a k t o rozhodol: I. M e n í s a výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 6P/2/2022-57 zo dňa 12.04.2022 pokiaľ sa týka osobnej starostlivosti u maloletého A., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca. II. Matka j e p o v i n n á platiť výživné na mal. dieťa vo výške 40,- eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca začínajúc právoplatnosťou rozsudku. III. Matka j e o p r á v n e n á stretávať sa s mal. A. neobmedzene. IV. Matka j e o p r á v n e n á kontaktovať sa s mal. dieťaťom telefonicky vždy dvakrát do týždňa v stredu a v sobotu v čase od 17.00 do 18.00 hodiny. V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Otec sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 08.10.2024 domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX. Žiadal zveriť mal. A. do svojej osobnej starostlivosti a matku zaviazať platením výživného na mal. dieťa vo výške 50 € mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 6P/2/2022 - 14 bolo jeho manželstvo s matkou dieťaťa rozvedené. Z ich manželstva pochádzajú 3 deti. C. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.X.XXXX boli zverené do jeho osobnej starostlivosti a syn A. B., nar. X.XX.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti svojej matky. Matka maloletého syna A. zanechala a odišla za iným mužom do Českej republiky. Syn je v jeho starostlivosti a chce sa o neho riadne starať. Prihlásil ho do materskej školy vo E., ktorú už navštevuje. Syn je na neho, svojich súrodencov a starých rodičov citovo naviazaný. Maloletý chce byť s ním. Ďalej uviedol, že je zamestnaný, s výchovou a so starostlivosťou o deti mu pomáhajú rodičia. 2. Matka sa pojednávania nezúčastnila z dôvodu, že žije v Českej republike. Osobne sa dostavila na súd mimo pojednávania a vyjadrila sa k podanému návrhu. S návrhom otca na zverenie mal. A. do osobnej starostlivosti otca súhlasila. Nesúhlasila však s výškou výživného, uviedla, že je v jej možnostiach
uhrádzať výživné vo výške 40 €. Žiadala, aby súd upravil styk s maloletým neobmedzene po dohode s otcom dieťaťa, zároveň navrhla upraviť aj telefonický kontakt s mal. synom. 3. Otec súhlasil s navrhnutou úpravou styku matky mal. dieťaťa. 4. Kolízny opatrovník sa pojednávania zúčastnil, s podaným návrhom súhlasil, nakoľko matka aktuálne nežije s mal. synom v spoločnej domácnosti. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca mal. dieťaťa, oboznámením sa s pripojeným spisom sp. zn. 6P/2/2022, úradného záznamu z 24.10.2024 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci: 6. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6P/2/2022-57 zo dňa 12.04.2022 bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom, v zmysle ktorej boli mal. deti, C., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti otca a mal. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. 7. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že matka zabezpečovala starostlivosť o syna A., kým žila na Slovensku. Následne vycestovala do Českej republiky a syna nechala u svojich príbuzných v obci I.. Syn A. mu zavolal, či pre neho príde. Syna vyzdvihol u bývalého švagra a odvtedy je syn u neho. O syna chce riadne zabezpečovať starostlivosť. Poskytuje starostlivosť aj ďalším dvom starším deťom. Pokiaľ sa matka bude chcieť stretnúť so synom, umožní jej to. Uviedol, že aktuálne pracuje v Českej republike. Pracovný pomer má uzavretý na dobu určitú. V Čechách je 20-25 dní, potom prichádza na Slovensko. V zamestnaní dosahuje minimálnu mzdu. V čase, keď je v Českej republike, zabezpečujú starostlivosť o deti jeho rodičia. Túto starostlivosť zvládajú. Mal. A. je zdravý, navštevuje materskú školu, s čím sú spojené výdavky. S maloletým má aj výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby. Rodinné prídavky poberala na maloletého doteraz matka. Matka mal. dieťaťa má základné vzdelanie, nevyučila sa v žiadnom odbore. V minulosti pracovala v F., po dobu jedného týždňa. Inde nepracovala, bola na materskej dovolenke. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý by mal mať podľa jeho vedomostí ďalšie vyživovacie povinnosti k šiestim deťom. 8. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že podľa informácii od matky, deti partnera matky nežijú s jej partnerom v spoločnej domácnosti. Matka tiež poukázala na to, že sa snaží telefonicky skontaktovať so synom, ale telefonáty zdvíha stará matka dieťaťa zo strany otca a telefonický kontakt jej nie je umožnený. 9. Podľa úradného záznamu spísaného na tunajšom súde dňa 24.10.2024 sa matka v tento deň dostavila na súd z dôvodu, že sa nemôže zúčastniť pojednávania nariadeného na deň 29.10.2024, nakoľko v tom čase bude v Českej republike. Matka sa vyjadrila k podanému návrhu. Uviedla, že so zverením mal. A. do starostlivosti otca súhlasí, nesúhlasí s výškou výživného, nie je v jej možnostiach uhrádzať výživné na mal. dieťa vo výške 50 €, nakoľko je nezamestnaná. Prácu si hľadá. Aktuálne jej príjem činí 240 € mesačne, ktorý pozostáva z dávky v hmotnej núdzi vo výške 180 € mesačne a z rodinných prídavkov na mal. A. vo výške 60 €. Na výživu dvoch mal. detí, ktoré sú zverené do osobnej starostlivosti otca prispieva sumou spolu vo výške 60 €. Žiadala, aby súd upravil styk s maloletým neobmedzene po dohode s otcom maloletého. Vzhľadom na to, že žije v Českej republike požaduje mať upravený telefonický kontakt so synom dvakrát týždenne v čase od 17.00 hod do 18.00 hod., nakoľko tento jej teraz nie je umožňovaný. 10. Súd vec takto právne posúdil. 11. V zmysle § 26 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. 14. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem mal. dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu mal. dieťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa. d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 17. V zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 20. V zmysle ust. § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 21. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu. 22. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v rodine mal. dieťaťa nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Rozsudkom tunajšieho súdu bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli mal. deti, C. a J. zverené do osobnej starostlivosti otca a mal. A. do osobnej starostlivosti matky. Mal. A. poskytovala starostlivosť matka do času kým odišla do Českej republiky. Po jej odchode prevzal starostlivosť
o maloletého A. otec. Mal. A. žije toho času v spoločnej domácnosti so svojím otcom, súrodencami a starými rodičmi. Keďže od posledného rozhodnutia súdu vo veci úpravy rodičovských práv a povinností došlo k podstatnej zmene pomerov v rodine mal. dieťaťa a mal. A. reálne zabezpečuje starostlivosť otec, súd vyhovel jeho návrhu a zveril mal. A. do osobnej starostlivosti otca, sledujúc pritom najlepší záujem mal. dieťaťa. Matka so zverením mal. A. do osobnej starostlivosti otca súhlasila. 23. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. 1 vymedzuje kritériá, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania obsahu vyživovacej povinnosti, a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. 24. Súd zaviazal matku platením výživného na mal. A. vo výške 40 € mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Matka je toho času nezamestnaná, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 180 €. Má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom mal. deťom, na výživu ktorých prispieva spolu sumou 60 € mesačne. Súd preto vzhľadom na zistené osobné, majetkové a sociálne pomery zaviazal matku platením výživného vo výške 40 € mesačne, ktorá je blízka minimálnemu výživnému. Zákon o rodine kogentne upravuje právo dieťaťa na výživu a každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť jeho výživu. 25. Súd zároveň rozhodol o úprave styku matky s mal. A. v neobmedzenom rozsahu vzhľadom na súhlasné stanovisko rodičov. Prihliadnuc na skutočnosť, že matka sa zdržiava v Českej republike, ako aj na tvrdenie matky o neumožňovaní telefonického kontaktu so synom A., súd považoval na potrebné upraviť aj túto formu kontaktu matky s mal. synom. 26. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak nebude vyživovacia povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v určenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).